Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-19-2016.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Subarea
38C/19/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. L., nar. X,X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX W. o zaplatenie 378,88 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 31,30 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 21.1.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 638,88 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 102,37 EUR od 4.1.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 42,80 EUR od 4.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 82,36 EUR od 4.3.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 64,87 EUR od 4.4.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 15,74 EUR od 4.5.2013 do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 330,74 EUR od 4.6.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb K., predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej a záväzok žalovanej riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 643,75 EUR, avšak žalovaná tieto faktúry neuhradila. 3. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38C/19/2016-82 zo dňa 5.2.2016, bola žalovanej doručená dňa 19.3.2016. V podaní doručenom súdu dňa 24.3.2016 žalovaná uviedla že uznáva svoj záväzok voči Slovak Telecom v plnom rozsahu. Svoje záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu si vždy plnila, avšak pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla tak, že si žalovaná zobrala dva paušály pre syna a nevestu na základe ich prísľubu plnenia ich záväzku z ich strany. Keď začali chodiť upomienky, syn žalobkyňu odbil s tým, že to osobne dorieši. Žalovaná sa teda o vec ďalej nezaujímala do doby, kým ju žalobca nekontaktoval v čase, keď bola hospitalizovaná s krvácaním do mozgu. Od mesiaca február žalovaná začala splácať dlh sumou 20 EUR mesačne, nakoľko jej finančná situácia jej nedovoľuje uhrádzať vyššiu sumu. Žalovaná sa nevie skontaktovať so synom ani s nevestou a býva v záhradnej chatke, aby zvládala splácať synove dlhy. 4. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2016 doručenom súdu dňa 8.12.2016 žalovaná uznala svoj záväzok voči spoločnosti Slovak Telecom v sume 638,88 EUR avšak od januára 2016 uhradila žalobcovi sumu 220 EUR, mesačne po 20 EUR. Žalovaná opätovne žiadala súd o možnosť splácať svoj dlh v splátkach v sume 20 EUR mesačne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.
5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.2.2017 súhlasil so splácaním dlhu v mesačných splátkach v sume minimálne 20 EUR, vždy k 28. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia celého dlhu. Žalobca zároveň oznámil, že pred podaním žaloby eviduje úhradu žalovanej zo dňa 12.1.2016 v sume 20 EUR a po podaní žaloby eviduje nasledovné úhrady:
- 18.1.2017 v sume 20 EUR
- 15.12.2016 v sume 20 EUR
- 21.11.2016 v sume 20 EUR
- 24.10.2016 v sume 20 EUR
- 21.9.2016 v sume 20 EUR
- 18.8.2016 v sume 20 EUR
- 19.7.2016 v sume 20 EUR
- 20.6. 2016 v sume 20 EUR
- 13.5.2016 v sume 20 EUR
- 13.4.2016 v sume 20 EUR
- 21.3.2016 v sume 20 EUR
- 18.2.2016 v sume 20 EUR 6. Na základe vyššie uvedeného žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 260 EUR, a teda žalobca si v konaní uplatňuje sumu 378,88 EUR spolu s úrokom z omeškania:
- 8,75 % ročne zo sumy 102,37 EUR od 4.1.2013 do 12.1.2016 vo výške 27,07 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 82,37 EUR od 13.1.2016 do 18.2.2016 vo výške 0,71 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 62,37 EUR od 19.2.2016 do 21.3.2016 vo výške 0,46 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 42,37 EUR od 22.3. 2016 do 13.4.2016 vo výške 0,22 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 22,37 EUR od 14.4.2016 do 13.5.2016 vo výške 0,16 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 2,37 EUR od 14.5.2016 do 20.6.2016 vo výške 0,02 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 42,80 EUR od 4.2.2013 do 20.6.2016 vo výške 12,64 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 25,17 EUR od 21.6.2016 do 19.7.2016 vo výške 0,17 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 5,17 EUR od 20.7..2016 do 18.8.2016 vo výške 0,04 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 82,36 EUR od 4.3.2013 do 18.8.2016 vo výške 24,94 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 67,53 EUR od 19.8.2016 do 21.9.2016 vo výške 0,53 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 47,53 EUR od 22.9.2016 do 24.10.2016 vo výške 0,36 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 27,53 EUR od 25.10.2016 do 21.11.2016 vo výške 0,18 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 7,53 EUR od 22.11.2016 do 15.12.2016 vo výške 0,04 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 64,87 EUR od 4.4.2013 do 15.12.2016 vo výške 21,01 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 52,40 EUR od 16.12.2016 do 18.1.2017 vo výške 0,41 EUR
- 8,75 % ročne zo sumy 2,37 EUR od 14.5.2016 do 20.6.2016 vo výške 0,02 EUR 7. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vytýčil pojednávanie na deň 8.11.2017. Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.11.2017, pred prvým pojednávaním o veci samej, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná uhradila po podaní žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby nasledujúce sumy v celkovej výške 723,01 EUR:
- 22.2.2017 v sume 20 EUR
- 15.3.2017 v sume 20 EUR
- 4.4.2017 v sume 20 EUR
- 19.5.2017 v sume 20 EUR
- 26.5.2017 v sume 505,01EUR
- 2.6.2017 v sume 20 EUR
- 20.6.2017 v sume 20 EUR
- 12.7.2017 v sume 20 EUR
- 21.8.2017 v sume 20 EUR
- 20.9.2017 v sume 20 EUR
- 11.10.2017 v sume 20 EUR 8. Žalobca zároveň žiadal vrátiť krátený súdny poplatok a zaviazanie žalovanej na úhradu neuhradených trov právneho zastúpenia v celkovej výške 80,18 EUR.
