Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-698-2014.pdf
PDF · 64.76 KB
Case nature
Subarea
49Er/698/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: U. Y., O..: XX.XX.XXXX, C.: XX XXX XXX, F. U. P. O. XX, XXX XX B., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Boris Sobolovský, Exekútorský úrad so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, o vymoženie istiny 165,06 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*156736 zo dňa 06.05.2014 bol súdny exekútor JUDr. Boris Sobolovský v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 1342606472 zo dňa 17.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2013.
2. Dňa 17.10.2017 bol súdu predložený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.09.2017, ktorým oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.201, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Dispozičné oprávnenie patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa, v exekučnom konaní oprávneného. Návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený prejavuje vôľu voči súdu, aby sa vo veci ďalej nekonalo. Procesným dôsledkom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je samotné zastavenie exekúcie. A keďže oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko má dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať, bolo potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo v časti I. výroku tohto uznesenia.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
10. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.
11. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. a II. nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.