Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-63-2017.pdf
PDF · 121.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/63/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. W. W., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, rodičia: matka G. Z., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom A. L. X, XXX XX G., občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Záhradnikova.SK, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Štefanovičova 12, otec D. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX M. G., D., J., J I., Y. L., občan R. F. Y. L. C. R. F., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18P/18/2017-87 zo dňa 04.09.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 18P/18/2017 - 87 zo dňa 04. 09. 2017 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a dočasný zákaz otcovi bez písomného súhlasu matky vycestovať s maloletým do R. F. Y. L. C. R. F. zamietol.
2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o konanie s cudzím resp. s medzinárodným prvkom v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a ďalej postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2001 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel II alebo ďalej len „Nariadenie“). Podľa čl. 8, bod 1 Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Ďalej súd poukázal na článok 12, čl. 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2001 (Brusel II) a tiež na ust. § 112 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. V odôvodnení uviedol, že na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd dospel k záveru, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je právomoc aj príslušnosť tamojšieho súdu vo veci konať daná. Súd konštatoval, že z obsahu návrhu matky a predloženej rodičovskej dohody vyplýva, že krajinou obvyklého pobytu dieťaťa bola Y. L., čím by bola založená právomoc súdov tejto krajiny podľa článku 8 Nariadenia, avšak na základe dohody rodičov je krajinou súčasného, hoci len prechodného pobytu dieťaťa Slovensko. Dieťa aj matka sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, a keďže v súčasnosti sa dlhšiu dobu zdržiavajú na území Slovenskej republiky, v obvode Okresného súdu Zvolen, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby tamojší súd rozhodol o navrhovanom neodkladnom opatrení s poukazom na právomoc súdu podľa článku 12, bod 3 Nariadenia. Keďže podľa procesných predpisov SR súd o neodkladnom opatrení môže rozhodnúť aj bez vypočutia ostatných účastníkov konania, súd nezisťoval postoj otca k otázke právomoci slovenských súdov. Vzhľadom na rozhodnutie súdu nedošlo ani k žiadnemu zásahu do práv otca. Jedná sa o predbežné opatrenie súdu, kedy právomoc slovenského súdu je daná aj článkom 20 Nariadenia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal z oboznámenej rodičovskej dohody zo dňa 09.09.2016, ktorá bola podpísaná oboma rodičmi. V bode 2.3 otec vyslovil súhlas s pobytom dieťaťa na Slovensku od 01.09.2016 do 01.09.2017 s tým,
že počas pobytu dieťaťa na Slovensku je matka zodpovedná za starostlivosť o dieťa. Obaja rodičia vzali na vedomie, že počas pobytu dieťaťa na Slovensku je jeho bydliskom G.. Ďalej súd poukázal na to, že otec podal žiadosť na hlavnom oddelení rodinného oddelenia Najvyššieho súdu podľa zákona o starostlivosti z roku 1985 alebo článku 11 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o poručníctvo a o návrat syna do C., čo je jeho prirodzená krajina, taktiež žiadal o súdny príkaz na vydanie pasu dieťaťa. Ďalej súd poukázal na opatrenie č. O. Vysokého súdneho dvora, rodinnoprávny úsek zo dňa 20.07.2017, ktorým na základe osobného vypočutia navrhovateľa (otca maloletého) a predloženého návrhu z 20.07.2017 bolo rozhodnuté, že 1. návrhy na určenie miesta obvyklého pobytu dieťaťa a na jeho vrátenie do jurisdikcie C. C. W. sú odložené na prejednanie na 27.07.2017, 2. matka sa môže zúčastniť pojednávania s právnym zástupcom, pokiaľ chce, ev. telefonicky. 