Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-302-2017.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/302/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. Y. W. č. XXX/XA, zastúpený advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa č. 2080,Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., o sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO:47 233 516, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 24. októbra 2016, sp.zn. 8C/379/2014-78, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo dňa 19.04.2011, Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003773 zo dňa 19.04.2011, Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500012486 zo dňa 01.06.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200051580 zo dňa 22.11.2012, ktoré boli uzatvorené k zmluvám o revolvingovom úvere s identickými číslami a z toho istého dňa, sú neplatné. Neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy určil podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv, keďže účel tejto právnej úpravy smeruje k ochrane spotrebiteľa na všeobecnom súde, čo potvrdzuje aj vymenovaný výklad neplatnosti k obdobnému právnemu inštitútu rozhodcovských doložiek podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (bod 30). Pre hodnotenie súdu bolo podstatné hodnotenie celej súvisiacej právnej úpravy podľa jej účelu, ťažisko so zachovaním práva spotrebiteľa na prístup k všeobecnému súdu. Tento prístup bol zabezpečením záväzku veriteľa predmetnými dohodami o zrážkach zo mzdy sťažený, lebo tieto ich v následnej aplikačnej fáze sú uplatnené jednostrannou výzvou veriteľa voči zamestnávateľovi dlžníka - spotrebiteľa (bod 31). Taktiež bola sporná skutková koncepcia úverovej zmluvy predloženej veriteľom, ak malo ísť o úver revolvingový, t.j. opakovane poskytovaný, údaj o RPMN mohol poskytnúť iba z predpokladaných údajov, čo spochybňuje, že došlo k dojednaniu celkovej výšky úveru primerane podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) Zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku. Neprijateľnosť zmluvných podmienok nebola vôbec dokázaná ani odôvodnená. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 31 považuje za prejav arbitrárnosti súdneho rozhodnutia. Nie je zrejmé, v čom je formálne interpretované, ak zmenou právnej úpravy sa dohoda o zrážkach zo
mzdy nezakazuje, ale zavádzajú sa určité nové podmienky jej použitia. Do právomoci súdu nepatrí prijímať výklad popierajúci účel zákona. Za arbitrárny považuje aj bod 32 rozsudku, keďže nie je z neho zrejmé, aký vzťah má toto odôvodnenie k meritu veci. Pre stanovenie RPMN platia určité pravidlá vyplývajúce z Prílohy č. 2 k Zákonu č. 129/2010 Z.z. uvedené v písm. e) a h). Zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované a opakovane poskytované, ako v danom prípade. Aj Európska komisia za účelom zavedenia jednotného mechanizmu výpočtu RPMN obzvlášť pre prípady opakovaných (revolvingových) úverov, či zmlúv uzavretých na dobu neurčitú, vydala metodickú pomôcku pre výpočet RPMN. Určovacia žaloba občianskosúdneho poriadku, v súčasnosti v zmysle Civilného sporového poriadku, ohľadom právnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje pre spotrebiteľské vzťahy výnimku z § 137 písm. c) CSP. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedol, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formuláre, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného - veriteľa. Žalovanému predmetné dohody umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne domôcť sa vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva. Dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., jedná sa o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Ak by vnútroštátne právo mohlo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice č. 93/13/EHS jej úžitku. V tejto súvislosti poukazuje aj na záver komisie, na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich z 21.01.2011 pod číslom 8636/2010-110.98, 113,179 pri Ministerstve spravodlivosti SR. Odmieta tvrdenie žalovaného v odvolaní o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Zo samotného zákonného ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva právo domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
4. Žalovaný v replike k podanému vyjadreniu žalobcu uviedol, že žiadny platný zákon nevyžaduje ako podmienku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy to, aby ustanovenia dohody neboli vopred predformulované. Je zrejmé, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vo všeobecnosti vyznačujú tým, že sú vopred pripravené dodávateľom, a to vzhľadom na veľký počet zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi. Uvedenú skutočnosť predpokladá aj právna prax. Paušálne konštatovanie o neplatnosti právneho úkonu nie je na mieste. Formulárová podoba zmluvného dokumentu neznamená automaticky neplatnosť zmluvy. V opačnom prípade by museli byť všetky spotrebiteľské zmluvné vzťahy neplatné pre formulárový charakter zmluvných dokumentov. Pokiaľ zmluvné podmienky žalobcovi nevyhovovali, nič mu nebránilo obrátiť sa na iného poskytovateľa úverových produktov. Z ustanovení samotných dohôd o zrážkach zo mzdy, ako aj z prejavenej vôle žalobcu vyplýva, že nemožno hodnoverne preukázať, že by žalobca s dojednaniami dohody o zrážkach zo mzdy nesúhlasil, mal k nim výhrady alebo námietky. Žalobca v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením každej úverovej zmluvy bol oboznámený s tým, že bude žalovaný na zabezpečenie poskytnutých úverov v každom jednom prípade požadovať aj eventuálne uzavretie dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom žalobca mal garantovanú možnosť odmietnuť
