Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-341-2015.pdf
PDF · 180.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/341/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Bratislavská teplárenská spoločnosť, a.s., Bajkalská 21/A, Bratislava, IČO: 35 823 542, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: SPOLVLASTBYT - Spoločenstvo vlastníkov bytov obytného domu Seberíniho 15, 17, 19, Seberíniho 17, Bratislava, IČO: 31 812 481, zastúpený: Advokátska kancelária LANGER, s.r.o., Seberíniho 19, Bratislava o zaplatenie 2.346,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 511,32 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.346,77 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom dňa 21.06.2006 písomnú zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 682240. Predmetom tejto zmluvy bola dodávka a odber tepla a doplňovacej vody zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa do tepelných zariadení odberateľa. Podľa čl. IX ods. 4 zmluvy žalobca dodané teplo a doplňovaciu vodu fakturoval žalovanému v mesačnej faktúre za teplo. Cena sa skladala z ceny za skutočne odobraté teplo, ktorá je súčinom variabilnej zložky ceny tepla a skutočne odobratého množstva tepla, zmluvne dohodnutého množstva tepla, ktorá je súčinom fixnej zložky ceny tepla s primeraným ziskom a množstva tepla dohodnutého na príslušný mesiac v odberovom diagrame, ak nie je dohodnuté inak a doplňovacej vody, ktorá je súčinom obehovej vody a množstva vody doplnenej žalobcom do sústavy tepelných zariadení žalovaného.
3. Cena dodávaného tepla bola schvaľovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na základe vyhlášky č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Žalobca ako dodávateľ tepla rozposlal do poštových schránok svojich zmluvných odberateľov v období mesiacov jún a júl 2014 oznámenia s upozornením na povinnosť nahlásiť odberateľovi tepla v lehote do 15.08.2014, resp. najneskôr v zákonom stanovenej lehote do 31.08.2014 množstvo objednaného tepla na nasledujúci kalendárny rok 2015 a to prostredníctvom odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre nadchádzajúci kalendárny rok. Žalobca zaslal žalovanému uvedené oznámenie spolu s odberovým diagramom na dodávku a odber tepla pre rok 2015, v ktorom bola uvedená objednaná hodnota tepla na rok 2015 a regulačný príkon na rok 2015, v ktorom bola uvedená objednaná hodnota tepla na rok
2015 a regulačný príkon na rok 2015 určený v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. na hodnotu 2.3786 kW mesačne (čomu zodpovedá fixne určená suma vo výške 325,94 Eur bez DPH za jeden mesiac) a spolu za mesiace január až december 2015 na hodnotu 28,5430 kW. Žalovaný listom zo dňa 10.08.2014 označeným ako „Vrátenie odberového diagramu na dodávku a odber tepla 2015“ vrátil žalobcovi nepodpísaný odberový diagram z dôvodu nesprávne uvedeného regulačného príkonu na rok 2015. Žalobca listom zo dňa 19.12.2014 s označením „Neakceptácia dohody o preddavkových platbách na rok 2015“ vyjadril svoje stanovisko k odmietnutiu odberového diagramu žalovaným. Žalobca v tomto liste uviedol, že regulačný príkon v kW v predmetnej veci určuje v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, ako podiel skutočne dodaného množstva tepla za rok t-2, (teda pre rok 2015 z roku 2013) a počtu hodín 5300, ak ide o odberateľa tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, pričom žalobca neeviduje žiadnu písomnú dohodu, z ktorej by pre odberné miesto 2225050 pre rok 2015 vyplýval regulačný príkon 0 kW.
4. Žalobca následne vystavil žalovanému faktúru za január 2015 č. 2000121982 splatnú dňa 19.02.2015 na sumu 4.369,43 Eur. Žalovaný uhradil uvedenú faktúru iba čiastočne v sume 3.978,30 Eur. Zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 391,13 Eur neuhradil. Z faktúry č. 2000124110 vystavenej žalobcom za mesiac február v sume 4.310,74 Eur žalovaný neuhradil sumu 391,13 Eur. Žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru - dobropis č. 2000125040 na preplatok v sume 727,25 Eur. Žalobca zároveň oznámil žalovanému listom zo dňa 01.04.2015 označeným ako „Jednostranný zápočet pohľadávok“, že ku dňu 26.03.2015 započítava ich vzájomné pohľadávky. Časť pohľadávky žalobcu v sume 752,26 započítal na neuhradenú sumu vo výške 391,13 Eur vyplývajúcu z faktúry č. 200121982 a neuhradenú sumu vo výške 391,13 Eur vyplývajúcu z faktúry č. 2000124110. Na základe tohto zápočtu zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby do 7 dní od zaslania jednostranného zápočtu pohľadávok uhradil zostatok vo výške 55,01 Eur ako nedoplatok, ktorý nebol predmetom zápočtu. Žalobca ďalej vystavil žalovanému za dodané teplo faktúru č. 2000126859 za marec 2015 na sumu 3.908,34 Eur, z ktorej žalovaný neuhradil sumu 1.118,38 Eur, faktúru č. 2000128605 za apríl 2015 na sumu 2.811,80 Eur, z ktorej žalovaný neuhradil sumu 391,12 Eur. Z faktúry č. 2000130342 za máj 2015 na sumu 1.133,89 Eur žalovaný neuhradil sumu 391,13 Eur. Z faktúry č. 200130342 za jún 2015 na sumu 1.138,92 Eur neuhradil sumu 391,13 Eur.
5. Súd vo veci vydal dňa 09.09.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že je pravdou, že žalobca a žalovaný uzavreli v júni 2006 Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 682240 pre odberné miesto č. 2225050, na Seberíniho ulici č. 15, 17, 19 v Bratislave. V tom čase si žalovaný na tomto odbernom mieste vyrábal teplú úžitkovú vodu na vlastnom technologickom zariadení a teplo bolo žalobcom dodávané na prípravu teplej úžitkovej vody z primárneho okruhu (parovodu). Od uzavretia zmluvy až do roku 2008 platila iná cena pre odber z primárneho okruhu a sekundárneho okruhu, preto nevznikali pri účtovaní nákladov za dodávku tepla z primárneho okruhu a sekundárneho okruhu žiadne nezrovnalosti.