3. matka nepožiada o vydanie slovenského pasu s rešpektom na dieťa bez súhlasu Vyššieho súdu C. C. W., 4. otec doručí tento príkaz a jeho návrh z 20.07.2017 matke. Po oboznámení sa s listinami, ktoré tvorili prílohu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu matky. Z podaného návrhu vyplýva, že ako hlavný dôvod podania je obava matky, že otec v septembri 2017 príde a vezme dieťa do C.. Z predložených dokladov a prekladu rodičovej dohody je zrejmé, že rodičovská dohoda bola medzi rodičmi maloletého uzavretá na dobu určitú, a to od 01.09.2016 do 01.09.2017, kde otec súhlasil s pobytom syna na Slovensku. Matka v návrhu tvrdí, že sa malo jednať len o dočasnú dohodu o styku otca so synom na dobu jedného roka. Z návrhu otca podaného v C., opatrenia Vysokého súdneho dvora, ako aj po preskúmaní dohody rodičov však súd konštatoval, že predmetná dohoda rodičov bola uzavretá výslovne na pobyt dieťaťa s matkou na Slovensku po dobu jedného roka. Z vyjadrení a postoja matky, ako aj z návrhu otca pred anglickým súdom vyplýva, že matka skutočne plánuje zostať na Slovensku so synom aj naďalej, a to napriek nesúhlasu otca. Hoci matka poukazuje na to, že maloletý je na Slovensku 1 rok, vytvoril si tu väzby v rodine matky, v škôlke, v ďalšom poukazuje na odcudzenie dieťaťa vo vzťahu k C., súd zdôraznil, že C. je krajinou, kde sa matka sama dobrovoľne rozhodla odísť, kde spolu s otcom dieťaťa vytvorili partnerský vzťah, kde sa z tohto vzťahu narodil maloletý C. práve v tejto krajine, t. j. pre maloletého C. je C. rodnou krajinou. Uzavretou rodičovskou dohodou sa matka okrem iného zaviazala komunikovať s dieťaťom po slovensky aj po anglicky, aby si dieťa udržalo schopnosť komunikovať i v angličtine. Matka si teda musí byť vedomá, že pokiaľ sa rozhodla pôvodne založiť rodinu v inej krajine s cudzím štátnym príslušníkom, musela si byť vedomá aj povinnosti podriadiť sa právu krajiny, v ktorej sa rozhodla takto žiť. Matka nepreukázala súdu, že by na základe dohody rodičov došlo k trvalej zmene obvyklého pobytu dieťaťa a že by nastala taká situácia, aby súd rozhodol v súlade s návrhom matky. Doba, po ktorú je matka s dieťaťom na Slovensku, nie je natoľko dlhá, aby došlo k úplnému odcudzeniu dieťaťa s otcom, či s krajinou obvyklého pobytu dieťaťa. Matka sama potvrdila, že dieťa bolo v pravidelnom kontakte s otcom, navštívilo otca v C., kde sa otec o syna samostatne staral. Nie je správne, ak jeden z rodičov nerešpektuje vôľu druhého a bez dohody svojvoľne rozhoduje o takej podstatnej zmene, akou je pobyt dieťaťa v inej krajine, ako je krajina obvyklého pobytu dieťaťa. Preto súd nevidel dôvod na okamžitý zásah do rodičovských práv a povinností tak, ako navrhovala matka. Je na zodpovednosti matky, aby situáciu s otcom vyriešili najmä vzájomnou dohodou, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa a za rešpektovania právnej úpravy, ktorá spadá na tento prípad. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je inštitút využívaný v prípadoch, ktoré neznesú odklad, keď je potrebné upraviť vzťahy urýchlene. Súd mal za to, že otec sa v súčasnosti oprávnene domáha návratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pôvodu (pobytu), keďže dieťa v C. už žilo 4 roky a podľa rodičovskej dohody otec súhlasil s pobytom dieťaťa na Slovensku od 01.09.2016 do 01.09.2017. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasné zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a dočasné zakázanie otcovi maloletého bez písomného súhlasu matky vycestovať s maloletým do R. F. Y. L. C. R.K. súd považoval za nedôvodný a tento zamietol.
3. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h/ CSP). Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie v bode 9 odôvodnenia uznesenia nesprávne používa pojem prechodný pobyt. Nariadenie (Brusel II) tento pojem, resp. ani iné označenie pobytu dieťaťa, ktorý by zodpovedal prechodnému pobytu podľa slovenského práva, nepoužíva. Právomoc podľa Nariadenia EÚ (Brusel II) sa určuje najmä vo vzťahu k obvyklému pobytu dieťaťa, a to z dôvodu blízkosti, resp. vzťahu, ktorý má dieťa k štátu, v ktorom má
obvyklý pobyt. Evidencia trvalého alebo prechodného pobytu je iba administratívny úkon, ktorý sám o sebe bez ďalšieho nezakladá vzťah dieťaťa k štátu ako k svojmu domovu. Obvyklý pobyt na druhej strane znamená faktický stav, vzťah dieťaťa a štátu, kde sa dieťa dlhodobo zdržiava a kde sa cíti byť doma. Odvolateľka poukázala na rozhodnutie o predbežnej otázke (C-523/07), kde súd označil za obvyklý pobyt dieťaťa miesto, ktoré je charakteristické určitou integráciou dieťaťa v rámci sociálneho prostredia a uviedol 9 pojmových znakov, na ktoré by súd mal prihliadať pred rozhodnutím o otázke obvyklého pobytu, a to: trvanie pobytu, jeho kontinuita, podmienky pobytu, dôvody pobytu, štátna príslušnosť dieťaťa, miesto školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby. S poukazom na uvedené matka má za to, že maloletý má obvyklý pobyt na Slovensku, a to predovšetkým z toho dôvodu, že sa tu zdržiava so svojou matkou už viac ako 1 rok nepretržite. Maloletý tu jeden celý rok navštevoval škôlku, je v dennom kontakte so svojou slovenskou rodinou a vytvoril si blízke rodinné aj kamarátske vzťahy k osobám žijúcim v G. - v mieste, kde žije. Tu má aj ošetrujúceho lekára a Z.. Navyše v rodičovskej dohode, na ktorú sa v odôvodnení uznesenia odvoláva i súd prvej inštancie, konkrétne v bode 2.6 je uvedené, že Y. L. je druhým domov maloletého. Z textu je tak zrejmé, že obaja rodičia sa v čase spísania rodičovskej dohody dohodli, že Slovensko je „prvým“ domovom maloletého, a teda jeho krajinou obvyklého pobytu. K zmene obvyklého pobytu maloletého opätovne do Y. L. je teda možné pristúpiť iba novou dohodou oboch rodičov, ku ktorej však nedošlo. Ďalej matka poukázala na to, že otec pristúpil k podaniu návrhu na priznanie poručníctva a nariadenie návratu maloletého do Y. L. až viac ako rok potom, ako sa dieťa zdržiavalo na Slovensku, pričom dôvodom jeho konania bol pravdepodobne iba konflikt o tom, kde bude maloletý s otcom na dovolenke. Pre úplnosť odvolateľka uviedla, že otec maloletého sa nijakým spôsobom nepodieľa na nákladoch na starostlivosť o maloletého. Sám otec v konaní pred anglickým súdom uviedol, že v júli 2016 nemal zabezpečené podmienky pre starostlivosť o dieťa, čo súhlasí i s tvrdením odvolateľky, že sa dohodli, že sa s maloletým presťahuje na Slovensko aj z finančných dôvodov. Je tak zrejmé, že centrum záujmov dieťaťa, väčšina sociálnych a rodinných vzťahov je na Slovensku a dieťa Slovensko považuje za svoj domov. Matka namietala, že v návrhu neuvádza, že sa obáva, že otec dieťaťa príde v septembri a odvezie maloletého do C., tak ako to v odôvodnení uznesenia uviedol súd prvej inštancie. Matka má obavu, že otec toto urobí kedykoľvek, kedy sa mu to bude hodiť. Pokiaľ sa týka rodičovskej dohody, ktorou súd argumentuje, túto začal spochybňovať otec maloletého, ktorý už koncom júla 2017 podal na súd v C. návrh na nariadenie návratu dieťaťa do C.. Z