jej uzavretie, nakoľko ako osobitný právny úkon je uvedená na samostatne vyhotovenej listine. V zmysle uvedeného trvá na tom, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bol ako samostatne a individuálne dojednaný právny úkon platne uzatvorená a z tohto dôvodu je vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Žiaden právny predpis neurčuje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy jej predchádzajúcu verifikáciu alebo schválenie zo strany súdu, ani žiadne rozhodnutie o pohľadávke. Na výkon zrážok zo mzdy sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, resp. predchádzajúce posúdenie zabezpečenej pohľadávky, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Pri realizácii zrážok zo mzdy je potrebné vychádzať z citácie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z.z.. Citované ustanovenia presne určujú, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Z uvedeného vyplýva, že ani zvýšenie zrážky veriteľom nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu, preto tvrdenie žalobcu o subjektívnej predstave veriteľa o výške zabezpečovanej pohľadávky je bezpredmetné a špekulatívne. Namieta tvrdenie žalobcu, že predmetné dohody o zrážkach ako neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolajúc sa na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách z 21.01.2011, žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia predmetnej dohody neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je neprípustné. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 9 ods. 13 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 23.12.2015, v ktorom bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprava vyplývajúca zo Zákona č. 102/2014 Z.z., ktorými sa doplnil Zákon č. 250/2007 Z.z. v ust. § 5a, resp. zo Zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa doplnilo do Zákona č. 129/2010 Z.z. ust. § 9 ods. 13, v zmysle ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy právnym prostriedkom zabezpečenia splatenia pohľadávky je prípustným v spotrebiteľských vzťahoch aj naďalej. Zotrváva na stanovisku, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. V danom prípade žalobca sa svojím návrhom na rozhodnutie domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá (žaloba) je v zmysle § 137 písm. d) CSP prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. V danom prípade žalobcom tvrdené ust. § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. takýto odkaz na podanie určenej určovacej žaloby nemá.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Záver súdu prvej inštancie, o opodstatnení žaloby žalobcu na určenie neplatnosti (štyroch) dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalovaným a žalobcom k zmluvám o revolvingových úveroch, vyjadrený v bodoch 30, 31, 32 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie - že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (použitím analógie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), že je sťažený prístup spotrebiteľa na prístup súdu uzavretím dohôd o zrážkach zo mzdy a že je daný predpoklad neplatnosti uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere, je predčasný.
7. Z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorej inamentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, toto ustanovenie treba uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu, podľa ktorej rozhodnutie musí uviesť presvedčivé dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto poistnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument zo strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve pre tento argument.
8. V danej veci rozsudok súdu prvej inštancie tieto atribúty „preskúmateľnosti“ rozhodnutia nenapĺňa. Bez hodnotenia okolností prejednávanej veci okresný súd len vo „všeobecnosti“ dospel k záveru, že
pokiaľ žalovaný v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere uzatvoril so žalobcom aj dohody o zrážkach zo mzdy, považoval bez ďalšieho hodnotenia tieto za neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, takýto záver však nezodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania. Odvolací súd nepopiera oprávnenosť súdu preskúmavať uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom aj na základe predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. v zmysle podmienok Smernice č. 93/13/EHS, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k podmienkam Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade však žalobca vymedzil nerovnomerný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom v žalobe vymedzením skutkových okolností (§ 79 ods. 1 OSP v platnom znení do 30.06.2016) tým, že „pred uzatvorením predmetných úverových zmlúv bol nútený uzatvoriť predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by mu odporca úver neposkytol. Napriek tomu, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listiny, iné podmienky neboli individuálne dohodnuté a ide o typické formulárové dohody. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje odporcovi ako dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu odporcu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatnenia nároku odporcu a z uvedeného dôvodu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a tým za neplatné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.“
9. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnosti právneho úkonu nemá naliehavý právny záujem, po zavedení novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku od 01.07.2016, v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Okrem možného hodnotenia naliehavého právneho záujmu podľa tejto novej právnej úpravy vo vzťahu k spôsobu, akým sa žalobca domáhal ochrany dotknutého práva na základe podanej žaloby, odvolací súd považoval za potrebné v danom prípade vychádzať z časového hľadiska uplatnenia tohto nároku na súde. Je zrejmé, že žalobca sa domáhal svojho nároku na súde - určenia neplatnosti právneho úkonu žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2014 za účinnosti tzv. Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade preto súd skúma naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len "CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže návrh v tejto veci bol podaný ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a zároveň dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istiny, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok III. ods. 1 CSP).
10. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne neposúdil všetky okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok (ne)platnosti uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy na základe tvrdenia žalobcu vymedzeného v podanej žalobe (viď vyššie bod 6) aj vo vzťahu k obrane žalovaného (že sa jedná o dojednanie v zmysle inštitútu § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami Zákona č. 286/2006 Z.z., 250/2007 Z.z. a 129/2010 Z.z.) a pokiaľ (predčasne) dospel k záveru, že tieto sú neplatným právnym úkonom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.