Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/401/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne T. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M., K. 2, prechodne bez prihlásenia X., Na V. XX, proti žalovanému T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., V. 9, prechodne bez prihlásenia Baška, zast. JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Humenská 21, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 18C 553/2017-13 z 15.6.2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné č. 14 nachádzajúceho sa na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, okres M. - okolie, obec X., k.ú. X.. Žalobkyni zároveň uložil, aby do 30 dní od vykonateľnosti vyššie uvedeného výroku podala na Okresnom súde Košice-okolie žalobu o vylúčenie T. V., nar. XX.X.XXXX, z užívania označenej nehnuteľnosti. Na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania, vylúčil súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovaný písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval žalobkyňu, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k žalobkyni a jej maloletým deťom, aby súd zamedzil žalovanému nakladať nehnuteľnosťou LV č. XXXX, okres Košice - okolie a nariadenia vydať kľúče od uvedenej nehnuteľnosti, kde bol žalobkyni zamedzený prístup.

2. Žalobkyňa skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 7.6.2017 v čase o 20.14 hod. v telefonickom rozhovore medzi ňou a jej exmanželom, žalovaným, sa jej tento vyhrážal slovami: ... „vykopnem dvere na dome, vezmem zbrane z trezoru a uvidíš čo bude....“, pričom ide o rodinný dom vo X., Na V. 14, ktorý majú v BSM a z ktorého sa jej bývalý manžel odsťahoval dňa 13.10.2014, aj so všetkými osobnými vecami, v dome zostala bývať sama s dvoma maloletými deťmi. Ďalej uviedla, že následne navštívila OO PZ I., kde nebol nikto prítomný, tak o 20.33 vytočila číslo 158 a policajtovi oznámila, že má obavy o život aj život maloletých detí na základe nebezpečného vyhrážania sa exmanželom, pričom mala pocit bezprostredného ohrozenia. Policajt jej však povedal, aby nemaľovala čerta na stenu. V noci zo 7.6.2017 na 8.6.2017 jej niekto úmyselne podpálil osobné motorové vozidlo R. A X. KE XXXHS pred rodinným domom jej rodičov, kde bola s deťmi na návšteve. Dňa 8.6.2017 podala na polícii trestné oznámenie vo veci poškodzovania cudzej veci a dňa 12.6.2017 podala trestné oznámenie vo veci nebezpečného vyhrážania. Dňa 13.6.2017 išla do domu, kde býva od 13.10.2014 sama s dvoma maloletými deťmi, ale zámky na bránke a na dverách domu boli vymenené. Tým jej bol zamedzený prístup k jej osobným veciam a k osobným veciam jej detí. Uviedla, že neobdržala žiadne oznámenie, že exmanžel, ktorý je spoluvlastníkom, chce ísť do domu. Žalobkyňa uviedla, že sa

cíti bezprostredne ohrozená aj s maloletými deťmi, ktoré sú v zlom psychickom stave z toho, čo sa udialo v priebehu niekoľkých dní, obáva sa, že exmanžel vyhrážanie vyplní a urobí nejaký čin, ktorým niekomu ublíži. Žalobkyňa predložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. X..

3. Súd po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, § 328 ods. 2, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd mal za to, že žalobkyňou opísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením v časti dočasného nevstupovania do domu a to v záujme telesnej a duševnej integrity žalobkyne pred možnými ďalšími útokmi zo strany jej bývalého manžela, minimalizovaniu jej strachu o svoje zdravie a život a zabezpečenie pokojného práva na bývanie v dome, ktorého je vlastníčkou. Preto súd vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil bývalému manželovi žalobkyne dočasne nevstupovať do rodinného domu, ktorý majú so žalobkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

4. Uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak, že zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietal, že skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúce sa jeho údajného nebezpečného vyhrážania sa žalobkyni sú nepravdivé, účelové a žalobkyňou vymyslené, rovnako je nepravdivé a účelové tvrdenie žalobkyne o priebehu telefonického rozhovoru medzi nimi, naviac ho žiadnym spôsobom nepreukázala a neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V skutočnosti žalobkyňa telefonovala dňa 7.6.2017 jemu s tým, že ju kontaktoval záujemca o kúpu domu nachádzajúceho sa vo X., Na V. XX. On jej pripomenul, že v dome v trezore má doposial' bezpečne uloženú legálne držanú zbraň, ktorú pred predajom domu musí z domu vyzdvihnúť, ale nemá od domu kl'úče, pretože žalobkyňa v roku 2015 vymenila zámok na vstupných dverách do domu a aj na vstupnej bráne na pozemok a nové kľúče mu neodovzdala. Žalobkyňa mu oznámila, že trezor predala, čo v ňom vyvolalo obavy, nakol'ko vedela, že v trezore má uloženú zbraň. Na základe týchto skutočností sa dňa 9.6.2017 dostavil pred rodinný dom vo Valalikoch, do ktorého nevedel vstúpiť, a z uvedeného dôvodu došlo k výmene zámkov na vchodových dverách do domu a aj na vstupnej bráne na pozemok. Ako dôkaz, že dňa 7.6.2017 to bola práve žalobkyňa, ktorá ho kontaktovala predložil vyhlásenie P. F. zo X.X.XXXX, z ktorého tiež vyplýva, že dňa 7.6.2017 neuviedol počas telefonického rozhovoru so žalobkyňou to, čo ona nepravdivo tvrdí. Uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že býva s maloletými deťmi v rodinnom dome na adrese Na V. XX v obci X., a nie je pravdou ani jej tvrdenie, že v noci zo 7.6.2016 na 8.6.2017 bola s maloletými deťmi na návšteve u svojich rodičov. Žalobkyňa a maloleté deti toho času nebývajú na adrese Na V. XX, X., t.j. v rodinnom dome, ktorého sú strany sporu bezpodielovými spoluvlastníkmi. Maloleté deti a žalobkyňa toho času bývajú v obci I., na ulici G. č. X v rodinnom dome patriacom rodičom žalobkyne, o čom svedčí skutočnosť, že z príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referát sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, kolízna opatrovníčka vykonala šetrenie pomerov v máji 2017 práve v domácnosti nachádzajúcej sa na adrese G. č. 4, I.. Podľa jeho vedomostí žalobkyňa dňa 27.3.2017 podala žiadosť o ukončenie dodávky elektrickej energie do rodinného domu vo Valalikoch z dôvodu, že rodinný dom sa už dlhšiu dobu neužíva. Žalobkyňa sama ako svoje bydlisko uvádza a za svoje skutočné bydlisko považuje adresu G. ul. Č. X I., čo vyplýva zo Zápisnice o trestnom oznámení z 12.6.2017, ktoré podala na OO PZ v Čani. To, že žalobkyňa s maloletými deťmi v rodinnom dome vo Valalikoch nebýva, potvrdzuje aj vyhlásenie Branislava Mathé z 3.7.2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa má záujem predať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a že sú spoločne v jednaní so záujemcom o kúpu rodinného domu, ktorý si už bol rodinný dom aj obhliadnuť, a s ktorým sú spolu so žalobkyňou aj predbežne dohodnutí. S poukazom na uvedené je nepochybné, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa a maloleté deti nebývajú v rodinnom dome vo X. a nebýva v ňom ani on. Preto neexistuje bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Zároveň je nepochybné, že neboli splnené ani zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, keďže nebolo jednak preukázané, že by bol dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni, ktorá navyše v rodinnom dome, do ktorého mu súd dočasne zakázal vstup, ani nebýva a nebývajú v ňom ani

