Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Y. banka T., a.s., so sídlom v O., X. XX, IČO: 31575951, proti žalovanému D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. B., o zaplatenie 1.019,13 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 143/2016-40 z 28. októbra 2016 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia 867,06 € s prísl., v mesačných splátkach po 20,- € mesačne, pod následkom straty výhody splátok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 867,06 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 18.10.2016 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 20,- € počnúc od 1.1.2017 vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, až do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžnej sumy z úverovej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa 24.7.2015 so žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „úverová zmluva“), pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 1.019,13 €, úrokov 64,36 €, úrokov z omeškania 0,78 €, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.019,13 € od 2.7.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 64,36 € od 2.7.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov súd konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve je totiž uvedená výška anuitnej splátky 28,07 € a počet splátok 60, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, splátok úrokov a ďalších poplatkov. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol iba celkovú mesačnú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, preto v dôsledku absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) sa poskytnutý spotrebiteľský úver

v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splácania úveru - histórie transakcií na úverovom účte súd zistil, že žalovaný v skutočnosti čerpal úver v sume 1.067,- € (po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru 33,- €) a v splátkach uhradil celkom sumu 199,94 €. Pri zohľadnení žalovaným uhradenej časti úveru dlžný zostatok úveru činí 867,06 €, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 867,06 € spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 18.10.2016 (t.j. dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) až do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na zaplatenie dlžnej sumy doručil žalovanému pred týmto dátumom. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

4. Súd podľa § 232 ods. 4 povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 20,- € vzhľadom na jeho osobné a nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery s tým, že omeškanie ktorejkoľvek splátky má za následok stratu výhody splátok.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, trovách konania a vo výroku o povolení splácať dlh v splátkach, napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, lebo mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, zaviazať žalovaného zaplatiť mu dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania. Rozsudok v zamietavej časti považoval za nesprávny pre nesprávne právne posúdenie veci a nestotožnil sa so závermi a argumentmi súdu prvej inštancie. Poukázal na bod 1.1. zmluvy o pôžičke, podľa ktorého banka poskytla klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Y. P. T., a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Tvrdil, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, z ktorého teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.

Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca mal za to, že v prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C- 42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. K rozhodnutiu, ktorým povolil žalovanému splniť dlh v splátkach, žalobca uvádza, že súd v tejto časti rozsudok odôvodnil len tým, že tak rozhodol vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery žalovaného. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom tieto tvrdenia žalovaného súd skúmal, nakoľko žiadne dôkazy týkajúce sa uvedených skutočností a pomerov žalovaného neuvádza.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, avšak nedokáže ho uhradiť jednorázovo, keďže jeho finančná situácia je veľmi náročná, žije sám bez pomoci iných osôb, pracuje len na dohodu a jeho príjem mu nestačí na vyplatenie všetkých výdavkov spojených s bývaním. Žiadal o určenie splátkového kalendára a navrhol výšku mesačnej splátky v sume 20,- € k poslednému dňu v danom mesiaci.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o zročnosti prisúdeného plnenia, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 8.11.2017 o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 2.11.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

9. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu odvolacích námietok žalobcu vytýkajúcich súdu nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo tieto boli podradené súdom pod nesprávne hmotnoprávne predpisy, alebo že by súd relevantné hmotnoprávne predpisy nesprávne interpretoval, či nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, alebo vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie podané žalobcom nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o povolení splácať dlh v splátkach, nie je preukázaný.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s § 387 ods. 2 konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a povolil splácanie dlhu v splátkach, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje. Dôvody rozsudku sú úplné a správne, zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok dlžnej istiny z poskytnutého úveru s príslušnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov, a ustanovenia relevantných právnych noriem, ktoré súd na posudzovanú vec aplikoval.

11. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci či právnych záverov vzťahujúcich sa k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o povolení splácania dlhu žalovaným v splátkach, a neumožňujú prijať iné právne závery.

12. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi (stranami sporu) dňa 24.7.2015 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 28,07 €, avšak v texte zmluvy nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke, teda členenie splátky na splátku istiny, splátku úrokov a ostatných poplatkov. Tieto údaje nevyplývajú ani zo Všeobecných obchodných podmienok Y. P. T., a.s. (VOP), na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. VOP navyše ani nespĺňajú podmienku písomnej formy predpokladanej zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže nie sú účastníkmi podpísané. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinné k 24.7.2015 (v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov a súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.

14. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na správnosti uvedeného záveru nemôže nič zmeniť ani možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej je zrejmé členenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a ostatné poplatky, keďže táto sa nestala súčasťou samotnej úverovej zmluvy a žalovaný, hoci mal určenú povinnosť plniť splátky v dohodnutej výške, nemal možnosť pred uzavretím zmluvy sa oboznámiť, ako budú jednotlivé splátky rozčlenené, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, úrokov a ďalších poplatkov.

15. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru 867,06 € po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 1.100,- € a žalovaným zaplatenej čiastky 199,94 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 18.10.2016 až do zaplatenia, a nárok na ďalšie úroky a poplatky ako žalobcom nedôvodne uplatnený zamietol.

16. Vecne správny je rozsudok tiež vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 20,- € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky.

17. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

18. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 a uvedenými zásadami, pokiaľ povolil žalovanému možnosť zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaný stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh naraz. Súd správne prihliadol na nepriaznivé pomery žalovaného preukázané jeho výpoveďou, v ktorej uviedol, že zostatok úveru vie zaplatiť iba v splátkach, keďže do októbra 2016 pracoval na dohodu a mal príjem vo výške 128,- € mesačne a tiež sociálne dávky vo výške 20,- € poberal z príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a t.č. je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a žiadateľ o dávku sociálnej pomoci (zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.10.2016 na č.l. 37 - 39).

19. Vzhľadom na pomery žalovaného a jeho platobnú schopnosť, so zohľadnením aj výšky prisúdenej sumy súd úmerne stanovil výšku jednotlivej mesačnej splátky 20,- € i podmienky zročnosti splátok s tým, že zároveň určil následok straty výhody povolených splátok, t.j. splatnosť celého plnenia v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky.

20. Žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu v časti povolenej možnosti žalovanému splácať dlžnú (prisúdenú) sumu 876,06 € s prísl. v splátkach a záveru súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre povolenie plnenia v splátkach a pri určení ich výšky v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP.

21. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy v prvom rade nepriaznivú majetkovú situáciu žalovaného a jeho platobnú schopnosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je väčší predpoklad, že povolenými splátkami žalovaný splatí svoj dlh žalobcovi, keďže vzhľadom na jeho nízky príjem a nepriaznivé majetkové pomery je nepravdepodobné, že by vedel zaplatiť svoj dlh jednorazovo v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako to žiada žalobca. Odvolací súd poukazuje aj na postoj žalovaného k svojmu záväzku a v konaní prejavenú snahu o jeho splnenie v rámci svojich možností, a má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobcu, ktorý je podnikateľským subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v prípade omeškania jednotlivej (ktorejkoľvek) splátky je žalobca chránený stratou výhody splátok, preto rozhodnutím súdu nebude výrazne zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a povolené plnenie v splátkach, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.

23. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .