Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-190-2017.pdf
PDF · 112.93 KB
Case nature
Subarea
8Cob/190/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: JMD Bau s.r.o., so sídlom Lieskovec 816/93, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 576 677, právne zastúpeného: V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 192 205, proti žalovanému: Výstavba vodných elektrární s.r.o., so sídlom Ul. Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 347 876, v spore o zaplatenie 58.701,98 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. júla 2017, č. k. 37Cb/278/2016-70, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v spore o zaplatenie ceny za dielo, zriadil záložné právo v prospech žalobcu: JMD Bau s.r.o., so sídlom Lieskovec 816/93, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 576 677 ako záložného veriteľa, na zabezpečenie pohľadávky vo výške 58.701,98 Eur s príslušenstvom až do úplného zaplatenia pohľadávky aj jej celého príslušenstva na hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného: Výstavba vodných elektrární s.r.o., so sídlom Ul. Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 347 876, vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, nachádzajúce sa vo výrobnej hale s. č. XXX na parc. č. XXX/XXX, v katastrálnom území F., obec T. nad Q., okres G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to: A. pracovisko viacosého obrábania veľkoobjemových celkov (1 kus) - Q. XXXXCNC zložené zo zariadení: (i) typ: C. XXX - VR /XX, výr. č: XX XXX, rok výroby: XXXX (ii) typ: C. XXX - G./X,X, výrobné číslo: XXXXX, rok výroby: XXXX (iii) typ: C. XXX - W/5, výrobné číslo: XX XXX, rok výroby: XXXX, inv. č. DM-XXXXX, B. pracovisko a povrchovú úpravu dielov - pracovisko je zložené zo zariadení: (i) E. komora s technológiou: W. XX/X,XXX/X (1 kus) zložená zo zariadení: - typ: S. W., výrobné číslo: G XX/X-XX, rok výroby: XXXX, (súčasťou komory je manipulátor častí) - typ: P. C., výrobné číslo: XXXX-XXX-X, rok výroby: XXXX, nosnosť: XXXXX kg - typ: P. C., výrobné číslo: XXXX-XXX-X, rok výroby: XXXX, nosnosť: XXXXX kg - typ: P. C., výrobné číslo: XXXX-XXX-X, rok výroby: XXXX, nosnosť: XXXXX kg - typ: P. C., výrobné číslo: XXXX-XXX-X, rok výroby: XXXX, nosnosť: XXXXX kg (ii) D. komora s technológiou: F. XX,X/XX/X, typ: F., výrobné číslo: XXXXXX, rok výroby: XXXX, inv. č. DM-XXXXX. C. pracovisko na delenie a zváranie materiálu - pracovisko je zložené zo zariadení: (i) 2 ks - S. (zvarovanie volfrámovou elektródou) zváracie zariadenia: typ: I. XXXW AC/DC, výrobné číslo: XXXXXXXXX a výrobné číslo: XXXXXXXXX (ii) 3 ks - P./P. (zváranie kovu v ochrannej atmosfére inertného/aktívneho plynu) zváracie zariadenia: typ: I. II 420, výrobné číslo: XXX-XXXXXXX, výrobné číslo: XXX-XXXXXXX a výrobné číslo: XXX-XXXXXXX (iii) 2 ks - F. rezačka na rezanie materiálov do hrúbky 10 mm: typ: I. XXiC WT, výrobné číslo: XXX- XXXXXXX a výrobné číslo: XXX-XXXXXXX (iv) 2 ks - F. rezačka na rezanie materiálov do hrúbky 40 mm: typ: I. XXC, výrobné číslo: XXX-XXXXXXX
a výrobné číslo: XXX-XXXXXXX (v) 4 ks - Mechanická mobilná filtračná jednotka s kapsovým filtrom: typ: P. X,XM, výrobné číslo: XXXXXXXXXX, výrobné číslo: XXXXXXXXXX, typ: P. l,8M C., výrobné číslo: XXXXXXXXXX, výrobné číslo: XXXXXXXXXX (vi) 1 ks - Manipulačná stolica na technologické celky s hmotnosťou 30 t: typ: D výrobné číslo: XXX-XXXX, nosnosť:40 t, rok výroby: XXXX (vii) 1 ks
- Manipulačná stolica na technologické celky s hmotnosťou 180 t: typ: D výrobné číslo: XXX- XXXX, nosnosť: 200 t, rok výroby: XXXX, inv. č. DM-XXXXX, D. pracovisko na manipuláciu s opracovávanými dielmi - pracovisko je zložené zo zariadení: (i) 1 ks - mostový žeriav dvonosníkový MŽ Q. XXXt: Typ: BZ- P výrobné číslo: XXXXXX.A (ii) 1 ks - mostový žeriav MŽ Q. XXt: Typ: BZ-P výrobné číslo: XXXXXX.C (iii) 1 ks - žeriavová dráha, jej podporné stlpv vrátane ukotvenia: výrobné číslo: XXXX XX.X.A, inv. č. DM- XXXXX - trafostanica - inv.č.DM-XXXXX nachádzajúca sa pri vodomernej šachte na parcele č.XXX/XXX v k. ú. F., Jedná sa o prefabrikovanú typovú trafostanicu osadenú na štrkovom vankúši. ZATRIEDENIE STAVBY: Kód U.: XXX X Elektrické rozvody, Kód KS: XXXX Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia, Položka: 7.4.f) trafostanica murovaná S., Počet merných jednotiek: 1 Ks Začiatok užívania: 2015. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedeného znenia. Návrh na zriadenie záložného práva odôvodnil tým, že žalovaný si dňa 21.09.2015 objednal svojou objednávkou č. 26/2015 u žalobcu dielo - zhotovenie spevnených plôch (zhutnený násyp, betónové plochy a parkoviská) pre výrobnú halu "Projekt Q. T. nad Q.", ktoré žalobca riadne zhotovil a následne dňa 12.04.2016 vystavil žalovanému faktúru č. 1120160145. Žalovaný v tom čase nijako nerozproval výšku faktúry a ani kvalitu zhotoveného diela. Napriek tejto skutočnosti žalovaný doposiaľ uhradil iba časť predmetnej faktúry a to vo výške 4.000,- Eur, ktoré boli pripísané na bankový účet žalobcu dňa 02.01.2017, čím došlo k zníženiu istiny pohľadávky na výške 58.701,98 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že okrem čiastočnej úhrady vo výške 4.000,- Eur, žalovaný stále nezaplatil svoju pohľadávku voči žalobcovi a žalovaný sa po vystavení faktúry začal zbavovať nehnuteľného majetku a naďalej zaťažuje svoj hnuteľný majetok, považuje žalobca za preukázané, že v prípade priznania vymáhaného nároku žalobcu, je následná exekúcia ohrozená. Žalovaný po vzniku pohľadávky žalobcu previedol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec T. nad Q., okres G., vedených Okresným úradom G., Katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých zhotoviteľom bol z časti aj žalobca, na tretiu osobu - spriaznenú obchodnú spoločnosť N. - Q. A Q., a.s., ktorej jediným akcionárom je rovnaká spoločnosť ako jediný spoločník žalovaného
- spoločnosť X. F. a.s. a zároveň konatelia v spoločnosti žalovaného sú podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR členmi orgánov spoločnosti a rovnako v oboch spoločnostiach. Vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť N. - Q. a Q. na základe kúpnej zmluvy evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor pod č. kúpna zmluva V XXXX/XXXX, kúpna zmluva V XXXX/XXXX - XXX/XXXX. Žalovaný zároveň previedol nehnuteľnosti na spoločnosť N. - Q. A Q. na základe odplatného prevodu - kúpnej zmluvy, svoj dlh doposiaľ nesplnil. Z verejne dostupných zdrojov je taktiež preukázané, že platobná schopnosť žalovaného je značne nízka (podľa informácii portálu C. je celková zadĺženosť žalovaného 99,40 %) a žalovaný je evidovaný v zoznamoch dlžníkov: Sociálna poisťovňa - dlh na poistnom vo výške 61.878,43 Eur, Q. zdravotná poisťovňa, a.s. - dlh na poistnom vo výške 15.240,87 Eur, T. zdravotná poisťovňa, a.s. - dlh na poistnom vo výške 14.744,84 Eur, J. zdravotná poisťovňa, a.s. - dlh na poistnom vo výške 575,15 Eur. Dňa 03.04.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi - žalovanému vedené Okresným súdu Trenčín pod sp. zn. 40K/7/2017. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala obchodná spoločnosť H., s.r.o.. V konkurznom konaní bolo Okresným súdom Trenčín nariadení pojednávanie na deň 08.06.2017, o ktorom boli upovedomení aj súdu známi veritelia žalovaného. Následne bolo dňa 12.06.2017 zverejnené v Obchodnom vestníku oznámenie o zastavení konkurzného konania. K zastaveniu konkurzného konania došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom - spoločnosťou H.. Podľa dostupných informácií došlo k späťvzatiu tohto návrhu na základe dohody medzi spoločnosťou H. a žalovaným, ktorej