Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9P/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. X. Q., S.. U. XX.XX.XXXX, L. X.. S. Q., S.. U. XX.XX.XXXX, deti rodičov matky X.. J. Q., M. V. N., A. XXX/XX, zast. v konaní Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko- JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, a otca Q. Q., M. V. N., Q. XXXX, zast. v konaní JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou v Bratislave, Heydukova 16, deti zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky a otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. Maloletý X. Q.V., S.. U. XX.XX.XXXX, L. X. S. Q., S.. U. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.

II. Súd ukladá rodičom detí a obom maloletým deťom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove detí, za účelom obnovenia vzťahu otca a detí, za účelom zabezpečenia stretávania sa otca s deťmi a stretávania sa príbuzných detí s deťmi. Rodičia detí sú povinní v lehote jedného týždňa od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku kontaktovať psychologické centrum na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom za účelom dohodnutia stretnutia a túto skutočnosť oznámiť v lehote desať dní od právoplatnosti tohto rozsudku tunajšiemu súdu.

III. Súd ukladám rodičom detí povinnosť spolupracovať so psychologickým centrom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, povinnosť dostavovať sa v čase určenom psychologickým centrom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na sedenia, povinnosť rešpektovať pokyny psychologického centra, a to za účelom zabezpečenia účelu výchovného opatrenia nariadeného pod bodom II. tohto rozsudku.

IV. Súd ukladá matke detí povinnosť poskytovať otcovi detí informácie o maloletých deťoch (zdravotný stav, výsledky v škole, účasť na záujmových krúžkoch) pravidelne každý nepárny štvrtok vo forme mailovej komunikácie, či SMS.

V. Otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého X. mesačne sumou 150,-Eur a na výživu mal. S. mesačne sumou 100,-Eur počnúc dňom 03.05.2016, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky detí.

VI. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 03.05.2016 do 08.11.2017 v celkovej výške 1.900,44 Eur u mal. X. a v celkovej výške 1.003,67 Eur u mal. S. je otec detí povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 40,-Eur u každého dieťaťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

VII. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

VIII. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.10.2012 č.k. 4P/225/2012-49 v bode II., III., IV.

IX. Súd ruší Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.09.2016 č.k. 9P/36/2016-85 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 02.11.2016 č.k. 19Cop/72/2016-195.

X. Súd ruší Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.05.2016 č.k. 7PPom 1/2016-54.

XI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa matka detí domáhala, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, aby bol zakázaný styk otca s deťmi a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne od 02.05.2016. Uviedla, že deti boli pôvodne na základe rodičovskej dohody zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vyživovacia povinnosť nebola určená. Na návrh matky bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli obe maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti matky a bol zakázaný styk otca s deťmi. Matka poukázala na skutočnosť, že otec detí mal sexuálne obťažovať dcéru S., pričom ohľadom tejto skutočnosti prebiehalo vyšetrovanie. Otec detí sa hrubo k deťom správal, ponižoval ich, kričal na nich, pred deťmi sa o matke vyjadruje vulgárnym spôsobom a núti deti oslovovať ju mater. Hádky a krik sú na dennom poriadku. Synovi X. nadáva otec do kokotov, že je sprostý ako baganec, že z neho nič nebude. X. otec bije pri učení, veľmi sa mu zhoršil prospech v škole. Je nesústredený, nepracuje na hodinách. Schováva si žiacku knižku, aby nedostal zapísané zlé známky.

2. Otec detí sa pôvodne k návrhu matky nechcel vyjadriť, keďže prebiehalo dokazovanie v trestnej veci. V priebehu konania následne uviedol, že sa matka dožaduje dramaticky realizácie svojich predstáv, nezaujíma ju záujem detí. S oboma deťmi mal vrúcny vzťah, s oboma bol na rodičovskej dovolenke, staral sa o nich, pral, žehlil, spolupracoval so školou. Poukázal na sektárstvo matky, ktorá patrí k adventistom, čo sa prejavuje tým, že presadzuje striktné a rigidné návyky u detí, deti vedú asketický spôsob života, čo sa prejavuje napríklad aj v stravovaní. Matka deti vedie k sociálnej izolácii, snaží sa ich odtrhnúť od kolektívu, napríklad S. preradila do inej triedy z dôvodu, aby nebola so svojou sesternicou S.. S S. mal vždy výborný vzťah, keď za ňou prišiel do družiny, vždy ku nemu vyštartovala. Matku detí považuje za chorú, vyrastala v ťažkom prostredí a aj s detí sa snaží spraviť dogmatické osobnosti. Matka detí sa nikdy neliečila, často však trpela depresiami. X. je veľmi matkou ovplyvňovaný, prehlásil, že sa nebude učiť, lebo sa blíži koniec sveta. Keď bol syn u neho, často sa stávalo, že veci nerobil riadne, keď potom trval na tom, aby veci dorobil, bol problém, bolo to spojené s veľkými plačmi. Zatajoval mu veci, niekoľkokrát bol pokarhaný triednou učiteľkou. S. bola bezproblémová. Matka pravidelne štvala deti proti otcovi, učila ich básničky na jeho zosmiešnenie. V priebehu konania navrhol svojím podaním zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s tým, že styk by bol upravený po vykonanom dokazovaní. Výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu. Poukázal na skutočnosť, že matka detí úlohu otca neuznáva, koná tak, aby otca deti vylúčili zo svojho života. Následne ešte žiadal, aby súd konanie neskončil rozhodnutím, ale umožnil deťom a rodičom pokračovať v psychologickom poradenstve, pretože predčasným rozhodnutím vo veci sa situácia nevyrieši.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami zo psychologického poradenstva, znaleckým posudkom Mgr. Slávky Jašekovej č. 2/2017, spisom OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-215/VYS-NM-2016, správami školy, dokladmi o výdavkoch detí, správami o príjmoch a majetkových pomeroch rodičov, správami kolízneho opatrovníka.

4. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.10.2012 č.k. 4P/225/2012-49 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že mal. X. bol v každom týždni od štvrtku od 20,00 hod. do nedele do 18,00 hod v starostlivosti matky a vo zvyšnom čase v starostlivosti otca a mal. S. bola v čase od piatku od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod v osobnej starostlivosti matky a vo zvyšnom

čase v starostlivosti otca. Osobitne bola upravená starostlivosť počas vianočných sviatkov, kedy deti boli v párom roku od 24.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod a v nepárnom roku od 24.12 od 09,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod. v starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nebola určená.

5. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.05.2016 č.k. 7PPOm/1/2016-54 bolo nariadené predbežné opatrenie, podľa ktorého boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti matky a bol zakázaný styk otca s deťmi. Bolo poukázané na skutočnosť, že otec detí bol podozrivý zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 15.06.2016 č.k. 19CoP/38/2016-74 odvolací súd toto uznesenie zmenil tak, že deti ponechal v starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci zverenia detí do osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť zdržať sa styku s deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci zákazu alebo obmedzenia styku otca s maloletými deťmi.

6. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.02.2017 č.k. 8P/82/2016-33 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.07.2017 č.k. CoP/32/2017-127 bolo zrušené neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.05.2016 č.k. 7PPOm/1/2016-54 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 15.06.2016 č.k. 19CoP/38/2016-74 v časti, ktorým bola otcovi uložená povinnosť zdržať sa styku s maloletými deťmi.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

12. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

13. Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Deti sa od mája 2016 nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo podozrenie, že otec detí mal sexuálne zneužívať dcéru S. a tiež, že malo dochádzať k týraniu detí. Táto skutočnosť v trestnom konaní nebola preukázaná a trestné stíhanie otca bolo zastavené. Z výsluchu detí realizovaného pred súdom vyplýva, že deti nechcú u otca žiť, nechcú sa s ním stretávať.

15. V každom konaní, ktorého predmetom je starostlivosť súdu o maloleté dieťa musí súd brať ohľad predovšetkým na najvyšší záujem maloletého dieťaťa a na jeho práva, ktoré mu priznáva Dohovor o právach dieťaťa. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V prípade ak maloleté dieťa je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo sa vyjadrovať slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§43 ods. 1 Zákona o rodine). Právo dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a povinnosť súdu venovať pozornosť tomuto názoru s prihliadnutím na jeho vek a úroveň je zakotvená aj v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Je však zrejmé, že názor detí nemôže byť jediným podkladom pre rozhodnutie súdu.

16. Vzhľadom k osobitostiam celej veci súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorého cieľom bolo zistenie skutočného stavu veci, zistenie vzťahu oboch detí k rodičom, odhalenie celej vzniknutej situácie. Znalecké dokazovanie znalkyňou Mgr. Slávkou Jašekovou, ktorého výsledky sú zhrnuté v znaleckom posudku č. 2/2017, bolo realizované v dobe, keď deti už zhruba rok boli čisto v osobnej starostlivosti matky, s otcom v období tohto roka neboli v žiadnom kontakte. Znalkyňa konštatovala, že deti mali výrazne negatívny postoj k otcovi, výrazne preferovali matku a jej manžela. Matku hodnotili ako dobrú matku, otca ako zlého otca. Znalkyňa konštatovala, že obe deti boli aj v predchádzajúcom období neprimerane zaťahované do rodičovských sporov, pri ktorých sa rodičia nevyhýbali negatívnemu hodnoteniu druhého rodiča. Ich postoj bol v poslednom roku viac či menej vedome ovplyvnený hlavne matkou a jej manželom. Deti si tak kvôli potrebe stability osvojili čiernobiele videnie rodičov. V čase, keď boli deti v striedavej starostlivosti rodičov, boli manipulované oboma rodičmi. Rodičia dostávali deti do výraznejšieho tlaku a ambivalencie. V súčasnosti už zo strany matky nedochádza k jasnému negatívnemu hodnoteniu otca na verbálnej úrovni, ale hlavne svojimi neverbálnymi prejavmi deti výrazne ovplyvňuje. Matka uznáva, že deti potrebujú mužský vzor, ale zároveň dodáva, že tento majú v jej súčasnom manželovi, a tak ich styk s biologickým otcom nepovažuje za potrebný. Deťom tak dáva najavo, že ak im niektoré črty osobnosti určitej osoby nevyhovujú, môžu túto osobnosť zo života „vymazať“. Toto je nebezpečné pre ďalší psychický vývin detí. Deti sa môžu naučiť negatívne stránky druhých ľudí potláčať, nevidieť ich, a potom môžu opakovane narážať na problémy hlavne v blízkych vzťahoch. Takýmto postojom matka neumožňuje vytvárať si deťom vlastný názor na otca na základe ich vlastných skúseností. Zabraňuje im tým, aby sa naučili kriticky myslieť. Matka je viac autoritatívna, avšak menej si uvedomujúca a menej rešpektujúca skutočné potreby detí. Je možné, že deti nemali s matkou vytvorenú primárnu bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá sa medzi dieťaťom a matkou vytvára v období od narodenia do 3 rokov života. Dôvodov môže byť viacero. U otca aktuálne nie je možné hovoriť o manipulácii deťmi. Deti otec tiež manipuloval v minulosti tým, že matku v ich očiach zhodnocoval,

robil ju zodpovednou za takmer všetko zlé a seba staval do role obete. Otec sa nedokázal zdržať ani v súčasnosti negatívnych vyjadrení voči matke a jej manželovi, hoci vedel, že deti majú matku rady, majú k nej pozitívny vzťah a tým ich znova dostával pod tlak s tým, že si musia vybrať medzi ním a ich matkou a jej manželom. Ak dali deti pred otcom svoje pocity najavo, ten ich nerešpektoval a znehodnocoval. Deti citlivo vnímali rozpory medzi vyjadreniami otca a vlastnými pocitmi, ktoré zažívajú v prítomnosti matky a jej manžela, kde sa cítia viac v pokojnejšom, usporiadanejšom a predvídateľnejšom prostredí. Práve v dôsledku správania otca sa ešte viac utvrdili v tom, že ho vnímajú negatívne a nechcú s ním ďalej byť. Otec pripúšťal, že sa voči X. choval prísne, toto však bagatelizoval, pričom takéto správanie nemôže pomôcť tomu, aby sa dieťa správne psychicky rozvíjalo. Výchova nefunguje systémom „ja ti poviem, čo máš robiť a ty to rob“. Výchovné postupy otca a jeho sklon k prenášaniu zodpovednosti na okolie popri negatívnom hodnotení matky a jej manžela sú významnou príčinou toho, že X. otca aktuálne vytesňuje. Pokiaľ ide o S., tá sa nedokáže vyrovnať s negatívnymi hodnoteniami otca na stranu matky a jej manžela, čo je významnou príčinou toho, prečo sa s otcom nechce stretávať. Znalkyňa sa rozprávala s S. aj o údajnom sexuálnom zneužití, k čomu sa S. nechcela vyjadrovať, avšak znalkyňa poukázala na skutočnosť, že minimálne pasáž, v ktorej mal. S. hovorí, ako sa svojimi nohami dotkla tatovho mokrého pipíka, keď si ich chcela otepliť, je špecificky vierohodná. Je vysoko nepravdepodobné, že by si maloleté dieťa vedelo vymyslieť takúto zmyslovú skutočnosť, je teda pravdepodobné, že mala osobnú skúsenosť s dotykom o otcov pohlavný úd. S. v rámci projektívnych metód podstatne častejšie reagovala na sexuálne oblasti, pričom charakter jej odpovedí poukazoval na pocity previnenia. Znalkyňa tým netvrdí, že otec S. zneužíval, avšak jeho správanie, keď pred dcérou chodil nahý, spával bez spodného dielu v spoločnej posteli s ňou, mohlo u nej vyvolať nepríjemné pocity. Tieto pocity mohli byť o to nepríjemnejšie, ak vedela, že takéto správanie by sa nemuselo páčiť matke alebo by ju mohla za to odsudzovať. Približne vo veci 6-7 rokov nastupuje u detí prirodzený ostych, kedy im začína vadiť vlastná aj cudzia nahota a dieťa môže zažívať znepokojivo pohľad na nahé mužské alebo ženské telo. V prípade údajného sexuálneho zneužitia S. jej otcom treba brať do úvahy aj rovinu odlišného výchovného prístupu rodičov z hľadiska morálnych noriem. Matka verbálne preferuje prísnejšie mravné normy ako otec. S. bola nútená vybrať si, ktoré normy sú pre ňu prijateľnejšie. Pravdepodobne si aj vplyvom prirodzenej snahy o ženskú identifikáciu vybrala mravné normy správania matky a preto jej mohlo byť od istého veku nepríjemné, keď videla otca nahého. Mohla sa dostávať do vnútorného konfliktu s tým, že aj chcela, aby ju otec napríklad škrabkal, alebo aj chcela s ním spávať, ale pred matkou to nemohla priznať, mohla sa obávať, že matka by ju priamo alebo nepriamo odsúdila. U šesťročného dievčaťa je nevhodné, aby otec chodil pred dcérou nahý. Nevhodné je spávať aj nahý v jednej posteli s dcérou. Otec by sa mal vedieť kontrolovať aj v rozsahu svojich dotykov pri zaspávaní S.. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že deti boli v predchádzajúcom období zvyknuté na spolužitie s otcom, na jeho správanie, celkové prejavy, deti ho nemuseli hodnotiť negatívne. Vzhľadom k tomu, že bol s nimi v dennom kontakte od útleho veku, mali k nemu vytvorené aj silnejšie puto ako k matke. V súčasnej dobe však deti porovnávajú vzťahy v rodine, kým žili v domácnosti s otcom a v súčasnosti, keď žijú s matkou. Z tohto porovnania im vychádza pozitívnejšie spolužitie s matkou a jej manželom. Manžela matky hodnotia deti pozitívnejšie ako otca a je pravdepodobné, že to nie je dôsledok manipulácie rodičov. Hodnotia ho dokonca o niečo pozitívnejšie ako matku. Pri spoločnom stretnutí sa k deťom správal pokojne, zrozumiteľne, deti ho považujú za svojho priateľa. Znalkyňa je toho názoru, že ak by pokračovalo správanie sa oboch rodičov tak, ako ho mali nastavené pred nariadením neodkladného opatrenia, došlo by k polarizácii videnia rodičov o detí. Nakoniec by sa aj tak deti priklonili k vytesneniu jedného z rodičov, pravdepodobne otca, pretože u matky zažívali stabilnejšie prostredie. V schopnosti svoje deti bezvýhradne prijímať a byť im dobrým príkladom majú obaja rodičia značné rezervy. Obaja rodičia by sa mali obrátiť na odborníka, ktorý by im mohol pomôcť vo vyrovnaní sa s vlastným životným sklamaním a tiež v tom, aby sa naučili svoje deti prijímať bezvýhradne, s rešpektom a úctou k ich vlastnej i detskej individualite.

17. Maloletý X. má podľa znalkyne detskú osobnosť so známkami nižšej sociálnej aj emočnej zrelosti, svoje emócie drží na periférii, ale v prípade hnevu sa môže správať impulzívne. Schopnosť primeranej adaptácie je u X. oslabená, keďže sa doterajšom živote pravdepodobne nestretol so sýtiacimi vzťahmi a stabilnými vzormi. Je viac sugestibilný, náchylnejší k manipulácii. V porovnaní so znaleckým posudkom PhDr. Benkoviča vypracovaným v trestnom konaní znalkyňa u X. pozorovala zlepšenie sebahodnotenia, stabilizáciu školských výkonov a správania sa. K matke má vytvorené pozitívne citové väzby, záleží mu na nej, hodnotí ju vysoko pozitívne. Výchovné pôsobenie matky vníma viac autoritatívne. Otca hodnotí vysoko negatívne, citlivo vníma hlavne neprijatie si vlastných chýb a prenášanie zodpovednosti za jeho zlyhanie na okolie, hlavne na matku. Pripúšťa, že s otcom mal aj pozitívne zážitky, ale v aktuálnej situácii otca vytesňuje.

18. S. má detskú osobnosť so skryto prebiehajúcimi neurotickými ťažkosťami. Je vyššie sugestibilná a tak aj ľahšie manipulovateľná. V stresujúcich situáciách sa u nej stupňujú pocity bezmocnosti. Prežíva zvýšený situačný stres. S. má k matke prevažne pozitívne citové väzby, v istých ohľadoch ju hodnotí aj negatívne, ako osobu, ktorá doma rozkazuje, má najviac práce a najmenej voľného času. Otca vníma ako človeka, ktorého niekedy nenávidí. Zrejme ho vníma ako zodpovedného za súčasnú situáciu a pociťuje k nemu hnev.

