Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu K. D., R.. XX. XX. XXXX, D. J. XXX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody vo výške 1 402,92 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 402,92 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou zo dňa 19. 04. 2017, doručenou súdu dňa 26. 04. 2017, sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 1 402,92 Eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04. 04. 2003 bol uznesením Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor, Banská Bystrica, pod ČVS: B.-X/IBB-N.-XXXX vznesené voči nemu obvinenie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 vtedy účinného trestného zákona.

4. Proti citovanému uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 04. 04. 2003 podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, pričom táto sťažnosť bola uznesením prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 09. 05. 2003 pod č. V. XX/XX-XX zamietnutá ako nedôvodná.

5. Dňa 09. 05. 2003 podal prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica v predmetnej veci obžalobu pod sp. zn. V. XX/XX-XX.

6. Dňa 20. 04. 2007 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-153 oslobodil žalobcu spod obžaloby. Na odvolanie rozhodoval Krajský súd v Žiline dňa 21. 02. 2008 uznesením pod č. k. 3To/153/2007-172, ktorým rozsudok Okresného súdu zo dňa 20. 04. 2007 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 11. 12. 2008 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-196 oslobodil žalobcu spod obžaloby a na odvolanie rozhodoval Krajský súd v Žiline svojím uznesením zo dňa 07. 01. 2010 pod č. k. 3To/68/2009-224, ktorým rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 11. 12. 2008 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd Čadca dňa 22. 09. 2014 uznesením pod sp. zn. 1T/140/2003 trestné stíhanie voči žalobcovi zastavil, pretože trestné stíhanie je

neprípustné. Na základe sťažnosti potom rozhodoval Krajský súd v Žiline dňa 04. 12. 2014 uznesením pod č. k. 3To/144/2014-343, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 22. 09. 2014 a uložil okresnému súdu vo veci znova konať a rozhodnúť. Dovolanie, ktoré podal žalobca na Najvyšší súd SR bolo odmietnuté uznesením pod sp. zn. 2Tdo 34/2015 zo dňa 09. 06. 2015.

7. Dňa 22. 01. 2016 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-410 oslobodil žalobcu spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica pod č. OPv 16/03-14 zo dňa 09. 05. 2003, pretože skutok nie je trestným činom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

8. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 07. 03. 2017 sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR ako orgán, ktorý koná v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci, ktorá mu vznikla na trovách právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 1T/140/2003.

9. Celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 1 402,92 Eur, ktorá suma bola vyfakturovaná jeho právnym zástupcom obhajcom a následne aj zaplatená zo strany žalobcu.

10. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy o svojich tvrdeniach a to jednak rozhodnutia Okresného súdu Čadca, Krajského súdu v Žiline tak, ako tieto sú popísané vyššie. Súd na základe takto predložených listinných dôkazov vykonal nimi dokazovanie, pričom mal za preukázané, že uznesením Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Banská Bystrica zo dňa 04. 04. 2003 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví, pričom sťažnosť voči tomuto vzneseniu obvinenia bola prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica zamietnutá ako nedôvodná.

11. Súd mal ďalej za preukázané, že Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-410 oslobodil žalobcu spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica svojím rozhodnutím zo dňa 22. 01. 2016, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

12. Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. 93 03 zo dňa 23: 01. 2017 na sumu 1 402,92 Eur, z ktorej vyplýva, že v trestnej veci žalobcu boli vykonané úkony v zmysle § 15 ods.1 písm.b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z. z. a § 12 ods.3 písm.a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.