predmetom bola úhrada časti pohľadávky spoločnosti H. a splátkový kalendár. Vzhľadom na sled udalostí a celkové okolnosti považuje žalobca konanie žalovaného za účelovú snahu vyhnúť sa konkurzu, čo dokazuje aj skutočnosť, že iné pohľadávky žalovaného doposiaľ splatené neboli. Podľa dostupných informácií žalovaný momentálne nevlastní žiaden majetok, keďže vyššie uvedené nehnuteľnosti boli prevedené na tretiu osobu. Žalobca však podľa verejne dostupných informácií vlastní hnuteľný majetok, predovšetkým linku na výrobu zariadení pre vodné diela, ktorá pozostáva z rôznych technológií na výrobu jednotlivých technologických častí vodných diel, ako sú napr. haťové polia, haťové klapky, česlá, dopravníkové kontajnery, armatúry spodných výpustí, čistiace stroje, vráta na plavebných komorách atď. Za účelom nákupu týchto technológií bol vypracovaný projekt, na ktorý Ministerstvo hospodárstva poskytlo žalovanému nenávratný finančný príspevok vo výške 3.998.400,- Eur. Podľa
projektu predloženého Ministerstvu hospodárstva SR je celková nákupná cena týchto technológií vo výške 9.996.000,- Eur. Podľa notárskeho centrálneho registra záložných práv aj tento majetok je zaťažený nasledovnými právami tretích osôb: záložné právo v prospech Ministerstva hospodárstva SR zabezpečené do výšky 3.998.400,- Eur zapísané v NCRzp pod sp. zn. XXXXX/XXXX dňa 26.11.2015, záložné právo zabezpečujúce pohľadávky spoločnosti N. - Q. a Q. zriadené v prospech X. N. a H. banka, a.s., zabezpečené do výšky 2.400.000,- Eur zapísané v NCRzp pod sp. zn. XXXXX/XXXX dňa 25.10.2016 na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 14.10.2016, záložné právo zabezpečujúce pohľadávky spoločnosti X. F. zriadené v prospech X. banka, a.s. zabezpečené do výšky 1.200.000,- Eur zapísané v NCRzp pod sp. zn. XXXXX/XXXX dňa 25.10.2016 na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 14.10.2016, záložné právo zriadené na základe rozhodnutia súdu v prospech spoločnosti H., zabezpečené do výšky 234.000,- Eur zapísané v NCRzp pod sp. zn. XXXX/XXXX dňa 04.04.2017. Podľa úradných výpisov NCRzp uvedených vyššie, žalovaný naďalej neprimerane zaťažuje svoj majetok v prospech tretích osôb a ručí ním za pôžičky jemu spriaznených spoločností, aj napriek existencii pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla dňa 12.04..2016 t. z. skôr ako došlo k zápisu posledných troch zapísaných záložných práv. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za preukázané, že exekúcia v jeho prospech je ohrozená, a preto žiadal súd o zriadenie záložného práva na majetok žalovaného tak, ako je uvedené v návrhu. Na skutkový a právny súd prvej inštancie stav aplikoval ust. § 343 odsek 1,2 CSP, § 343 odsek 3 CSP, § 344 CSP, § 324 odsek 3 CSP, § 326 odsek 1 CSP, § 132 CSP, § 328 odsek 1 CSP. Po oboznámení sa s podaným návrhom a predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v prípadoch ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia CSP o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Súd pri rozhodovaní o zriadení záložného práva skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení v súlade s návrhom žalobcu. Žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva z dôvodu, že mal za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená vzhľadom na snahu žalovaného zbaviť sa nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a tak ich dostať mimo výkonu súdneho rozhodnutia. V zmysle § 343 CSP základnými predpokladmi na zriadenie záložného práva je podanie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, viazanosť zabezpečovacieho opatrenia k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V uvedenom prípade súd mal všetky predpoklady na zriadenie záložného práva splnené. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 23.06.2017. Podaný návrh obsahoval ako všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 CSP tak aj všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP. Súčasťou návrhu je aj špecifikácia predmetu zálohu, ktorým sú v uvedenom prípade hnuteľné veci, ktoré sú v zmysle § 151d ods. 1 Obč. zák. spôsobilým predmetom záložného práva. Záložné právo bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/278/2016 domáha rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.701,98 Eur. Ide o pohľadávku, ktorá žalobcovi podľa tvrdení žalobcu vznikla na základe uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako jeho objednávateľom. Žalobca osvedčil predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 1120160145, objednávkou č. 26/2015, súpisom prác, dobropisom č. 2520160001, existenciu pohľadávky žalobcu. Tieto listinné doklady dostatočne pre potreby rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, existenciu nároku žalobcu voči žalovanému osvedčujú. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi stranami ani v priebehu sporu, ako to vyplýva z vyjadrenie žalovaného (č. l. 17) nie je sporné. Rovnako nie je sporné zhotovenie diela žalobcom, sporná je jeho kvalita a vady s dielom súvisiace, ktorými sa žalovaný v spore bráni a na základe ktorých odmieta nárok žalobcu uhradiť. Pre účely rozhodovania o zabezpečovacom opatrení však súd nárok žalobcu, jeho existenciu považuje za osvedčenú, pričom bude predmetom ďalšieho konania posúdenie včasnosti a dôvodnosti uplatnenia vád zo strany žalovaného a vplyv prípadného vadného plnenia na cenu diela. Už v tomto štádiu konania sa však súdu súdu prvej inštancie javí ako nedôvodné, požadovanie zo strany žalovaného zamietnutia žaloby v celom rozsahu, vzhľadom k obsahu uplatnených vád a rozsahu uskutočneného diela. Rovnako za osvedčené súd prvej inštancie považoval obavu žalovaného z možného zmarenia exekúcie. Žalovaný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, je dlžníkom voči viacerým subjektom a jediné reálne speňažiteľné
veci sú rovnako zaťažené záložným právom, z čoho vyplýva, že aj v prípade týchto existuje hrozba, že môže dôjsť k ich speňaženiu. Uvedené znižuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu a samotné zadlžovanie žalovaného, zaťažovanie jediného reálneho majetku u neho vyvoláva dôvodnú obavu o úspechu jeho budúcej exekúcie. O to viac sa súdu prvej inštancie javila dôvodná obava, nakoľko posledné tri záložné práva boli k predmetnej hnuteľnej veci, ktoré predstavuje jediný majetok žalovaného, zriadené v priebehu pol roka (október 2016 až apríl 2017). Súd prvej inštancie mal za to, že v uvedenom prípade je možné považovať zriadenie záložného práva vo vzťahu k vyššie uvedeným hnuteľným veciam žalovaného za súladné s princípom proporcionality a primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedeným a žalobcom predloženým listinným dôkazom, mal súd prvej inštancie osvedčené splnenie všetkých zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto o návrhu na zriadenie záložného práva vo vzťahu k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného v plnom rozsahu vyhovel.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní namietal nedostatok náležitostí podaného návrhu na zabezpečovacie opatrenie, ktorý nebol podpísaný osobou, ktorá tento úkon učinila. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je podpísaný žalobcom a nie je priložené plnomocenstvo právneho zástupcu, čo predstavuje vadu podania. Táto bráni pokračovaniu v konaní a súd prvej inštancie mal preto uvedený návrh bez ďalšieho odmietnuť v zmysle ustanovení § 132 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 344 CSP a § 327 CSP. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil existenciu pohľadávky a zotrval na svojej argumentácii uvádzanej pred súdom prvej inštancie, že žalobca ako zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák., pretože dielo neukončil riadne a v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák. mu preto nevznikol nárok na úhradu ceny diela, pričom žalovaný poukázal na judikatúru NS ČR. K dôvodnosti obavy žalobcu z možného zmarenia exekúcie žalovaný uviedol, že žalobca neosvedčil a konajúci súd nesprávne posúdil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého sa domáhal z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a zaťažovať majetok automaticky neznamená, že tak robí s cieľom ohroziť budúcu existenciu na majetok spoločnosti. Zdôraznil, že hodnota jeho hnuteľného majetku výrazne prekračuje hodnotu jeho záväzkov. Na uvedený hnuteľný majetok sú v súčasnom období zriadené záložné práva a preto ho nemôže žalovaný bez súhlasu záložných veriteľov speňažiť. Žalovaný nemal v úmysle ukrátiť žalobcu takýmto postupom, naopak môže dôjsť k porušeniu práva záložných veriteľov, keď môže dôjsť k výkonu záložného práva ešte pred vydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci. Žalobca tak svojim konaním ohrozuje prípadnú exekúciu a podnikateľskú činnosť žalovaného. V ďalšom namietal proporcionalitu a primeranosť zásahu do majetkových pomerov žalovaného, pretože žalovaný si v spore uplatňuje pohľadávku v hodnote 58.701,98 Eur pričom súd prvej inštancie rozhodol o zriadení záložného práva na všetok hnuteľný majetok s obstarávacou cenou 9.996.000 Eur. Ide o zjavný nepomer zálohu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky a poukázal na rozsudok NS SR 6 Sž25/96 z 25.03.1996. Zriadenie záložného práva k tomuto majetku je v rozpore so zásadou primeranosti, značne zasahuje do jeho vlastníckeho práva a vážne ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť. Pokiaľ žalobca v návrhu poukazoval na konkurzné konanie vedené spoločnosťou H. s.r.o. proti žalovanému, tento návrh žalovaný od začiatku považoval za šikanózny a nepriateľský, čo preukazuje aj fakt, že následne bol tento návrh vzatý späť.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený dňa 01.06.2017 na zastupovanie žalobcu riadnym plnomocenstvom, z čoho vyplýva, že bol oprávnený na podanie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Preto tento návrh neobsahuje žiadne vady. Čo sa týka realizácie samotného diela zotrval na svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie. Žalovaný pri preberaní diela nevytýkal žiadne vady, pretože dielo bolo zhotovené riadne a s odbornou starostlivosťou, pričom žalovaný začal dielo
vedome poškodzovať pred jeho odovzdaním. Preto jeho tvrdenia o údajných vadách diela nemajú vplyv na výšku žalovanej pohľadávky a v žiadnom prípade nemôžu mať vplyv na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Sám žalovaný v odvolaní priznáva, že je v nepriaznivej finančnej situácii, má značné dlhy, bolo voči nemu začaté konkurzné konanie, čo vzbudzuje reálnu hrozbu, že prípadná exekúcia po meritórnom rozhodnutí bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie, v tomto prípade záložné právo na hnuteľný majetok žalovaného nie je spôsobilé akokoľvek ohroziť podnikateľskú činnosť žalovaného a jeho záväzku voči iným veriteľom. K výkonu záložného práva môže dôjsť až počas exekúcie, ktorá môže začať až na základe právoplatného a vykonateľného meritórneho rozsudku. Preto nie je možné, aby sa uplatnil výkon zabezpečovacieho opatrenia skôr ako bude vo veci právoplatne rozhodnuté. Žalovaný tiež chybne vykladá výšku, v ktorej je záložné právo zriadené. Bolo zriadené na jediný majetok, ktorý žalovaný preukázateľne vlastní a len do výšky nezaplatenej pohľadávky, preto je zriadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia v súlade s princípom proporcionality a primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného, pričom poukázal na rozsudok NS SR 6 Sž25/1996 