maloleté deti. Nariadené neodkladné opatrenie sa tak míňa účinku. Argumentoval, že dňa 7.6.2017 a ani v iný deň sa nevyhrážal žalobkyni, resp. nevykonal a ani nepovedal nič, čo by u nej mohlo dôvodne vzbudiť obavu o jej život alebo o život maloletých detí. Súd nariadil neodkladné opatrenie iba na základe žalobkyňou uvedených nepravdivých tvrdení, ktoré navyše ani žiadnym spôsobom nepreukázala, a ani ich nemôže preukázať, nakol'ko sú nepravdivé a vymyslené. Napriek tomu, im súd bez ďalšieho uveril a bezdôvodne mu dočasne zakázal vstupovať do predmetného rodinného domu. Ohradil sa aj voči tomu, že by vo vzťahu k žalobkyni sa dňa 7.6.2017 dopustil konania majúceho znaky násilia, a teda rozporuje, že by existovala okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne, že sa cíti bezprostredne ohrozená aj s maloletými deťmi, ktoré sú už v zlom psychickom stave, na základe toho, čo sa udialo v priebehu niekol'kých dní, obáva sa, že exmanžel vyhrážanie vyplní a urobí nejaký čin, ktorým niekomu ublíži, je účelové, nezakladá sa na pravde, nakoľko sa ani dňa 7.6.2017 a ani v iný deň žalobkyni nevyhrážal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že „žalobkyňa tvrdené skutočnosti osvedčila výpisom z listu vlastníctva Č. XXXX, k.ú. X.". Tento záver súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a neopodstatnený, a má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakol'ko ani z odôvodnenia uznesenia a ani z príloh, ktoré mu boli doručené nevyplýva, že by žalobkyňa osvedčila svoje tvrdenia o nebezpečnom vyhrážaní sa z jeho strany voči jej osobe pričom zdôraznil, že žalobkyňa uvedené tvrdenie nemohla a ani nemôže žiadnym dôkazom osvedčiť a preukázať, nakol'ko je nepravdivé a vymyslené. Uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie považuje za nezákonné, ktorým súd prvej inštancie na základe nepreukázaných a predovšetkým nepravdivých tvrdení žalobkyne zasiahol do jeho ústavou garantovaného práva vlastniť majetok (ktorého zložkou je aj právo majetok užívat'), nakol'ko je na základe neodkladného opatrenia bezdôvodne a nezákonne vylúčený z užívania predmetného rodinného domu. Vytkol súdu prvej inštancie, že iba na základe predloženia LV č. XXXX dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila ňou tvrdené skutočnosti. Aj na vydanie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na ochranu, hoci pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že nárok pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť osvedčený a zároveň nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby žalobkyňa nejakým dôkazom osvedčila ňou tvrdené skutočnosti a predovšetkým ňou tvrdenú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko sa cíti bezprostredne ohrozená aj s maloletými deťmi. Súd opomenul prihliadnuť na to, aby aj jemu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, bola poskytnutá ochrana v rámci ústavných a základných pravidiel. Poukázal na to, že pri neodkladnom opatrení podl'a ust. § 325 ods. 2 písm. e/ musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje a/alebo dôvodné podozrenie z násilia, ktoré skutkové okolnosti musí žalobca' osvedčiť spravidla lekárskou správou, alebo písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorým by osvedčila svoje tvrdenie o tom, že by jeho konaním bola, resp. mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita alebo telesná alebo duševná integrita maloletých detí, a ani žiaden dôkaz, ktorým by osvedčila svoje tvrdenie o tom, že sa jej vyhrážal. Mal za to, že súd prvej inštancie nezákonne nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby žalobkyňa osvedčila ňou tvrdené a opísané skutočnosti. V súvislosti s incidentom, ku ktorému malo dôjsť 13.5.2017 uviedol, že matka žalobkyne maloletému O. povedala, aby "išiel do domu po pištoľ a zastrelil otca", na základe čoho maloletý O. vzal atrapu pištole a tváril sa, že striel'a po otcovi. Pokial' žalobkyňa odôvodňuje návrh okrem iného aj tým, že deti sú v zlom psychickom stave, tak poukázal na to, že za ňou tvrdený vel'mi zlý psychický stav maloletých detí (ak by sa v konaní preukázal) je zodpovedná jedine žalobkyňa, nakol'ko on sa s maloletými deťmi od 25.12.2016 nestretol. Žalobkyňa nielenže neumožňuje styk otca s maloletými deťmi, resp. bráni otcovi v stretávaní sa s maloletými deťmi, ale vyostruje aktuálnu situáciu využívajúc vek a nevedomosť maloletých detí v snahe navodiť u maloletých detí strach z neho. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykreslila ako "obeť", ktorá trpí obavou o svoj život a život svojich detí, avšak opak je pravdou. Poukázal aj na nevhodný a zarážajúci spôsob komunikácie žalobkyne, najmä na vulgárne výrazové prostriedky, ktoré bežne využíva (aj pred maloletými deťmi na jeho adresu), a to jednak v komunikácii s ním, ako aj všeobecne na sociálnych sieťach. Mal za to, že neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu a že žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nesplnila podmienky pre jeho nariadenie, nakol'ko nepreukázala odôvodnenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán a nepreukázala ani dôvodné podozrenie z násilia z jeho strany voči nej.

5. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

10. V zmysle ust. § 328 ods. 1, 2 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. V zmysle ust. § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. V zmysle ust. § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 336 ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

14. Z úradného záznamu z 8.11.2017 odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 14.7.2017 na Okresnom súde Košice-okolie žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu a žaloba sa vedie pod sp. zn. 18C 660/2017.

15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, je možné neodkladným opatrením strane uložiť aj povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ .

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ sa nevyžaduje preukázanie násilia zo strany žalovaného alebo hrozby násilia, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. v prejednávanej veci ku dňu 15.6.2017. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie

žalobkyňa podala (dňa 12.6.2017) trestné oznámenie vo veci nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 Trestného zákona, čím osvedčila podozrenie z násilia zo strany žalovaného. Listom vlastníctva č. 2161 osvedčila bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti rodinnému domu súpisné č. 14 nachádzajúceho sa na parc. reg. „C“ č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, okres M. - D., obec X., k.ú. X., ktorého sa týka zákaz vstupu uložený žalovanému.

18. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012). Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu osobu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo, treba chrániť zdravie a život druhého manžela (exmanžela), prípadne členov rodiny.

19. Aplikácia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla obrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí z násilia podozrivou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi takejto osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

20. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ vo vzťahu k žalobkyni. Existencia právneho vzťahu medzi stranami nie je sporná, vyplýva z vlastníckeho vzťahu žalobkyne a žalovaného k označenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila podozrenie z násilia zo strany žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 325 ods. 2 písm. e/ zákonodarca rieši otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí a platí nielen v prípadoch spolužitia v jednej domácnosti, v jednom byte, ale napr. aj pre prípady, kedy obeť násilia, resp. násilník v dome či v byte priamo nežije, ale zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Nariadeným neodkladným opatrením nedošlo ani k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného (medzi ktoré patrí aj právo užívať nehnuteľnosť), pretože podľa vlastného tvrdenia žalovaného uvedeného v odvolaní, v nehnuteľnosti nebýva. K argumentu, že žalobkyňa nebýva v rodinnom dome vo Valalikoch, odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie v čase vydania uznesenia, v dome ani nemôže bývať, pretože žalovaný vymenil na dome a vchode na pozemok zámky a nové kľúče jej neodovzdal. Pokiaľ sa žalobkyňa spolu s deťmi zdržiava určitý čas u svojich rodičov a prebýva u nich, neznamená to, že trvalo opustila rodinný dom vo Valalikoch s úmyslom viac v ňom nebývať. V danej veci z obsahu spisu vyplýva (z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ale aj z odvolania), že vzťahy medzi stranami nie sú dobré, sú dlhšiu dobu konfliktné a aj z tohto dôvodu je potrebné dočasne medzi stranami upraviť vzťahy navrhovaným neodkladným opatrením. Odvolacie argumenty žalovaného týkajúce sa neumožňovania jeho styku s maloletými deťmi nie sú predmetom tohto konania, preto sa odvolací súd nimi nezaoberal.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodnutie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

22. Žalobkyňa síce bola v odvolacom konaní úspešná ale žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .