Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-25-2017.pdf
PDF · 101.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XX., právne zastúpený advokátskou kanceláriou KubalaLegal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16, IČO: 50 111 213, proti manželke navrhovateľa: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XX, t.č. L., L. XX, právne zastúpená JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Floriánova č. 12, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom - H. C., nar. XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.6.2017 č. k. 28P/51/2016-116 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva zveril do ich striedavej osobnej starostlivosti. Výživné zo strany rodičov neurčil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že obaja účastníci zhodne uviedli, že obnova ich spolužitia ako manželov nie je možná. Na základe uvedeného preto mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko rozvrátené, matka má nový vzťah, a preto obnovu spolužitia obaja zásadným spôsobom vylúčili. V poslednom roku spolužitia prešli veľmi zložitým obdobím rozvodu svojho manželstva, ktoré obaja zaťažili konfliktom a zraneniami, ktoré v konečnom dôsledku najviac zaťažili ich maloleté deti. V prvom rade poukázal na to, že pri začiatku konania o rozvod manželstva sa javili rodičia dohodnutí o výkone svojich rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, kedy si obaja dokázali vyjsť v ústrety a zachovať participáciu druhého rodiča na výchove maloletých detí. V priebehu konania sa situácia vyhrotila natoľko, že rodičia už neboli schopní uzavrieť rodičovskú dohodu a potlačiť animozitu voči druhému rodičovi. Keďže situácia medzi rodičmi bola vysoko konfliktná, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vo svojom odôvodnení v plnom rozsahu poukázal na jeho závery stotožňujúc sa so skutkovou časťou tohto posudku. Napriek tomu, že sa na pojednávaní mohlo javiť, že matka navrhuje striedavú osobnú starostlivosť a otec je ten, ktorý matke bráni v stretávaní sa, súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kde znalkyňa široko opísala osobnosť oboch rodičov. To, čo bolo pre súd rozhodujúce pri rozhodovaní o výchove maloletých detí bolo to, že u oboch rodičov sú predpoklady na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Obaja disponujú takými mentálno-kognitívnymi a osobnostnými kvalitami, aby boli schopní nájsť opäť medzi sebou komunikáciu, kooperovať a hľadať spoločný konsenzus. Striedavá starostlivosť je forma osobnej starostlivosti o
maloleté deti, ktorá vyžaduje, aby rodičia vzájomne spolu komunikovali. Práve závery znalkyne, že obaja rodičia sú toho schopní a majú na to osobnostné predpoklady, boli pre súd rozhodujúce. Dôvodom na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti boli závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých je táto v záujme maloletých detí, ktoré a tu to treba zdôrazniť, najmä mal. H. veľmi ťažko niesol situáciu, ktorá v rodine za posledné mesiace nastala. Je práve na rodičoch, aby pomohli maloletým deťom sa s novou životnou situáciou stotožniť. Okrem záverov znalca súd bral na zreteľ pri striedavej osobnej starostlivosti aj vytvorené materiálne podmienky u oboch rodičov, skutočnosť, že pri prvotnom rozchode medzi partnermi táto forma starostlivosti o maloleté deti u oboch prevládala.
3. O vyživovacej povinnosti rozhodol súd podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine s tým, že neurčoval výživné, pretože príjem matky je síce nižší ako príjem otca, keďže táto je na rodičovskom príspevku a otec pracuje, pričom jeho príjem je 1.300 eur, avšak matka výživné pri určení striedavej osobnej starostlivosti nežiadala, a preto mal za to, že v súčasnej dobe určenie výživného potrebné nie je.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie otec, ktorý sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme oboch maloletých detí. Striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že dieťa striedavú starostlivosť nechce, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Na podporu uvedených tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.1.2012 pod sp. zn. 2CoP/96/2011. Súd prvej inštancie sa podľa názoru otca nedostatočne vysporiadal s tým, či so striedavou starostlivosťou budú skutočne lepšie zaistené potreby maloletých detí a či vzhľadom na súčasný psychický stav maloletých detí je práve striedavá osobná starostlivosť v ich najlepšom záujme. Počas rozvodového konania opakovane poukazoval na zmenu v správaní sa mal. H., ktorý je od realizácie striedavej starostlivosti napätý, viac podráždený a nervózny. Neustálu zmenu výchovného prostredia citlivo vníma a nevie sa s ňou vyrovnať. Súčasne aj ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že mal. H. nie je v dobrej psychickej kondícii a prejavuje sa u neho napäté prežívanie plné úzkosti a neistoty. Mal. H. je na svoj vek veľmi chudý, odmieta prijímať stravu a jeho správanie sa často javí byť zmätené. Podľa názoru otca, o to stresujúcejšie bude pre syna, ak si každý týždeň bude musieť všetky učebné pomôcky sťahovať, zvykať si na iný prístup pri učení a príprave do školy. Aj vo vzťahu k mal. P. znalkyňa uviedla, že tento má matku rád, ale má k nej menej istý vzťah, a preto potrebuje formou citových provokácií ju „testovať“. S otcom má mal. P. vzťah vrúcny a blízky, fyzicky ho vyhľadáva, hľadá u neho útočisko. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy aj P. nízky vek a vhodnosť neustáleho striedania výchovného prostredia práve v období, keď si dieťa vytvára silné citové vzťahy a stabilita rodinného prostredia je pre neho rozhodujúca. Podľa názoru otca, práve on vie poskytnúť stabilnejšie a prirodzenejšie výchovné prostredie a zázemie ako matka. Navyše, táto v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, pričom súd prvej inštancie nijakým spôsobom neposúdil výchovný vplyv partnera matky na obe maloleté deti, ale uspokojil sa len s odkazom na výpoveď mal. H. u znalkyne. Okrem iného sa znalkyňa sa ani priamo nevyjadrila k otázke, či je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletých detí. Uviedol, že rodičia si niky ani pri ich prvotnom rozchode ako partnerov, nedohodli striedavú starostlivosť o maloleté deti, ako to mylne uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Keď matka odišla zo spoločnej domácnosti ponechala deti v starostlivosti otca, bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa o deti otec dobre postará, nemala zabezpečené svoje bývanie, kde by sa mohla o ne starať. Otec chodil do práce, a preto sa rodičia prirodzene dohodli, že v čase keď bude v práci, sa o ne bude starať ako matka. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že výživné zo strany matky nepožaduje.
6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že obaja rodičia chcú byť so svojimi deťmi, čo najviac, a taktiež aj deti majú rady obidvoch rodičov a je v ich záujme, aby im právo na obidvoch rodičov bolo
zachované v rovnakom rozsahu. Obaja rodičia majú vytvorené dobré bytové podmienky, finančne aj osobnostne sú schopní poskytnúť svojim deťom bezpečný domov. Matka je s mal. P. na rodičovskej dovolenke a súbežne pracuje na oddelení logistiky v spoločnosti S. O. SK, U., pričom ide o prácu na polovičný úväzok do XX.X.XXXX s tým, že od 1.9.2017 nastupuje na plný úväzok. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej je presvedčená o tom, že striedavá starostlivosť je jediná možnosť ako deti nestratia mamu ani otca. Tak, ako im ona nevynahradí čas strávený s otcom, tak on nevynahradí čas, ktorí strávia s ňou. Poukázala na to, že bývalý manžel sám v priebehu trvania rozvodového konania po vydaní predbežného opatrenia, ktoré im starostlivosť o deti rozdelilo, aj pred svedkami uviedol, že aktuálna forma starostlivosti je bezproblémová a takáto bezproblémová je doposiaľ.
8. Ďalej poukázal na to, že mal. H. v jej domácnosti nemá akékoľvek problémy so stravovaním. Čo sa týka jeho správania, je primerané k veku, ako každý chlapec má lepšie aj horšie dni, vždy si však myslí, že v porovnaní s rovesníkmi je skôr poslušnejší a kľudnejší. Čo sa týka stavby tela, syn bol vždy chudší a oveľa vyšší ako jeho rovesníci. Absolútne nesúhlasí s tvrdením otca, že je podráždený, príp. nervózny. Ak je otec presvedčený o tom, že syn tieto problémy u neho má, je skôr na mieste otázka, či toto správanie nie je spôsobené práve tým, ako sa syn s otcom u neho v domácnosti cíti. Otec maloletých detí do dnešného dňa voči nej prechováva negatívne emócie, ktoré syn u neho môže cítiť. Opakovane syna nabáda, aby nemal strach, pri nej o otcovi hovoriť, keďže vplyvom celej tejto situácie môže syn pociťovať strach otca, čo i len spomenúť. Syn jej nikdy neprišiel nejako nesvoj a o čase s otcom hovorí pekne. Uvedomuje si, že ideálnym riešením by bolo, aby deti mali jeden domov. V ich situácii by to ale znamenalo stratu jedného rodiča a jeho vplyvu na výchovu. Stal by sa z neho len víkendový rodič na výlety. Nikdy nechcela bývalého manžela postaviť do tejto role, a preto rovnako nedovolí, aby sa to stalo jej. Obaja chlapci majú právo na mamu aj otca v rovnakej miere. Otec opakovane poukazuje na posudok, ktorý bol vypracovaný viac ako pred polrokom. Za ten čas sa situácia ustálila, zastabilizovala a deti jednoznačne pochopili, že mamka s ockom už spolu nie sú a prijali fakt, že čas s nimi trávia oddelene. Synovia, starší, rovnako aj mladší potrebujú oboch rodičov. Otec maloletých detí však vo svojich vyjadreniach a tvrdeniach zamlčuje a neuvádza, že to bol práve on, ktorý jej zabránil so synmi byť práve v období, keď boli mladší, tesne po ich rozchode. Tvrdenia, že jej umožňoval deti ukladať spať, kúpať, sú lži. Nikdy jej nič také nenavrhoval, dokonca je bránil s deťmi v tom čase byť. Tvrdenia, že nikdy vo svojej výpovedi neuviedla, že jej v kontakte s deťmi bránil, sú lži. Keď chcela byť práve s nimi v čase, keď sa prebúdzajú, zamykal dvere a odomykal ich až o 06:45, preto opakovane sedela na schodoch pred bytom, príp. bytovým domom a čakala, kedy ju pustí. Zároveň jej súčasný partnerský vzťah žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, aká mama je. Z uvedeného dôvodu nerozumie neustálej potrebe bývalého manžela zapájať do procesu rozhodovania o rozdelení starostlivosť o ich deti jej priateľa. Tento pre deti nie je náhradný otcom a berú ho iba ako kamaráta. Napriek tomu, že do rozchodu sa celé roky o deti starala prioritne ona, keďže bývalý manžel chodil do práce, nikdy ani slovom nenaznačil, že by jej starostlivosť o deti bola nevyhovujúca, príp. že v nej vidí nedostatky.
9. Z uvedeného dôvodu preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzal v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 - § 68 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto právo do kategórie práv hospodárskych a sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna moc poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie materiálnych a nemateriálnych podmienok tak, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú k socializácii dieťaťa.
14. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93) vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Súd pri svojom rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti sleduje vždy najlepší záujem maloletého pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam. Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu.
16. Medzi kritériá, ktoré musia všeobecné súdy vziať na zreteľ pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa z hľadiska nevyhnutnosti rozhodovať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa patrí existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou, miera zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby a schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti, zaistiť jeho vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon prianie maloletého dieťaťa (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 3216/13). V prípade, ak jeden z rodičov naplňuje tieto kritériá výrazne lepšie, je spravidla v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča. V prípade, ak obaja rodičia napĺňajú tieto kritériá zhruba rovnakou mierou, je potrebné vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 1554/14).
17. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa jeho schopnosť sa vyrovnať s enormnou záťažou, ktorou je rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu danou stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade treba vziať do úvahy, a to predovšetkým u malých detí, ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre deti ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca. U starších detí, ktoré sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k jeho prianiam, zvlášť pokiaľ korešpondujú záverom zisteným dokazovaním a predloženým stanoviskom opatrovníka (porov. uznesenie Ústavného sud Českej republiky vo veci IV. ÚS 106/2015).
18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch znaleckého posudku, vyjadreniach kolízneho opatrovníka, ktorý túto formu starostlivosti preferoval v záujme detí a na obsah pôvodnej dohody rodičov, na základe ktorej žiadali deti zveriť do striedavej starostlivosti.
19. Tvrdeniu otca uvedenom v odvolacom konaní, že medzi ním a matkou neexistovala dohoda o forme striedavej starostlivosti, odporuje nielen samotný návrh na rozvod manželstva, ale aj predložený rovnopis dohody o úprave rodičovských práv a povinností tvoriaci jeho prílohu, podpísaný oboma účastníkmi konania. Je možné konštatovať, že rodičia v podstate praktizovali striedavú starostlivosť od odchodu matky zo spoločnej starostlivosti, kedy táto zabezpečovala ich osobnú starostlivosť v mieste bydliska otca počas pracovného týždňa od 07:00 hod. do 16:00 hod., v utorok a štvrtok do 19:00 hod. a víkendy
deti trávili striedavo u otca a matky. Aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.9.2016 vyplynulo, že deti sú s týmito termínmi stotožnené a rodičia žiadali o ich zverenie do striedavej starostlivosti.
20. Uznesením Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 28P/46/2017 zo dňa 20.4.2017, s dátumom právoplatnosti 26.6.2017 bolo vo veci vydané neodkladné opatrenie, na základe ktorého bola nariadená striedavá osobná starostlivosť maloletých detí v rovnakom rozsahu ako v rozhodnutí vo veci samej.
21. Aj keď otec následne začal tvrdiť, že striedavá starostlivosť nie je vhodná forma starostlivosti najmä vo vzťahu k mal. H., ktorý je viac nervózny, podráždený a úzkostlivejší, podľa správy kolízneho opatrovníka sú obe maloleté deti so striedavou starostlivosťou stotožnené, keďže aj po rozchode rodičov boli striedavo v starostlivosti oboch rodičov. Počas návštevy kolízneho opatrovníka v čase pobytu maloletých detí u matky po nariadení striedavej starostlivosti neodkladným opatrením, boli obe deti veselé, kľudné, bol zrejmý pekný vzťah medzi nimi a matkou, ktorá sa k nim správala milo a trpezlivo odpovedala na všetky otázky.
22. Súčasne znalkyňa v záveroch znalecké posudku uviedla, že obaja rodičia majú všetky osobnostné predpoklady na realizáciu striedavej starostlivosti. Obaja disponujú takými mentálno-kognitívnymi a osobnostnými kvalitami, aby boli schopní v záujme maloletých detí spolu efektívne kooperovať, komunikovať a hľadať spoločný konsenzus. V čase znaleckého vyšetrenia prejavili obaja vôľu ku korektnému spolurodičovskému fungovaniu s tým, že o niečo viac je motivovaná matka, ktorá sa chce dohodnúť a otec, aj keď osobne vnútorne nie je presvedčený o správnosti istých ústupkov matke, záujem detí nakoniec vždy dá na prvé miesto. V čase vyšetrenia u oboch rodičov neidentifikovala zásadné rozdielne postoje k výchove maloletých detí, ktoré by napr. mohli viesť k dvojkoľajnej výchove.
23. Vo vzťahu k mal. H. uviedla, že vzťahy k obom rodičom má vytvorené bez zistenia preferencie k jednému z rodičov. Oboch ich má rád a želá si ich oboch vo svojej prítomnosti, avšak citlivo zachytáva animozity medzi rodičmi, čo ho mätie.
24. Vo vzťahu k mal. P. uviedla, že vzťahy k obom rodičom má vybudované a ani k jednému z rodičov nepozorovala zjavne odmietavé alebo úzkostlivé prejavy, aj keď smerom k matke je tam istá citová ambivalencia s potrebou ju provokovať a udržiavať jej citovú pozornosť.
25. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, správy kolízneho opatrovníka a fungovanie striedavej formy starostlivosti o maloleté deti od rozchodu rodičov, odvolací súd za takto zisteného skutkového stavu nemal dôvod spochybňovať správny záver súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
26. Keďže obe maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby k obom rodičom bez preferencie len jedného z nich a obaja rodičia od rozchodu rovnakou mierou zabezpečovali ich starostlivosť, vrátane ich rozumovej a citovej výchovy, má aj odvolací súd za to, že je v záujme maloletých detí, ktoré sú ešte v útlom veku, aby boli v starostlivosti oboch rodičov.
27. Matka má porovnateľné osobnostné, materiálne a bytové predpoklady ako otec na vytvorenie stabilného výchovného prostredia pre obe deti.
28. Otec síce formálne deklaroval, že len on je schopný vytvoriť stabilné výchovné prostredie pre deti, pričom však neuviedol akékoľvek nedostatky výchovného prostredia ich matky, alebo jej výchovného pôsobenia, ktoré majú negatívny dopad na zdravý psychický alebo fyzický vývoj detí.
29. Podľa názoru odvolacieho súdu postoj otca vyjadrený v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie korešponduje so závermi znaleckého posudku, v zmysle ktorých na jednej strane sa deklaratívne snaží rešpektovať úlohu matky, avšak nedokáže oddeliť svoje negatívne emócie voči nej plynúce z ich rozchodu, od pocitov maloletých detí.
30. Je pochopiteľné, že maloleté deti sa ťažšie vyrovnávajú s rozchodom rodičov, avšak je práve na nich, aby pomohli sa deťom s novou životnou situáciou stotožniť, zastabilizovali výchovné prostredie a vyhli sa akýmkoľvek verbálnym aj neverbálnym atakom jeden voči druhému.
31. Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie nedôsledne vysporiadal aj s vplyvom súčasného priateľa matky na výchovu oboch maloletých detí. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého vzťah priateľa matky s maloletými deťmi bol šetrený v priebehu znaleckého dokazovania, v rámci ktorého sa mal. H. vyjadril, že priateľa matky má rád a je jeho kamarátom. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nevidel dôvod na doplnenie dokazovania výchovného vplyvu priateľa matky na maloleté deti.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o rozvode manželstva, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).