Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: R. T., narodený XX. 6. XXXX, bytom L. nám. XX, XXX XX Q., občan SR, o zaplatenie 857,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 639,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 2. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 3. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 4. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 5. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 6. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 7. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 8. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 9. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 12. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 01. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 02. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 04. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 07. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 08. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 09. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30,31 eur od 21. 10. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2,87 eur od 21. 11. 2014 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,22 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., žalobou doručenou súdu 15. 2. 2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 987,95 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 23. 11. 2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 21.

11. 2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 1701 eur. Pôžičku mal žalovaný splácať v 60 mesačných splátkach po 30,31 eur, pričom neuhradil žiadnu splátku. Žalovaný bol vyzvaný listom zo 14. 03. 2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, na čo nereagoval. Ešte pred doručením žaloby žalovanému na vyjadrenie, podaním doručeným súdu 28. 2. 2016, právny predchodca žalobcu vzal žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, v sume 130,93 eur, súd preto pokračoval v konaní v súlade s § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o zvyšku nároku (suma 857,07 eur s prísl.). Súd v priebehu konania uznesením č. k. 25C/29/2016-44 zo dňa 8. 2. 2017 vyhovel návrhu, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, vzhľadom na skutočnosť, že sa mu žalobu nepodarilo doručiť, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 19. 7. 2017.

2. Súd považoval v konaní za preukázané, že dňa 21. 11. 2012 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. požičala žalovanému sumu 700 €, ako aj to, že žalovaný uvedenú pôžičku nesplácal.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky zo dňa XX. XX. XXXX z č. l. 3 v spise, všeobecnými obchodnými podmienkami z č. l. 4 v spise, predžalobnou upomienkou z č. l. 6 v spise a prehľadom splátok a úhrad z č. l. 7 v spise. na základe čoho zistil tento skutkový stav: Dňa 21. 11. 2012 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovaným zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička 700,- eur, s dohodnutou splátkou 28,35 eur, sadzbou poistenia 6,90% (splátka s poistením 30,31 eur), ročnou úrokovou sadzbou 52 %, celkovými nákladmi spotrebiteľa 1001 eur, mesačnou výškou poistenia 1,96 eur, RPMN 52 %, celkovou sumou pôžičky 1701 eur, počtom splátok 60 a priemernou hodnotou RPMN 46,35 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil z požičanej sumy 0 eur.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto

informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

5. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6. Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie 857,02 eur, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 15. 1. 2013 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci výkonu podnikania, povolania, resp. zamestnania. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 1001 eur, údaj o celkovej sumy pôžičky 1701 eur, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 11/2017 a v časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 52 %.

7. Súd považoval údaj o celkovej sumy pôžičke 1701 eur za nesprávny údaj, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý bol v sume 700 eur a nie v sume 1701 eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje

aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ definovanú v časti 1. Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm. l zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. V zmluve absentuje aj správny údaj o RPMN, pretože pri základných parametroch úveru, a to sumy úveru 700 eur a celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (60 mesiacov x 30,31 eur predstavuje sumu 1.818,60 eur) nemôže predstavovať RPMN hodnotu 32 % zhodnú s úrokovou sadzbou vo výške 32 %. V časti IV. zmluvy - poistenie schopnosti splácať splátky má veriteľ naformulovaný text o tom, že podpisom zmluvy o pôžičke zároveň klient vyhlasuje súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky poskytovanej spoločnosťou. Pokiaľ malo tvoriť výšku splátky úveru aj poistné vo výške 1,96 eur, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Súd tiež konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj len o počte splátok 60, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v bode 6.2, podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V bode 6.3 zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaný ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti VIII. Prehlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto prevzal a súhlasí s nimi, nemá k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaný sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru súdu oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne (Podobne Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/144/2016). Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov tak z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd uvádza, a to aj pri zohľadnení rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. Klára Bíroová, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

9. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, bez úrokov a poplatkov a tiež bez poistenia, ktoré nepovažuje súd za platne uzavreté. Žalobca uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou zo dňa 14. 03. 2013 zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V bode 12. Skončenie zmluvy a predpokladá len vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovaného, nie je upravené právo veriteľa využiť predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 14. 03. 2013 k zosplatneniu úveru nedošlo. Uvedené podporuje aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Žalobcovi s ohľadom na uvedené patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami.

10. Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, po zohľadnení dátumu podania žaloby (29. 9. 2016), preskúmal žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1, § 101 a § 103 súd považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 15. 2. 2013, t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaný mal uhrádzať splátky od 20. 11. 2012 a tieto mal uhrádzať vždy do 20 - teho dňa v mesiaci. Splátky splatné v mesiacoch december 2012 a január 2013, ktoré uhradené neboli, sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu, že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaný mal zaplatiť len skutočne poskytnutú pôžičku 700 eur. Splátky, ktoré mal poskytovať veriteľovi boli vo výške 30,31 eur a keďže mal povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky a poistenie, výška mesačnej splátky 30,31 eur musí byť započítaná len na splatenie úverovej istiny (Podobne Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/144/2016). Ako bolo uvedené vyššie splátky splatné v mesiacoch december 2012 a január 2013 považuje súd za premlčané, súd teda priznal žalobcovi rozdiel medzi sumou istiny poskytnutej pôžičky (700 €) a súčtom dvoch premlčaných splátok, teda sumu vo výške 639,38 eur. Žalovaný bol preto povinný poskytnutú sumu 639,38 eur splatiť pri výške mesačnej splátky 30,31 eur celkom v počte 22 splátok. Tieto splátky mal potom splatiť od februára 2013 do novembra 2014 pričom posledná splátka v mesiaci november 2014 bola len čiastočná (v sume 2,87 eur) do úplného vyrovnania istiny.

11. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia (Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. - § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z). Žalovaný bol povinný uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 30,31 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v mesiaca až do zaplatenia. Pri výške splátky 30,31 eur mal žalovaný zaplatiť sumu 639,38 eur splátkami od 20. 02. 2013 (nakoľko splátky do tohto dátumu sú premlčané), až do 20. 10. 2014 - 21 splátok po 30,31 eur - 636,51 eur a zvyšok do sumy 639,38 eur mal zaplatiť poslednou splátkou splatnou 20. 11. 2014 a táto bola vo výške 2,87 eur.

12. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol pomerne úspešný žalobca a aj žalovaný. Porovnaním priznanej sumy 639,38 eur a žalovanej sumy 857,07 eur predstavuje konečný úspech žalobcu po zohľadnení úspechu žalovaného 49,22 %, čo je pomer, v ktorom priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konečnej výške trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.