6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tiež uviedol, že v roku 2008 došlo k zmene v tom, že výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 6/2008 sa zaviedol na roky 2009 až 2011 regulačný príkon na celé obdobie rokov 2009 - 2011. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si teplú úžitkovú vodu so súhlasom žalobcu vyrábal na vlastnej technológii, žalobcovi nevznikali žiadne regulačné náklady na výrobu teplej úžitkovej vody pre žalovaného, preto došlo k dohode, že hodnota regulačného príkonu v tomto období bude 0 kW pre odberné miesto č. 2225050000 a žalovanému sa bude fakturovať iba skutočne nameraný objem dodaného tepla z primárnej siete žalobcu - len variabilná zložka. V roku 2011 bola vydaná vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 219/2011 Z.z. a v roku 2013 vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 z.z., ktorou sa ustanovili podmienky cenovej regulácie v tepelnej energetike a zmenili ustanovenia o regulačnom príkone na regulačné obdobie na roky 2012 až 2016. Vedenie žalobcu akceptovalo požiadavku žalovaného na dohodu o nulovom regulačnom príkone, čo bolo podľa žalovaného plne v súlade s uvedenými vyhláškami a uzavretou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný neuhradil len tú časť faktúr, ktoré sa týkali odberného miesta č. 222505000, v ktorom dodáva žalobca žalovanému teplo z primárneho okruhu a žalovaný si vyrába teplú úžitkovú vodu na zariadení, ktoré je jeho vlastníctvom. Žalobca podľa žalovaného svojvoľne započítal preplatok z odberného miesta č. 2208220004 za rok 2014 na úhradu pohľadávok, ktoré na tomto odbernom
mieste nevznikli, lebo žalovaný ním vyfakturované náklady v roku 2014 riadne, v plnej výške a v lehote splatnosti žalobcovi uhradil. Nevznikol mu ani nárok na započítanie preplatkov za rok 2014 pre odberné miesto č. 2225050000 vo faktúre č. 2000121982 za mesiac január a vo faktúre č. 2000124110 za mesiac február 2015. Žalobca si vo faktúrach za mesiac január až jún 2015 svojvoľne - napriek tomu, že nedošlo k uzatvoreniu dohody o výške regulačného príkonu na odbernom mieste č. 2225050000 na rok 2015 vyfakturoval regulačný príkon 2,786 kW v sume 325,94 Eur bez DPH, preto žalovaný odpočítal z faktúr doručených žalobcom sumu 391,13 Eur, lebo túto si žalobca účtoval bez právneho dôvodu. Žalovaný zároveň uviedol, že aj v čase po podaní žaloby prebiehajú rokovania so žalobcom, ktorý nechce akceptovať, že na obdobie rokov 2012 až 2016 sám odsúhlasil regulačný príkon pre odberné miesto 2225050000 vo výške 0kW.
7. Žalobca sa vyjadril k odporu podanému žalovaným písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.07.2016 uviedol, že žalovaný vychádza z toho, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o nulovom regulačnom príkone k odbernému miestu, za ktoré žalovaný na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 682240 uzatvorenej so žalobcom uhrádza pravidelné platby za dodávky tepla. Žalobca v tomto vyjadrení poukázal na skutočnosť, že právnym základom ich vzťahu je Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 682240, pričom podľa čl. III ods. 4 zmluvy množstvo tepla, výkon a zmluvné obdobie sú dohodnuté v prílohe č. 2 tejto zmluvy - Odberový diagram. Podľa ods. 5 rovnakého článku zmluvy Odberový diagram si dohodne odberateľ s dodávateľom 20 dní pred začatím odberu a k 30. septembru bežného roka pre nasledujúci rok. Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že niektoré parametre dodávky tepla sú upravované každoročne a to prostredníctvom tzv. odberového diagramu. Odberovým diagramom sa určuje predpokladaná spotreba tepla za odberné obdobie, pričom táto spotreba je odvodená od skutočnej spotreby tepla za odberné obdobie spred dvoch rokov. Jedným z parametrov upravovaných odberovým diagramom je aj sporný regulačný príkon. Veľkosť regulačného príkonu je určovaná na základe § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Z tohto ustanovenia vyplýva, že veľkosť regulačného príkonu je určovaná pre jednotlivé dodávky tepla stanovenými vzorcami. V niektorých prípadoch vyhláška umožňuje dodávateľovi a odberateľovi dohodnúť sa na veľkosti regulačného príkonu. Dohoda o veľkosti regulačného príkonu (resp. čiastočná dohoda o určení počtu hodín, ktorá jeho veľkosť ovplyvňuje) je možná len v prípade ak ide o technologickú spotrebu vo výrobných procesoch, ak ide odberné zariadenie, v ktorom si časť tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne, alebo ak ide o odberateľa tepla, ktorý je súčasne aj dodávateľom tepla, pričom žalovaný žiadnu z týchto podmienok nespĺňa. Podľa žalobcu preto právne predpisy neumožňovali žalobcovi a žalovanému uzatvárať dohody o regulačnom príkone a preto by sa mal pre výpočet veľkosti regulačného príkonu uplatňovať vzorec podľa prvej vety § 7 ods. 3 vyhlášky. Odberovým diagramom si zmluvné strany potvrdzovali údaje o skutočnej a predpokladanej spotrebe tepla žalovaným a taktiež si ním potvrdzovali veľkosť regulačného príkonu. Aj preto odberový diagram nemožno považovať za dohodu o týchto parametroch.
8. Pokiaľ žalobca napriek uvedenému určený vzorec na výpočet regulačného príkonu neaplikoval a jednostranne od úhrady za regulačný príkon upustil, učinil tak výlučne na obdobie rokov 2012 - 2014. Uvedeným postupom založeným na ústretovosti k žalobcovi ako k zákazníkovi v daných obdobiach však nemôže spôsobovať zánik práva požadovať zákonný nárok v ďalších obdobiach. Žalobcovo právo na výpočet a uplatňovanie regulačného príkonu na základe prvej vety § 7 ods. 3 vyhlášky zostalo zachované, aj keď ho žalobca neuplatňoval. Žalobca v tomto svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným ani nedošlo k dohode o určení nulového regulačného príkonu a boli splnené aj všetky zákonné požiadavky na zápočet vzájomných pohľadávok.
9. V tomto písomnom podaní žalobca zároveň požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadal žalobu rozšíriť o neuhradené záväzky žalovaného vzniknuté čiastočným neuhradením faktúr vystavených za dodané teplo v mesiacoch júl 2015 až marec 2016 tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.223,17 Eur s príslušenstvom.
10. Súd tento návrh žalobcu zamietol uznesením č.k.: 26Cb/341/2015-90 zo dňa 30.06.2017.
11. Žalovaná strana na pojednávaní, ktorá sa konalo dňa 22.03.2017 uviedla, že považuje dohodu o nulovom regulačnom príkone na roky 2012 a 2016 za platnú. Z tohto dôvodu bola neuhradená fixná zložka ceny tepla účtovaná vo faktúrach, pretože žalovaný sám vynaložil značné náklady na výmenník,
ktorý distribuuje teplú úžitkovú vodu do jednotlivých bytov. Tieto náklady vynaložil žalovaný namiesto žalobcu a preto by mali byť zohľadnené. Počas celého vzťahu so žalobcom komunikoval žalovaný s pani R., s touto uzatváral dohody a konštantne sa dlhoročne dojednávali podmienky zmluvného vzťahu. Žalovaný bol preto v dobrej viere, že pani R. je oprávnená konať v mene žalobcu. Okrem rokovaní s pani R. v roku 2013 prebehli aj rokovania s p. K.. K rokovaniam došlo v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novej vyhlášky č. 222/2013 Z. z. Na prvom rokovaní rokovali či je možné medzi žalobcom a žalovaným uzatvoriť dohodu o regulačnom príkone podľa § 7 vyhlášky. Bol spor o tom, či je žalovaný iba odberateľom alebo aj dodávateľom tepla. P. K. následne uznal požiadavky žalovaného a doručil mu regulačný diagram s nulovou hodnotou pre rok 2014.
12. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.05.2017 žalobca uviedol, že došlo k zániku častí žalovanej pohľadávky v dôsledku započítania preplatku z vyúčtovania dodávok tepla žalovanému vo výške -2.756,72 Eur (vrátane DPH) za rok 2015. Dňa 06.04.2017 vystavil žalobca žalovanému na základe vyúčtovania dodávok tepla za rok 2016 dobropis so splatnosťou 20.04.2017 na čiastku -2.756,76 Eur (vrátane DPH). Dňa 05.05.2017 žalobca zaslal žalovanému list - jednostranný zápočet pohľadávok, ktorým započítal tento preplatok s nedoplatkami istín neuhradených faktúr a to práve sporných poplatkov za regulačný príkon. V dôsledku uvedeného zanikla uvedenými dvoma započítaniami celá istina žalovanej čiastky. Predmetom pôvodného konania tak zostalo len príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania a trovy konania. Výšku úrokov z omeškania žalobca vyčíslil na sumu 511,32 Eur. Žalobca v tomto písomnom podaní požiadal o pripustenie zmeny žaloby tak, že predmetom žaloby by sa stali všetky faktúry za obdobie rokov 2015 a 2016, z ktorých žalovaný systematicky neuhrádzal poplatky za regulačný príkon. Žalobca tak domáhal pripustenia zmeny žaloby tak, že nová žaloba bude znieť:
„Žalovaný je povinný do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.950,49 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 511,32 Eur, 554,08 Eur a vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 305,05 Eur od 26.01.2016 do splatenia, zo sumy 387,12 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 23.03.2016 do zaplnenia, zo sumy 387,12 Eur od 21.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 20.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 22.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 19.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 23.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 387,12 Eur od 22.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 387,12 Eur od 24.01.2017 do zaplatenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu."
13. Súd tento návrh na zmenu žaloby zamietol uznesením vyhláseným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.06.2017.
14. K veci samej žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného o vynaložení nákladov za výmenník považuje za bezpredmetné, nakoľko poplatok za regulačný príkon nie je poplatkom, ktorý by sa viazal akokoľvek na prevádzku OST (výmenníka), ani ktorý by akokoľvek závisel od toho, v koho vlastníctve OST je. Žalobca ďalej uviedol, že poplatok za regulačný príkon možno tiež označiť za fixnú zložku ceny tepla, tento je štandardnou zložkou ceny tepla, ktorá sa v súlade s právnymi predpismi uplatňuje voči všetkým odberateľom tepla. Regulačný príkon je poplatok za to, že na dohodnutom mieste má odberateľ možnosť kedykoľvek v zásade podľa vlastného uváženia odoberať teplo. Ide teda o akýsi poplatok za bezprostredný a okamžitý prístup k teplu. Uvedené je dané tým, že teplo je fyzikálna veličina, ktorú je potrebné vyrobiť a dopraviť na určené miesto, pri čom vznikajú prirodzené straty tepla. Žalobca ako dodávateľ tepla, na to aby zabezpečil plnenie svojich zmluvných povinností pre všetkých odberateľov, musí vynakladať náklady na udržiavanie tepla v teplonosnom médiu aj vtedy, ak by k žiadnemu odberu nedochádzalo. Práve najmä za udržiavanie tejto pripravenosti na dodávku v zásade kedykoľvek, je potrebné uhrádzať poplatok za regulačný príkon. Preto je irelevantné, či sa miesto dohodnutého odberu nachádza v externej OST, internej OST alebo na inom mieste (často napríklad na päte domu). Skutočnosť, že rozvody tepla za OST prevádzkuje žalovaný sám je irelevantná z dôvodu, že dodávka tepla je založená na tzv. princípe poštovej známky, kedy cena dodávky tepla nie je závislá od dĺžky trasy, ktorou sa teplo dodáva, ani na mieste do ktorého sa dodáva. Zákonodarca práve preto nastavil regulačné podmienky tak, aby boli pre všetkých odberateľov v zásade jednotné, nakoľko zohľadňovanie každej drobnej osobitosti každého odberateľa by viedlo k vzniku nespočetných sporov, sociálnej nespravodlivosti a v neposlednom rade neprehľadnosti zmluvných, fakturačných, ale aj regulačných vzťahov. Z tohto dôvodu žalovaný odoberá teplo za rovnakých podmienok ako odberateľ,
ktorého odberné miesto sa nachádza aj mnohonásobne bližšie k miestu výroby tepla žalobcom, aj keď náklady žalobcu na dodanie tepla sú pri žalovanom vo vzťahu k takémuto odberateľovi objektívne vyššie. Náklady, ktoré žalovaný vynaložil, predstavujú jeho vlastnú investíciu, ktorej výhodnosť a návratnosť mal žalovaný vyhodnocovať pred jej vynaložením. Napriek tomu však poukazuje na to, že je zrejmé, že táto investícia sa žalovanému vracia najmä prostredníctvom vyššej efektivity sústavy, a teda nižšej spotreby tepla, ako aj toho, že zmluvné ceny žalobcu za dodávku tepla sú podstatne nižšie tie, ktoré žalovaný uhrádzal predchádzajúcemu dodávateľovi tepla, ktorým mala byť Prvá ružinovská spoločnosť a.s., čo generuje výraznú priebežnú úsporu žalovaného v minulých rokoch (viac ako 10 rokov), ako aj súčasných a budúcich obdobiach, a žalovanému bola podstatná časť investícií, ak nie investícia celá, nahradená už aj prostredníctvom neuplatneného regulačného príkonu zo strany žalobcu v predošlých obdobiach. Žalobca sa v tomto písomnom vyjadrení vyjadril aj k oprávneniu J.. R. konať v mene žalobcu kontexte ustanovení § 13 až § 15 Obchodného zákonníka a uviedol, že z predloženej e-mailovej komunikácie je úplne zrejmé, že J.. R. vystupovala vždy len ako osoba zabezpečujúca bežný styk so zákazníkom, pričom všetky otázky určené na rozhodnutie preposielala na schválenie nadriadeným, o čom žalovaného aj informovala. Rovnako tak je nesporné, že na základe požiadaviek komunikovaných s J.. R. vždy príslušné rozhodnutie alebo diagram bol za žalobcu žalovanému doručovaný s podpisom príslušnej osoby oprávnenej konať - vrchným riaditeľom obchodno-ekonomického úseku (poverenie už predložené v konaní). Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal vôbec žiadnu - platnú ani neplatnú - dohodu o nulovom príkone na roky 2015 a 2016. V e-mailovej komunikácii predloženej žalovaným sa už aj v predmete e- mailu uvádza preddavkové platby na rok 2012 - pripomienky, pričom J.. R. v texte e-mailu z 27.01.2012 opakuje a tri krát výslovne uvádza, že ide o preddavkové platby na rok 2012. teda na žiadny iný rok. Rovnako tak odberový diagram bol zaslaný len a výlučne na daný rok. Aj v e-mailovej komunikácii predloženej žalovaným ako príloha č. 3 k odporu sa v predmete uvádza, že ide o preddavkové platby adresne na rok 2014 a aj text e-mailovej komunikácie dva krát spomína, že predmetom komunikácie je obdobie roku 2014. teda žiadny iný rok. Odberový diagram bol zaslaný len a výlučne na daný rok. Žiadna dohoda, rozhodnutie, prísľub alebo čokoľvek iné zo strany žalobcu, čo by súviselo s rokmi 2015 a 2016, či už by uvedené bolo v súlade s právnym poriadkom alebo nie, nebolo v konaní preukázané. Žalobca ďalej poukázal na to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepotvrdil e-mailom ani inak, že by žalovaný bol dodávateľom tepla, pričom zo zákona tento úrad ani vecne neskúma, ale len eviduje oznámenia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný nespĺňa podmienky preto, aby mohol byť v súlade s citovaným zákonom považovaný za výrobcu tepla.
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.06.2017 uviedol, že v prípade, ak by dohoda o nulovom regulačnom výkone pre rok 2016 medzi stranami neexistovala, platné právne predpisy vyžadovali, aby si strany výšku regulačného príkonu odberného zariadenia žalovaného určili dohodou. Nie je totiž splnený predpoklad podľa § 7 ods. 3, prvá veta vyhlášky na jednostranné určenie výšky regulačného príkonu zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný v odbernom mieste č. 2225050000 nespotrebúva teplo na vykurovanie ani v teplej úžitkovej vode. Žalobca dodáva teplo z primárneho okruhu do odberného zariadenia žalovaného (výmenníková stanica tepla). Až následne za touto technológiu sa nachádza sekundárny obvod K žiadnym relevantným rokovaniam o výške platby za regulačný príkon však nedošlo. Napriek výzvam žalovaného odmietal žalobca so žalovaným v tejto veci komunikovať. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že pôvodne uplatnená pohľadávka žalobcu je z dôvodu započítania v plnom rozsahu „uhradená“ a žalovaný tak nie je ani teoretickým (údajným) dlžníkom žalobcu. Žalovaný uplatňovanú a započítanú pohľadávku žalovaného neuznáva a dobrovoľne ju nezaplatil. Išlo o spornú pohľadávku medzi stranami, pričom jej dôvodnosť mal preukázať žalobca práve v tomto súdnom konaní. Keďže započítaním spornej pohľadávky došlo k splneniu predpokladov na ukončenie tohto konania (zastavením konania alebo zamietnutím žaloby), je podľa žalovaného dôvodný záver, že v súlade s § 256 C.s.p. žalobca procesne zavinil skončenie tohto konania. Tým sú podľa žalovaného dané dôvody na to, aby mu súd priznal náhradu trov konania žalovanému.
16. Na uvedených skutkových tvrdeniach a argumentoch strany sporu zotrvali.
17. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.08.2017 poskytla žalovaná strana súd ďalšie skutkové tvrdenie, podľa ktorého žalovaný aj sám vyrába teplo na ohrev teplej úžitkovej vody a to pomocou elektrického ohrevu, pričom v pôvodnom projekte sa počítalo aj so solárnym ohrevom.
18. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní dňa 16.08.2017 vzal žalobca svoju žalobu v časti celej uplatnenej istiny späť a po tomto späťvzatí sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sume 511,32 Eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom súhlasil.
19. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.
22. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.08.2017 poskytla žalovaná strana súd ďalšie skutkové tvrdenie, podľa ktorého žalovaný aj sám vyrába teplo na ohrev teplej úžitkovej vody a to pomocou elektrického ohrevu, pričom v pôvodnom projekte sa počítalo aj so solárnym ohrevom.
23. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o dodávke a odbere tepla číslo 382240, prihlášky k odberu tepla, odberového diagramu na dodávku tepla pre rok 2015, listu žalovaného zo dňa 10.08.2014, listu žalobcu zo dňa 19.12.2014 - neakceptácia dohody o preddavkových platbách na rok 2015, faktúry č. 2000121982, faktúry č. 2000124110, z faktúry
- dobropisu za rok 2014 č. 2000125040, jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 01.04.2015, faktúry č. 2000126859, faktúry č. 2000128605, faktúry č. 2000130342, faktúry č. 2000132084, prepisov e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2012, odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2013, odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2014, listu žalovaného zo dňa 09.01.2015, listu žalovaného zo dňa 14.02.2015, listu žalovaného zo dňa 16.03.2015, listu žalovaného zo dňa 20.03.2015, listu žalovaného zo dňa 30.08.2015, faktúry č. 2000133838, faktúry č. 2000135607, faktúry č. 2000137399, faktúry č. 2000139196, faktúry č. 2000140991, faktúry č. 2000142738, faktúry č. 2000144525, faktúry č. 200014664, faktúry č. 2000149407, faktúry - dobropisu č. 2000147610, jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 23.03.2016, nákresu systému centrálnej dodávky tepla a teplej vody, Usmernenia k predkladaniu návrhov na určenie maximálnej ceny tepla na rok 2014 podľa vyhlášky č. 222/2013 Z.z. z 11.07.2013, ktorou sa ustanovuje tepelná regulácia v energetike, prehľadu pohľadávok a výpočtu úrokov, popisu pracovnej pozície Ing. Boženy Lackovej, faktúry č. 2000151137, faktúry č. 2000152897, faktúry č. 2000154638, faktúry č. 2000156371, faktúry č. 200058142, faktúry č. 2000159931, faktúry č. 2000161730, faktúry č. 2000163513, faktúry č. 2000165254, faktúry - dobropisu č. 2000172031 za rok 2016, jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 21.04.2017, zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2240460000, zmluvy o dielo č. 2005/08/25-01, dodatku č. 3 k nájomnej zmluve, tabuľky úspor, faktúry č. 017/2013, technického listu zásobníku RBC 200, návodu na obsluhu a použitie zásobníkových ohrievačov teplej vody RBC 200, RBC 300, RBC 400, RBC 500, RBC 750, RBC 1000, RBC 1500, RBC 2000, RBC 2500, RBC 3000, fotodokumentácie, zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 620736 zo dňa 12.09.2006, prepisu informácií uverejnených na internetovej stránke www.siea.sk <http://www.siea.sk>, odberového diagramu na dodávku a odber tepla, listu žalobcu zo dňa 02.02.2017, e-mailu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 15.06.2017, ako aj ostatnej e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a úradom pre reguláciu sieťových odvetví e-mailu zo dňa 08.10.2017, čestného vyhlásenia J.. V. W., čestného vyhlásenia J.. Š. H., popisu zásobník RBC 200, listu žalovaného zo dňa 02.02.2017 , listu žalovaného zo dňa 19.10.2016, e-mailu zo dňa 19.09.2017, tabuľky úspor žalovaného na TÚV a zistil nasledovný skutkový stav:
24. Zo zmluvy o dodávke a odbere tepla číslo 382240 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili dňa 21.06.2006 zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla a doplňovacej vody zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa do tepelných zariadení odberateľa. Cena dodaného tepla v zmysle zmluva bola cena stanovená úradom ako dvojzložková na príslušné časové obdobie v rozhodnutí o cene tepla.
25. Z odberového diagramu na dodávku tepla na rok 2015 súd zistil, že žalobca v tomto odberovom diagrame stanovil regulačný príkon na rok 2015 vo výške 2,3786 kW mesačne, spolu za rok 2015 vo výške 28,5430 kW.
26. Z listu žalovaného zo dňa 10.08.2014 súd zistil, že žalovaný v tomto liste oznámil žalobcovi, že neakceptuje odberový diagram stanovený žalobcom pre odberné miesto 2225050000 zo dňa 09.06.2014 a tento mu vracia späť.
27. Z faktúry č. 2000121982 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac január 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 2.640,39 Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 1.000,80 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 4.369,43 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
28. Z faktúry č. 2000124110 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac február 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 2.602,66 Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 989,62 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 4.310,74 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
29. Z faktúry - dobropisu za rok 2014 č. 2000125040 súd zistil, že žalobca dobropisoval žalovanému sumu 727,25 Eur ako preplatok za platby uhrádzané za dodávku tepla do odberného miesta č. 2205220004 a do odberného miesta č. 2225050000 za rok 2014.
30. Z jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 01.04.2015 súd zistil, že žalobca započítal svoju pohľadávku vzniknutú čiastočným neuhradením faktúry č. 2000121982 a 2000124110 na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi spočívajúcu vo vrátení preplatku na platbách za dodávku tepla za rok 2014 v sume 727,55 Eur a vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na faktúru č. 2000124110 v sume 55,01 Eur.
31. Z faktúry č. 2000126859 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac marec 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 2.196,07 Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 1.060,88 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 3.908,34 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
32. Z faktúry č. 2000128605 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac apríl 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 1.343,77 Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 999,40 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 2.811,80 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
33. Z faktúry č. 2000130342 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac máj 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 0,- Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 944,91 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 1.133,89 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
34. Z faktúry č. 2000132084 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za dodávku tepla za mesiac jún 2015 do odberného miesta č. 2205220004 sumu 0,- Eur bez DPH a za dodávku tepla do odberného miesta č. 2225050000 sumu 949,10 Eur. Spolu teda fakturoval žalovanému sumu 1.138,92 Eur s DPH. Cena tepla bola fakturovaná ako dvojzložková s použitím regulačného príkonu pre odberné miesto 222505000 vo výške 2,3786 kW.
35. Z odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2012 súd zistil, že podľa tohto odberového diagramu bol stanovený regulačný príkon pre odberné miesto č. 2225050000 vo výške 0,000 kW.
36. Z odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2013 súd zistil, že podľa tohto odberového diagramu bol stanovený regulačný príkon pre odberné miesto č. 2225050000 vo výške, 0,000 kW.
37. Z odberového diagramu na dodávku a odber tepla pre rok 2014 súd zistil, že podľa tohto odberového diagramu bol stanovený regulačný príkon pre odberné miesto č. 2225050000 vo výške, 0,000 kW.
38. Z faktúry - dobropisu za rok 2015 č. 2000147610 súd zistil, že žalobca dobropisoval žalovanému sumu 1.359,77 Eur ako preplatok za platby uhrádzané za dodávku tepla do odberného miesta č. 2205220004 a do odberného miesta č. 2225050000 za rok 2015.
39. Z jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 23.03.2016 súd zistil, že žalobca započítal svoju pohľadávku vzniknutú čiastočným neuhradením faktúry č. 2000124110 faktúry č. 2000126859, faktúry č. 2000128605, faktúry č. 2000130342 na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi spočívajúcu vo vrátení preplatku na platbách za dodávku tepla za rok 2015 v sume 1.631,72 Eur a vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na faktúru č. 2000130342 v sume 323,92 Eur.
40. Z faktúry - dobropisu č. 2000172031 z rok 2016 súd zistil, že žalobca dobropisoval žalovanému sumu 2.297,30 Eur ako preplatok za platby uhrádzané za dodávku tepla do odberného miesta č. 2205220004 a do odberného miesta č. 2225050000 za rok 2016.
41. Z jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 21.04.2017 súd zistil, že žalobca započítal svoju pohľadávku vzniknutú čiastočným neuhradením faktúr č. 2000140991, 2000130342, 2000139196, 20001373999, 200015607, 2000132084, 2000133838 na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi spočívajúcu vo vrátení preplatku na platbách za dodávku tepla za rok 2016 v sume 2.756,76 Eur a vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na faktúru č. 2000142738 v sume 305,05 Eur.
42. Zo zmluvy o dielo č. 2005/08/25-01 súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ uzatvoril dňa 25.08.2005 so spoločnosťou ROTAS spol. s r.o. zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonanie diela spočívajúceho vo výmene plošných rozvodov, úpravy výmenníkovej stanice, výmeny stúpačkových rozvodov ÚK a SV, výmeny vodomerov na studenú a teplú vodu, realizácia systému riadenia a ústredného kúrenia.
43. Z faktúry č. 017/2013 súd zistil, že touto faktúrou zo dňa 28.05.2013 fakturoval podnikateľ B. Š. FINAL- BAU žalovanému sumu 1.520,- Eur za dodávku a výmenu zásobníka vody na Seberíniho ulici č. 17.
44. Z technického listu zásobníku RBC 200 súd zistil, že príslušenstvom tohto zásobníku môže byť aj elektrické vyhrievacie teleso typu ETT-A, D, F, G, M.
45. Z e-mailu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 15.06.2017 súd zistil, že v tomto e-maily J.. V.T. V. riaditeľka odboru regulácie tepelnej energetiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví odpovedala na žiadosť žalobcu. Žiadosť žalobcu nemala charakter žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a preto ani nebola vybavovaná v režime tohto zákona. Riaditeľka odboru regulácie tepelnej energetiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ďalej výklad § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 248/2006 Z.z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Tento e-mail bol odpoveďou na otázku, či je možné v prípade predaja tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, predaja tepla na výrobu chladu alebo predaja tepla na iné využitie uzavrieť dohodu o výške regulačného príkonu.
46. Z e-mailu zo dňa 08.10.2017 súd zistil, že v tomto e-maily potvrdil Š. B. žalovanému, že faktúra č. 017/2013 zo dňa 28.05.2013 bola vystavená za dodávku a inštaláciu zásobníka vody na prípravu TUV REGULUS RBC 200 s elektrickým ohrevom a s možnosťou pripojenia solárneho ohrevu v bytovom dome Seberíniho 17 v Bratislave.
47. Z čestného prehlásenia J.. V. W. súd zistil, že tento pracuje u žalobcu ako riaditeľ sekcie obchodu, predtým pôsobil na iných pozíciách v tejto sekcii. Náplňou jeho práce sú obchodné vzťahy s odberateľmi a to vrátane žalovaného. J.. V. W. v tomto čestnom prehlásení ďalej uviedol, že disponuje informáciou o tom, že jeho predchodcovia, ako aj vrchný riaditeľ úseku J.. H. podpísali žalovanému odberové diagramy na vybrané roky, v ktorých upustili od uplatnenia regulačného príkonu na dané roky. Dôvodom tohto postupu mala byť dobrá vôľa žalobcu vyjsť žalovanému v ústrety a kompenzovať mu časť nákladov na investíciu súvisiacu so zmenou dodávateľa tepla zo spoločnosti Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. na žalobcu. J.. R. v rozhodnom čase pracovala na bežnej referentskej pozícii manažéra obchodu, ktorých
má sekcia obchodu viacero. Táto pozícia nie je vedúcou pozíciou, ani z nej nevyplýva oprávnenie zaväzovať spoločnosť.
48. Z čestného vyhlásenia J.. Š. H. súd zistil, že tento približne od roku 2015 sprostredkovane eviduje, že so žalovaným prebiehala relatívne problematická komunikácia a prebehlo jedno alebo viacej stretnutí, na ktorých sa žalovaný domáhal nulového regulačného príkonu na ďalšie roky. Túto agendu však J.. Š.C. H. osobitne neriešil.
49. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike tento zákon upravuje a) podmienky podnikania v tepelnej energetike, b) práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, c) hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, d) obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike, f) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom, g) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove.
50. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike predmetom podnikania podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla.
51. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike predmetom podnikania podľa tohto zákona nie je a) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre vlastné využitie, b) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla vykonávané právnickými osobami, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, c) výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe, d) výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre iné osoby za nákupné ceny paliva na výrobu tepla alebo za cenu nakupovaného tepla.
