Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/29/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX H., obaja právne zastúpení: JUDr. Michal Vavrík, advokát, so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 660 285, proti žalovanému: Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hurbanova 21, 903 01 Senec, za účasti: 1/ Obec Malinovo, so sídlom C. I. XX, XXX XX H., 2/ VIREA s. r. o., so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 47 797 541, 3/ Bývajme v Malinove, občianske združenie, so sídlom J. K. X, XXX XX D., IČO: 42 254 078, 4/ H. I., trvale bytom L. XX, XXX XX H., 5/ H. F., trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX E. N. O., 6/ A. F., trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX E. N. O., 7/ Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, 820 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- SC-OCDPK-2024/004711/NIZ zo dňa 24.01.2024, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.02.2024, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.02.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 15.02.2024 doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SC-OCDPK-2024/004711/NIZ zo dňa 24.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obce Malinovo (ďalej „prvostupňový orgán“) č. ŠSÚD -2023/FLM/ND zo dňa 05.10.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový orgán ako špeciálny stavebný úrad 1. stupňa pre miestne komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie v rámci prvostupňového rozhodnutia vydal stavebné povolenie podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej „“) v spojení s Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej „“) na stavebné objekty: SO 01.1 – Vetva ,,A“ komunikácia funkčnej triedy C2 kat. MO 8,0/30; SO 01.2 – Vetva ,,B“ komunikácia funkčnej triedy C3 kat. MO 6,5/30; SO 01.3 – Vetva ,,C“ komunikácia funkčnej triedy DI-3,7; SO 01.4 – Úprava miestnej komunikácie G. cesty; SO 01.5 – Rekonštrukcia autobusovej zástavky; SO 01.6 – Výstavba chodníka a cyklochodníka pozdĺž cesty III/1041 pre hlavnú stavbu „Obytná zóna v H., komunikácie a inžinierske siete (časť Juh)“.

2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej „návrh na priznanie odkladného účinku“, „návrh“) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnili tým, že okamžitým výkonom ako aj inými možnými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí hrozí závažná ujma na ich právach, značná hospodárska škoda či finančná škoda a taktiež závažná ujma na životnom prostredí, ktorá môže spôsobiť iný vážny nenapraviteľný následok. V konkrétnostiach tvrdenú závažnú ujmu na

životnom prostredí vnímali v tom, že stavebník rozdelil územné konanie na dve samostatné časti, pričom sa jedná o jeho zámer vyhnúť sa splneniu zákonných povinností členením projektu na dve alebo viaceré etapy, čo je v príkrom rozpore s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže projekt nepodlieha zisťovaciemu konaniu v zmysle predmetného zákonného ustanovenia. Ujma na životnom prostredí môže mať za následok sťaženie výkonu vlastníckych a iných práv žalobcov k svojmu hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj spôsobenie hospodárskej škody či finančnej ujmy. Závažnú ujmu nielen na svojich subjektívnych právach, ale aj na právach obyvateľov M. H. vnímali žalobcovia aj v možnej absencii autobusovej zastávky (súčasť občianskej vybavenosti lokality), keďže podľa prílohy prvostupňového rozhodnutia označenej ako „Situácia stavby“ je zrejmé, že pôvodná zastávka má byť presunutá do novej polohy, avšak táto nová poloha nie je zakreslená. De facto sa tak jedná o zrušenie a nie o rekonštrukciu a presun autobusovej zastávky. Hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku podľa žalobcov predstavuje konanie stavebníka na základe vydaného stavebného konania po vydaní územného rozhodnutia, ktoré je predmetom správnej žaloby vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

3. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 06.05.2024. Vo vzťahu k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na jeho priznanie. Zároveň by podľa žalovaného priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 8. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku - jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia . 9. Správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzoval podľa , vychádzajúc z viazanosti správneho súdu podaným návrhom. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 10. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: .