19. Matka má autoritatívnejší výchovný štýl, otec hoci uviedol, že chce, aby si deti vytvorili vlastný názor, nie je ochotný ich názor počúvať. Keď X. vyjadril názor na otca, hľadal za tým otec manipuláciu matky alebo jej manžela, prípadne to obrátil proti synovi. Otec nemá vypestované také komunikačné a sociálne zručnosti, ktoré by mu pomohli v kontakte s deťmi, keď ho odmietajú. Bohužiaľ ani jeden z rodičov, hoci to tvrdia, nie je schopný primerane nahliadnuť na to, ako svojím správaním deťom škodí, v súčasnosti hoci nie úplne vedome sledujú hlavne naplnenie svojich potrieb a nie naplnenie skutočných potrieb detí. Osobnostná organizácia matky je menej zrelá, jej schopnosť sebanáhľadu je nižšia, má sklon k potláčaniu afektívnych prejavov. Pokiaľ je v pokojnom usporiadanom prostredí dokáže relatívne dobre fungovať. Otec je osobnosť vývinovo nezrelá, so známkami emočnej nestability a výraznejšie zastúpenými narcistickými črtami. Má sklon k dominantným prejavom v správaní. Schopnosť reflexie otca je nízka. Má pomerne vysokú potrebu po vonkajšom uznaní. Ak sa mu ho nedostáva, vedie to k pocitom frustrácie, negativizmu. Ide o osobnosť zvýšene egocentrickú, čo môže poškodzovať aj vytváranie vzťahu k vlastným deťom. Práve tieto rysy osobnosti otca môžu byť jedným z objektívnych dôvodov, prečo deti otca vnímajú negatívne. Keď sa k tomu pridá negatívne hodnotenie matky na stranu otca, deti otca vytesňujú. Je však potrebné uviesť, že hlavne X. za posledný rok vykázal výraznejšiu stabilizáciu vo svojich prejavoch, čo sa premietlo aj do školských výsledkov. Matka teda, aj napriek nezrelosti jej osobnosti, má potenciál pre zabezpečenie zdravého vývinu detí. Aj napriek výraznejšej nezrelej osobnostnej organizácii otca však majú deti právo na kontakt s ním a právo na to, aby si vytvárali o otcovi vlastný názor bez ovplyvňovania, čoho však matka nie je schopná. Otec v súčasnosti deti nemôže manipulovať, v predchádzajúcom období sa však jeho manipulatívne správanie prejavilo vo forme zvýrazňovania vlastného príkoria, ktoré sa mu dostalo zo strany matky. Aktuálne matka a jej manžel deťmi nemanipulujú priamo, manipulácie prebieha nepriamo, a to negatívnym hodnotením otca. Matka svojimi výrokmi na stranu otca, ale aj jej postojmi vyjadrenými nepriamo, nenechávala deti na pochybách o svojom hodnotení otca, ktoré nie je pozitívne ani neutrálne a deti podobne ako otec dostávala pod tlak a do stavu emočného zmätku. Tým, že sa k deťom správa o niečo citlivejšie ako otec, si deti získala na svoju stranu. K tomu prispela aj skutočnosť, že deti za posledný rok neboli v kontakte s otcom. Ani jeden z rodičov nevykazuje známky duševného ochorenia, iba vykazujú známky menšej osobnostnej zrelosti.

20. K otázke zaradenia detí do Cirkvi adventistov siedmeho dňa znalkyňa uviedla, že toto deti vnímajú skôr pozitívne. Deti nevnímajú, že by kvôli náboženskému presvedčeniu boli nejako obmedzované, majú viac kamarátskych kontaktov mimo cirkvi. Nezakladá sa na pravde, že by deti nemali Vianoce alebo mali kamarátov iba v rámci cirkvi. Aj z výsluchu detí a ostatných predložených dôkazov vyplýva, že deti sú zaradené v bežných sociálnych vzťahoch, navštevujú záujmové krúžky, teda ich pôsobenie nie je iba v rámci cirkvi. Maloletý X. tiež absolvoval konfirmáciu v evanjelickej cirkvi a obe deti nie sú evidované v Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Táto cirkev je navyše štátom registrovanou cirkvou.

21. Znalkyňa tiež poukázala na potrebu obnovenia styku detí s otcom, avšak otec by mal vyhľadať odborníka, ktorý by mu pomohol prijať negatívne hodnotenia detí. Mohol by mu pomôcť v náhľade na jeho nevhodné spôsoby správania sa k deťom. Rodičia by mali predtým obnoviť medzi sebou komunikáciu o deťoch. Nútenie detí do stretávania zo strany úradnej moci by bolo kontraproduktívne a mohlo by v deťoch ešte viac posilňovať odpor k otcovi. Mala by to byť matka, ktorá sa pokúsi o obnovenie vzťahu detí k otcovi, avšak je otázne, či toho bude schopná. Styk by mal byť realizovaný najskôr za prítomnosti inej osoby. V súčasnosti nie je možné obnoviť striedavú starostlivosť, a to kvôli odmietavým postojom oboch rodičov. Vhodnejšie je ponechať deti v starostlivosti matky a postupne obnovovať kontakt detí s otcom. Okrem individuálnej odbornej pomoci by rodičom mohlo pomôcť aj stretávanie sa u odborníka, ktorý by im pomohol nachádzať spoločnú reč v prospech detí. Vzhľadom k dlhodobým konfliktom medzi rodičmi to nebude ľahké. Znalkyňa tiež navrhla uložiť matke povinnosť informovať otca o deťoch.