z 25.03.1996, ktorý žalovaný mylne interpretuje, keďže zriadením záložného práva nie je ohrozované jeho vlastnícke právo k majetku, ktorý je založený už ďalšími veriteľmi, takže dispozícia s týmto majetkom bola už v minulosti obmedzená samotným žalovaným. Na základe týchto skutočností považuje žalobca nariadenie a existenciu zabezpečovacieho opatrenia za potrebnú, pretože žalovaný sa vyhýba splateniu svojho záväzku, jeho finančná situácia a platobná schopnosť je podľa jeho vyjadrení obmedzená, zadlženosť stále privysoká, z čoho vyplýva, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
5. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
6. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu dáva odvolací súd do pozornosti, že sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné resp. zabezpečovacie opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Obč. zák.. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri
skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
7. Odvolací súd považoval za podstatné odvolacie námietky tvrdenia žalovaného o tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pre absenciu podpisu oprávnenou osobou, žalovaný v spore rozporuje existenciu pohľadávky žalobcu, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ohrozuje existenciu žalovaného a jeho podnikateľskú činnosť, ako aj že skutočnosť, že je „zadĺžený“ ešte neznamená že robí úkony v úmysle ukrátiť veriteľa a že rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je v rozpore s princípom proporcionality a obmedzuje vlastnícke právo žalovaného, nakoľko pre zabezpečenie pohľadávky vo výške 58.701,98 Eur súd prvej inštancie zriadil záložné právo na majetok v hodnote 9.996.000 Eur. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody žalovaného neobstoja.
8. Z obsahu spisu vyplýva že v spise, na čl. 41, založený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je riadne podpísaný a opatrený odtlačkom úradnej pečiatky právneho zástupcu žalobcu, ktorého plná moc je založená v spise na čl. 38 a čl. 40. Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.
9. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca svoju pohľadávku osvedčil dostatočným spôsobom predložením listinných dôkazov na ktoré odkazuje súd prvej inštancie. 10. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa obmedzenia jeho vlastníckych práv, obmedzenia jeho podnikateľskej činnosti, ani porušenia princípu proporcionality. Princípom vydania zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Zriadením takéhoto záložného práva žalovaný nie je žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva, nakoľko dispozíciu s týmto majetkom už v minulosti obmedzil samotný žalovaný dobrovoľným zriadením záložných zmlúv k nemu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na predmetný hnuteľný majetok sú už zriadené štyri zmluvné záložné práva v niekoľkomiliónovej hodnote a záložné právo žalobcu bude len v ďalším v poradí. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal výšku hodnoty zabezpečovaného majetku a túto argumentáciu ponechal len v rovine tvrdení. Neuniesol tak dôkazné bremeno svojho tvrdenia a odvolací súd preto uzavrel, že s prihliadnutím na už existujúce záložné práva a k výške žalobcom osvedčeného nároku, nie je nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia neprimerané.
11. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného, že napriek tomu, že je vo vysokej miere zadlžený, v konaní nebolo preukázané vykonávanie nehospodárnych úkonov smerujúcich k zbaveniu sa majetku. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou tak žalobcu ako aj súdu prvej inštancie týkajúcu sa osvedčenia z obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodovaní o veci samej.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).