Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/240/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. V., trvale bytom N. cesta XXXX/ XA, P. o zaplatenie 994,59 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. októbra 2016, č.k. 18C/322/2015-56, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 12.05.2012 uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom Zmluvu o pôžičke na nákup domáceho spotrebiča v kúpnej cene 1006,80 EUR, na základe ktorej jej veriteľ poskytol pôžičku vo výške 805,44 EUR, ktorú sa zaviazala veriteľovi zaplatiť v 20 mesačných splátkach po 45,31 EUR. Celková výška pôžičky bola v sume 906,20 EUR. Pričom ročná úroková sadzba bola 14,70 % a priemerná hodnota RPMN 45,23 %, RPMN 14,70 %, termín konečnej splatnosti 1/2014, Žalovaná zaplatila veriteľovi na splatenie predmetnej pôžičky sumu 201,36 EUR a bola v omeškaní s úhradou splátok predmetného úveru odo dňa 20.06.2012, zaplatila len akontáciu v sume 201,36 EUR. Listom zo dňa 25.10.2012 veriteľ vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok, t. j. vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 25.10.2012 a vyzval žalovanú na úhradu celého predmetného dlhu do 3 dní od doručenia tohto listu. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 12.10.2015.

3.Súd skúmal samotnú „Zmluvu o pôžičke“ zo dňa 12.05.2012, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do úvahy ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda skutočnosť, že na oslabenie práva veriteľa voči spotrebiteľovi súd prihliada ex offo, súd žalobu zamietol v celosti ako nedôvodnú z viacerých dôvodov. Podľa zmluvy mala žalovaná úver splatiť v splátkach po 45,31 v počte splátok 20 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom právnemu predchodcovi žalobcu sumu 906,20 EUR. V zmluve je uvedený len údaj o RPMN 14,70 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 14,70 %, iné náklady spojené so splatením pôžičky sa v zmluve nenachádzajú, len údaj o výške celkových nákladov 100,76 EUR. Vychádzajúc z obsahu zmluvy zrejmé, že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: 1/2014. Údaj o konečnej splatnosti úveru vyžaduje presné časové uvedenie dátumu, kedy konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. V spore má žalovaná postavenie spotrebiteľa a súd je tak viazaný povinnosťou posudzovať právo žalobcu aj s prihliadnutím na prípadné premlčanie práva v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s § 101a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej doby od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t.j. splatné ku dňu 12.10.2012, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná úver už od začiatku neuhrádzala riadne, neuhradila ani jednu mesačnú splátku. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá zrejme pri konečnej splatnosti 20 mesiacov ku dňu 20.1.2014. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.10.2012, kedy bola žalovaná preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september 2012, august 2012, júl 2012, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v júli 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v júli 2012 a pokiaľ žalobca podal žalobu 12.10.2015, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Okrem toho súd udáva, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Na záver súd dodáva, že pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované výrazne menším písmom ako sú ustanovenia zmluvy na prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vznik trov konania žalovanej zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovanou tvrdený, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Okresný súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej neuhradenej splátky. Nemôže súhlasiť s týmto posúdením, nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru žalobcu súd svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 25.10.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú upomienku neprevzal, preto možno za deň doručenia považovať dátum jeho vrátenia právnemu predchodcovi žalobcu, t.j. dňa 30.10.2012. Poskytnutá lehota teda uplynula dňa 02.11.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 03.11.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu (03.11.2012) potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Nemohol si uplatniť svoj nárok skôr. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84). Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 12.08.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 12.10.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Nitra zo dňa 23.03.2016, sp. zn. 5Co/934/2015, zo dňa 25.08.2016, sp. zn. 9Co/895/2015. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 ho zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

11. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná podľa uzatvorenej zmluvy zaviazala splatiť v 20 mesačných splátkach, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 1/2014. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná úver už od začiatku neuhrádzala riadne, neuhradila ani jednu mesačnú splátku. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 25.10.2012 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. 12. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie, že dlh žalovanej na úvere sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a to výzvou zo dňa 25.10.2012. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac júl 2012 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.07.2012, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21.07.2012 a uplynula 21.07.2015. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovanej z úveru si žalobca uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 12.10.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .