Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-157-2012.pdf
PDF · 134.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/157/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou v právnej veci žalobcov: 1./ D. C. Y. T. Á. Č. , nar. X.X.XXXX, bytom A., T. XX/B, 2./ D. V. P. N. P. B. Y. M. Á. , nar. X.XX.XXXX, bytom A., T. XX/B, oboch zastúpených JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovaným: 1./ S. S. R. P. F. K. Á. , nar. X.X.XXXX, bytom A., B. XXXX/XX, zastúpená ALFA LEGAL, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava, 2./ R. X. L. N. Á. T. Y. M. Á. , nar. XX.X.XXXX, bytom A., T. XX/B, zastúpená Mgr. Hanou Volšíkovou, advokátkou, Záhradnícka 64, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, určenie vlastníctva, vypratanie bytu a náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.3.2002 medzi predávajúcimi D. C., nar. X.X.XXXX a D. V., nar. X.XX.XXXX, obaja trvale pobytom T. XX/B, A. a kupujúcou S. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, A., týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. územie W., obec W., okres A. M. - A. Č.. XX nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, T. ulica, vchod T. XX/B, pozostávajúceho z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, v celkovej výmere podlahovej plochy 53,59 m2, postaveného na parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 872/100,000, je absolútne neplatná.
II. Súd u r č u j e , že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. územie W., obec W., okres A. M. - A. Č.. XX nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, T. L., vchod T. XX/B, pozostávajúceho z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, v celkovej výmere podlahovej plochy 53,59 m2, postaveného na parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 872/100,000, sú D. C., nar. X.X.XXXX a D. V., nar. X.XX.XXXX, obaja trvale pobytom T. XX/B, A., každý v podiele 1.
III. Súd p r i z n á v a žalobcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na súd dňa 28.9.2012 a doplnenou písomným podaním zo dňa 22.10.2012 sa žalobcovia domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25.3.2002 medzi predávajúcimi žalobcami a kupujúcou žalovanou v prvom rade, ktorej bol vklad do katastra nehnuteľností povolený dňa 17.4.2002 pod číslom V-XXXX/XX, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie W. - A. Č.. XX na 3. poschodí v bytovom dome súp.č. XXXX, T. ulica, vchod T. XX/B, postavený na parc.č. XXXX, do podielového spoluvlastníctva vo výške podielu každý 1,
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 872/100000, je absolútne neplatná. Súčasne sa žalobcovia domáhali určenia, že podielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, každý v jednej polovici, sú žalobcovia, uloženia povinnosti žalovanej v druhom rade sa z predmetného bytu vysťahovať a zaviazania žalovanej v prvom rade zaplatiť žalobcom sumu 25.800,-€ titulom náhrady škody.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.2.2013 žalobcovia zobrali pred začatím pojednávania vo veci samej časť žalobného návrhu, týkajúceho sa uplatnenej náhrady škody voči žalovanej v druhom rade späť, súd v tom čase podľa účinného ust. §96 ods. 1,3 O.s.p. uznesením zo dňa 13.2.2013, č.k. 24C 157/2012-62, právoplatným 9.3.2012, konanie v časti náhrady škody vo výške 25.800,-€ zastavil.
3. Uznesením prijatým na pojednávaní konanom dňa 20.3.2017 súd pripustil zmenu žalobného petitu, týkajúcu sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002 nasledovne: „Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.3.2002 medzi predávajúcimi D. C., nar. X.X.XXXX a D. V., nar. X.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. XX/B, A. a kupujúcou S. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, A., týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. územie W., obec W., okres A. M. - A. Č.. XX nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, T. L., vchod T. XX/B, pozostávajúceho z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, v celkovej výmere podlahovej plochy 53,59 m2, postaveného na parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 872/100,000, je absolútne neplatná“.
4. V priebehu súdneho konania požiadala advokátka žalobcov podaním zo dňa 29.5.2017 o vylúčenie časti žalobného návrhu na uloženie povinnosti žalovanej v druhom rade vypratať predmetnú nehnuteľnosť na samostatné konanie, nakoľko žalovaná v druhom rade do zápisnice súdu na pojednávaní konanom dňa 17.5.2017 uviedla, že v prípade úspechu žalobcov v danom konaní, predmetnú nehnuteľnosť vyprace dobrovoľne. Uznesením zo dňa 11.9.2017, č.k. 24C 157/2012-357, právoplatným dňa 14.9.2017, súd vylúčil na samostatné konanie uloženie povinnosti žalovanej v druhom rade vypratať predmetný byt.