52. Podľa § 2 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na účely tohto zákona sa rozumie: a) výrobou tepla fyzikálne a chemické procesy v zariadeniach na výrobu tepla, ktorých výsledkom je získanie tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo na iné tepelnoenergetické využitie, b) výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účel jeho predaja a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa tohto zákona, c) zariadením na výrobu tepla zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie, d) dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/20141201.html> a ktorá dodáva teplo odberateľovi, e) odberateľom koncový odberateľ alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na rozvod tepla, f) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá teplo rozpočítané koncovým odberateľom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/20141201.html> využíva výlučne na vlastnú spotrebu, g) povolením oprávnenie na podnikanie na výrobu tepla alebo na výrobu a rozvod tepla, alebo na rozvod tepla, h) pomerovým rozdeľovačom tepla prístroj na registráciu časovej integrácie priebehu teploty a indikovanie pomerného množstva tepla odovzdávaného vykurovacími telesami v miestnosti u konečného spotrebiteľa, na ktorých sú namontované rozdeľovače vykurovacích nákladov alebo ich snímače,
i) dodávkou tepla predaj tepla na vykurovanie, predaj tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, predaj tepla v teplej úžitkovej vode, predaj tepla na výrobu chladu alebo predaj tepla na iné využitie, j) distribúciou tepla preprava tepla verejným rozvodom k odberateľovi, k) rozvodom tepla distribúcia tepla a dodávka tepla odberateľovi, l) sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla, m) verejným rozvodom tepla časť sústavy tepelných zariadení držiteľa povolenia na rozvod tepla určená na dodávku tepla viacerým odberateľom, n) tepelnou prípojkou časť sústavy tepelných zariadení od verejného rozvodu tepla po odberné miesto na dodávku tepla koncovému odberateľovi, o) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo2) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/20141201.html> na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa, alebo zmluvne dohodnuté miesto na dodávku teplej úžitkovej vody pre jedného odberateľa, p) objektom spotreby tepla jedna budova, prípadne viac budov alebo iná stavba so zariadením na spotrebu tepla, pričom zariadením na spotrebu tepla sa rozumie zariadenie na konečné využitie tepla, q) vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla, r) teplom v teplej úžitkovej vode spotrebované teplo na prípravu teplej úžitkovej vody v mieste jej prípravy, s) koncovým odberateľom odberateľ, ktorý dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom alebo dodávateľ, ktorý dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom, t) inštalovaným výkonom zariadenia na výrobu tepla súčet menovitých výkonov technologických zariadení na výrobu tepla, z ktorých sa teplo dodáva do spoločného rozvodu tepla, u) budovou bytová budova a nebytová budova podľa osobitného predpisu,2a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/20141201.html> okrem rodinného domu, v) centrálnym zdrojom tepla v budove zariadenie na výrobu tepla určené na ústredné vykurovanie, spoločnú prípravu teplej úžitkovej vody alebo iné využitie pre budovu alebo viac budov bez vonkajšieho rozvodu tepla, w) centrálnym okrskovým zdrojom tepla zariadenie na výrobu tepla s maximálnym tepelným príkonom do 20 MW určené na ústredné vykurovanie, spoločnú prípravu teplej úžitkovej vody alebo iné využitie pre viac budov s vonkajším rozvodom tepla, x) zdrojom tepla v centralizovanom zásobovaní teplom zariadenie na výrobu tepla, ktoré slúži pre centralizované zásobovanie teplom, y) centralizovaným zásobovaním teplom dodávka tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla z jedného alebo viacerých zariadení na výrobu tepla, z) účinným centralizovaným zásobovaním teplom systém centralizovaného zásobovania teplom, ktorým sa dodáva aspoň 50 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie alebo 50 % tepla z priemyselných procesov, 75 % tepla vyrobeného kombinovanou výrobou alebo 50 % tepla vyrobeného ich kombináciou, aa) teplom z priemyselných procesov teplo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt výrobných alebo technologických procesov, okrem procesov výroby elektriny a tepla, ab) celkovou podlahovou plochou podlahová plocha budovy určená z vonkajších rozmerov budovy podľa technickej normy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií.
53. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike právnická osoba, ktorá vyrába teplo alebo vykonáva rozvod tepla podľa § 1 ods. 3 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/657/20141201.html> a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/20141201.html> sú povinné túto skutočnosť oznámiť úradu najneskôr do 30 dní od začatia výkonu týchto činností; oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na osobitné objekty a zariadenia v pôsobnosti a užívaní Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
54. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike právnická osoba v oznámení uvedie a) obchodné meno, sídlo a právnu formu, b) meno, priezvisko a pobyt štatutárneho zástupcu, c) identifikačné číslo, d) miesto výkonu činnosti podľa odseku 1 a jej rozsah,
e) druh a výkon sústavy tepelných zariadení, na ktorej vykonáva alebo bude vykonávať činnosti podľa odseku 1.
55. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike výrobca a dodávateľ sú povinní dodržiavať určený spôsob cenovej regulácie a uskutočňovať dodávky tovaru a služieb v súlade so schválenými alebo určenými cenami okrem fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/657/20141201.html>.
56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.
57. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky maximálnej ceny tepla so spotrebnou daňou z elektriny, uhlia, zemného plynu a so spotrebnou daňou z minerálneho oleja a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a určuje sa pre obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.
58. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.
59. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla, osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5 300. Pri výpočte regulačného príkonu odberného zariadenia na technologickú spotrebu vo výrobných procesoch sa použije počet hodín 8 000, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú inak. Pri odbernom zariadení, v ktorom si časť tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne (ďalej len „doplnkové teplo“), sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 2 000, ak sa dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak. Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne aj dodávateľom, sa môže určiť aj dohodou.
60. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike regulačný príkon nového odberného zariadenia sa vypočíta ako podiel objednaného množstva tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické využitie alebo doplnkového tepla na rok t v kilowatthodinách a počtu hodín podľa spôsobu využitia dodávky tepla podľa odseku 3.
61. Podľa § 7 ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z. celkový regulačný príkon na rok t sa vypočíta ako súčet regulačných príkonov všetkých odberných zariadení podľa vzorca
kde
RPt je celkový regulačný príkon v kilowattoch, RPVkt je regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode v kilowattoch, RPTkt je regulačný príkon odberného zariadenia s technologickou spotrebou tepla vo výrobnom procese v kilowattoch, RPDkt je regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou doplnkového tepla v kilowattoch, x, y, z je počet odberných zariadení pre jednotlivé druhy odberných zariadení.
62. Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za namerané množstvo tepla na odbernom mieste a za namerané alebo vypočítané množstvo tepla v teplej úžitkovej vode na odbernom mieste. Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za regulačný príkon odberného zariadenia.
63. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
64. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
65. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ tepla uzatvoril so žalovaným ako odberateľom tepla zmluvu č. 682240, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla a doplňovacej vody do sústavy tepelných zariadení žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné množstvo dodaného tepla. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca faktúrami č. 200012982, 2000124110, 2000126859, 2000126859, 2000128605, 2000130342, 2000132084 fakturoval žalovanému cenu tepla dodaného do odberných miest žalovaného č. 2208220004 a 2225050000 pozostávajúcu z variabilnej zložky ceny tepla, t.j. vo výške závisiacej od množstva žalovaným skutočne odobraného tepla zisteného odpočtom meradiel, ale aj vrátane tzv. fixnej zložky, ktorú žalobca určil podľa § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike platnou a účinnou v čase dodania tepla žalovanému a vystavenia faktúr za dodané teplo.
66. Spornou medzi stranami sporu zostala skutočnosť, či bol žalobca oprávnený tzv. fixnú zložku ceny tepla zahrnúť aj do ceny tepla odobratého žalovaným na odbernom mieste č. 225050. Žalovaný neuhradil žalobcovi len tú časť faktúr, ktorá zodpovedala fixnej časti ceny tepla dodaného do odberného miesta č. 2225050000, nakoľko túto si žalobca podľa žalovaného účtoval bez právneho dôvodu, pričom podľa žalovaného došlo medzi ním a žalobcom k dohode o regulačnom príkone pre odberné miesto č. 2225050000 vo výške 0 kW.
67. Žalobca vzal svoju žalobu späť v časti celej istiny z dôvodu zániku jeho pohľadávky jednostranným započítaním voči pohľadávkam žalovaného. Po tomto späťvzatí sa domáhal iba nároku na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie odkedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi až do doby ich zániku započítaním. Pre posúdenie oprávnenosti samotného jednostranného zápočtu pohľadávok vykonaného žalobcom a teda aj pre posúdenie existencie jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj dôvodnosti samotnej žaloby v čase jej doručenia súdu bolo potrebné posúdiť oprávnenosť účtovania ceny zahŕňajúcej tzv. fixnú časť ceny.
68. Zmluva o dodávke a odbere tepla predstavuje osobitný zmluvný typ upravený v § 19 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Na základe takejto zmluvy vzniká dodávateľovi povinnosť dodávať odberateľovi teplo a odberateľovi povinnosť dodané teplo odobrať a uhradiť jeho cenu dodávateľovi. Špecifikom tohto zmluvného typu je skutočnosť, že cena dodávaného tepla nie je určovaná na základe dohody medzi dodávateľom a odberateľom, ale táto podlieha cenovej regulácii. Cena dodaného tepla teda nesmie presahovať maximálnu cenu stanovenú príslušnými predpismi. Cena tepla podlieha regulácii v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Túto reguláciu vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý určuje maximálne ceny tepla jednotlivým dodávateľom tepla. Spôsob určovania maximálnych cien v rozhodnej dobe upravovala vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Cenová regulácia sa vykonáva určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za výrobu a dodávku tepla, výrobu, distribúciu a dodávku tepla a distribúciu a dodávku tepla. Pojem dodávka tepla definuje zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v ustanovení § 1 písm. j). Podľa tohto ustanovenia sa dodávkou tepla rozumie predaj tepla na vykurovanie, predaj tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, predaj tepla v teplej úžitkovej vode, predaj tepla na výrobu chladu alebo predaj tepla na iné využitie. Spôsob výpočtu maximálnej ceny dodaného tepla vymedzený vyhláškou č. 222/2013 Z.z. sa tak vzťahoval nielen na predaj tepla na vykurovanie, ale aj na predaj tepla, ktoré je následne využité na prípravu teplej úžitkovej vody. To znamená, že aj cena dodaného tepla do odberného miesta č. 2225050000 podlieha cenovej regulácii, ktorej pravidlá sú stanovené vyhláškou č. 222/2013 Z.z.
69. Samotná cena tepla sa v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike skladá z dvoch zložiek a to z variabilnej zložky, v ktorej sú zahrnuté priame náklady na výrobu tepla (t.j. napr. náklady na palivo), pričom variabilná zložka ceny tepla sa následne účtuje odberateľovi na základe skutočne odobratého množstva tepla a fixnej zložky ceny tepla. Fixná zložka ceny tepla pozostáva z nákladov, ktoré priamo nezávisia od množstva vyrobeného tepla. Fixná zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla na úhradu jeho fixných nákladov. Pod pojmom fixné náklady je potrebné rozumieť náklady, ktoré musí dodávateľ vynaložiť na to, aby bol schopný zabezpečiť dodávku tepla odberateľom teplo a musí ich vynaložiť bez ohľadu na objem dodávok. Predovšetkým ide náklady na opravy, revízie, údržbu a modernizáciu tepelných zariadení, mzdy pracovníkov v regulovanej výške, odpisy, nájomné, poplatky a pod. Ide o náklady, ktoré sú rovnaké (fixné) bez ohľadu na to, či je teplo dodávané do radiátorov alebo, či je dodané teplo jeho odberateľom použité na ohrev teplej vody. Spôsob využitia dodaného tepla môže mať vplyv na spôsob výpočtu regulačného príkonu a teda aj na výšku fixnej zložky ceny tepla, nemá však vplyv na samotnú povinnosť odberateľa tepla uhrádzať okrem variabilnej zložky tepla aj fixnú časť zložky ceny tepla. Aj v prípade tepla využívaného jeho odberateľom na odber teplej vody má dodávateľ právo účtovať v maximálnej cene tepla nielen jeho variabilnú zložku, ale aj jeho fixnú zložku.
70. Argumenty žalovanej strany o výške ňou vynaložených investícii na zásobník teplej vody, ako aj na rekonštrukciu vykurovacích zariadení sú vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné. Žiaden právny predpis žalobcovi ako dodávateľovi tepla neukladá povinnosť zohľadniť v cene tepla investície vynaložené odberateľom za účelom zníženia ceny tepla. Aj samotné zníženie spotreby tepla, na ktoré žalovaná strana taktiež opakovane poukázala, slúži predovšetkým ekonomickým záujmom žalovaného, resp. jeho členov, nemá však priamy vplyv na oprávnenie žalobcu uplatňovať v maximálnej cene tepla aj jeho fixnú zložku. Neexistuje ani žiaden právny predpis, ktorý by žalobcovi ukladal akúkoľvek povinnosť podieľať sa na investíciách vynaložených žalovaným.
71. Spôsob určenia fixných nákladov na výpočet ceny tepla kogentným spôsobom určoval § 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Samotná fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa podľa tejto vyhlášky určovala v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu, pričom regulačný príkon odberného zariadenia sa vypočítal spôsobom uvedeným § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Takto kogentne určený spôsob výpočtu regulačného príkonu nie je možné meniť dohodou medzi dodávateľom a odberateľom. Odlišnú výšku regulačného príkonu bolo možné dohodnúť iba v prípadoch v citovanej vyhláške taxatívne vymedzených. Takáto dohoda bola možná iba v prípade ak sa teplo dodávalo do odberného zariadenia na technologickú spotrebu alebo v prípade odberateľa, ktorý bol súčasne aj dodávateľom.
72. Nie je sporné, že žalovaný teplo dodané do odberného miesta č. 2225050000 nepoužíval na jeho technologickú spotrebu, ale na ohrev teplej úžitkovej vody. Dodávateľ a odberateľ môžu ďalej určiť výšku regulačného príkonu dohodou v prípade, ak odberateľ tepla je zároveň aj jeho dodávateľom. Na to, aby mohlo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k platnej dohode o odlišnej výške regulačného príkonu od výšky stanovenej právnymi predpismi, musel by žalovaný napĺňať definíciu dodávateľa tak, ako je táto vymedzená v zákone č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
73. Žalovaná strana svoju argumentáciu, podľa ktorej je žalovaný nielen dodávateľom ale aj odberateľom tepla, postavila na skutočnosti, že žalovaným používaný zásobníkový ohrievač teplej vody, nepoužíva na ohrev teplej vody iba teplo dodané žalobcom, ale aj teplo vyrobené elektrickým vykurovacím telesom, ktoré malo tvoriť súčasť tohto zásobníka. Žalobca toto tvrdenie preukazoval technickým listom pre zásobník RBC 200, návodom na inštaláciu a použitie. Z týchto listinných dôkazov však priamo nevyplýva, že zásobník bol žalovaný aj s elektrickým vykurovacím telesom, nakoľko toto je označované iba ako možná doplnková výbava tohto zariadenia, ktorou je možné k zásobníkovému ohrievaču vody pripojiť. Žalovaný ako listinný dôkaz predložil aj e-mail od dodávateľa tohto zariadenia, v ktorom sa uvádza, že zásobník bol žalovanému dodaný aj s elektrickým vykurovacím telesom. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného napádal a považoval ho za nepreukázané, najme nebolo preukázané skutočné používanie tohto elektrického ohrevu.
74. Iba na základe skutočnosti, že žalovaný na ohrev teplej úžitkovej vody nepoužíval iba teplo dodaného žalobcom ale aj teplo vyrábané pomocou elektrického ohrevu priamo v zásobníku, nemožno žalovaného považovať za dodávateľa tepla v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 657/2004 Z.z. o
tepelnej energetike. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia za sa za dodávateľa tepla považuje taká osoba, ktorá teplo nielen vyrába, ale zároveň je aj držiteľom povolenia na výrobu tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/657/20141201.html> tohto tepla a zároveň dodáva teplo odberateľovi. V konaní nebolo preukázané a žalovaný ani netvrdil, že by bol držiteľom povolenia na výrobu tepla. Podľa žalovaného sa na ním vykonávanú výrobu tepla pomocou elektrického ohrievača vzťahovala iba oznamovacia povinnosť voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tuto skutočnosť, ako aj splnenie oznamovacej povinnosti žalovaný preukazoval prepisom e-mailu úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 15.06.2017. V uvedenom e-maily riaditeľka odboru regulácie tepelnej energetiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba poskytla žalovanému výklad ustanovení vyhlášky č. 248/2016 Z.z. žalovaný teda nepreukázal, že by si splnil oznamovaciu povinnosť voči úradu pre reguláciu sieťových odvetví spôsobom uvedeným v § 11 ods. 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z. Z vykonaného dokazovania navyše jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je osobou, ktorú by sa oznamovacia povinnosť podľa § 11 vzťahovala. Sám žalovaný uvádza, že dôvodom inštalácie elektrického ohrievača do zásobníka teplej vody bolo zabezpečenie dostatočnej teploty vody v sústave tak, aby z kohútika teplej vody okamžite po jeho otvorení tiekla voda v dostatočnej teplote. Vykonávaním takéhoto „dohrevu“ teplej úžitkovej vody, keď samotná teplá úžitková voda je ohrievaná teplom, ktoré žalovanému dodáva žalobca, nemôže byť považované za výrobu tepla v centrálnom zdroji tepla v budove a žalovaným vlastnený zdroj tepla nie je možné považovať za centrálny zdroj tepla v budove.
75. Nakoľko žalovaný nespĺňa ani podmienky vymedzené § 1 ods. 3 písm. b) a d) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike žalovaného nemožno považovať za dodávateľa v zmysle tohto zákona. Medzi žalobcom a žalovaným tak nikdy nemohlo dôjsť k platnej dohode o regulačnom príkone, nakoľko takáto dohoda by bola v rozpore s § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike a bola by neplatná a nespôsobovala by zánik žalobcovho práva uplatňovať si v cene tepla aj jeho fixnú zložku. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nadbytočné vykonávanie ďalšieho dokazovania ohľadom existencie alebo neexistencie takejto dohody, nakoľko aj prípadná existencia takejto dohody (ktorá bola viac ako sporná) by nemala vplyv na výšku maximálnej ceny tepla.
76. Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nemal právny nárok domáhať sa dohody o odlišnom určení výšky regulačného príkonu a tento nárok by nemal ani v prípade, ak by skutočne bol aj dodávateľom tepla. Stanovenie výšky regulačného príkonu nebolo zároveň podmienené ani súhlasom žalovaného, nakoľko jeho výška vyplýva priamo z § 7 citovanej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
77. Žalobca tak bol oprávnený účtovať žalovanému nielen variabilnú zložku ceny tepla, ale aj fixnú zložku ceny tepla. Túto fixnú zložku bol dokonca oprávnený účtovať vo väčšej výške ako ju v skutočnosti účtoval, nakoľko žalovaný si časť tepla vyrábal sám. Žalobca bol preto oprávnený účtovať žalovanému regulačný príkon vypočítaný z dodaného tepla v roku t - 2 delený nie konštantou 5.300 hodín ale konštantou 2.000 hodín, čím by sa hodnota regulačného príkonu zvýšila viac ako dvojnásobne. Z uvedeného je zrejmé, že cena tepla bola žalobcom fakturovaná oprávnené a v dôsledku skutočnosti, že žalovaný tieto faktúry neuhradil riadne a včas došlo na jeho strane k omeškaniu so splnením jeho peňažného záväzku. K zániku peňažného záväzku žalovaného došlo až jeho jednostranným započítaním na nároky žalovaného na vrátenie preplatku na úhradách za dodané teplo.
78. Jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 01.04.2015 došlo k zániku pohľadávky žalobcu vzniknutej čiastočným neuhradením faktúry č. 2000121982 a 2000124110 jej započítaním na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi spočívajúcu vo vrátení preplatku na platbách za dodávku tepla za rok 2014 v sume 727,55 Eur. a vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na faktúru č. 2000124110 v sume 55,01 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 23.03.2016 žalobca započítal svoju pohľadávku vzniknutú čiastočným neuhradením faktúry č. 2000124110 faktúry č. 2000126859, faktúry č. 2000128605, faktúry č. 2000130342 na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi spočívajúcu vo vrátení preplatku na platbách za dodávku tepla za rok 2015 v sume 1.631,72 Eur a vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na faktúru č. 2000130342 v sume 323,92 Eur. Zvyšná časť nároku uplatneného žalobou zanikla jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 21.04.2017, ktorým zanikol aj žalobcov nárok na zaplatenie zvyšnej časti faktúry č. 2000130342 a faktúry č. 2000132084.
79. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, zaviazal ho súd na úhradu úrokov z omeškania vo výške stanovenej v čl. IX. bod 11 Zmluvy o dodávke a odbere tepla a to za obdobie odkedy sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých platieb za dodané teplo, resp. ich častí a to až do dňa kedy došlo k zániku jeho záväzku na základe jednostranného započítania.
80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
81. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o náhrade trov konania v súlade s § 256 C.s.p. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 C.s.p. Žalobca síce procesne zavinil zastavenie konania procesným úkonom späťvzatia žaloby, avšak iba v dôsledku zániku žalovanej pohľadávky, ku ktorému došlo započítaním po podaní žaloby, pričom aj samotná žalobou uplatnená pohľadávka bola započítaná na pohľadávky žalovaného, ktoré vznikli až po podaní žaloby. Na základe uvedeného súd ustálil, že žaloba bola podaná dôvodne a preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi.
82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).