konania otca je tak zrejmé, že je to práve on, kto začal rodičovskú dohodu spochybňovať a nerešpektovať. Taktiež odvolateľka namietala poukaz súdu prvej inštancie na vyjadrenia otca v konaní pred anglickým súdom a hoci z predložených dôkazov navrhovateľkou je zrejmé, že o konaní vedenom pred anglickým súdom, ako aj o možnosti zúčastniť sa ho, sa odvolateľka dozvedela konkrétne 3 dni pred pojednávaním, a teda sa reálne nemohla pojednávania zúčastniť. Poukázala na to, že doručenie návrhu na začatie konania bezprostredne pred pojednávaním vo veci a nedodržanie minimálnej lehoty účastníka konania na prípravu na pojednávanie a na zabezpečenie si právneho zástupcu, je podľa slovenských aj medzinárodných predpisov považované za závažné porušenie procesných predpisov, ktoré môže viesť minimálne k odročeniu pojednávania alebo až k zrušeniu rozhodnutia súdu nižšieho stupňa odvolacím súdom pre závažné porušenie práva na spravodlivý proces. Anglický súd sa jej právami v konaní vôbec nezaoberal, a to ani základným právom vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré otec v konaní predniesol. Súd jej žiadne dokumenty nedoručoval, spoľahol sa, že tieto dokumenty jej doručí otec dieťaťa. Rovnako anglický súd vydal rozhodnutie na pojednávaní, ktorého sa nemohla zúčastniť a na ktorom jej ani nebolo umožnené vyjadriť sa, dokonca ide o rozhodnutie, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do práv odvolateľky nielen ako matky a zákonnej zástupkyne maloletého, ale aj ako občana Slovenskej republiky a občana Európskej únie. Anglický súd navyše odvolateľke uložil povinnosť, ktorú nie je možné splniť - odovzdať po príchode do C. pas tamojším úradom. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch je cestovný doklad majetkom Slovenskej republiky. Je zrejmé, že povinnosť uloženú odvolateľke anglickým súdom (odovzdať pas) nemôže splniť, pokiaľ sa nechce dopustiť porušenia slovenského zákona o cestovných dokladoch. Pre úplnosť odvolateľka uviedla, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nastali v živote maloletého nové skutočnosti a síce maloletý počnúc 04.09.2017 pokračuje v predškolskom vzdelávaní v škôlke, ktorú navštevoval aj celý predchádzajúci rok, maloletý sa zúčastňuje aj prípravy na nástup do školy, keďže ide o jeho posledný rok v škôlke. Zdôraznila, že hlavným kritériom pri rozhodovaní o otázkach starostlivosti o maloletého, a to aj v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je najlepší záujem maloletého. Má za to, že v danom prípade je najlepším záujmom maloletého, aby bola aspoň dočasným rozhodnutím súdu vyriešená otázka jeho zverenia do starostlivosti matky, čím by bolo jeho výchovné prostredie dočasne stabilizované, a to až do vydania riadneho rozhodnutia vo veci samej. Ak by došlo k tomu, že otec maloletého si syna napríklad vyzdvihne zo škôlky bez vedomia matky, odvezie syna do C.,
ťažké následky na psychiku, ktoré by takáto významná zmena v jeho živote a jeho odlúčenie od matky spôsobila, by žiadne ďalšie rozhodnutie súdu už nezmenilo. Má za to, že v súčasnej situácii je dočasný zásah do práv otca menej závažným zásahom, ako vystavenie dieťaťa celoživotnej traume a navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne zveril maloletého C. W. W. do osobnej starostlivosti matky a zároveň ktorým by dočasne zakázal otcovi maloletého bez písomného súhlasu matky vycestovať s maloletým do R. F. Y. L. C. R. F..
4. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Civilný sporový poriadok v § 321 ods. 2 výslovne ustanovuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s § 329 ods. 2 CSP skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení matky maloletého uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP neboli splnené.
9. Odvolací súd prv, než pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku právomoci vo veci konať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré sa narodilo na území R. F. Y. L. C. R.K., čo v danej prejednávanej veci predstavuje cudzí prvok, súd správne aplikoval kolíznu normu, Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, jeho ustanovenie § 2 a tiež Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2001 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel II). Uvedené Nariadenie sa vzťahuje na všetky rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností. Nariadenie sa vzťahuje na všetky rozhodnutia vydané súdom členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností bez ohľadu na to, či rodičia sú, alebo boli v manželskom zväzku a či účastníci konania sú, alebo nie sú obaja biologickými rodičmi príslušného dieťaťa. Nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia súdov bez ohľadu na to, ako sa rozhodnutie označuje (rozsudok, uznesenie, príkaz alebo iné rozhodnutie). Neobmedzuje sa však len na rozhodnutia vydávané súdmi, ale vzťahuje sa na každé rozhodnutie vydané orgánom, ktorý má právomoc vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Nariadenia, napr. orgánmi zodpovednými za sociálnu ochranu a ochranu detí. Ďalším dôležitým prvkom Nariadenia je, že sa vzťahuje tiež na dohody uzatvorené medzi účastníkmi, a to v takom rozsahu, aby boli vykonateľné v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené. Nariadením sa uprednostňuje nabádanie účastníkov k dosiahnutiu dohody vo veciach rodičovských práv a povinností prostredníctvom rokovania, pokiaľ možno mimosúdnou cestou. Nariadenie však nebráni súdom, aby v naliehavých prípadoch prijímali neodkladné opatrenia vrátane ochranných opatrení. Článkom 20 Nariadenia sa objasňuje, že ustanovenia Nariadenia nebránia súdu, aby prijímal neodkladné opatrenia, vrátane ochranných opatrení v súlade so svojím vnútroštátnym právom s ohľadom na dieťa, ktoré sa nachádza na jeho území, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Článok 20 Nariadenia nie je pravidlom, na základe ktorého sa určuje právomoc, v dôsledku toho účinnosť neodkladných opatrení zaniká, len čo príslušný súd(ktorý má právomoc konať vo veci samej) nariadi neodkladné opatrenia, ktoré považoval za primerané.
10. Základnou zásadou kritérií právomoci nariadenia vo veci rodičovských práv a povinností je, že najvhodnejším konajúcom súdom je príslušný súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Pojem obvyklý pobyt sa v Nariadení nevymedzuje. Tento pojem by sa mal z hľadiska významu vykladať v súlade s cieľmi a účelmi Nariadenia. To, či má dieťa obvyklý pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte, musí v každej prejednávanej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho dieťaťa. Súdny dvor Európskej únie poskytol určité usmernenie, pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní obvyklého pobytu dieťaťa pre účely nariadenia. Vo veci: A-Vec C-523/07 vyslovil (v rozsudku z 02. 04. 2009), že „obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia musí byť určený na základe všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu“. Súdny dvor analyzoval okolnosti a dospel k záveru, že len čisto fyzická prítomnosť nemôže stačiť na určenie obvyklého pobytu na účely článku 8 Nariadenia. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný, alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
11. Ak sa dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného s výnimkou prípadov neoprávneného premiestnenia, alebo zadržiavania dieťaťa, nadobudnutie jeho obvyklého pobytu „v novom“ členskom štáte by malo v zásade nastať v rovnakom čase ako „strata“ obvyklého pobytu v bývalom členskom štáte.
12. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že maloletý C. W. W. sa narodil dňa XX. XX. XXXX vo Y. L. rodičom - matke, ktorá je slovenskou štátnou občiankou a otcovi, ktorý je štátnym občanom R. F. Y. L. C. R. F.. Z písomných podaní matky vyplýva, že táto sa maloletým sa od 01. 07. 2016 zdržiava na území Slovenskej republiky v meste G. t. j. v obvode Okresného súdu Zvolen. Rodičia dieťaťa neboli v manželskom zväzku, pred narodením dieťaťa spolu žili v spoločnej domácnosti, po jeho narodení sa následne otec v roku 2015 zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v dôsledku toho sa rodičia maloletého dohodli, že matka s maloletým dočasne odíde na Slovensko, kde má podporu rodiny s tým, že kontakt syna s otcom bude udržiavaný i naďalej, a to pravidelnou telefonickou komunikáciou a návštevami otca a maloletého striedavo v C. a striedavo na území Slovenskej republiky. V dôsledku uvedeného je matka s maloletým od 01. 07. 2016 na území Slovenskej republiky, kde spolu s maloletým býva na adrese A. L. č.X v G. v byte svojej H. (R. H. maloletého), v ktorom má maloletý vytvorené vhodné podmienky.
13. Podľa písomného vyjadrenia matky táto v auguste 2016 spoločne s maloletým bola navštíviť otca maloletého v C., kde mu navrhla, aby podpísali rodičovskú dohodu. Uvedená dohoda, resp. jej preklad, je súčasťou predloženého spisového materiálu. Z tejto vyplýva, že rodičia maloletého sa vzájomne dohodli na pobyte dieťaťa na Slovensku v čase od 01. 09. 2016 do 01. 09. 2017. V zmysle dohody, počas pobytu dieťaťa na Slovensku je len matka zodpovedná za zabezpečenie sociálneho zázemia, bydliska, zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti dieťaťa. Obaja rodičia mali vedomosť o tom, že počas pobytu dieťaťa na Slovensku bude jeho bydliskom G.. Zároveň obsahom dohody uzavretej medzi rodičmi maloletého je konsenzus o tom, že dieťa navštívi Y. L. tak často, ako to bude vhodné a možné s obomi rodičmi na pravidelnej báze v trvaní potrebnom na to, aby malo šancu vytvoriť si väzby s rodinou otca a poznať a milovať krajinu, kde sa narodil; Y. L. bude jeho druhým domovom. Ďalej rodičia sa dohodli, že matka bude komunikovať s dieťaťom po slovensky, aj po anglicky, aby si dieťa udržalo schopnosť komunikovať v angličtine. Uvedená dohoda bola podpísaná obomi rodičmi vo Y. L. dňa 09. 09. 2016. Na základe uvedenej rodičovskej dohody matka s maloletým vycestovala opäť na územie Slovenskej republiky a tu sa od uvedenej doby (septembra 2016) až do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie zdržiavala. Z vyjadrení matky je tiež zrejmé, že maloletý je zapísaný do materskej školy v G., že túto navštevuje pravidelne, na dennej báze, má tam kamarátov v počas tohto pobytu si vytvoril väzby, jednak v rámci jej rodiny, s osobami, s ktorými prichádza bezprostredne do každodenného kontaktu. Na Slovensku navštevuje krúžky a taktiež je prihlásený a zapísaný do materskej školy na nasledujúci školský rok 2017/2018. Z uvedených dôvodov má matka za to, že za obvyklý pobyt dieťaťa možno považovať Slovenskú republiku a považuje za najlepší záujem dieťaťa to, aby zostal na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa jej názoru stala miestom jeho obvyklého pobytu, jeho domovom.
14. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na komplexný súhrn okolností prejednávanej veci. Maloletý sa narodil na území Y. L., z predloženým listín je zrejmé, že maloletý je L. národnosti,
(pričom podľa miesta narodenia je i štátnym občanom R. F. Y. L. C. R. F.), narodil sa rodičom matke Slovenke a otcovi, ktorý je štátnym občanom R. F. Y. L. C. R. F.. Od svojho narodenia (XX. XX. XXXX) až do júla 2016 žil na území Y. L., konkrétne v meste J.. Matka s maloletým 01. 07. 2016 prišla na územie Slovenskej republiky i so súhlasom otca maloletého, pričom pobyt maloletého na území Slovenskej republiky si následne rodičia upravili rodičovskou dohodou, spomenutou v texte vyššie, keď matka s maloletým v auguste 2016 opätovne vycestovala do Y. L. a zotrvali tam až do podpísania rodičovskej dohody. Uvedená rodičovská dohoda však upravuje obdobie od 01. 09. 2016 do 01. 09. 2017. Matka opustila územie Y. L., na území ktorej zostal otec maloletého žiť aj naďalej s tým, že pobyt na území Slovenskej republiky bol celkom presne časovo ohraničený t. j. do septembra 2017. Z uvedenej rodičovskej dohody, ani zo žiadnych iných predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by obaja rodičia, teda predovšetkým otec maloletého mal vedomosť o tom, či dokonca súhlasil s tým, že presídlenie maloletého z územia Y. L. na územie Slovenskej republiky má mať dlhodobý resp. trvalý charakter. Otec maloletého súhlasil s dočasným pobytom maloletého na území Slovenskej republiky, a to na dobu jedného roka s tým, že zároveň v rodičovskej dohode obidvaja rodičia si vymienili a dohodli sa, aby matka s maloletým komunikovala i v anglickom jazyku tak, aby zostali zachované väzby s otcom a taktiež s rodinou zo strany otca a aby jeho ďalší pobyt na území Y. L. nebol komplikovaný rečovou resp. jazykovou bariérou. Pokiaľ matka maloletého má za to, že v Slovenskej republike maloletý sa začlenil jednak do rodinného prostredia, navštevuje materskú školu a má širokú záujmovú činnosť, v čoho dôsledku tu už má vytvorené silné citové väzby je potrebné uviesť, že matka maloletého mala vedomosť o tom, že pobyt maloletého na území Slovenskej republiky je prechodný a dočasný, pričom s ukončením takéhoto pobytu ku konkrétnemu dátumu (september 2017) súhlasili obaja rodičia maloletého, čo vyjadrili podpísaním rodičovskej dohody. Nemožno opomínať, že maloletý žil štyri roky na území R. F. a len jeden rok na území Slovenskej republiky, pričom tento pobyt bol podľa uzavretej rodičovskej dohody prechodného, dočasného charakteru.
15. Z prekladu návrhu otca o vydanie súdneho príkazu na poručníctvo k maloletému a súdneho príkazu na návrat maloletého do krajiny vyplýva, že jemu ako otcovi maloletého, dňa 18. 07. 2017 matka maloletého oznámila, že nehodlá maloletého po uplynutí času vymedzeného dohodou (september 2017) priviesť späť na územie Y. L.. V dôsledku uvedeného otec začal na území Y. L. iniciovať konanie o poručníctvo k maloletému, návrat maloletého do C. a taktiež žiadal o vydanie súdneho príkazu na vydanie pasu maloletého. Na základe tohto návrhu otca začal vo veci konať Vysoký súdny dvor, rodinno- právny úsek, ktorý rozhodol, že návrhy na určenie, že dieťa C. W. W. má obvyklý pobyt v jurisdikcii C. C. W. a tiež návrh na jeho vrátenie do jurisdikcie C. C. W. budú prejednané dňa 27. 07. 2017 s tým, že matka maloletého sa môže pojednávania zúčastniť s právnym zástupcom, alebo musí byť prítomná, resp. dosiahnuteľná telefonickým spojením.
