Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/47/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobkyne: Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, G., zast.: JUDr. Eduard Šmelko, advokát, Polianky 5, 841 01 Bratislava proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, L. J. X, L., zast.: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie predmetu dedičstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právna predchodkyňa žalobkyne (H. P.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.01.2006 domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09.05.2005 pod č. Y.-XXXX/XX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č. X na X. poschodí v bytovom dome na K. N. Č.. X v L., súp. č. stavby XXXX (ďalej len "byt").

2. Súd uznesením, č.k. 8C/47/2006-100, zo dňa 03.09.2007 pripustil vstup žalobkyne do konania na miesto pôvodnej žalobkyne, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

3. Súd po viacnásobných úpravách žaloby dňa 12.09.2017 pripustil zmenu žaloby, pričom žalobkyňa sa v konečnom štádiu konania domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 09.05.2005 pod č. Y.-XXXX/XX, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu a určenia, že pôvodná žalobkyňa H. P. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou bytu a uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej.

4. Žaloba bola odôvodnená tým, že pôvodná žalobkyňa s neb. manželom H. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu. Na základe osvedčenia o dedičstve, č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, G. XX/XX zo dňa 27.07.2004 pôvodná žalobkyňa nadobudla jednu polovicu predmetného bytu. Dňa 04.01.2006 si na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vyzdvihla výpis z LV č. XXXX, z ktorého sa dozvedela, že vlastníčkou bytu je žalovaná, a to na základe darovacej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. Y.-XXXX/XX z 09.05.2005. Byt však žalovanej nedarovala, keďže žiadnu listinu nepodpísala pred nijakým notárom. V ten istý deň sa dostavila na OR PZ SR, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality, kde v prítomnosti netere a synovca vykonala trestné oznámenie. So žalovanou neuzavrela darovaciu zmluvu, iba zmluvu o zaopatrovaní, ktorú nemala k dispozícii, nakoľko ju notárka JUDr. Zuzana Grófiková odmietla vydať. So žalovanou sa poznala dlhší čas, táto pôvodnej žalobkyni prisľúbila pomoc pri zabezpečovaní jej životných potrieb. Uvažovala, že ak ju žalovaná riadne doopatruje, ako protihodnotu získa byt, avšak ak s jej službami

nebude spokojná, mohla od zmluvy o zaopatrovaní odstúpiť. Žalovaná pôvodnej žalobkyni plnohodnotne neposkytovala starostlivosť a pojala voči nej absolútnu nedôveru. Pôvodná žalobkyňa v minulosti bývala v trojizbovom byte na R. N.. Č.. XX v L., pričom žalovaná bývala v dvojizbovom byte na K. N.. Č.. X v L.. Žalovaná napriek nesúhlasu vyvíjala nátlak, až pôvodnú žalobkyňu s manželom donútila k výmene bytov s prísľubom peňažného odškodnenia vzhľadom na veľkosti bytov, avšak peňažné odškodnenie žalovaná neposkytla. Nedôvera voči žalovanej vzrástla, keď zneužila peňažné prostriedky vo výške 630.000,- Sk, ktoré mala pôvodná žalobkyňa uložené na vkladnej knižke. Z tejto sumy žalovaná vrátila 600.000,- Sk, a to až po podaní trestného oznámenia, sumu 30.000,- Sk zadržiavala. Žalovaná mala voči pôvodnej žalobkyni hrubo porušovať dobré mravy, preto nemala dôvod na darovanie bytu. Pôvodná žalobkyňa nikdy nemala pravú vôľu byt darovať žalovanej, darovacia zmluva ňou nebola podpísaná, nikoho nesplnomocnila na jej podpísanie, preto darovanie ako právny úkon je neplatný, keďže ho neurobila slobodne a vážne. Niekto mohol zneužiť jej podpis na troch čistých hárkoch papiera, ktoré podpísala na nátlak žalovanej. Pôvodná žalobkyňa sa nikdy nedostavila k notárovi alebo na matriku za účelom osvedčenia jej podpisu na plnomocenstve vo veci darovania bytu. Nikdy nepodpísala ani návrh na vklad.

5. Žalobkyňa následne v podaní zo dňa 24.01.2011 uviedla, že právom a oprávneným záujmom pôvodnej žalobkyne bolo, aby do konca svojho života bola vlastníčkou bytu, v ktorom mohla dožiť a v ktorom by o ňu bolo postarané. Žalovaná však darovacou zmluvou neoprávnene a z hľadiska dobrých mravov neslušne zasiahla do práv a oprávnených záujmov pôvodnej žalobkyne. Pri vyhotovovaní darovacej zmluvy, predmetom ktorej je darovanie bytu, v ktorom darca býva, sa v rámci všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a morálky postupuje tak, že obdarovaný prijme na seba záväzok (vecné bremeno), na základe ktorého umožní darcovi v byte bývať až do jeho smrti a obdarovaný sa zaviaže, že darcovi bude zabezpečovať všetky jeho životné potreby v čase jeho bezvládnosti. Bez týchto dvoch základných záväzkov neexistuje právny dôvod na uzavretie darovacej zmluvy. Darovacia zmluva vyhotovená žalovanou takéto záväzky neobsahuje. Pôvodná žalobkyňa odišla k súčasnej žalobkyni, a teda nemala úmysel, aby ju dochovala žalovaná. Manžel pôvodnej žalobkyne zomrel dňa XX.XX.XXXX, v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 15.07.2004 ešte nebolo po ňom ukončené dedičské konanie. Žalovaná vyhotovila darovaciu zmluvu mesiac a pol po smrti manžela pôvodnej žalobkyne, kedy bola psychicky deprimovaná smrťou svojho manžela. Pôvodná žalobkyňa bola dohodnutá so svojou švagrinou L. H. (matkou žalobkyne), že sa o ňu postará buď ona, alebo jej dcéra (žalobkyňa). Pôvodná žalobkyňa listom zaslaným L. H. ju pozvala k sebe, pričom namiesto nej pricestovala súčasná žalobkyňa, ktorá v byte ostala a riadne sa starala o pôvodnú žalobkyňu. Uvedený list vyvracia tvrdenia žalovanej, že sa mala postarať o pôvodnú žalobkyňu za protihodnotu bytu. Pôvodná žalobkyňa požiadala žalobkyňu, aby ju vzala do Dobšinej, pretože nechcela zostať v Bratislave, nakoľko sa mala báť žalovanej a chcela sa od nej dištancovať. K spomínanej zámene bytov žalobkyňa uviedla, že pôvodná žalobkyňa s manželom o túto nemali záujem aj z dôvodu, že sa k nim mal prisťahovať synovec H. O. s rodinou, pričom sa mali dohodnúť, že synovec sa o nich postará až do ich smrti, za čo mu zanechajú byt. Po zámene bytov už neprichádzalo nasťahovanie rodiny H. O. do úvahy, čím žalovaná zabránila tomu, aby sa o pôvodnú žalobkyňu a jej manžela postarali ich príbuzní. Pôvodná žalobkyňa ku skutočnosti, že jej podpis na darovacej zmluve je pravý, pričom nemala vedomosť o podpise zmluvy, uviedla, že žalovaná jej občas podávala lieky, o ktorých nemala prehľad, takže je možné, že mohla konať pod vplyvom liekov bez toho, aby si neskôr na svoje konanie spomenula. K existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyňa uviedla, že určovacia žaloba je prípustným prostriedkom ochrany vlastníctva pôvodnej žalobkyne a jej právnej nástupkyne k bytu, keďže rozsudok s určením, či tu právo k nehnuteľnosti je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Rozhodnutie o určení vlastníctva k bytu pôvodnej žalobkyne bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva k bytu v prospech terajšej žalobkyne po vykonaní dedičského konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že z písmoznaleckých posudkov vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa podpísala darovacie zmluvy, ako aj doručenky, čiže mala vedomosť o týchto zmluvách a pri podaní žaloby klamala o dôvodoch neplatnosti darovacej zmluvy. V konaní 51C/77/2006 bolo vykonané dokazovanie, či zo strany žalovanej došlo k porušeniu dobrých mravov voči pôvodnej žalobkyni, pričom súd dospel k záveru, že k porušeniu dobrých mravov nedošlo. V súvisiacom konaní sa podrobne skúmal celý vzťah medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou, t.j. celá genéza, ktorá vo svojich súvislostiach, nie oddelene, vytvára predpoklady na posúdenie existencie dobrých mravov. Obdobie pred a po podpise darovacej zmluvy nie je možné odčleniť a posudzovať oddelene, ergo závery a skutkové zistenia v konaní 51C/77/2006 sú relevantné aj pre prejednávanú vec. Zo strany žalobkyne neboli konkretizované

žiadne skutkové dôvody, ktoré by nasvedčovali, že išlo o úkon v rozpore s dobrými mravmi. Dokazovanie je založené len na klebetách, ktoré slúžia k negatívnemu vykresleniu žalovanej bez ohľadu na to, že žalovaná poskytovala pôvodnej žalobkyni a jej manželovi potrebnú pomoc, čo ústilo k uzavretiu darovacej zmluvy. Žalobkyňa pôvodnú žalobkyňu nevidela takmer 10 rokov a v konaní pracuje s predsudkom, že darovacou zmluvou bol byt prevedený na osobu, ktorá nie je v rodinnom pomere, pričom však vzdialená rodina sa o pôvodnú žalobkyňu nestarala/nezaujímala na rozdiel od žalovanej. Žalovaná sa s pôvodnou žalobkyňou poznala vyše 30 rokov. Tvrdenie, že k výmene bytov došlo pod nátlakom, je klamlivé, manželia P. vzhľadom na vek a zdravotný stav chceli ísť do menšieho bytu, naviac žalovaná im prisľúbila pomoc a doopatrovanie, čo aj reálne splnila. Synovca H. O. nikdy nespomínali, pričom u nich 1-2 noci prespal, potom mu povedali, aby si našiel vlastné ubytovanie, keďže im vôbec nevyhovovalo, že u nich prespával, vadil im hluk. Žalovaná, jej manžel, resp. syn s priateľkou zabezpečovali týždenné nákupy, obedy, ako aj pomoc v domácnosti. Pôvodná žalobkyňa žalovanej viackrát povedala, že je ako jej sestra, mala ju veľmi rada. Žalovaná bola oprávnená aj na preberanie pošty, avšak poštu preberala výnimočne, len keď bolo potrebné ísť fyzicky na poštu, rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy si pôvodná žalobkyňa prevzala osobne. Čo sa týka sumy 30.000,- Sk, túto dostala žalovaná na účely pohrebu a túto sumu si potom prevzala p. H.. Vzhľadom na to, že v prípade darovania bytu ide o faktickú majetkovú hodnotu, je nepochybné, že takéto rozhodnutie nebolo potenciálnym vzdialeným dedičom po vôli a využili psychický stav pôvodnej žalobkyne na to, aby dosiahli za každú cenu zmenu. Pred smrťou manžela pôvodnej žalobkyne súčasná žalobkyňa o ňu neprejavovala žiaden záujem, údajne sa chcel k darkyni nasťahovať synovec O.. Po smrti manžela darkyne žalobkyňa zrejme znovuobjavila rodinné zväzky, prípadne možnosti dedenia a začala prejavovať o darkyňu absolútny neobvyklý záujem, a to potom, ako sa žalovaná o darkyňu a jej manžela už takmer 10 rokov starala na dennej báze. Ďalej uviedla, že samotné vydanie osvedčenia o dedičstve žiadnym spôsobom neposúva hmotnoprávne stanovené účinky nadobudnutia dedičstva ku dňu smrti poručiteľa upravené v ust. § 460 OZ. Procesné právo, teda v rozhodnom čase OSP, upravuje len postup súdu a v tom čase účastníkov konania za účelom ochrany ich práv, inak povedané procesné právo na rozdiel od práva hmotného nevytvára, resp. neustanovuje podmienky platnosti právneho úkonu, platnosť, či neplatnosť právneho úkonu vyplýva vždy z posúdenia hmotného práva, konkrétne § 37 a nasl. OZ. Z toho hľadiska je nutné vylúčiť pri úvahe platnosti darovacej zmluvy absenciu osvedčenia o dedičstve v čase podpísania zmluvy, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia takáto podmienka platnosti nie je daná. Obligačno-právne účinky darovacej zmluvy nepochybne nastali, keďže smrťou manžela sa pôvodná žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu, a to ku dňu 31.05.2004, pričom darovacia zmluva bola uzavretá dňa 14.07.2004. V čase rozhodnutia katastra o povolení vkladu bolo už osvedčenie o dedičstve právoplatné, čiže neexistovala žiadna procesná prekážka pre povolenie vkladu.

7. Súd rozsudkom, č.k. 8C/47/2006-211, zo dňa 25.05.2011 žalobu zamietol. Krajský súd uznesením, č.k. 4Co/31/2012-246, zo dňa 27.11.2013 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka H. O., oboznámením sa s osvedčením o dedičstve zo dňa 27.07.2004, č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, G. XX/XX, zmluvou o prevode vlastníctva bytu darovaním zo dňa 15.07.2004, výpisom z LV č. XXXX, k.ú. X., zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 04.01.2006, oznámením o krádeži zo dňa 28.04.2004, žiadosťami adresovanými JUDr. Zuzane Grófikovej zo dňa 05.01.2006 a 10.06.2006, listom zo dňa 18.06.1998 adresovaným H. L. - K., znaleckým posudkom č.p. J.-XXXX/KEU-L.-U.-XXXX zo dňa 09.03.2009, listami pôvodnej žalobkyne (č.l. 165, 166), uznesením OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality zo dňa 27.12.2005, ČVS: S.-XXXX/X-S.-L.-XXXX, ČVS: S.-XX/OEK-XX-XXXX, lekárskou správou praktickej lekárky H.. E. H., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 51C/77/2006, rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislava zo dňa 27.04.2005 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Pôvodná žalobkyňa H. P. nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. X na K. N.. Č.. X v Bratislave na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.07.2004, č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, G. XX/XX po manželovi H. P., ktorý sa dovtedy nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

10. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2004 došlo k prevodu vlastníctva k bytu z pôvodnej žalobkyne na žalovanú. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod Y.-XXXX/XX G. 09.05.2005. Podpisy zmluvných strán boli osvedčené na notárskom úrade JUDr. Mariána Tkáčika. Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 15.03.2006 požiadala žalovanú o vrátenie vlastníctva k bytu.

11. Pôvodná žalobkyňa podala dňa 04.01.2006 na OR PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície, odbore ekonomickej kriminality trestné oznámenie, nakoľko na katastri zistila, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.05.2005 je majiteľom jej bytu žalovaná, pričom žiadnu darovaciu zmluvu nepodpisovala. Z obsahu trestného oznámenia ďalej vyplýva, že žalovanú poznala približne 7 rokov, keď mala pôvodná žalobkyňa problémy s chôdzou, G. jej pomohli, keď ich požiadala o pomoc. Najmä žalovaná jej pomáhala, napr. chodila na nákup, umyla okná. Manžel žalovanej ju raz zobral na aute k lekárovi. Keď bola majiteľkou bytu, u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej podpísala nejaký dokument, asi zmluvu, že keď ju doopatrujú, dostanú byt. Ale v prípade, že by nebola spokojná, mohla to zrušiť. Po smrti manžela pôvodná žalobkyňa pre J. G. podpísala tri čisté papiere. Niekedy predtým jej neznámy páchateľ odcudzil tašku s dokladmi, čo hlásila aj na polícii. J. G. jej vybavoval náhradu za ukradnuté doklady. Aby nemusela stále podpisovať všelijaké dokumenty, mala mu podpísať čisté papiere. Niekedy v lete 2005 našla odcudzenú peňaženku v sekretariáte, v obývačke jej bytu. Doklady a peniaze už neboli, bola tam len prázdna peňaženka. Od 01.10.2004 žalovaná vlastnila preukaz splnomocnenca na preberanie doporučených listov do vlastných rúk.

12. Pôvodná žalobkyňa dňa 28.04.2004 urobila na OO PZ K. - západ oznámenie o krádeži čiernej koženej tašky, ktorej obsahom mal byť aj občiansky preukaz, ku ktorej malo dôjsť dňa 23.04.2004. V rovnaký deň pôvodná žalobkyňa požiadala o vydanie nového občianskeho preukazu (č. odcudzeného OP bolo R.).

13. Pôvodná žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listami zo dňa 05.01.2006 a 10.06.2006 požiadala notárku JUDr. Zuzanu Grófikovú o vydanie druhopisov všetkých právnych listín, ako napr. zaopatrovateľskú zmluvu, darovaciu zmluvu, prípadne iné listiny, ktoré sa týkali pôvodnej žalobkyne a žalovanej.

14. Pôvodná žalobkyňa s manželom listom zo dňa 18.06.1998 oznámili MÚ L. - K., že odstupujú od výmeny bytov na R. N.. Č.. XX a K. N.. Č.. X v Bratislave, pretože pán G. ich naliehavo nútil k presťahovaniu a nevrátil im originály dokladov od bytu.

15. Znalecký posudok č.p. J.-XXXX/KEU-L.-U.-XXXX zo dňa 09.03.2009 bol vypracovaný za účelom zistenia či pôvodná žalobkyňa vyhotovila podpisy "P." uvedené v kolónke Darca v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, č.k. Y.-XXXX/XX predloženom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu a žalovanou; v zmluve o prevode vlastníctva bytu darovaním zo dňa 15.07.2004 predloženej Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu a žalovanou; v kolónke podpis na doručenke s označením Y.-XXXX/XX-Xa zo dňa 15.05.2005 predloženej Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu a v knihe osvedčovania pravosti podpisov NÚ JUDr. Mariána Tkáčika. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že sporné podpisy vyhotovil totožný pisateľ, a to H. P., od ktorej bol predložený porovnávací materiál.

16. Z listu pôvodnej žalobkyne (č.l. 165) vyplýva, že dňa 28.10.2005 dobrovoľne odišla na tri mesiaci k neteri (terajšej žalobkyni), všetky peniaze v hotovosti a cennosti si zobrala so sebou. V prípade nepredvídaných okolností si všetko z bytu mala zobrať súčasná žalobkyňa. V tomto liste sa ďalej uvádza, že suma 30.000,- Sk bola daná na pohrebné trovy a nachádzajú sa tu podpisy pôvodnej žalobkyne, žalobkyne a žalovanej.

17. V liste adresovanom švagrinej L. H. (č.l. 166) pôvodná žalobkyňa uviedla, že je veľmi chorá, inak má všetko, len zdravie jej chýba. Z obsahu listu ďalej vyplýva, že pôvodná žalobkyňa k sebe na pár dní zavolala švagrinú prípadne neter, súčasnú žalobkyňu.

18. Uznesením OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality zo dňa 27.12.2005, ČVS: S.-XXXX/X-S.-L.-XXXX bolo trestné oznámenie pôvodnej žalobkyne vo veci výberu sumy 605.000,- Sk z vkladnej knižky pôvodnej žalobkyne odmietnuté. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovaná previedla peniaze z vkladnej knižky, ktorej bola spoludisponentkou, na výhodnejší úrok, pričom z vkladnej knižky nevybrala žiadnu hotovosť. Po zistení, že pôvodná žalobkyňa s neterou boli vybrať peniaze z banky, ktoré sa na pôvodnej vkladnej knižke nenachádzali, spoločne s nimi odišla do banky, kde vybrala 400.000,- Sk a zvyšok peňazí pôvodná žalobkyňa previedla na vkladnú knižku so svojím menom. Z priložených poštových peňažných poukazov vyplýva, že pôvodná žalobkyňa

poukázala celkovo sumu 400.000,- Sk svojim príbuzným. Sťažnosť pôvodnej žalobkyne bola uznesením Okresnej prokuratúry L. A., sp. zn. J. XXXX/XX-X zo dňa 11.04.2006 zamietnutá.

19. Podľa lekárskej správy praktickej lekárky H.. E. H. (č.l. 307) bola pôvodná žalobkyňa chronicky chorá, dlhodobo liečená kardiológom a ortopédom.

20. Strany sporu nežiadali o oboznámenie s obsahom spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 51C/77/2006 na pojednávaní, nakoľko stranami v tomto spore boli totožné subjekty ako v konaní 8C/47/2006 a predmet sporu, ako aj vykonané dôkazy im boli známe. V konaní 51C/77/2006 sa pôvodná žalobkyňa (po jej smrti právna nástupkyňa) domáhala od žalovanej vrátenia daru - bytu č. X nachádzajúceho sa na K. N.. Č.. X v L. v zmysle § 630 z dôvodu, že obdarovaná sa mala voči darkyni správať v rozpore s dobrými mravmi. Súd rozsudkom, č.k. 51C/77/2006-201, zo dňa 03.02.2010, právoplatným dňa 24.04.2010, žalobu zamietol.

21. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodná žalobkyňa, jej teta, sa žalovanej bála, častokrát ju žiadala, aby do bytu na Revúckej nechodila, že jej starostlivosť nepotrebuje, lebo ju poskytovala žalobkyňa. Ešte za života manžela sa pôvodná žalobkyňa rozhodla, že byt predá žalobkyni, nakoľko ju najčastejšie navštevovala. Pre pôvodnú žalobkyňu bol veľký šok, keď na katastri zistila, že byt nie je v jej vlastníctve, pričom s týmto nikdy nedisponovala a jediné, čo sa mohlo stať, bolo to, že po tom, ako jej ukradli peňaženku s dokladmi, pánovi G. podpísala čisté papiere, vraj kvôli vybaveniu nových dokladov (občiansky už mala vybavený), ale pýtal od nej podpis na čistých papieroch kvôli udalostiam do budúcna. Teta tiež prostredníctvom žalobkyne zistila, že má vybielený účet v banke. Všetky tieto okolnosti oznámili polícii. Teta bola v poriadku, mobilná a jednoduchý nákup si urobila sama. Urazilo ju, keď boli u lekárky a tá povedala, že žalovaná ju označila za imobilnú a nie mentálne v poriadku. Teta aj tesne pred smrťou hovorila, nech si každý dedí po svojej rodine a nech sa G. starajú o svojej majetok s tým, že K. je jej. Keď sa pôvodná žalobkyňa na katastri dozvedela, že byt nie je napísaný na ňu, veľmi plakala a chcela vidieť papiere. Povedali jej len, že v pôvodnom návrhu bola nejaká chyba a vklad bol schválený po jej odstránení. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že nič podobné ani na prvý, ani na druhýkrát nepodpisovala. Nikdy za svojho života nespomínala, že by byt nebol jej, že by ho niekomu alebo žalovanej darovala. Pôvodná žalobkyňa chcela dožiť u žalobkyne s tým, že byt v L. predá.

22. Žalobkyňa vo svojom doplnenom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.04.2011 uviedla, že pôvodná žalobkyňa opakovane žiadala jej mamu L. H., aby ju navštívili alebo sa u nej dlhodobo zdržiavali. Mama bola chorľavá, žalobkyňa mala v opatrovaní malého vnuka, a tak jej želaniu mohla vyhovieť až v priebehu roku 2005. V októbri 2005 pôvodná žalobkyňa pricestovala do G., kde sa rozhodla ostať, že do L. sa už nevráti. Niekedy v septembri 2006 pôvodná žalobkyňa zistila, že vklad z jej vkladnej knižky bol prevedený na vkladnú knižku na meno žalovanej. Žalovaná žalobkyňu nahovárala, aby sa so zostatkovým vkladom podelili tak, aby teta o tom nevedela. Žalobkyňa nesúhlasila, preto žalovaná musela vydať sumu 600.000,- Sk. Teta sa manželov G. výslovne bála, preto na jej požiadanie sa žalobkyňa u nej zdržiavala po celý rok 2007 až do jej smrti. Po celý ten čas žialila, že ju G. pripravili o byt, ktorý chcela darovať žalobkyni za opateru a starostlivosť.

23. Svedok H. O. bol synovcom pôvodnej žalobkyne a vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodnú žalobkyňu dňa 04.01.2006 odviezol na Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislavu za účelom zistenia, či je stále vlastníčkou bytu na K. N.. Č.. X v L.. Po zistení, že pôvodná žalobkyňa nie je evidovaná ako vlastníčka bytu, táto bola prekvapená a zarazená a nerozumela, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva. Jej reakcia bola, že byt nepreviedla, lebo nemala kam ísť. Na katastri im bolo povedané, že mali výhrady k zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníctva, preto ju dňa 28.04.2005 zaslali na adresu K. X, L. na doplnenie. Následne bola zmluva upravená a zaslaná späť na kataster a bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že žiadnu zmluvu nepodpísala, nebola jej doručená žiadna zmluva na opravu a nemala ani vedomosť, že by preberala nejakú poštu od správy katastra. Z katastra odviezol pôvodnú žalobkyňu na políciu za účelom spísania trestného oznámenia. Podľa názoru svedka pôvodná žalobkyňa nechcela darovať byt žalovanej, a to aj vzhľadom na skutočnosti, za akých došlo k výmene bytov na R. N.. Č.. XX a K. N.. Č.. X. Žalovaná tlačila na pôvodnú žalobkyňu s manželom, aby vymenili byty, navrhovali im doplatok 100.000,- Sk, avšak žiadne peniaze od manželov G. nedostali. Pôvodná žalobkyňa s manželom nemali deti, obľúbili si svedka s bratom. Vždy, keď bol v Bratislave, bol ich pozrieť, či niečo nepotrebujú. V čase, keď pracoval v Bratislave, boli tieto návštevy častejšie, navštevoval ich v byte na R. XX aj na K. X. Nevedel sa presne vyjadriť, aký bol vzťah medzi pôvodnou

