Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-280-2017.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Subarea
27Co/280/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: E., zast.: H., proti žalovanej: C., zast. C., o zaplatenie 45.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. augusta 2017, č.k. 3C/189/2016-151, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa právnych úkonov, na základe ktorých by došlo k scudzeniu, k zaťaženiu záložným právom, zabezpečovacím právom alebo právom s podobnými účinkami, k zriadeniu predkupného práva, k zriadeniu vecného bremena, k vloženiu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva ako nepeňažného vkladu a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres J., obec J., katastrálne územie J. a charakterizované ako: pozemok registra "C" parcelného čísla XXXX, záhrady o výmere 278 m2, pozemok registra "C" parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, pozemok registra "C" parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, pozemok registra "C" parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, stavba súpisného čísla XXX na parcele č. XXXX ako 1/2 dvojdomku, stavba súpisného čísla XXXX na parcele č. XXXX ako garáž, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 3C/189/2016. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal s odôvodnením, že žalovaná sa snaží predmetné nehnuteľnosti predať, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. Žalobca je toho názoru, že žalovaná nehnuteľnosti predáva s vedomosťou o prebiehajúcom súdnom konaní so žalobcom a predajom nehnuteľností by objektívne znížila svoje majetkové hodnoty, vzhľadom na to, že prostriedky z predaja nehnuteľností by mohla poukázať na účet tretej osoby. Žalovaná je invalidná dôchodkyňa a jej prostriedky postačujú na uspokojenie základných životných potrieb a nákladov na bývanie, no v žiadnom prípade na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Žalobca zároveň poukazuje na chovanie žalovanej voči svojmu otcovi, pretože predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou práve od svojho otca. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala poskytnúť bezplatné a doživotné užívanie predmetných nehnuteľností svojím rodičom. Žalovaná tento záväzok poňala ako osobný záväzok a nie ako vecné právo. Vzhľadom na to predložil čestné prehlásenie otca žalovanej. Súd prvej inštancie z pripojených listinných dôkazov zistil, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z čestného vyhlásenia otca žalovanej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj za kúpnu cenu 170.000 Eur. Na obhliadku nehnuteľností chodia viacerí záujemcovia už od roku 2015, naposledy dňa 24.05.2017. Že ide o záujemcov o kúpu nehnuteľností zistil z obsahu rozhovorov so žalovanou. Nehnuteľnosti previedol
na žalovanú jej otec za kúpnu cenu 371.510 Sk (12.331,90 Eur). Z predložených fotokópií súd prvej inštancie zistil, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná predáva cez topreality.sk prostredníctvom H. Z doplneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 24.07.2017 zistil, že žalovaná ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj aj cez portál nehnuteľnosti.sk. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia videl práve v skutočnosti, že predajom nehnuteľností iným osobám by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, vzhľadom na to, že má za preukázané, že žalovaná sa snaží predmetné nehnuteľnosti predať. Zároveň konštatoval, že žalovanej nevznikne žiadna škoda, ak nebude s nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania nakladať.
2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastávala názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný nedôvodne. Mala za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu. Dôvodila, že predmetom sporového konania je zaplatenie sumy 45.000 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania teda nie je uplatnenie žiadneho práva ani vecného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Zastávala názor, že žalobca mal podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a v takom prípade súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. Uviedla, že žalobca po právnej stránke posudzuje svoj nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukazovala na svoje vyjadrenie k podanej žalobe, v ktorom vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý podrobne zdôvodnila. Dávala do pozornosti, že medzi navrhovaným neodkladným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej nie je žiadna vecná súvislosť. Považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a to osobitne z dôvodu, že nie sú preukázané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nie je preukázaná obava, že exekúcia bude ohrozená, a taktiež absentuje aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj napriek uvedenému považovala za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniam žalobcu, a to osobitne k čestnému prehláseniu otca žalovanej, v ktorom uviedol, že mu nebola zaplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy. K uvedenému tvrdeniu uviedla, že kúpna cena bola riadne a včas zaplatená, dokonca svojmu otcovi poskytla finančné prostriedky aj nad rámec kúpnej zmluvy. Tvrdenie, že mu nebola zaplatená kúpna cena prezentuje až po dobe takmer 17-tich rokov a po tom, čo sa vzťahy medzi ním a žalovanou zhoršili, a to výlučne vinou žalobcu. Považovala za potrebné uviesť, že vzťahy medzi žalovanou a jej otcom nie sú predmetom tohto civilného sporového konania a nemajú žiadnu právnu relevanciu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Zastávala názor, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, o tejto skutočnosti nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, a ani nepreukázal, že by exekúcia mohla byť ohrozená, pričom žalobca vo svojom návrhu neuvádza žiadne konkrétne okolnosti preukazujúce obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že v prípade predaja by mohli byť finančné prostriedky poskytnuté tretej osobe s tým, že ide o absolútne nepreukázané tvrdenie bez akéhokoľvek reálneho základu. Poukazovala zároveň aj na neprimeranosť hodnoty nehnuteľností (hodnota, ktorých môže byť na úrovni 150.000 Eur) a nárokom žalobcu vo výške 45.000 Eur, pričom aj keby bolo možné čo i len teoreticky uvažovať o tom, že nárok žalobcu je dôvodný (pričom je nepochybne premlčaný), tak nie je dodržaná zásada primeranosti hodnoty nehnuteľností k uplatnenému nároku žalobcu, pričom hodnota nehnuteľností je približne 3-násobne vyššia ako je uplatnený nárok žalobcu.