16. Súčasťou spisového materiálu je i oznámenie Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže doručené Okresnému súdu Zvolen dňa 11. 09. 2017, podľa ktorého Centrum pre medzinárodno- právnu ochranu detí a mládeže ako ústredný orgán Slovenskej republiky v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí ( Haagsky dohovor zo dňa 25. 10. 1980) a Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 a súdnej právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností prijalo od ústredného orgánu pre C. C. W. žiadosť otca maloletého C. W. W. o zabezpečenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorou je R. F. Y. L. C. R.K.. Maloletý je podľa vyjadrení žiadateľa (otca maloletého) neoprávnene zadržiavaný na území Slovenskej republiky jeho matkou G. Z., pričom sa majú nachádzať u jej H. P. Z.. V súvislosti s týmito informáciami a v zmysle článku 16 Haagskeho dohovoru Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže požiadalo slovenský súd, aby sa v prípade rozhodovania o opatrovníckom práve voči maloletému C. W. W. nekonalo, až kým nerozhodne o návrhu otca na nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
17. Z uvedených okolností vyplýva, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Y. L.. S matkou sa maloletý presídlil na územie Slovenskej republiky po dohode rodičov za predpokladu, že takéto premiestnenie maloletého malo presne vymedzený časový úsek, teda na dobu jedného roka a nebolo mienené, ako presťahovanie maloletého s matkou maloletého na územie Slovenskej republiky, s úmyslom trvalo sa tu zdržiavať. Takáto vedomosť otca maloletého a následne konsenzus oboch rodičov maloletého z listinných dôkazov nevyplýva, preukázaný nebol. Zároveň po oznámení informácie matkou maloletého otcovi maloletého, že po uplynutí času určeného v rodičovskej dohode nemá v úmysle maloletého priviesť späť na územie Y. L., tento inicioval okamžite konanie o poručníctvo k maloletému
a taktiež konanie o zabezpečenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu t. j. do R. F. Y. L. C. R.K., nakoľko jeho pobyt na území Slovenskej republiky považuje za neoprávnený. Uvedené konanie na základe návrhu (žiadosti) otca už začalo, prebieha od dňa 20. 07. 2017 (pričom otec maloletého mal vedomosť o úmysle matky zotrvať na území Slovenskej republiky od dňa 18. 07. 2017). Z uvedeného vyplýva, že právomoc slovenského súdu o konanie vo veci starostlivosti o maloletého daná nie je, miestne príslušný všeobecný súd maloletého mohol konať a rozhodnúť len o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podaného matkou. Súd prvej inštancie a rovnako ani odvolací súd sa nestotožnil s názormi prezentovanými matkou, že je daná naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi rodičmi maloletého, resp. otcom maloletého a maloletým dieťaťom, tak ako vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala matka. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny ciel. Pokiaľ v prejednávanej veci matka maloletého s maloletým prišla na územie Slovenskej republiky s tým, že maloletý sa tu bude zdržiavať presne vymedzený čas - po dobu jedného roka a po uplynutí tohto času žiada okamžitú dočasnú úpravu súdom v podobe neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vycestovania bez jej súhlasu a zverenia maloletého do jej starostlivosti, takýto skutkový stav neodôvodňuje a neosvedčuje naliehavú potrebu urýchlenej dočasnej úpravy pomerov, nakoľko nastala taká situácia, ktorú po uplynutí času dohodnutého v rodičovskej dohode bolo možné predpokladať. Pokiaľ sa týka návrhu na uloženie dočasného zákazu otcovi bez písomného súhlasu matky vycestovať s maloletým do R. F. Y. L. C. R.K., nemožno neodkladným opatrením zakázať konanie, ktoré je oprávneným výkonom rodičovského práva (otca maloletého dieťaťa). S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nie je preukázaná naliehavá potreba úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti formou neodkladného opatrenia, tak ako navrhovala matka vo svojom návrhu a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
18. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).