žalobkyňou s manželom a žalovanou, ale keďže sa žalovaná tlačila 10 alebo viac rokov do ich priazne, poznali ju. Žalovaná chodila pozrieť pôvodnú žalobkyňu asi tak, či žije, niekedy priniesla aj nejaké drobnosti. Pôvodná žalobkyňa splnomocnila žalovanú na preberanie pošty a neskôr aj na disponovanie účtom. Zistila, že jej žalovaná vybrala z účtu vyššiu sumu peňazí, okolo 30 tis. Sk. Pôvodná žalobkyňa stratila dôveru voči žalovanej a napísala list svojej neteri (žalobkyni), aby po ňu prišla. Pri hľadaní práce v Bratislave niekedy prespal u tety a strýka, hovorili aj o tom, že by ku nim prišiel aj s rodinou bývať do bytu na R. ulici, k čomu však nedošlo. Pôvodná žalobkyňa zabezpečovala pohreb svojho manžela za pomoci žalovanej, celý obrad v cene zhruba 22 tis. Sk platila pôvodná žalobkyňa. Po viacerých rokoch pôvodná žalobkyňa začala žalovanej trocha dôverovať, čo sa zmenilo po situácii s výberom peňazí a po zistení, že byt na K.Ú. X bol bez jej vedomia prevedený, stratila pôvodná žalobkyňa voči žalovanej dôveru a začala sa jej báť. Dňa 13.07.2004 doviezol k pôvodnej žalobkyni syna a dcéru, darovacia zmluva bola podpísaná 15.07.2004. Teta z bytu nevychádzala, zmluva musela byť podpísaná u nej doma. Pôvodná žalobkyňa si niekedy dala víno, v ten deň požiadala svedkove deti o nákup o.i. aj litra sudového vína. Žalovaná v ten deň doniesla pôvodnej žalobkyni ešte nejaký alkohol, ktorý spolu požili a následne jej dala podpísať darovaciu zmluvu, keď bola teta opitá a nevedela, čo podpisuje. Žalovaná sa s pôvodnou žalobkyňou dňa 15.07.2004 zavreli v izbe a deti poslali do inej izby, aby nič nepočuli a nevideli. Mal pocit, že žalovaná sa zľakla, že u tety sú jeho deti, a preto rýchlo konala a dala pôvodnej žalobkyni podpísať darovaciu zmluvu.

24. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

28. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

29. Podľa § 175r Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.06.2016), dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

30. Naliehavý právny záujem žalobkyne bol daný potrebou rozhodnutia súdu, ktoré by tvorilo základ pre dodatočné prejednanie dedičstva po pôvodnej žalobkyni. Následné rozhodnutie v dedičskom konaní, osvedčujúce nadobudnutie spornej nehnuteľnosti žalobkyňou, by predstavovalo vkladu schopnú listinu pre zápis vlastníckeho práva žalobkyne k bytu do katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne bolo za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť aj ohrozené. Keďže v tomto prípade súd dospel k záveru, že je splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd sa ďalej zaoberal žalobou po jej vecnej stránke.

31. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. X na X. poschodí v bytovom dome na K. N. Č.. X Y. L., ďalej určenia, že vlastníčkou predmetného bytu bola ku dňu svojej smrti právna predchodkyňa žalobkyne, H. P.Á. a že byt patrí do dedičstva po nej. Žalobkyňa v konaní uvádzala viaceré dôvody, ktorými preukazovala opodstatnenosť svojho nároku, pričom jej argumentácia bola v mnohých smeroch nekonzistentná. V prvom rade žalujúca strana tvrdila, že pôvodná žalobkyňa H. P. darovaciu zmluvu nikdy nepodpísala, za týmto účelom sa nedostavila k notárovi ani následne neprevzala žiadnu zásielku z príslušnej správy katastra nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku č. J.-XXXX/KEU-L.-U.-XXXX zo dňa

09.03.2009 vyplynulo, že v darovacej zmluve zo dňa 15.07.2004, v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, č.k. Y.-XXXX/XX, na doručenke s označením Y.-XXXX/XX-Xa zo dňa 15.05.2005 a v knihe osvedčovaných podpisov notárskeho úradu JUDr. Mariána Tkáčika sa nachádza vlastnoručný podpis pôvodnej žalobkyne. Na vysvetlenie tejto skutočnosti pôvodná žalobkyňa uviedla, že J. G., manžel žalovanej, jej dal podpísať tri čisté hárky papiera. V konaní tunajšieho súdu so sp. zn. 51C/77/2006, predmetom ktorého bolo vrátenie daru (bytu), J. G. vo svojej svedeckej výpovedi poprel tvrdenia o tom, že by pôvodnej žalobkyni predložil na podpis čisté hárky papiera. Pôvodná žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaná jej podávala lieky, o ktorých nemala prehľad, čo mohlo spôsobiť, že si na svoje konanie nespomínala. Ďalej svedok H. O. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase podpisu darovacej zmluvy boli jeho deti na návšteve u pôvodnej žalobkyne, pričom žalovaná sa s ňou zavrela v izbe, spolu požívali alkohol a keď bola pôvodná žalobkyňa opitá, žalovaná jej dala podpísať darovaciu zmluvu. Žalobkyni ako strane, ktorú v konaní primárne zaťažovalo dôkazné bremeno, sa uvedené tvrdenia nepodarilo preukázať. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktorými odôvodňovala to, že na sporných dokumentoch sa nachádzajú vlastnoručné podpisy pôvodnej žalobkyne, ktorá pritom najskôr uvádzala, že žiadne listiny súvisiace s darovaním bytu nikdy nepodpísala. Navyše, keby aj súd pripustil možnosť, že by došlo k zneužitiu podpisov pôvodnej žalobkyne na troch čistých hárkoch papiera, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mohlo dôjsť k "preneseniu" vlastnoručného podpisu z hárku papiera na doručenku osvedčujúcu prevzatie zásielky zo správy katastra nehnuteľností alebo do knihy osvedčovaných podpisov na notárskom úrade. Rovnako je irelevantné, že žalovaná bola splnomocnená na preberanie poštových zásielok, nakoľko na doručenke sa v zmysle znaleckého posudku nachádza podpis pôvodnej žalobkyne a nie žalovanej ako splnomocnenca. Tvrdenia svedka ohľadom požitia alkoholu pôvodnou žalobkyňou súd rovnako nemohol zohľadniť, svedok sa mal túto skutočnosť dozvedieť sprostredkovane od svojich detí, pričom žalujúca strana takúto argumentáciu v konaní ani nepredniesla. Navyše z listinných dôkazov vyplýva, že darovacia zmluva bola podpísaná na notárskom úrade JUDr. Mariána Tkáčika, na ktorom musela byť pôvodná žalobkyňa osobne prítomná, preto k podpisu zmluvy nemohlo dôjsť u nej doma. V konaní bolo tiež uvedené, že pôvodná žalobkyňa bola v čase podpisu zmluvy imobilná, preto sa na notársky úrad nemohla dostaviť. Túto skutočnosť sa rovnako nepodarilo preukázať, a to ani lekárskou správou H.. H. (č.l. 307), v ktorej sa uvádza len to, že pôvodná žalobkyňa bola chronicky chorá a dlhodobo liečená kardiológom a ortopédom. V konaní sp. zn. 51C/77/2006 tiež svedkovia O. (č.l. 175, 176) a R. (č.l. 178) vypovedali, že pôvodná žalobkyňa bola mobilná, pričom išlo o svedkov, ktorí s ňou boli v príbuzenskom pomere. Pokiaľ sa pôvodná žalobkyňa dňa 04.01.2006 osobne dostavila na správu katastra nehnuteľností, kde mala zistiť, že už nie je vlastníčkou bytu, resp. rok pred svojou smrťou odišla k neteri do G., svedčí to skôr o tom, že pôvodná žalobkyňa nemala problémy s mobilitou. Napokon žalobkyňa vo svojom písomnom podaní (č.l. 183) uviedla, že tvrdenie o imobilite jej tety nebolo pravdivé, nakoľko s ňou pravidelne chodila na prechádzky. Žalobkyni sa tak nepodarilo preukázať, že by jej právna predchodkyňa nemala vedomosť o darovaní bytu.