11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. 13. Žalobcovia poukázali na nimi vnímaný hypotetický následok resp. dopad vykonania napadnutého rozhodnutia na životné prostredie tým spôsobom, že „stavebník rozdelil územné konanie na dve samostatné časti, pričom sa jedná o jeho zámer vyhnúť sa splneniu zákonných povinností členením projektu na dve alebo viaceré etapy, čo je v príkrom rozpore s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže projekt nepodlieha zisťovaciemu konaniu v zmysle predmetného zákonného ustanovenia“. Predostretá argumentácia tak zjavne smeruje voči postupu stavebníka a následnému procesnému postupu zvolenému správnymi orgánmi vo vzťahu k predmetu jednotlivých stavebných konaní (územných a stavebno-povoľovacích) súvisiacich s výstavbou „Obytnej zóny v H.“ ako aj s výstavbou komunikácii a inžinierskych sietí k nim prislúchajúcim. Uvedené však podľa názoru správneho súdu nijakým spôsobom nepreukazuje (neosvedčuje) dôvodnosť podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu negatívneho zásahu (ujmy) na životnom prostredí. Vyššie uvedené námietky žalobcov sa týkajú postupu správnych orgánov, ktorých následkom nie je automaticky osvedčenie hrozby ujmy na životnom prostredí, ale „len“ prípadná potreba, pokiaľ by boli tieto námietky vyhodnotené správnym súdom ako dôvodné, na posudzovaní predmetu výstavby v súlade s relevantnou právnou úpravou odlišným spôsobom, ako tomu bolo v danom prípade. Dôvodnosť podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu tvrdenej ujmy na životnom prostredí musí vychádzať z konkrétnych skutočností osvedčujúcich priamy negatívny dopad na životné prostredie, a nie len v hypotetickej rovine konštatovaných procesných pochybení správnych orgánov. 14. Pokiaľ žalobcovia ďalej vo vzťahu k prípadnej ujme na životnom prostredí tvrdili, že „ujma na životnom prostredí môže mať za následok sťaženie výkonu vlastníckych a iných práv žalobcov k svojmu hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj spôsobenie hospodárskej škody či finančnej ujmy“, je zrejmé, že sa jedná len o všeobecné tvrdenia postrádajúce popis konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné v rámci rozhodovania správneho súdu podrobiť osvedčovaniu vo vzťahu k dôvodnosti podaného návrhu. Zároveň žalobcovia vo všeobecnej rovine poukázali na prípadný vznik „hospodárskej škody“ a „finančnej ujmy“, ku ktorým dôvodom netvrdili žiadne konkrétne skutkové okolnosti osvedčujúce potrebu priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe. 15. Dôvodnosť podaného návrhu žalobcovia neosvedčili ani prezentovanými tvrdeniami týkajúcimi sa ujmy na ich subjektívnych právach, prípadne ujmy na právach obyvateľov Obce H. v súvislosti s presunom autobusovej zastávky. Súčasťou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je, okrem iného, problematika „rekonštrukcie“ a „presunu prístrešku zastávky“ z miesta rozhľadového trojuholníka navrhovanej križovatky, pričom žalobcovia nijakým konkrétnym spôsobom nešpecifikovali negatívny dopad daných úkonov, pokiaľ by k nim došlo, na vlastných či „obecných“ právach. Z obsahu argumentácie žalobcov je zrejmé, že skutočným dôvodom nimi tvrdenej hrozby závažnej ujmy nie je prípadná rekonštrukcia či presun autobusovej zastávky, ale žalobcami prezentované úvahy o faktickom zrušení zastávky, pričom sa jedná o hypotetickú úvahu, ktorej následky žalobcovia ani žiadnym bližším a relevantným spôsobom neodôvodnili.

16. Napokon ako dôvodná neobstojí ani argumentácia žalobcov týkajúca sa existencie vedenia iného súdneho konania, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti územného rozhodnutia týkajúceho sa umiestnenia samotnej „Obytnej zóny H.“, s čím má súvisieť hrozba vážneho nenapraviteľného následku v prípade realizácie stavebných zmien podľa napadnutého a prvostupňového rozhodnutia v tejto veci. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že administratívne (stavebné) konania týkajúce sa „Obytnej zóny H.“ a stavebné konania týkajúce sa „komunikácií a inžinierskych sietí“ naviazaných na daný stavebný zámer vedené oddelene, pričom úvahy žalobcov o možnom dopade súdneho rozhodnutia vo veci územného rozhodnutia „hlavného“ stavebného zámeru („Obytná zóna H.“) na stav tohto administratívneho (stavebného) konania zostali len v hypotetickej rovine, nateraz bez osvedčenia reálnej hrozby iného vážneho nenapraviteľného následku bez priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe.

17. Vzhľadom na to, že žalobcovia neosvedčili priamu hrozbu aspoň jedného z dôvodov vyplývajúcich z ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku zamietol. 18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).