Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-239-2013.pdf
PDF · 76.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/239/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: B - komplet, s.r.o., B. Němcovej 12, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 600 326, zast.: Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 253 126, proti žalovanému: Letorast, s.r.o., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 35 835 133, zast:. Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 2.054,47 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2013 sa žalobca (pôvodne používajúci obchodné meno Bečarik, s.r.o.) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.054,47 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodanie tovaru.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov strán sporu a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX dňa 10.04.2012 v sume 5.400,05 eur a s dátumom splatnosti 20.04.2012 za dodanie špecifikovaného tovaru - stavebného materiálu (palety YTONG, preklady a iné). Keďže žalovanému dňa 19.06.2012 dobropisoval sumu 345,58 eur, žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie len časti predmetnej faktúry, a to v sume 2.054,47 eur.
3. Žalobca založil do spisu výpis z účtu v banke, z ktorého vyplýva, že žalovaný vložil dňa 01.06.2012 na účet žalobcu sumu 3.000,- eur s VS: XXXXXXXXXX. Mal za to, že žalovaný čiastočným plnením faktúry uznal celý dlh, keďže nikdy nespochybnil pravosť, resp. dôvodnosť vystavenej faktúry.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2014 uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, t.j. že žalovaný si tovar objednal a žalobca tovar skutočne dodal, ako aj nepreukázal dohodu strán o predmete zmluvy a cene.
5. Navrhnutý svedok V. C. v liste zo dňa 28.01.2015 uviedol, že žalovaný si objednal tovar o žalobcu a nezaplatil ho v plnej výške. Prvotným dôvodom bola reklamácia, ktorá však bola vybavená a dobropisovaná.
6. Svedok V. C. vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 28.04.2017 na súdom položené otázky uviedol, že od roku 2008 do roku 2012 bol obchodným zástupcom firmy H+H Slovenská republika s.r.o., ktorá sa zaoberala výrobou a predajom pórobetónu. Firma zanikla v roku 2012, kedy jej výrobný závod kúpila konkurencia a firmu zrušila. V obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným fungoval ako len ako sprostredkovateľ pri objednávaní a dodávke tovaru. Ich firma na základe objednávky dodala objednávateľovi (žalovanému) stavebný materiál na stavbu do obce Zohor. Objednávka bola urobená na základe špecifikácie od žalovaného. Dodávka išla priamo z výrobného závodu do Zohoru, čo bolo štandardom pre eliminovanie dopravných nákladov a prípadných poškodení pri viacnásobnom prekladaní. Presné množstvo si nepamätal, ale bolo zhodné so špecifikáciou žalovaného. Žalobca uhradil výrobcovi celú dodávku podľa fakturácie. Po dodávke a fakturácii došlo k reklamácii od žalovaného. Uvedenú reklamáciu riešil on, bola uznaná a dobropisovaná. Následne dobropis bol vystavený aj pre žalovaného v množstve, ktoré bolo skutočne reklamované. Táto suma bola odrátaná od celkovej faktúry. Nepamätal si s odstupom času presné sumy a množstvá, ale vedel, že žalovaný len čiastočne uhradil dodávku žalobcovi a časť tovaru nebola uhradená. Viac k veci uviesť nevedel. 7. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone, preto ju v celom rozsahu zamietol. Hlavný dôvod zamietnutia žaloby je fakt, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nijak nepreukázal kedy, čo presne, v akom množstve a za akú cenu si žalovaný objednal, rovnako ako nepreukázal, či tovar žalovanému riadne a včas dodal a ani to, či tovar od výrobcu objednal, resp. či mu zaň riadne zaplatil. Zo založených listinných dôkazov nevyplýva, či sa sporové strany vôbec dohodli o cene tovaru, čo je podstatná náležitosť kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobcom doložené listinné dôkazy (faktúra, dobropis) uvedené skutočnosti nedokazujú, rovnako ani písomná výpoveď svedka p. C.W.. Žalobca s ďalším výsluchom svedka nesúhlasil, nakoľko je podľa jeho názoru všetko potrebné uvedené v jeho výpovedi. Podľa názoru súdu je však výpoveď svedka (tak písomná, ako aj ústna) neurčitá, keďže neuvádza, kedy došlo k objednávke žalovaného, čo bolo jej obsahom, či došlo k dohode o cene, o aký tovar presne išlo a pod. Taktiež súd nepovažuje uhradenie sumy 3.000,- eur žalovaným za uznanie nároku uplatneného v tomto konaní, nakoľko samotný variabilný symbol, ktorý sa zhoduje s číslom predmetnej faktúry sám osebe nie je dôkazom existencie právneho (záväzkového) vzťahu medzi stranami sporu a nie je tým ani dôkladne naplnené ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, len ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedenej bankovej transakcie nemožno bez ďalšieho usudzovať na to, že týmto plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku, keďže nie je zrejmé, o aký záväzok presne išlo (vo vzťahu k neurčitosti jeho predmetu a dohody o cene). V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že ak žalovaný tovar reklamoval ako to uvádza p. C., samotná táto reklamácia by vylučovala možnosť usudzovať, že čiastočným plnením žalovaný uznal celý záväzok. 9. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná pre neunesenie dôkazného bremena, preto bola zamietnutá. 10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.