32. Žalobkyňa ďalej odôvodňovala neplatnosť darovacej zmluvy tým, že tento právny úkon sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované. Rozumieme nimi nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované spoločnosťou, ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade individuálne. Žalovaná mala darovacou zmluvou neoprávnene a z hľadiska dobrých mravov neslušne zasiahnuť do oprávnených záujmov pôvodnej žalobkyne. Oprávneným záujmom pôvodnej žalobkyne malo byť to, aby do konca svojho života bola vlastníčkou bytu, v ktorom by dožila a v ktorom by o ňu bolo postarané. Žalujúca strana vytkla absenciu zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve pôvodnej žalobkyne v byte doživotne bývať a zároveň v povinnosti žalovanej poskytnúť darkyni starostlivosť v bezvládnosti. Je pravdou, že žalovaná ako obdarovaná takúto povinnosť na seba zmluvou neprevzala, avšak z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná pôvodnú žalobkyňu z bytu vyhodila (mala vyhadzovať súčasnú žalobkyňu), tá sa dobrovoľne rozhodla odísť k neteri do G. (na tri mesiace). Pôvodnej žalobkyni tak bolo umožnené bývať v byte do konca jej života, preto absencia písomnej dohody o vecnom bremene v uvedenom rozsahu bez ďalšieho nezakladá neplatnosť darovacej zmluvy pre jej