13. Z uvedeného vyplýva, že vo veci boli vykonané úkony dňa 17. 04. 2003 prevzatie a príprava obhajoby, 23. 04. 2003 účasť pri výsluchu žalobcu, 29. 04. 2003, účasť pri oboznamovaní sa výsledkov vyšetrovania, 31. 10. 2003 obhajoba pri hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Čadca, 31. 03. 2005 obhajoba na hlavnom pojednávaní, 22. 03. 2007 obhajoba na hlavnom pojednávaní, 20. 04. 2007 obhajoba na hlavnom pojednávaní, 24. 10. 2007 vyjadrenie sa k odvolaniu Vojenského obvodného prokurátora, 12. 06. 2008 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 14. 11. 2008 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 11. 12. 2008 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 25. 06. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 29. 09. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 22. 10. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 12. 11. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 20. 04. 2015 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, 13. 11. 2015 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 22. 01. 2016 obhajoba pri hlavnom pojednávaní a ďalej paušálne náhrady za roky 2003, 2005, 2007, 2008, 2010, 2015 a 2016. Celkom teda trovy obhajoby predstavovali sumu 1 402,92 Eur.

14. Vykonanie týchto úkonov obhajoby mal súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 1T/140/2003.

15. Súd mal ďalej v konaní za preukázané zaplatené zálohy zo strany žalobcu tak, ako tieto vyplývajú z potvrdení o ich úhradách zo dňa 22. 01. 2016 vo výške 360,-- Eur 24. 01. 2017 vo výške 240,-- Eur, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 04. 2015 na sumu 689,40 Eur, správou o platbe zo dňa 28. 04. 2003 na sumu 3 420,-- Sk (113,52 Eur), teda spolu 1 402,92 Eur.

16. Súd v konaní ďalej vykonal dokazovanie žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak, ako ju adresoval žalobca žalovanej prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR dňa 07. 03. 2017. Súd mal ďalej za preukázané, že Generálna prokuratúra SR odmietla takúto žiadosť ako nedôvodnú svojím listom zo dňa 04. 04. 2017.

17. Žalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR uviedla, že na základe uznesenia zo dňa 04. 04. 2003 bolo na základe výpovede poškodeného, svedkov, videonahrávky a znaleckého posudku vznesené obvinenie žalobcovi pre trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle § 221 ods.1 Trestného zákona. Problematickým v rámci dokazovania bolo posúdenie následkov činu, teda či sa jedná o trestný čin, pričom dĺžke konania prispeli dlhé časové úseky medzi jednotlivými úkonmi súdu ako aj dve odvolacie konania. Uznesenie vyšetrovateľa ako aj uznesenie prokurátora v uvedenej trestnej veci boli v zákone vydanými, pretože boli všetky podmienky pre vznesenie obvinenia splnené a z tohto dôvodu je žaloba o náhradu škody nedôvodná. Žalovaná ďalej uviedla, že k existencii nezákonného rozhodnutia, ktoré je titulom pre náhradu škody, nemožno automaticky považovať každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatne odcudzujúci rozsudok najmä v čase, kedy v okamihu vznesenia obvinenia boli splnené všetky podmienky pre takéto vznesenie obvinenia a tieto nie je možné posudzovať len s ohľadom na výsledok konania. Pokiaľ uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s trestným poriadkom, nejedná sa o nezákonné rozhodnutie. Skutočnosť, že obžalovaný v tomto konaní bol spod obžaloby oslobodený, resp. bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené, neznamená nezákonnosť vedenia trestného stíhania. Uznesenie o vznesení obvinenia v tomto konkrétnom prípade nezakladal inštitút povinnej obhajoby a žalobca sa rozhodol sám využiť si svoje právo a zvoliť si obhajcu. Z uvedeného titul na náhradu trov konania spočívajúci v náhrade škody považoval za irelevantný a nárok žalobcu na náhradu trov zvoleného obhajcu za neopodstatnený. Žalovaná ďalej tvrdila, že žalobca nepreukázal jednotlivé úkony právnej služby, ktoré boli zahrnuté do vyúčtovania v tvrdenom časovom rozsahu a či tieto boli vykonané účelne a smerovali k účinnej obhajobe práv žalobcu. Vzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané, žiadala žalovaná žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

18. Podľa § 27 ods.1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

19. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

21. Podľa § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

22. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

23. Súd v žalovanej veci uvádza, že pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj návrh aplikáciou ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. a žalovaná tak isto v obrane proti tejto žalobe sa bránila ustanoveniami tohto právneho predpisu súd konštatuje, že uvedený právny predpis je účinný len od 01. 07. 2004, pričom súd vychádza z toho, že k porušenie práva, od ktorého je potrebné odvíjať nárok na náhradu škody je uznesenie Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Banská Bystrica zo dňa 04. 04. 2003. Z uvedeného je zrejmé, že potom rozhodujúcim predpisom pre uplatnenie práva na náhradu škody je zákon č. 58/1969 Zb.

24. Súd mal v konaní teda za preukázané, že na základe uznesenia zo dňa 04. 04. 2003 vydaného Ministerstvom vnútra SR, bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví žalobcovi, vo ktorému podal sťažnosť a táto bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-410 zo dňa 22. 01. 2016 oslobodil žalobcu spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, pretože skutok nie je trestným činom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

25. Súd pri skúmaní dôvodnosti žalobného návrhu žalobcu posudzoval splnenie jednotlivých atribútov pre úspešné priznanie náhrady škody a to nezákonné rozhodnutie, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Súd konštatuje, že v konaní boli preukázané všetky atribúty pre priznanie náhrady škody z vykonaného dokazovania tak, ako ho súd v rámci konania vykonal.

26. Súd mal v konaní za preukázané, že v rámci trestného konania došlo k vydaniu rozhodnutia o vznesení obvinenia, pričom v súlade s ustálenou súdnou praxou je potrebné považovať, že aj za škodu spôsobenú začatým trestným stíhaním, ktoré neskončilo právoplatným odcudzujúcim rozhodnutím súdu, je zodpovedný štát. Tak isto je zrejmé, že právo na náhradu škody, ktoré bolo spôsobené uznesením o vznesení obvinenia, má ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený. Súd teda konštatuje, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ústavný základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené resp. bol spod obžaloby oslobodený, má základ v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno tiež prihliadať, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej interpretácii. Súd v danej súvislosti dáva za pravdu žalobcovi o tom, že v danom prípade sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu, ktorá je spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, pritom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Uvedený právny názor aj korešponduje s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/194/2010, resp. uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/15/2009.

27. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 1 402,92 Eur, ktorú musel vynaložiť ako náhrady za trovy obhajoby svoju zástupcovi, pričom táto výška škody bola súdu riadnym spôsobom preukázaná na základe príjmových resp. pokladničných dokladov, kedy žalobca uhradil trovy právneho zastúpenia v tejto výške svojmu obhajcovi v rámci trestného konania. Súd mal v konaní za preukázané, že úkony právnej pomoci tak, ako ich vykonal právny zástupca žalobcu, boli vykonané v súlade s vyhláškou č 655/2004 resp. vyhláškou č. 163/2002. Všetky úkony tak, ako ich právny zástupca žalobcu fakturoval, boli v rámci tohto trestného konania vykonané, čo mal súd preukázané z listinných dôkazov tak, ako sú tieto obsiahnuté v súdnom spise Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 1T/140/2003.

28. Je zrejmé, že ten kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov v zásade právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia a v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúcej k odstráneniu nežiadajúcich právnych následkov, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám.

29. Súd mal teda za preukázané aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, keďže tieto náklady pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ako trov obhajoby v rámci trestného konania žalobcu boli vynaložené práve v súvislosti s obhajobou jeho práv v rámci trestného konania. Takéto náklady, ktoré boli vynaložené ako úkony obhajoby sú potom v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané a za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát. V tejto

súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak, ako na ne poukazoval žalobca pod sp. zn. 1Cdo/53/93 a 1Cz/41/1990.

30. Z uvedených dôvodov potom súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu bol dôvodný, pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

31. Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.