Súd vec právne posúdil podľa : 9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd dospel k záveru :
14. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil pred prvým pojednávaním, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 15. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o pripojení vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely . Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o pripojení má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia. 16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). 18. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania, nakoľko má za to, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery žalovanej, ako aj postoj žalovanej v konaní, ktorým preukázala, že je ochotná situáciu riešiť a pohľadávku žalobcu podľa svojich možností a schopností postupne splácala, je takéto riešenie vhodnejšie. Hľadiskami pre úvahu súdu bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku. Súd tak rozhodol aplikovaním analógie v procesnom práve s prihliadnutím na čl. 6 CSP, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Civilný sporový poriadok je programovo budovaný na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Uvedená korekcia má byť vykladaná so zreteľom na základný cieľ civilného procesu, a tým je rýchle a spravodlivé rozhodnutie, čím má súd na mysli koncept formálnej spravodlivosti dodržaním atribútov spravodlivého procesu obsiahnuté predovšetkým v judikatúre najvyšších súdnych autorít, a z tejto množiny najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. 19. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu 983,01 EU, pričom žalobca pôvodne v žalobnom návrhu žiadal sumu 638,88 EUR. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žalobného návrhu na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastáva dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 107,24 EUR splatnú dňa 3.1.2013, žalobca podal žalobu dňa 21.1.2016, teda po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. 20. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu XX,XX EUR splatnú dňa X.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu XX,XX EUR splatnú dňa X.X.XXXX a faktúru č.XXXXXXXXXX znejúcu na sumu XX,XX EUR splatnú dňa X.X.XXXX žalobca si vyúčtoval sumu XX,XX EUR za splátku zariadenia. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu XXX,XX EUR splatnú dňa 3.6.2013, žalobca si vyúčtoval sumu 330,74 EUR za splátku zariadenia. Žalobca však súdu nepreukázal, na základe akého právneho titulu začal v mesiaci marec 2013 (teda nie v mesiacoch január a február 2013) s vyúčtovaním splátok zariadenia. Žalobca taktiež nepreukázal výšku požadovaných splátok. V Zmluve o pripojení zo dňa 3.2.2011 a Dodatku k Zmluve ako aj v Zmluve o pripojení zo dňa 1.2.2011 a Dodatku k Zmluve nie je uvedené, že žalovaná sa zaviazala splácať poskytnuté mobilné zariadenia v splátkach. Naopak, v oboch Zmluvách o pripojení je uvedené, že žalobca poskytol žalovanej mobilné zariadenia za kúpnu cenu 1 EUR. 21. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4,99 EUR za upomienku uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX, sumy XX EUR za obmedzenie služby - neplatenie uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX, sumy XX,XX EUR za prerušenie služby - neplatenie uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX , zmluvy o pripojení, ktoré uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou sú zmluvami spotrebiteľskými, ktoré boli uzavreté na základe vopred pripraveného formulára, zo strany
právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovanou. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. 22. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 23. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovanej, na ktorú by mala mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov súd toto dojednanie považuje za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a preto neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výnimočne nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalovaná v konečnom dôsledku uhradila viac ako žalobca požadoval, a teda nemožno od nej náhradu trov konania za nedôvodne podanú žalobu spravodlivo žiadať. 25. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 26. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 27. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 28. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 38 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 31,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Košice. 29. Súdny poplatok vo výške 31,30 EUR vráti žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ systému platenia súdnych poplatkov, ktorým je Slovenská pošta a.s.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.