Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-66-2015.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/66/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 24 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti žalovanému: F. V., J.. XX. XX. XXXX, G. O. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o zaplatenie 785,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 785,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 785,96 Eur od 30. 04. 2015 do zaplatenia a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. 04. 2015, ktorá bola doručená súdu dňa 30. 04. 2015 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila 785,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 785,96 Eur od 30. 04. 2015 do zaplatenia. 2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním na pojednávaní. 3. Žalobca uviedol, že na základe nájomnej zmluvy č. 1969/98/321 zo dňa 17. 07. 1998 prenechal žalovanej za odplatu do užívania bytový priestor č. 11, ktorý sa nachádza na 1. poschodí domovej nehnuteľnosti na ulici O. Č.. XX I. G., súp. č. 3128, postavený na pozemku registra ,,C" KN, parcelné číslo 7403, Okres Bratislava I, Obec Bratislava, mestská časť Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto (ďalej aj ,,byt") a to na dobu neurčitú. Počas trvania nájomného vzťahu žalobca vypovedal zmluvu z dôvodu omeškania žalovanej s platením nájomného a to na základe výpovede zo dňa 18. 07. 2006, ktorá bola doručená žalovanej dňa 25. 07. 2006. Aj po uplynutí výpovednej doby, ktorá uplynula dňa 31. 10. 2006, žalovaná predmet nájmu naďalej užíva s tým, že za toto neoprávnené užívanie neplatí žalobcovi žiadnu odplatu. Žalovaná sa od 01. 11. 2006 takýmto spôsobom bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu 785,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 785,96 Eur odo dňa 30. 04. 2015 až do zaplatenia, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 03. 2015. 4. Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila (č. l. 36). Súd v tejto súvislosti prostredníctvom polície zisťoval, či sa žalovaná zdržiava na adrese trvalého bydliska O. Č.. XX, XXX XX Bratislava. Dňa 16. 03. 2017 (č. l. 103) bolo doručené súdu oznámenie polície, v rámci ktorého uviedla, že počas vykonaných viacnásobných šetreniach sa nepodarilo zastihnúť žalovanú na adrese trvalého bydliska s tým, že na zvonenie a na klopanie nikto neotváral. V obytnom dome sa polícia skontaktovala s viacerými obyvateľmi, ktorí polícii uviedli, že na danej adrese žalovaná býva, avšak nikomu neotvára, z bytu odchádza zavčas rána a vracia sa v poobedných hodinách, schránku a ani zvonček na svoje meno označené nemá.
5. Z obsahu nájomnej zmluvy č. XXXX/XX-XXX zo dňa 17. 07. 1998 (č. l. 11-12) vyplýva dohoda medzi žalobcom (ako prenajímateľom) a žalovanou (ako nájomcom), ktorej predmetom bol nájom bytu č. 11, II. kategórie s tým, že nájom bytu vznikol dňom podpísania nájomnej zmluvy a uzatvoril sa na dobu neurčitú. 6. Z oznámenia žalobcu zo dňa 18. 07. 2005 (č. l. 15) vyplýva výpoveď z nájmu bytu č. 11, ktorá bola adresovaná žalovanej a to s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. 7. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 8. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 10. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Zo zisteného skutkové stavu vyplýva, že vlastníkom bytu č. 11 je hlavné mesto Bratislava, ktorý ho zveril do správy žalobcu a to na základe protokolu č. 51/92. Žalobca si za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 03. 2015 uplatnil sumu 879,12 Eur, čo predstavuje nájomné a služby 18x á 48,84 Eur. Žalovaná za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 uhradila žalobcovi sumu 88,95 Eur a za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 uhradila sumu 4,21 Eur. Výška pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia tak predstavuje 785,96 Eur. Žalobca pri výpočte bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky nájomného a služieb v období súvisiacom s uplatňovaným nárokom, t.j. odo dňa 01. 10. 2013 do 31. 03. 2015 a to tak, že nájomné za uvedené obdobie predstavovalo 10,24 Eur/mesačne s tým, že od 01. 10. 2012 bolo výpočtovým listom nájomné zvýšené o služby vo výške 38,60 Eur, teda na sumu 48,84 Eur/mesačne. 19. Z dokazovania vyplýva, že ak žalovaná po ukončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu užíva byt, ktorý dobrovoľne nevypratala, je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 785,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 785,96 Eur od 30. 04. 2015 do zaplatenia. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
V Bratislave dňa 07. novembra 2017 JUDr. René Milták sudca