rozpor s dobrými mravmi. Pôvodná žalobkyňa rovnako nemala mať pravú a slobodnú vôľu, aby sa o ňu žalovaná postarala do konca jej života, s prihliadnutím na správanie žalovanej k nej. V konaní bolo uvádzané, že žalovaná s manželom sa mali v minulosti pôvodnej žalobkyni s jej manželom "vtierať", pod nátlakom ich mali donútiť k výmene trojizbového bytu na R. ul. č. XX v L. za dvojizbový byt na K. ul. č. X v L. s prísľubom doplatenia sumy 100.000,- Sk, k čomu však zo strany žalovanej nedošlo. Žalujúca strana neuviedla konkrétne okolnosti, za ktorých malo k nátlaku dôjsť ani nebola preukázaná existencia dohody o doplatení 100.000,- Sk. Súd tak opätovne musí konštatovať neunesenie dôkazného bremena. Ďalej mala žalovaná, ktorá bola oprávnená disponovať s vkladnou knižkou pôvodnej žalobkyne, previesť sumu 630.000,- Sk bez jej vedomia. Trestné oznámenie pre tento skutok však bolo odmietnuté, nakoľko žalovaná ako disponent peniaze previedla s úmyslom lepšieho zúročenia, pričom následne tieto peniaze vrátila späť. V konaní rovnako bolo uvádzané, že žalovaná mala pôvodnej žalobkyni nosiť otrávené jedlo, čo takisto nebolo preukázané. Naopak z listinných dôkazov vyplýva, že rodina žalovanej pôvodnej žalobkyni pomáhala, napr. v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 04.01.2006 pôvodná žalobkyňa uvádzala, že žalovanú poznala približne 7 rokov, od výmeny bytov mala žalovaná vlastné kľúče. Kým žil manžel pôvodnej žalobkyne, rodina žalovanej za nimi chodila približne raz do týždňa. Po smrti manžela jej rodina žalovanej pomáhala napr. s nákupmi, umytím okien, manžel žalovanej ju odviezol k lekárovi. V spise sp. zn. 51C/77/2006 bolo založené čestné prehlásenie pôvodnej žalobkyne zo dňa 12.07.2004 (č.l. 195), podľa ktorého už siedmy rok jej a nebohému manželovi v jeho chorobe pomáhala len rodina žalovanej, na ktorú sa vždy mohla spoľahnúť. Na druhej strane súčasná žalobkyňa (neter pôvodnej žalobkyne) bývala v Dobšinej a podľa vlastného vyjadrenia mohla dôjsť k tete až v roku 2005 (t.j. cca jeden rok pred jej smrťou), nakoľko mala v opatere malého vnuka. Naproti tomu žalovaná poskytovala pôvodnej žalobkyni aj jej nebohému manželovi pomoc po dobu vyše sedem rokov. Rovnako v listine založenej na č.l. 165 pôvodná žalobkyňa uviedla, že dňa 28.10.2005 dobrovoľne odišla na tri mesiace k neteri Š. H.. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí (č.l. 79) vyplýva, že pôvodná žalobkyňa zomrela v nemocnici v L. (K.), v čase svojej smrti sa tak nenachádzala u netere v Dobšinej, a teda nebol preukázaný úmysel pôvodnej žalobkyne, aby sa o ňu do konca života postarala jej neter. Ďalej z obsahu listu založenom na č.l. 166 spisu adresovaného L. H. (švagrinej pôvodnej žalobkyne a zároveň matke súčasnej žalobkyne) vyplýva, že pôvodná žalobkyňa ju, prípadne neter (Š.) pozvala k sebe na "pár dní", čo rovnako nepreukazuje úmysel pôvodnej žalobkyne, aby sa o ňu neter starala do konca jej života. Darovacia zmluva je legitímnym inštitútom súkromného záväzkového práva osobitne upravená v Občianskom zákonníku a obsah napadnutej zmluvy ako výsledok prejavu vôle jej účastníčok sa tejto úprave v ničom (ani dobrým mravom) neprieči. Súd má za preukázané, že žalovaná poskytovala po dobu niekoľkých rokov pôvodnej žalobkyni pomoc, a preto nebol preukázaný nedostatok vôle darovať byt žalovanej, prípadne rozpor darovacej zmluvy s dobrými mravmi.

33. Ďalším argumentom odôvodňujúcim neplatnosť darovacej zmluvy malo byť to, že pôvodná žalobkyňa nakladala s bytom, ktorý sa pôvodne nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, po smrti svojho manžela predtým, ako bolo právoplatne skončené konanie o dedičstve. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 15.07.2004, pričom osvedčenie o dedičstve, č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, G. XX/XX nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2004.

34. Podľa ust. §175r Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase dedičského konania, mohli dedičia počas dedičského konania veci patriace do dedičstva predať alebo urobiť iné opatrenia, presahujúce rámec obvyklého hospodárenia, len s privolením súdu. V tomto prípade privolenie súdu na darovanie celého bytu dané nebolo. Absencia privolenia však nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy ako takej. Jej uzavretím nastanú obligačno-právne účinky, pričom vecno-právnym účinkom, teda zmene vlastníka nehnuteľnosti, bráni absencia privolenia súdu, ale len do právoplatného skončenia dedičského konania. Po jeho skončení táto podmienka odpadá a vkladu do katastra nehnuteľností už nebráni, inými slovami až právoplatným vkladom sa prejavia vecno-právne účinky darovania. To sa stalo aj v predmetnom prípade dňa 09.05.2005 pod č. Y.-XXXX/XX. Teda v čase, keď už bolo dedičské konanie po manželovi pôvodnej žalobkyne právoplatne skončené a výlučnou vlastníčkou bytu sa stala pôvodná žalobkyňa a dočasné obmedzenie v podobe privolenia súdu sa preto nevyžadovalo.

35. Nad rámec tohto výkladu, súd má za to, že ust. §175r Občianskeho súdneho poriadku sa na predmetný prípad nevzťahuje. Ustanovenie, ktoré kontinuálne prechádza novodobými procesnými normami, upravujúcimi dedičské konanie, vrátane dnešného CMP, má za cieľ preventívne vytvoriť podmienky na nekonfliktné, bezproblémové a spravodlivé vyporiadanie dedičstva. Nevyhnutným predpokladom potenciálneho konfliktu je okruh viacerých dedičov, minimálne dvoch. V predmetnom

prípade prichádzala do úvahy jedine pôvodná žalobkyňa. Jej akékoľvek rozhodnutie o dispozícii s predmetom dedičstva nebolo spôsobilé vytvoriť problém pre dedičské konanie, preto sa podľa názoru súdu tento inštitút v prípade jediného dediča nepoužije.

36. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko v konaní nebol preukázaný žiaden z uvádzaných dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy, pričom na jej platnosť nemá vplyv ani skutočnosť, že k jej uzavretiu došlo pred skončením dedičského konania, v ktorom sa pôvodná žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu. K vecno-právnym účinkom prevodu vlastníctva k bytu došlo povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 09.05.2005. Pôvodná žalobkyňa tak ku dňu svojej smrti (01.11.2006) nebola vlastníčkou bytu a tento ani nemôže predstavovať majetok patriaci do dedičstva po pôvodnej žalobkyni. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.