22. Vychádzajúc zo záverov nielen znaleckého dokazovania, ale aj z výsluchu detí, rodičov, správ psychológa, je zrejmé, že obnovenie striedavej starostlivosti, ktorá bola pôvodne medzi rodičmi dohodnutá, v súčasnosti neprichádza do úvahy. Predpokladom striedavej starostlivosti je fungujúca komunikácia rodičov o deťoch, ich potrebách, jednotné ponímanie výchovy, chápanie potrieb detí. Tohto rodičia detí nie sú schopní a nikdy neboli. Napriek tomu, že deti boli v striedavej starostlivosti, je zrejmé, že táto nikdy nemohla fungovať riadne, keďže rodičia nie sú schopní v súčasnosti pochopiť, že ich význam v živote detí je rovnaký a ich výchova v živote dieťaťa nezastupiteľná. Vzájomný postoj rodičov je dnes skôr nenávistný a ťažko možno očakávať, že tento sa za krátku dobu výrazne zmení, a to i v prípade, že by boli ochotní obaja dobrovoľne sa podriaďovať psychologickému poradenstvu. Súd pôvodne jedno z pojednávaní odročil z toho dôvodu, aby rodičia absolvovali stretnutie u psychológa, takýchto stretnutí sa uskutočnilo 5, avšak bez zásadnejšieho výsledku. K obnoveniu, resp. vytvoreniu správnej komunikácie u rodičov bránia ich špecifické osobnostné štruktúry, nedostatok vlastnej sebareflexie, u otca i narcistické sklony. V prípade oboch rodičov ide o beh na dlhé trate. Z tohto dôvodu súd nemohol už akceptovať názor otca, že by sa ďalej malo pokračovať v psychologických sedeniach, pretože o to sa už súd pokúsil a bez výraznejšieho výsledku. Naopak, je v záujme oboch detí, aby sa situácia stabilizovala, i keď možno nie v súlade s tým, ako si to úplne predstavujú rodičia detí. Naučiť oboch rodičov pochopiť úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa bude v danom prípade komplikované. Za situácie, keď obe deti prakticky otca zo svojich životov vytesnili, otca odmietajú, vnímajú ho v podstate len negatívne, prichádza do úvahy iba zverenie detí do starostlivosti matky, ktorá však tiež nie je ideálnou osobnosťou z hľadiska zabezpečovania ich výchovy. Je však zrejmé, že za obdobie, kedy sú deti iba vo výlučnej starostlivosti matky došlo k upokojeniu situácie, u mal. Mária došlo k zlepšeniu prospechu, k zlepšeniu správania. Matka dokáže citlivejšie v súčasnosti reagovať na potreby detí, zabezpečiť riadne ich starostlivosť, aj keď súd úlohu otca nespochybňuje. Otec by si však mal uvedomiť, že ak nebude prijímať názory detí, zotrvajú deti na negatívnom vnímaní jeho osoby, keďže sú v súčasnosti priklonené na stranu matky. Tú považujú za určitý bezpečný prístav, ktorý otec negatívnym hodnotením narúša. Matka by si na strane druhej mala uvedomiť, kto je biologickým otcom detí, mala by si uvedomiť, že otec má deti rád, aj keď nie vždy ich postoje dokáže akceptovať, a preto by obnoveniu vzťahu detí k otcovi mala napomôcť, pretože inak ich riadny citový vývin detí naruší. Nech už boli konflikty medzi rodičmi akékoľvek, obaja hrajú v živote detí nezastupiteľnú úlohu, pričom nie je možné zabudnúť nato, že otec sa o deti staral od ich útleho veku.

23. Súd v danom prípade prihliadol aj na názory detí, i keď tie sú v súčasnosti nepochybne ovplyvnené (i keď najmä neverbálne) matkou. Je právom dieťaťa prezentovať svoj názor, uviesť vlastné stanovisko a úlohou súdu je vyhodnotiť, čo je v záujme detí. Pokiaľ otec detí poukazoval na skutočnosť, že ak sa dnes rozhodne o zverení detí do starostlivosti matky, bude to prezentované u detí ako víťazstvo matky, je potrebné uviesť, že tu nejde o záujmy rodičov, o ich víťazstvá, ale o záujmy a víťazstvá detí, na čo očividne obaja rodičia zabúdajú. Záujmom detí je pritom vyrastať v pokojnom prostredí bez stresu a hádok s vierou, že ich obaja rodičia milujú.