5. Žalobcovia svoj nárok v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002 a určenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu odôvodnili tým, že syn žalovanej v prvom rade P. W. poskytol žalobcom dňa 1.3.2002 pôžičku vo výške 300.000,-Sk, s úrokom vo výške 10% mesačne, splatnú 31.8.2002 s tým, že pôžička mala byť zabezpečená záložnou zmluvou na predmetný byt, ktorého boli v tom čase podielovými spoluvlastníkmi. Boli presvedčení, že podpisovali záložnú zmluvu, netušili, že p. W. zneužije ich dôveru a podvrhne im kúpne zmluvy, ktoré aj zavkladoval do katastra nehnuteľností. Na naplnenie dohody prišli odovzdať p. W. v júli 2002 požičaných 480.000,- Sk, ktoré odmietol prevziať s tým, že nemá čas a byt už predal žalovanej v druhom rade. S predajom bytu nesúhlasili, podali návrh na súd na neplatnosť kúpnych zmlúv. Začiatkom augusta 2002 p. W. proti ich vôli a za účelom vyvinutia psychického nátlaku ubytoval v byte cca 10 ľudí, ktorí v byte mali bývať ako podnájomníci do doby, kým sa žalobcovia nevysťahujú. Pod obrovským psychickým tlakom, spočívajúcim v tom, že museli strpieť spolubývanie s neprispôsobivými osobami, ktoré im kradli veci, podpísali návrh na stiahnutie súdnej žaloby. Následne boli pod hrozbou fyzického násilia prinútení opustiť byt. Žalovaná v prvom rade nikdy nepodpísala kúpnu zmluvu uzavretú 25.3.2002, nebola prítomná pri podpisovaní zmluvy ani žalobcom ako predávajúcim neodovzdala kúpnu cenu. Kúpno-predajný akt realizoval syn žalovanej v prvom rade P. W., ktorý prevzal žalobcami podpísanú kúpnu zmluvu, kúpnu cenu neuhradil a odišiel so zmluvou s tým, že zmluvu ide dať podpísať kupujúcej žalovanej v prvom rade. Správa katastra Bratislava V povolila vklad dňa 17.4.2002 pod č. V-XXXX/XX, voči uvedenému konaniu podali žalobcovia oznámenie vo veci spáchania podvodu na ORPZ Bratislava V, vyšetrovateľ uznesením ČVS: OUJP-1320/2003 zo dňa 9.12.2003 začal trestné stíhanie vo veci podvodu, ktoré uznesením zo dňa 4.3.2010, doručeným žalobcom 3.9.2012, zastavil. V uvedenom trestnom konaní bola vypočutá aj žalovaná v prvom rade, ktorá vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 30.3.2004 uviedla, že žalobcov ako predávajúcich nikdy nevidela ani s nimi nekomunikovala, predmetný byt nevidela a súčasne vyhlásila, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 25.3.2002 nie je jej a teda kúpnu zmluvu nepodpisovala. Žalovaná v prvom rade v súvislosti so svojou výpoveďou zo dňa 30.3.2004 pre vyšetrovateľom dodatočne listom zo dňa 1.4.2004 uviedla: „Čo sa týka podpisu zmluvy s p. C. bola podpísaná s mojím súhlasom“. V kúpnej zmluve z 25.3.2002 sa v článku IV uvádza, že kúpnu cenu 214.800,-Sk zaplatil kupujúci predávajúcim každému po 107.400,-Sk v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti, čo predávajúci potvrdzujú kupujúcim svojím podpisom na kúpnej zmluve. Vzhľadom
na vyjadrenie žalovanej v prvom rade, ktoré urobila pred vyšetrovateľom, nemohla v deň podpisu zmluvy žiadnym spôsobom uhradiť kúpnu cenu, ktorú nezaplatila ani dodatočne do dňa podania žaloby, žalobcovia žalovanú v prvom rade do uvedeného dňa ani nevideli ani ju nepoznajú. Na Okresnom súde Bratislava II sa pod sp.zn. 15C 273/2002 vedie obdobné konanie o určenie vlastníckeho práva k bytu, v ktorom sú žalobcami J. J. s manželkou a žalovanými S. S. a spol. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania v uvedenom konaní, ako aj zo znaleckého posudku znalec z odboru písmoznalectvo urobil záver, že kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli predávajúci J. J. s manželkou V. J. s kupujúcou S. S. a súčasne kúpnu zmluvu uzavretú dňa 25.3.2002 medzi predávajúcimi D. C. a D. V. a kupujúcou S. S., nepodpísala S. S. ako kupujúca. V čase podania žaloby byt vlastnila žalovaná v druhom rade, ktorá byt nadobudla darom od svojich rodičov, títo byt kúpili od žalovanej v prvom rade.
6. Žalovaná v prvom rade v písomnom vyjadrení podaný návrh na určenie vlastníckeho práva považovala za nedôvodný, neobsahujúci žiadne právne relevantné skutočnosti v súvislosti s predmetom návrhu, posúdenia platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy z dňa 25.3.2002, na základe ktorej od žalobcov kúpila byt do svojho vlastníctva. Návrh považuje na nemorálny voči jej osobe, nakoľko so žalobcami predmetnú zmluvu v roku 2002 uzavrela v dobrej viere a v súlade so zmluvou zaplatila žalobcom aj dohodnutú kúpnu cenu. Kúpnu cenu vyplatila žalobcom v celej výške v deň podpísania zmluvy, čo potvrdili svojím podpisom na zmluve. Predmetný byt nadobudla zákonným prevodom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002, vklad jej vlastníckeho práva k danému bytu do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.4.2002. Čestne prehlásila, že kúpnu zmluvu dňa 25.3.2002 uzavrela a vlastnoručne podpísala. Uviedla, že uzavretie a podpísanie kúpnej zmluvy sa uskutočnilo dňa 25.3.2002 pred notárom JUDr. Milošom Kaanom v sídle jeho notárskeho úradu, kde boli prítomní obaja žalobcovia, ktorí listinu vlastnoručne podpísali, ona sa osobne uzavretia a podpísania zmluvy zúčastnila v rovnaký deň a zmluvu v sídle notára vlastnoručne podpísala, sprevádzal ju syn P. W.. V súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 1.3.2002 uviedla, že išlo o súkromný zmluvný vzťah medzi žalobcami a jej synom, ktorý nesúvisí s predmetnom konania, podľa informácií poskytnutých synom, žalobcovia mu poskytnutú čiastku 300.000,-Sk nevrátili. Žalovaná v druhom rade v písomnom vyjadrení nárok žalobcov neuznala. Predmetný byt nadobudla v dobrej vôli darovacou zmluvou, uzavretou medzi jej osobou a rodičmi dňa 16.4.2009, rodičia nadobudli danú nehnuteľnosť od žalovanej v prvom rade uzavretím kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 4.7.2002.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, výsluchom svedkov, oboznámením sa s kúpnymi zmluvami zo dňa 25.3.2002 a zo dňa 4.7.2002, znaleckým posudkom č. 334/2012, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobcovia zhodne do zápisnice súdu uviedli, že určenia vlastníckeho práva sa domáhajú z dôvodu, že nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 25.3.2002. Zmluvu vypracoval syn žalovanej v prvom rade, oni nemali možnosť do zmluvy zasiahnuť, zmluvu podpisovali u notára, ktorý overil podpisy žalobcov, žalovaná v prvom rade nebola pri podpisovaní osobne prítomná, vidia ju na súdnom pojednávaní prvýkrát v živote. Cítia sa podvedení, v roku 2003 podali trestné oznámenie, trestné stíhanie bolo v septembri 2012 zastavené s konštatovaním, že skutok nie je trestným činom. Z vyšetrovacieho spisu aj obdobného konania na OS Bratislava II vyplýva, že žalovaná v prvom rade kúpnu zmluvu neuzavrela, že niekto zmluvu podpísal za ňu. V roku 2002 sa domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy, keď to zistil syn žalovanej v prvom rade, nasťahoval im do bytu 10 ľudí, ktorí im pokradli veci a narobili škodu, následne ich navštívil právny zástupca JUDr. Horváth, ktorý povedal, že ľudí zoberie preč, keď podpíšu späťvzatie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy. Keď späťvzatie podpísali, ľudia z bytu odišli, ale syn žalovanej v prvom rade ich v auguste 2002 z bytu vyhodil, za prítomnosti rodičov žalovanej v druhom rade, ktorí si boli byt pozrieť. Týmto ľuďom oznámili, že s predajom bytu nesúhlasia a vo veci mienia podať trestné oznámenie. Žalovaná v druhom rade vedela o týchto skutočnostiach, byt nenadobudla dobromyseľne, keď bola v byte spolu s matkou, oznámili im, že byt nie je na predaj. Dňa 4.7.2002 im oznámil syn žalovanej v prvom rade, že byt predal rodičom žalovanej v druhom rade. Kúpnu zmluvu z 25.3.2002 pokladajú za absolútne neplatnú z dôvodu, že ju nepodpísala žalovaná v prvom rade osobne. Žalobcovia zhodne uviedli, že v čase podpisu kúpnej zmluvy z 25.3.2002 nemali úmysle predmetný byt predať. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 300.000,-Sk P. W. žalobcom, kúpna zmluva mala byť na zabezpečenie vrátenia požičaných peňazí do 31.8.2002, v prípade nevrátenia peňazí, uplatnil by si W. nárok z kúpnej zmluvy. Čiastku 425.000,-Sk v prvej polovici júla 2002 išli osobne zaniesť v hotovosti, Prokopius peniaze odmietol prevziať s tým, že byt už predal rodine V.. Zmluvu o pôžičke uzavreli písomne, nachádza sa v trestnom spise. Na tunajšom súde podali dva návrhy
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie sp.zn. 32C 222/2002 bolo zastavené pre späťvzatie, čo urobili pod nátlakom, konanie sp.zn. 5C 125/2003 súd zastavil pre nezaplatený súdny poplatok.
9. Žalovaná v prvom rade vo svojej výpovedi do zápisnice súdu dňa 20.5.2013 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Kúpnu zmluvu v marci 2002 ako kupujúca uzavrela so žalobcami, všetko bolo dohodnuté, jej syn požičal žalobcom 300.000,-Sk, zaplatil za nich dlžoby. Kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísala, osobne na notárstve nebola prítomná, sedela v aute, zmluvu aj v aute podpísala a syn ju potom zobral na notárstvo, nepamätá si, či na zmluve boli už podpisy žalobcov. Čestne vyhlásila, že podpis na kúpnej zmluve z marca 2002 je jej. Nepamätá si, či žalobcom vyplatila kúpnu cenu, zariaďoval to syn. Na otázku súdu, prečo v trestnom konaní uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpísala, povedala, že bola v takom duševnom rozpoložení, že to tak vyšetrovateľovi povedala. Vyšetrovateľovi neklamala, aj oľutovala, že mu napísala ten list. Rozpor medzi výpoveďou pred vyšetrovateľom a pred súdom vysvetliť nevedela. Na otázky advokátky žalobcov uviedla, že byt kúpila od žalobcov za 800.000,-Sk pre syna, ktorý sa rozviedol, na kúpu použila svoje peniaze. Nepamätá si, akým spôsobom boli peniaze žalobcom odovzdané, robil to syn. Na jar v roku 2002 kupovala pre syna aj iný byt, na Slatinskej ulici v Bratislave, pre tento sa syn rozhodol, preto byt na Romanovej 44 predala. Uvedené byty kupovala z vlastných finančných zdrojov, predala chatu v Trenčianskych Tepliciach za 780.000,-Sk, štát jej vyplatil 350.000,- Sk za pozemky v katastri Dubnica nad Váhom. Okrem uvedených bytov kupovala aj byt na Vážskej ulici v Bratislave, ktorý patril manželom J., kúpnu cenu si nepamätá.
10. Žalovaná v druhom rade vypovedala, že predmetný byt nadobudla v dobrej viere, predtým bola v byte raz, za prítomnosti oboch žalobcov. Títo uviedli, že majú nejakú pôžičku, ktorá bude vyplatená. Počkala na list vlastníctva, na ktorom bola uvedená ako vlastníčka bytu žalovaná v prvom rade, potom byt kúpili jej rodičia. Nevedeli o žiadnych problémoch s bytom, nikto ich na problémy neupozornil. Ona byt nadobudla od svojich rodičov darom, rodiča byt kúpili od žalovanej v prvom rade za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve zo dňa 4.7.2002. Na otázky advokátky žalobcov uviedla, že v predmetnom byte predtým, ako ho rodičia kúpili bola raz na obhliadke bytu, za prítomnosti rodičov, p. W., oboch žalobcov a nejakých detí. V byte boli preto, lebo ho rodičia chceli kúpiť, pri návšteve boli zmätení, keď žalobcovia povedali, že byt nechcú predať, že len niečo vyplatia, preto počkali na list vlastníctva svedčiaci pre žalovanú v prvom rade a až potom byt rodičia kúpili. Rodičia kupovali byt pre ňu, avšak v tom čase sa nachádzala v rozvodom konaní, rodiča nechceli, aby byt patril aj vtedajšiemu manželovi.
11. Svedok P. W. do zápisnice súdu vypovedal, že žalobca v prvom rade začal robiť obchod, chcel predať svoj byt a riešiť kúpu domu, potreboval peniaze, preto prišiel za svedkom, iniciatíva na predaj bytu vyšla od žalobcu. V tom čase bol v rozvodovom konaní, mama kúpila byt preňho, za svoje peniaze. Kúpnu zmluvu vypracoval JUDr. Horváth, podpísali ju všetci, ktorí sú na zmluve uvedení, žalobcovia zmluvu podpísali u notára, mama nevie, kde zmluvu podpísala. Kúpna cena bola vyplatená v hotovosti u notára, bol pri tom, keď žalobcovia dostali peniaze, nepamätá si, o akú čiastku išlo. Žalobcovi v prvom rade nevyšli obchody, nechcel z bytu odísť, svedok podával trestné oznámenie, bolo odložené, lebo žalobcovia sa z bytu vysťahovali. Kúpnu zmluvu podpísala mama, nevie o tom, že by do zápisnice o výsluchu svedka 30.3.2004 uviedol, že zmluvu z 25.3.2002 podpísal za svoju mamu. Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu svedok na otázku súdu, či zápisnicu o výsluchu svedka podpísal, uviedol, že nevie, či sú to jeho podpisy, nepamätá si.
13. Svedkovia J. P. R. V., rodičia žalovanej v druhom rade, vypovedali, že o predmetnom byte sa dozvedeli cez dcéru, dohodli sa na obhliadke, pán, ktorý to sprostredkoval uviedol, že v byte budú podnájomníci, tiež povedal, že zastupuje svoju matku S. S., ktorá má zdravotné problémy. Zúčastnili sa spolu s dcérou obhliadky, v byte boli nejakí ľudia, s ktorými sa nerozprávali. Rozhodli sa byt kúpiť, na liste vlastníctva bola zapísaná p. Hladká, dohodli sa s jej synom p. W., že vystaví zmluvy. Zmluvy kontrolovali s realitnou kanceláriou, ktorá uviedla, že sú v poriadku. Nemali pochybnosti o vlastníctve k bytu žalovanej v prvom rade v čase kúpy bytu, ani nemali vedomosť o problémoch s vlastníckym právom k bytu. Byt im odovzdával p. W. asi tri mesiace po podpísaní kúpnej zmluvy, lebo podnájomníci sa nechceli vysťahovať.
14. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.3.2002 žalobcovia ako predávajúci previedli na žalovanú v prvom rade ako kupujúcu svoje vlastníctvo /podielové, každý v 1-ici/ k bytu č. 12, nachádzajúcemu sa na 3. poschodí bytového domu na T. ulici č. XX v A., súp.č. XXXX, postavenom na parc.č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, za kúpnu cenu
214.800,-Sk, byt pozostával z dvoch obytných miestností a príslušenstva, pri celkovej podlahovej ploche bytu 53,59m2. Podľa článku IV zmluvy kúpnu cenu zaplatil kupujúci predávajúcim každému po 107.400,- Sk v deň podpísania kúpnej zmluvy v hotovosti, čo predávajúci potvrdzujú kupujúcim na zmluve svojím podpisom. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 17.4.2002 bol povolený pod č. V-XXX/XX.
15. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2002 odporkyňa v prvom rade ako predávajúca previedla svoje vlastníctvo k vyššie uvedenému bytu na kupujúcich R. P. J. V., obaja bytom A., B. 1 za kúpnu cenu 214.800,-Sk. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 22.9.2003 bol povolený pod č. V-XXXX/ XX.
16. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 32C 222/2002 súd zistil, že dňa 10.7.2002 žalobcovia podali proti žalovanej v prvom rade návrh na určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, písomným podaním doručeným súdu dňa 30.7.2002 zobrali podaný návrh späť. Uznesením zo dňa 6.8.2002, č.k. 32C 222/02-19, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2002 súd konanie zastavil. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C 125/03 súd zistil, že dňa 7.5.2003 podali žalobcovia proti S. S. a P. W. návrh na určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy. Uznesením zo dňa 23.9.2003, č.k. 5C 125/03-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2003 súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku ani v lehote určenej súdom.
17. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava V č. ČVS: ORP-1320/OEK-B5-2003, súd zistil, že uznesením zo dňa 9.12.2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu, pretože doposiaľ neznámy páchateľ získal podvodným spôsobom od poškodených žalobcov byt č. XX, X.poschodie bytového domu na T. ulici č. XX, súp.č. XXXX, parc.č. XXXX, vchod A., zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie W.P., a to tak, že poškodenému D. C. poskytol dňa 1.3.2002 pôžičku vo výške 665.000,-Sk, D.T. V. ručila za splatenie pôžičky, a pre prípad neplatenia pôžičky mal byť uvedený byt založený v prospech veriteľa ako zabezpečenie záväzku, o čom mala byť vyhotovená zmluva, avšak v rozpore s ústnou dohodou dal vyhotoviť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, čím poškodených uviedol do omylu a svojím konaním im spôsobil značnú škodu. Podľa zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 30.3.2004 S. S. vypovedala, že začiatkom roka 2002 za ňou prišiel syn s tým, že môže dôjsť k bytu na T. ulici od p. C.. Osobne p. C. ako vlastníka bytu ani p. D. V. nikdy nevidela, ani s nimi nikdy nekomunikovala. K podpisu zmluvy nedošlo. Nevedela sa vyjadriť o aký byt ide, kde je umiestnený, nikdy v byte nebola. Okolnosti vkladu vlastníckeho práva k bytu na T. na jej meno do katastra nehnuteľností zo strany syna jej nie sú známe, osobne v tejto veci nič nekonala. Svedkyňa ďalej uviedla: „Podpis na kúpnej zmluve zo dňa 25.3.2002, ktorá mi bola predložená k nahliadnutiu, k nej vyhlasujem, že sa nejedná o môj podpis. Ja som takúto zmluvu nepodpisovala. Keď mi z katastra nehnuteľností prišiel výpis z listu vlastníctva, tento som odovzdala svojmu synovi.“ Vo svedeckej výpovedi sa tiež nachádza, že k obdobnému konaniu zo strany syna svedkyne došlo aj vo vzťahu k bytu p. V. na Q. N. M. A., ďalším bytom bol byt manželov J., na M. ulici v A.. Listom zo dňa 1.4.2004, adresovanom PZ Bratislava V, podala S. S. dodatočné vysvetlenie v súvislosti s jej výpoveďou dňa 30.3.2003, v ktorom o.i. uviedla, finančné prostriedky na kúpu bytu boli od nej a čo sa týka podpisu na zmluve s p. C., bola podpísaná s jej súhlasom. Podľa zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 30.3.2004 P. W. na konštatovanie, že dňa 25.3.2002 uzavrel kúpnu zmluvu na byt na T. ul., ktorého vlastníkmi boli p. C. a p. V. uviedol: „Áno, uzavrel som takúto zmluvu, kde ako kupujúca je uvedená moja mama S. S.. Podpísal som túto zmluvu za moju mamu jej menom, teda som svojou rukou napísal jej meno. C. P. V. boli u notára a podpísali túto zmluvu.“ Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že s p. C. sa dohodli na kúpnej cene okolo 600.000,-Sk, prvú polovicu dostal p. C. ako zálohu v hotovosti pár dní pred podpisom zmluvy v mieste jeho bydliska, druhá polovica kúpnej ceny mu bola odovzdaná po tom, ako doniesol podpísané zmluvy, túto sumu mu odovzdával svedkov právnik JUDr. Horváth. V uvedenom vyšetrovacom spise sa nachádza fotokópia zmluvy o pôžičke zo dňa 1.3.2002, podľa ktorej veriteľ S. S. poskytol finančnú hotovosť vo výške 665.000,-Sk dlžníkovi D. C., ktorý sa zaviazal zaplatiť uvedenú sumu veriteľovi do šiestich mesiacov odo dňa podpísania zmluvy. Odovzdanie a prevzatie finančnej hotovosti nastalo medzi zmluvnými stranami dňom podpisu zmluvy o pôžičke veriteľom a dlžníkom, čo obe zmluvné strany svojim podpisom potvrdzujú. Ručiteľom záväzku bola D. V.. Zmluva je opatrená podpisom dlžníka a ručiteľa, podpis veriteľa chýba. Uznesením zo dňa 4.3.2010 bolo trestné stíhanie začaté pre trestný čin podvodu dňa 9.12.2003 zastavené z dôvodu, že tento skutok trestným činom nie je a nie je dôvod na postúpenie veci.
18. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 334/2012, vypracovaným pre účely konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 15C 273/2012 znaleckým ústavom - Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súd zistil, že úlohou znaleckej organizácie bolo o.i. overiť - určiť, či sporný podpis S. S. vyhotovil jeden pisateľ na listine označenej ako kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi D. C. a D. V. a kupujúcou S. S. dňa 25.3.2002, ktorá je založená v origináli v pripojenom katastrálnom spise Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu sp.zn. V-1432/02. Na základe vykonaného skúmania, hodnoty a miery výskytu rozdielnych, podobných a zhodných znakov, ktoré boli zistené pri porovnávaní sporných podpisov /na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi manželmi J. a kupujúcou S. S. zo dňa 23.4.2002, návrhu na vklad uvedenej kúpnej zmluvy z 23.4.2002 a na predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 25.32002/ a porovnávacích podpisov, znalci v závere znaleckého posudku konštatovali, že sporné podpisy nachádzajúce sa na uvedených listinách nie sú pravé podpisy S. S., to znamená, že S. S. nie je pisateľkou predmetných sporných podpisov, medzi ktoré patrí aj podpis na kúpnej zmluve medzi predávajúcimi D. C. a D. V. a kupujúcou S. S. dňa 25.3.2002.
19. Po istenom skutkovom stave súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
20. Podľa §137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Určovacia žaloba v zmysle §137 písm. c/ CSP má spravidla preventívny charakter, účelom žaloby je poskytnúť ochranu práva žalobcu pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, ak žalobca nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov alebo vzťahov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iných subjektov.
22. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002 a tiež na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, nakoľko rozhodnutím súdu nastáva úplné vyriešenie spornosti právneho vzťahu medzi procesnými stranami, rozhodnutie je jediným možným inštitútom, ktorým žalobcovia dosiahnu stav právnej istoty, keďže požadovaným určením sa stanú vlastníkmi danej nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu je listinou, na základe ktorej príslušná správa katastra zapíše stav taký, aký bol pred uzavretím kúpnej zmluvy, bez takéhoto určenia neplatnosti kúpnej zmluvy by bolo jednoznačne ohrozené vlastnícke právo žalobcov a právne postavenie žalobcov by bolo neistým. Rozhodnutie súdu v otázke určenia vlastníctva je podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, kedy bola podaná predmetná žaloba, súd považoval za potrebné rozhodnúť o obidvoch určovacích nárokoch žalobcov a z tohto pohľadu je daná pasívna právna legitimácia obidvoch žalovaných osôb. Žalovaná v prvom rade bola jednou zo zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002, ktorou žalobcovia ako predávajúci previedli na žalovanú v prvom rade ako kupujúcu svoje vlastníctvo k predmetného bytu, teda žalovaná v prvom rade má v konaní o určenie neplatnosti tejto zmluvy pasívnu právnu legitimáciu. Žalovaná v druhom rade nadobudla byt darovaním od svojich rodičov, ktorí byt kúpili od žalovanej v prvom rade, žalovaná v druhom rade v čase podania žaloby bola zapísaná na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka bytu, jednoznačne jej prináleží pasívna právna legitimácia v časti žalobného návrhu o učenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu.
23. Podľa §39 Občianskeho zákonníka /OZ/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa §40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
25. Podľa §40 ods. 3 veta prvá OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
26. Podľa §558 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu.
27. Podľa §132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Podľa §133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
29. Pri riešení oprávnenosti nároku žalobcov v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002, uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanou v prvom rade ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu, súd posudzoval predovšetkým dodržanie podstatných náležitostí zmluvy pri prevode nehnuteľnosti. Zákon pri takejto forme prevodu vlastníctva vyžaduje písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak text právneho úkonu podpíšu konajúce osoby, pričom musí ísť o podpis vlastnoručný, iba v takom prípade dôjde k platnému prejavu vôle pri písomnom právnom úkone so všetkými zákonnými dôsledkami. Nedostatok predpísanej formy nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle.
30. Súd mal jednoznačne preukázané, že podpis žalovanej v prvom rade na kúpnej zmluve z 25.3.2002 žalovanej v prvom rade nepatril, žalovaná v prvom rade kúpnu zmluvu vlastnoručne nepodpísala a teda tento právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy, ktorú zákon pre takýto úkon vyžaduje. Uvedenú skutočnosť potvrdila sama žalovaná vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 30.3.2004, keď vyhlásila, že sa nejedná o jej podpis, ona takúto zmluvu nepodpisovala, čo potvrdila aj následne písomne, keď v liste datovanom 1.4.2004 uviedla, že zmluva s p. C. bola podpísaná s jej súhlasom. Uvedenému stanovisku žalovanej v prvom rade korešponduje aj výpoveď P. W. v rovnakom trestnom konaní, ktorý dňa 30.3.2004 pred vyšetrovateľom potvrdil, že on uzavrel kúpnu zmluvu z 25.3.2002, kde ako kupujúca je uvedená jeho matka S. S., zmluvu podpísal za mamu jej menom. Na základe uvedeného výpovede žalovanej v prvom rade a svedka W. v danom konaní súd vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce, a to čestné vyhlásenie do zápisnice súdu žalovanej v prvom rade, že predmetnú zmluvu podpísala, rovnako aj výpoveď svedka, ktorý si nepamätal, ako vypovedal pred vyšetrovateľom, nepamätal si ani, či podpisy na zápisnici sú jeho. V neposlednom rade súd zobral na zreteľ závery znaleckého posudku č. 334/2012, vypracovaného súdom určeným znaleckým ústavom pre účely konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 15C 273/2012, ktorý porovnávaním pravých a sporných podpisov žalovanej v prvom rade dospel k záveru, že podpis na kúpnej zmluve medzi predávajúcimi D. C. a D. V. a kupujúcou S. S. zo dňa 25.3.2002, nie je pravým podpisom S. S., táto osoba nie je pisateľkou podpisu na zmluve.
31. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu predmetnej kúpnej zmluvy pre k prevádzanému bytu, vlastníčkou bytu sa žalovaná v prvom rade nikdy nestala a preto ani nemohla previesť nehnuteľnosť na ďalšie osoby, keďže jej samej toto právo neprináležalo. V zmysle ustálenej judikatúry, ak sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, všetky následné právne úkony sa stávajú taktiež neplatnými právnymi úkonmi, teda v danom prípade sú neplatnými aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v prvom rade ako predávajúcou a manželmi V., rodičmi žalovanej v druhom rade ako kupujúcimi zo dňa 4.7.2002 a tiež darovacia zmluva, uzavretá medzi darcami manželmi V. a obdarovanou žalovanou v druhom rade, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.4.2009 pod č. V-XXXX/ XX. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu súd nemôže brať do úvahy ani dobrý úmysel ani dobré mravy, ktorými argumentovala žalovaná v druhom rade. Žalovaná v druhom rade spolu so svojimi rodičmi sa zúčastnila obhliadky predmetné bytu predtým, ako sa rozhodli rodičia byt kúpiť, počas ktorej im žalobcovia oznámili, že byt nechcú predať, ktorú skutočnosť potvrdila samotná žalovaná v druhom rade do zápisnice súdu, čo spochybňuje dobromyseľnosť pri nadobudnutí bytu, žalovaná v druhom rade mala vedomosť o tom, že žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi bytu.
32. Súd prijal a stotožnil sa s argumentáciou advokátky žalobcov, že Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I ÚS 50/10 z 10.2.2010 sa vyjadril k dobromyseľnosti nadobúdateľov tak, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak subjekt, od ktorého právny nástupca odvodzuje svoje právo, toto nikdy nenadobudol. Ak ho nenadobudol, nemohol ho nikdy ďalej previesť, z nepráva nemôže vzniknúť právo. Pri absolútne neplatnom právnom úkone nemôže prísť k platnému prevodu nehnuteľnosti, subjekt, ktorý absolútne neplatným právnym úkonom mal vlastnícke právo získať, preto nemôže právo prevádzať na iné osoby, nakoľko sám vlastnícke právo nenadobudol, teda nemôže previesť na iného viac práva ako má sám, čo sa v danom prípade stalo prevodom bytu zo žalovanej v prvom rade na rodičov žalovanej v druhom rade. Absolútne neplatný právny úkon nemá právne následky, aké má platný právny úkon, na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností /kúpna zmluva zo dňa 25.3.2002/ „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov /kúpna zmluva z 4.7.2002 a darovacia zmluva, uzavretá medzi darcami manželmi V. a obdarovanou žalovanou v druhom rade/ svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa, avšak dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú zákon poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo, teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Žalovaná v prvom rade mala vedomosť, že ako kupujúca kúpnu zmluvu zo dňa 25.3.2002 osobne nepodpísala, napriek tomu uzavrela ďalší zmluvný vzťah, ktorým previedla svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnosti na iné osoby, a to rodičov žalovanej v druhom rade, v čase prevodu si musela byť vedomá, že prevádza nehnuteľnosť, ktorú zákonným spôsobom nenadobudla.
33. Argumentáciu žalovanej v druhom rade, že ona nadobudla nehnuteľnosť v dobrej viere, odvolávajúc sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, v ktorom sa uvádza, že na rovnakú úroveň má byť postavené vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery, čím sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, súd vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, neprijal, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade treba poukázať na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2002 pre nedostatok formy, v dôsledku čoho žalovaná v prvom rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu a teda nemohla nehnuteľnosť prevádzať na ďalšie subjekty, ak tak urobila, všetky ďalšie právne úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti, sú rovnako neplatnými právnymi úkonmi. Súd nemal za preukázanú ani dobromyseľnosť žalovanej v druhom rade pri nadobudnutí bytu, nakoľko táto sa zúčastnila obhliadky bytu spolu s rodičmi, v byte sa v čase obhliadky nachádzali žalobcovia so svojimi deťmi, ktorí povedali, že byt nechcú predať, túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná v druhom rade. Vedomosť, že s bytom sú problémy mala teda žalovaná v druhom rade už pred uzatvorením kúpnej zmluvy jej rodičov so žalovanou v prvom rade a teda takouto vedomosťou disponovala aj pri uzatváraní darovacej zmluvy so svojimi rodičmi. V neposlednom rade súd prihliadal na princíp spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, keďže v konaní preukázaná skutočnosť, že kúpnu zmluvu zo dňa 25.3.2002 nepodpísala žalovaná v prvom rade ako kupujúca, a teda uvedená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nemožno žalobcom ako pôvodným vlastníkom bytu odobrať ich vlastnícke právo na základe dobrej viery nadobudnutia vlastníctva k bytu žalovanou v druhom rade. V danom prípade súd pri posudzovaní, ktorý z princípov ochrany, či princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa alebo princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, má prednosť, ustálil, že chrániť treba pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, teda žalobcov, ktorých určil za oprávnených podielových spoluvlastníkov daného bytu.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).