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery. Žalovaná svoju obranu stavia na vznesenej námietke premlčania práva a strohom vyjadrení, že s rekonštrukciou nesúhlasila a nebola uskutočnená podľa jej predstáv. Z hľadiska vznesenej námietky žalovanou táto v určitom rozsahu si je vedomá zhodnotenia nehnuteľností, ak namieta premlčanie určitého práva, čím je nepochybné, že určitá pohľadávka na strane žalobcu vznikla. Podľa názoru žalobcu nebolo možné návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť ochranu práva žalobcu, ktoré by tým mohlo prejudikovať rozhodnutie vo veci samej v základnom konaní, a to za stavu, že v základnom konaní ešte nebolo
vykonané riadne dokazovanie na preukázanie žalobou v celom rozsahu uplatneného práva žalobcu. Právo žalobcu je v základnom konaní v určitom rozsahu preukázané, no podľa názoru žalobcu v tomto štádiu súdneho konania nie tak, aby nevzbudzovalo pochybnosti s prihliadnutím na doposiaľ vykonané dokazovanie (prvé pojednávanie) a obranu žalovanej (popieranie všetkého). Právo žalobcu je tak spochybňované a popierané žalovanou v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu i vymáhateľnosti, čo sú esenciálne náležitosti dvojstranného právneho úkonu, ktoré by mala obsahovať zmluva o zriadení záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie zriaďované súdom by malo obsahovať tieto podstatné náležitosti, ktoré v súčasnom období predstavujú spornosť v celom rozsahu i čo do základu medzi stranami sporu, preto ani nie je možné vo výroku takého opatrenia stotožniť právny dôvod či výšku pohľadávky žalobcu, ktoré si naopak vyžadujú vykonať rozsiahle dokazovanie v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené však neplatí pre prípad rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom je potrebné predovšetkým osvedčiť danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca ďalej uviedol, že za týchto okolností si nevie predstaviť, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by mal zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti žalovanej na podklade vzniku pohľadávky, ktorej výška sa namieta, ktorej vymáhateľnosť sa namieta, ktorej právny dôvod vzniku (týkajúci sa zhodnotenia nehnuteľnosti) nie je v súčasnom štádiu súdneho konania bez pochybností riadne určený, medzi stranami konania je sporný a v prípade bezdôvodného obohatenia musí byť výška určená nepochybne znaleckým posudkom vo výške rozdielu hodnoty v porovnaní s hodnotou, ktorú mala nehnuteľnosť pred rekonštrukciou (adaptáciou) a po skončení rekonštrukcie (rozhodnutie č. 26/1975, s. 144 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu). Žalobca zastával názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa náležitosti ustanovené § 132 ods. 1 až 3 CSP. Uviedol, že ochrana práva žalobcu vydaným neodkladným opatrením spočíva predovšetkým v tom, že žalovaná počas prebiehajúceho základného konania, v ktorom si žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku, nemôže vykonávať právne úkony, ktoré by už z povahy veci a jej postoja k nároku uplatňovaného žalobcom, smerovali len k jedinému zamýšľanému účelu, ktorým je znemožnenie uspokojenia práva žalobcu pre prípad úspechu žalobcu v základnom konaní. Uviedol, že predložil viaceré dôkazy o tom, že žalovaná neustále vyvíja činnosť smerujúcu k predaju nehnuteľností, ktorý môže znamenať úplné oslabenie práva žalobcu vo vzťahu k dosiahnutiu všeobecnej spravodlivosti, a to s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej. Žiadnym iným majetkom ako nehnuteľnosťami žalovaná nedisponuje. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustálenej rozhodovacej praxe vychádza z teórie pravdepodobnosti a osvedčenia určitých rozhodujúcich skutočností, ktoré sa súdu javia ako pravdepodobné a hodnoverné. Nie je nevyhnutné, aby tieto skutočnosti boli spôsobom upraveným procesným predpisom dokázané, čím by sa popieral zmysel a účel neodkladných opatrení, ktoré majú poskytnúť súdnu ochranu ohrozených práv účinným spôsobom v primeranom čase. Žalobca však preukázal preloženými dôkazmi skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za hodnoverné s ohľadom na ich obsah a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie preto nepochybne vychádzal aj zo skutkových tvrdení, ktoré boli nad všetku pochybnosť preukázané, preto ani nie je možné uvažovať o tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe dôkazom predložených žalobcom, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela. Žalovaná uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy s realitnou kanceláriou na predaj nehnuteľností, len z výťažku ktorého môže byť žalobcom uplatňovaný nárok objektívne uspokojený, uskutočnila právny úkon, ktorého účelom je uzavretie kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jej majetku v zmysle zbavenia sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej u žalovanej objektívne hrozí, že je jediným majetkom väčšej hodnoty, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu po rozhodnutí v základnom konaní a žalovaná tak nedosiahne stav, aby za nehnuteľnosť obdržala majetkové hodnoty v peniazoch, ktoré dokáže ochrániť už len samotným výberom z bežného účtu z banky po úhrade kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti. Žiadny žalobca v takomto prípade nedokáže preukázať už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vlastník nehnuteľnosti naloží s kúpnou cenou za predané nehnuteľnosti, pretože taký návrh má práve zamedziť v konaní povinnej osoby, ktorého dôsledkom by bolo použitie majetkových hodnôt inak, ako na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Poukazoval na to, že pravdepodobnosti konania žalovanej, nepriaznivo ovplyvňujúce jej majetkové pomery s ohľadom na žalobcu ako možného veriteľa žalovanej, nasvedčuje množstvo inzerátov zverejnených s ponukou na predaj nehnuteľností žalovanej ako nepochybne stav a snaha žalovanej, aby sa o predaji dozvedela čo možno najširšia vrstva obyvateľstva s cieľom dosiahnuť predaj nehnuteľností a ochrániť tým jej majetkové hodnoty transformáciou na peniaze pred požiadavkami žalobcu na peňažné plnenie a vysporiadanie sa s právom vlastného otca na doživotné bývanie spôsobom, ktorý odporuje morálnym zásadám zaužívaným v našej spoločnosti. Mal za to, že už z takto zisteného skutkového stavu je na
mieste, aby súd upravil pomery bezodkladne bez ohľadu na skutočnosť, či by k predaju nehnuteľnosti došlo alebo nie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že ani z vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu nevyplývajú žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by preukazovali dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Trvala na tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný nedôvodne. Žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, a preto nie je žiadny dôvod na to, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Mala za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že doposiaľ nebolo vykonané dostatočné dokazovanie na to, aby bol daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aj keď nie sú splnené podmienky ani na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Mala za nepochybné, že žalobca použil nesprávny inštitút CSP a súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust. § 324 ods. 3 CSP. Dávala do pozornosti, že už výsledky doterajšieho dokazovania vo veci samej nepreukazujú dôvodnosť podanej žaloby zo strany žalobcu a aj z výsluchu žalobcu vyplýva dôvodne vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou vo veci samej domáha od žalovanej zaplatenia sumy 45.000 Eur, a to na základe tej skutočnosti, že medzi stranami došlo k poskytnutiu plnenia pred vykonaním rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalovanej i počas jej vykonávania, ktoré sa malo vysporiadať tak, že žalobca nadobudne k rodinnému domu spoluvlastnícky podiel. Keďže žalovaná odmietla akékoľvek uzavretie dohody, žalobca považuje za oprávnenú požiadavku, aby sa vydalo všetko to, o čo sa na úkor žalobcu obohatila. Po začatí konania o veci samej žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zdržať sa právnych úkonov, na základe ktorých by došlo k scudzeniu, k zaťaženiu záložným právom, zabezpečovacím právom alebo právom s podobnými účinkami, k zriadeniu predkupného práva, k zriadeniu vecného bremena, k vloženiu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva ako nepeňažného vkladu, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim žalovanej špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď videl dôvody pre jeho nariadenie práve v skutočnosti, že predajom nehnuteľností iným osobám by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu vzhľadom na to, že mal za preukázané, že žalovaná sa snaží predmetné nehnuteľnosti predať. V odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. citoval aj ustanovenie § 324 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Vo všeobecnosti je potrebné k úprave v § 324 ods. 3 CSP uviesť, že citované zákonné ustanovenie vyjadruje subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovacie opatrenie (§ 343, § 344 CSP) má teda prednosť pred neodkladným opatrením. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že zabezpečovacie opatrenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne; to platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Súd prvej inštancie je povinný skúmať splnenie uvedenej podmienky pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ (žalobca) svojím návrhom sleduje, následne tento účel porovná a
vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je tiež potrebné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy ohrozenia exekúcie.
9. V zásade nie je možné a priori vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak k dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia (iné) konkrétne dôvody. „Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislosti aj poradie prípadného záložného práva poľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci." (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajanková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár, nakladateľstvo c.h.beck, 2016, 1089s).
10. Súd prvej inštancie sa z tohto pohľadu otázkou (ne) splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ex offo nezaoberal; primárne sa nevyjadril, či žalobca osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Svoje vyhovujúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia založil výlučne na tom, že mal za preukázané, že žalovaná sa snaží predmetné nehnuteľnosti predať. Nezaoberal sa tou skutočnosťou, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).