24. Podľa § 37 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,

b) inú povinnosť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.

25. Keďže súd nemal inú možnosť, ako zveriť deti do starostlivosti matky, uložil zároveň obom rodičom i deťom výchovné opatrenia, ktoré budú smerovať k tomu, aby sa obnovil vzťah detí k otcovi, aby sa mohli deti s otcom pravidelne stretávať, i keď zatiaľ len za prítomnosti nezainteresovanej osoby. Toto napokon navrhoval i kolízny opatrovník, ktorý chcel, aby sa v psychoterapii ďalej pokračovalo, a táto je podľa názoru súdu nevyhnutná. Realizácia styku otca s deťmi za situácie, keď ho odmietajú je nereálna, preto je vhodné, aby sa otec s deťmi stretával aspoň na neutrálnej pôde, kde sa vzťahy môžu vykryštalizovať, vyriešiť. Podrobenie sa rodičov psychologickému poradenstvu môže prispieť k tomu, že ich náhľad na výchovu vlastných detí, na vzájomné vzťahy sa zmení, i keď súd to nepredpokladá v krátkej dobe. I keď deti otca úplne odmietajú, neboli zistené konkrétne dôvody, pre ktoré k tomu došlo. Aj znalkyňa však konštatovala, že nútenie detí k styku s otcom by bolo skôr kontraproduktívne a vyvolalo by u detí väčší odpor k otcovi.

26. Pokiaľ otec detí poukazoval na psychické poruchy, resp. psychickú chorobu u matky, je potrebné uviesť, že matka detí bola vypočutá súdom, bola vypočutá znalkyňou, v rámci znaleckého dokazovania boli s ňou realizované rôzne psychodiagnostické postupy, zúčastnila sa sedení u psychológa na úrade práce, pričom nebolo zistené, že by matka mala trpieť nejakou závažnou duševnou chorobou, ktorá by jej bránila v tom, aby sa o deti mohla riadne postarať. Nič tomu nenasvedčuje ani s ohľadom na súčasné správanie detí. Matka riadne funguje v spoločenských vzťahoch v rodine. Ak sa aj v minulosti liečila pre depresívne poruchy, čo sama priznala, nie je preukázané, že by v súčasnosti tieto akýmkoľvek spôsobom ohrozovali deti. Preto súd v tomto smere dokazovanie nedoplnil. Rovnako súd nedoplnil dokazovanie ani navrhovaným výsluchom znalkyne, keďže znalecký posudok súd považoval za vysoko erudovaný, odpovedajúci na všetky potrebné otázky. Výsluch znalca by v danom prípade už nič bližšie nepriniesol.

27. Súčasne s uložením výchovného opatrenia súd uložil rodičom aj povinnosť spolupracovať, či už so psychológom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí tak, aby bol dosiahnutý účel výchovného opatrenia.

28. Pokiaľ otec detí namietal, že nemá dostatok informácii o deťoch, uložil súd matke aj povinnosť poskytovať otcovi informácie o deťoch, pričom nič nebráni tomu, aby sa otec na výsledky detí informoval sám, či už v škole alebo v rámci záujmových krúžkov, prípadne lekára.

29. Vzhľadom k tomu, že deti boli neodkladným opatrením dočasne zverené do starostlivosti matky, súd vzhľadom k súčasnému rozhodnutiu toto neodkladné opatrenie zrušil, keďže o zverení detí do starostlivosti matky už rozhodol rozsudkom a neodkladné opatrenie tak nie je potrebné (v časti povinnosti zdržať sa styku s deťmi bolo zrušené už v predchádzajúcom období).

30. Vzhľadom k zvereniu detí do starostlivosti matky súd rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu detí. Matka súdu predložila rozpis výdavkov na deti, z ktorých vyplýva, že výdavky na X. sú v sume cca 327,- Eur, na S. 298,- Eur mesačne. Zahrnula do nich výdavky na bývanie, potraviny, drogériu, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, školské potreby, stravu v škole, krúžky, kredit na mobil, doučovanie, poistenie, či dopravu. Súd konštatuje, že obe deti majú v zásade bežné výdavky, u X. sú vyššie výdavky v súvislosti s doučovaním z matematiky a angličtiny, S. osobitne zvýšené výdavky nemá.

31. Matka detí poberá invalidný dôchodok vo výške 178,20 Eur, pričom podniká. Berie prídavky na deti, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s manželom a deťmi žije v podnájme. Nevlastní majetok väčšej hodnoty.

