Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-3815-2021.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Subarea
38Ek/3815/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J. O., J.: X.X.XXXX, G. Y. G. S. XXXX/XX, V. N., zast. zákonným zástupcom: Z. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. S. XXXX/XX, V. N., proti povinnému: Y. O., J.: XX.X.XXXX, Y. G. Č. XXX, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marián Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, IČO: 35 980 966, pod sp. zn. XXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 350,00 Eur z a s t a v u j e.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.11.2021 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 700,00 Eur a bežného výživného vo výške 100 Eur mesačne (počnúc mesiacom november 2021) na základe exekučného titulu
- Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21.11.2011, sp. zn. 1P/251/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.1.2012 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 19.11.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Marián Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, IČO: 35 980 966, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 74EX 1247/21. 3. Súdny exekútor dňa 27.1.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 1.12.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 13.12.2021 podal povinný na poštovú prepravu podanie vo veci samej označené ako „Odvolanie voči výške zameškaného výživného“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.12.2021. 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že namietal výšku zameškaného výživného. Uviedol, že zo zdokladovaných platieb vyplýva, cit.: „Dlžné mesiace v daných rokoch sme za mesiac vyplatili aj 2 čiastky naraz, nakoľko som si bol vedomí, že daný mesiac som nezaplatil. V roku 2021 som na maloletú Ninu Deákovú posielal bežné výživné 50.-eur+10,- eur nedoplatok čo je aj zdokladované. Na poštovej poukážke bolo jej udané, že sa posiela bežné výživné +nedoplatok. Týmto žiadam o prehodnotenie celej dlžnej čiastky na základe zdokladovania/viď príloha/. Dlžná suma za to obdobie podľa mojich platieb je 450,-eur.“ Povinný súčasne uviedol, že za obdobie od 1.4.2017 do 31.12.2017 mal zaplatiť sumu 450,00 Eur, pričom zaplatil sumu 350,00 Eur; za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 mal zaplatiť sumu 600,00 Eur, pričom zaplatil sumu 550,00 Eur; za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 mal zaplatiť sumu 600,00 Eur, pričom zaplatil sumu 500,00 Eur; za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 mal zaplatiť sumu 600,00 Eur, pričom zaplatil sumu 500,00 Eur; za obdobie od 1.1.2021 do 30.11.2021 mal zaplatiť sumu 550,00 Eur, pričom zaplatil sumu 550,00 Eur. K uvedenému
tvrdeniu súčasne povinný predložil doklady o jednotlivých úhradách. Povinný ďalej namietal, prečo má bežné výživné platiť exekútorovi 62,00 Eur, keď doteraz platil 50,00 Eur a nemôže vidieť dcéru. V ďalšom poukázal na priebeh pôvodného súdneho konania. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí s výškou zameškaného výživného 450,00 Eur. Tvrdil, že poštovú poukážku v sume 50 Eur z mesiace september 2020 má k dispozícii. Poštové poukážky za mesiace október 2020 a november 2020 k dispozícii nemá. Od odchodu do zahraničia na základe plnej moci preberala dcéra zákonného zástupcu oprávneného, pričom ako posledné výživné vybrala výživné za mesiac september 2020, z dôvodu, že následne bol sestre zákonné zástupcu oprávneného vydaný nový občiansky preukaz, a preto jej bolo potrebné vystaviť na pošte nové plnomocenstvo s novým číslom občianskeho preukazu čo zástupca oprávneného nemohol zabezpečiť, nakoľko od roku 2019 sa zdržiaval v zahraničí. Oprávnený preto tvrdil, že výživné za mesiace október 2020 a november 2020 sa museli povinnému vrátiť čo je možné overiť na pošte. Ďalej tvrdil, že v januári 2020 bol povinnému zasielaný list o doplatení výživného na bankový účet vedený v Nemecku na ktorý povinný nereagoval, pričom následne od februára 2021 začal platiť výživné vo výške 60,00 Eur. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Súd žiadosťou zo dňa 4.5.2022 požiadal povereného súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti, a to či oprávnený oznámil poverenému súdnemu exekútorovi platbu povinného zo dňa 16.11.2021 vo výške 50,00 Eur, a to v súlade s ustanovením § 61f odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a rovnako či bolo zo strany oprávneného doručené poverenému súdnemu exekútorovi listinné podanie, na ktoré odkazoval vo svojom podaní doručenom exekútorskému úradu dňa 4.1.2022 . 8. Poverený súdny exekútor reagoval na žiadosť súdu podaním zo dňa 9.5.2022, pričom o. i. uviedol, že oprávnený nedokladoval exekútorovi žiadne úhrady a rovnako, že oprávnený nedoručil súdnemu exekútorovi žiadne listinné podanie. 9. Podľa § 48 odsek 3 písmeno k) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. 10. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 11. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 14. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 16. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 18. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 1.12.2021. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 14.12.2021 doručené podanie povinného, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 19. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 20. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 21. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie (vychádzajúc v tom čase zo skutočností uvádzaných oprávneným) a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21.11.2011, sp. zn. 1P/251/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.1.2012, a teda v zmysle ustanovení § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. 22. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že z jeho strany došlo k čiastočným úhradám vo vzťahu k vymáhanému nároku, ktoré oprávnený v podanom návrhu na
vykonanie exekúcie nezohľadnil. Súd opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H) Vyhlásenia a návrh uviedol nasledovné, cit.: „Povinný si do apríla roku 2017 svoju vyživovaciu povinnosť splnil. Avšak od apríla 2017 uhrádzal výživné nepravidelne: r. 2017: uhradene mesiace: 4-10/2017 neuhradene mesiace: 11,12/2017 r. 2018: uhradene mesiace: 1,2,3,4,6,7,9,11 neuhradene mesiace: 5,8,10,12 r.2019: uhradene mesiace:. 1,2,4,5,6,7,8,9,10,11,12 neuhradene mesiace:. 3 r. 2020: uhradene mesiace:. 1,2,3,4,5,7,8 neuhradene mesiace:. 6,9,10,11,12 r. 2021: uhradene mesiace:. 2,3,4,6,7,8,9,10 neuhradene mesiace: 1,5.“ Súd zároveň z návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný tvrdil a súčasne v rámci príloh predložil a preukázal, že uhradil výživné nasledovne: za obdobie od mesiaca apríl do mesiaca december 2017 povinný uhradil výživné spolu vo výške 400,00 Eur; za obdobie od mesiaca január do mesiaca december 2018 povinný uhradil výživné spolu vo výške 400,00 Eur; za obdobie od mesiaca január do mesiaca december 2019 povinný uhradil výživné spolu vo výške 550,00 Eur; za obdobie od mesiaca január do mesiaca december 2020 povinný uhradil výživné spolu vo výške 500,00 Eur; za obdobie od mesiaca január do mesiaca október 2021 povinný uhradil výživné spolu vo výške 500,00 Eur; povinný následne po začatí exekučného konania realizoval dňa 16.11.2021 platbu vo výške 50,00 Eur. 23. Súd preto k námietke povinného ohľadom jednotlivých úhrad na úvod poukazuje na skutočnosť, že pre posúdenie dôvodnosti exekúcie a exekučného konania je rozhodujúci stav v čase doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 15.11.2021 (deň začiatku exekučného konania). Súd vo vzťahu k nároku uplatnenému oprávneným, čo do zameškaného výživného vo výške 700,00 Eur konštatuje, že v prípade, ak by došlo k riadnemu plneniu výživného za obdobie mesiacov apríl 2017 až október 2021, povinný by v súčte zaplatil sumu spolu vo výške 2 750,00 Eur. Súd z predložených dokladov o úhradách výživného, ktoré tvorili prílohu návrhu na zastavenie exekúcie mal za preukázané, že povinný realizoval jednotlivé úhrady, ktoré v súčte predstavujú sumu vo výške 2400,00 Eur, z ktorých suma vo výške 2 350,00 Eur bola uhradená pred začatím exekučného konania a suma vo výške 50,00 Eur bola uhradená po začatí exekučného konania. Z obsahu podaného návrhu na vykonanie exekúcie je možné vyvodiť, že oprávnený v rámci ním podaného návrhu zohľadnil úhrady výživného vo výške 2 050,00 Eur, keďže tak, ako už súdu uviedol, za obdobie mesiacov apríl 2017 až október 2021 predstavuje výživné v súčte sumu 2 750,00 Eur. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, najmä z preukázaných úhrad výživného má súd za preukázané, že oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil všetky úhrady povinného, kedy nezohľadnil ďalšie úhrady povinného spolu vo výške 300,00 Eur. Pokiaľ ide o úhradu výživného za mesiac september 2020 vo výške 50,00 Eur túto oprávnený nespochybnil súd preto uvedené skutočnosti považoval za nesporné. Súd sa nestotožnil s argumentáciou oprávneného uvedenou prostredníctvom zákonného zástupcu, že výživné za mesiace október 2020 a november 2020 nebolo zaplatené, pričom platby týchto mesiacoch boli povinnému vrátené, nakoľko uvedené je v rozpore s tvrdením povinného, ktoré bolo náležite preukázané, a to poštovým poukazom zo dňa 14.10.2020, z ktorého vyplýva úhrada vo výške 50,00 Eur a poštovým poukazom zo dňa 14.11.2020, z ktorého vyplýva úhrada vo výške 50,00 Eur. Zároveň oprávnený nepreukázal svoje tvrdenie, že by platby výživného za uvedené mesiace boli vrátené povinnému. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu 150,00 Eur uhradenú na výživné oprávneného, ktorú oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil, vo vzťahu k tejto oprávnený nevzniesol žiadne námietky, pričom súd súčasne z povinným predložených dokladov o úhradách mal za preukázané jej zrealizovanie jednotlivými úhradami. 24. V ďalšom pokiaľ ide o úhradu povinného zo dňa 16.11.2021 vo výške 50,00 Eur táto bola uhradená po začatí exekučného konania avšak pred začatím exekúcie. Súd poukazuje na ustanovenie § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora. Súd požiadal exekútora o poskytnutie súčinnosti, t. j. či oprávnený oznámil poverenému súdnemu exekútorovi úhradu zo dňa 16.11.2021 vo výške 50,00 Eur. Exekútor v odpovedi na žiadosť súdu uviedol, že predmetná úhrada mu nebola oznámená. Vzhľadom na uvedené, kedy úhrada povinného zo dňa 16.11.2021 vo výške 50,00 Eur bola súdu riadne preukázaná, pričom oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu túto úhradu nenamietal, súd v záujme zachovania spravodlivosti uvedenú platbu posúdil ako úhradu, ktorú je potrebné zohľadniť čo do zameškaného výživného. Súd zároveň poukazuje, že uvedenú platbu nezohľadnil na nárok titulom bežného výživného za mesiac november 2021 z dôvodu, že v zmysle exekučného titulu výživné na mesiac november 2021 nebolo v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie splatné. Súd z uvedených dôvodov mal za nesporne preukázané, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali čiastočne nedôvodne, nakoľko pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, došlo zo strany povinného k čiastočnej úhrade pohľadávky, ktorá nebola v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnená, resp. po
začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie povinný realizoval platbu, ktorá nebola súdnemu exekútorovi oprávneným oznámená. Súd preto vyhodnotil, že exekúcia je vedená v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 350,00 Eur v rozpore so zákonom, t. j. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku, a preto exekúciu v uvedenej časti zastavil (I. výrok). 25. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie v podstate namietal i vyčíslene trov exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného povereným súdnym exekútorom vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného, trov exekúcie oprávneného, súdny poplatok za vydanie poverenia, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trovy exekúcie pozostávajúce z trov exekútora, ktoré sú vyčíslené v súlade s § 7 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd preto k námietke povinného ohľadom trov exekúcie uvádza, že tieto sú v upovedomení o začatí exekúcie uvedené správne, v súlade s exekučným titulom ako i so všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim výšku trov exekútora a spôsob ich určenia. V ďalšom súd poukazuje, že v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd preto vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenia povinného, ktorými namietal vyčíslenú výšku trov exekúcie súdneho exekútora. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že tu nie je daný žiadny ďalší dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok). 27. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 28. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.