32. Otec detí bol naposledy riadne zamestnaný do 31.12.2013, kde dosahoval príjem 776,33 Eur, jeho pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby. Od januára 2010 až do júna 2014 mal uzatvorenú dohodu, avšak príjem z tejto činnosti nemal. Na dohodu pracoval aj v období od 19.05.2014 do 27.05.2014, kde dosiahol príjem 179,27 Eur. Od tejto doby prakticky nikde nepracoval, bol evidovaný na úrade práce, avšak z neho bol vyradený pre nespoluprácu. Až na poslednom pojednávaní priniesol pracovnú zmluvu, podľa ktorej je od 01.10.2017 zamestnaný ako obchodný zástupca s príjmom 550,- Eur netto. Sám uvádzal, že v období nezamestnanosti si privyrábal prekladmi, z čoho mohol mať cca 150,-

Eur mesačne (3 preklady po 50,- Eur), výrobou kovových súčiastok z čoho mohol mať 150-200,- Eur mesačne. Otec detí má vyštudovanú City Univerzitu. Vlastní rodinný dom s pozemkami v 1-ici, osobný automobil Audi A4 a motorku zn. Simson. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.

33. Je zrejmé, že tak na strane matky i otca existujú v zásade rovnaké predpoklady na uspokojovanie potrieb ich detí. Ak hodnotíme len príjem podľa novej pracovnej zmluvy u otca vo výške 550,- Eur netto mesačne, takýto príjem zhruba dosahuje i matka detí, pri zohľadnení jej podnikania a invalidného dôchodku. Vychádzajúc z týchto skutočností súd určil výživné u mal. X. vo výške 150,- Eur mesačne, keďže tento je v 9. ročníku základnej školy, bude sa pripravovať na štúdium na strednej škole s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Navyše u X. sú výdavky vyššie už v súčasnosti v súvislosti s doučovaním a vyšším vekom. U mal. S. výživné určil súd vo výške 100,- Eur, keďže táto zvýšené výdavky nemá. Po zaplatení určeného výživného tak otcovi zostane pre uspokojovanie vlastných potrieb suma cca 300,- Eur, pričom u matky bude jej príjem vo výške cca 750,- Eur, čo v priemere na osobu predstavuje 250,- Eur mesačne, teda životná úroveň všetkých členov rodiny bude v zásade podobná.

34. Vzhľadom k tomu, že deti boli od 03.05.2016 v osobnej starostlivosti matky, bol otec detí povinný prispievať na ich výživu. Toto však dobrovoľne nerealizoval a čiastočne k plneniu vyživovacej povinnosti došlo až na základe Uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 13.09.2016 č.k. 9P/36/2016-85 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 02.11.2016 č.k. 19Cop/72/2016-195. Otec mal výživné platiť vo výške 50,-Eur na každé dieťa. Za obdobie od 03.05.2016 až do doby rozhodnutia súdu vo veci samej uhradil otec matke detí výživné v celkovej výške 1.579,76 Eur, t.j. na jedno dieťa vo výške 789,88 Eur. U X. malo byť výživné za túto dobu uhradené vo výške 2.690,32 Eur (za 29 dní mája 2016 vo výške 140,32 Eur a za jún 2016 až október 2017 vo výške 17x150,-Eur), nedoplatok tak po odpočítaní zaplateného výživného vo výške 789,88 Eur je vo výške 1.900,44 Eur. U S. malo byť výživné zaplatené vo výške 1.793,55 Eur (za 29 dní mája 2016 vo výške 93,55 Eur a za jún 2016 až október 2017 vo výške 17x100,-Eur), nedoplatok tak po odpočítaní zaplateného výživného vo výške 789,88 Eur je vo výške 1.003,67 Eur. Vzhľadom k súčasnému príjmu, ale i celkovým reálnym možnostiam otca súd umožnil otcovi splácať nedoplatok na výživnom vo výške 40,-Eur u každého dieťaťa až do úplného zaplatenia tohto dlhu. I po zaplatení dlžného výživného zostane otcovi detí dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb (suma cca 220,-Eur). Otec detí si však už i v predchádzajúcom období musel byť vedomý svojej povinnosti prispievať na deti, pričom bolo zrejmé, že suma 50,-Eur mesačne je iba sumou nevyhnutnej miery výživného. Treba tiež poukázať i na nezodpovednosť otca, ktorý dlhodobo napriek veľmi nízkej miere nezamestnanosti v tunajšom regióne bol nezamestnaný, neprejavoval snahu túto situáciu zmeniť ani za pomoci úradu práce, z ktorého bol vyradený pre nespoluprácu. Vzhľadom k vzdelaniu otca, znalosti cudzieho jazyka je viac-menej isté, že by prácu pri troche snahy získal a aj s lepším príjmom, ako v súčasnosti deklaruje.

35. Súd súčasne zrušil neodkladné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné, keďže takéto neodkladné opatrenie už stratilo vzhľadom k rozhodnutiu súdu vo veci samej opodstatnenie.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

V prípade podania odvolania sa v odvolaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením. Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.