Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-159-2015.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/159/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. U.Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. Ž. XX, v konaní o zaplatenie 379,02 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 105,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 52,92 Eur od 04.09.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 52,92 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2015 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 379,02 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 04.09.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému na zakúpenie spotrebného tovaru sumu 481,50 Eur, z ktorej tento vrátil len 187,92 Eur.
2. Uznesením č. k. 20C/159/2015-25 zo dňa 30.12.2016 súd pripustil zmenu zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Žalovaný, ktorý žalobu prevzal dňa 07.03.2016 sa k veci nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.02.2012 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovaného čiastku 314,99 Eur. Táto suma je v zmluve uvedená v kolónke „pôžička (finančné plnenie)“ s tým, že išlo o čiastku financovanú veriteľom v prospech predávajúceho Electroworld, u ktorého žalovaný zakupoval notebook za kúpnu cenu 449,99 Eur. V
zmluve je uvedená akontácia 135,- Eur, ktorú podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil v deň uzavretia zmluvy.
6. Poskytnutú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v siedmych mesačných splátkach, pričom v zmluve je uvedená splátka 49,50 Eur a tiež splátka s poistením 52,92 Eur, ktoré bolo dojednané v ďalšom texte zmluvy. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti 9/2012 s tým, že je tiež uvedená celková suma pôžičky 370,44 Eur, celková suma pôžičky bez poistenia 346,50 Eur a celkové náklady 31,51 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 33,58 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 41,82 %.
7. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
8. Žalovanému teda nebola poskytnutá pôžička 481,50 Eur ako je to tvrdené v žalobe, ale len v sume 314,99 Eur, ktorú mal vrátiť v siedmych mesačných splátkach spolu s poistením po 52,92 Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2012. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že okrem akontácie v sume 135,- Eur žalovaný uhradil len prvú splátku v sume 52,92 Eur dňa 22.03.2015.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k zmluve. Súdu bola predložená relevantná časť prílohy k zmluve obsahujúca identifikáciu postúpenej pohľadávky, v ktorej je uvedená pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 379,53 Eur zo zmluvy č. 20182749, ktoré sa zhoduje s číslom predloženej zmluvy o poskytnutí pôžičky.
10. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Peňažné prostriedky na jej podklade neboli poskytované priamo žalovanému ako dlžníkovi ale slúžili na úhradu kúpnej ceny spotrebného tovaru, ktorý žalovaný zakupoval u predajcu vystupujúceho ako sprostredkovateľ veriteľa - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.
11. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
12. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová). Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 317,52 Eur (6 neuhradených splátok x 52,92 Eur), na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 01.10.2015, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko vyšší dlh žalovaného zo zmluvy žalobca nepreukázal. Súd len poznamenáva, že pokiaľ podľa prehľadu úhrad
a splátok dlžná suma narástla v dôsledku určitých sankcií, tak tieto žalobca z hľadiska žalobných tvrdení nepožadoval (žiadal len zvyšok pôžičky) a priamo v uzavretej zmluve (ktorá má spotrebiteľský charakter ako bude ďalej uvedené) ani obsiahnuté neboli.
13. Takisto súd nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej sumy 317,52 Eur, nakoľko je potrebné predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 24.02.2012 podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej sumy 317,52 Eur. Splátky v sume 52,92 Eur, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2012 a
nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.04.2012, 20.05.2012, atď. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 14.08.2015, premlčanými boli splátky splatné do 20.07.2012, teda premlčanými boli splátky splatné dňa 20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012 a 20.07.2012, keď podľa prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu) žalovaný uhradil prvú splátku v plnom rozsahu (t.j. splátku splatnú dňa 20.03.2012) Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 105,84 Eur (dve splátky po 52,92 Eur splatné dňa 20.07.2012 a 20.09.2012). Vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.
19. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 24.08.2012 (č.l. 5 spisu). Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti priznanej nepremlčanej splátky (s tým, že ohľadne splátky splatnej dňa 20.08.2012 súd nemohol prekročiť žalobný návrh a priznať úrok z omeškania už od 21.08.2012, pokiaľ žalobca úroky z omeškania požadoval až od 04.09.2012). Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške platnej k 21. dňa príslušného mesiaca, ktorým dňom sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou tej - ktorej splátky (základná úroková sadzba ECB v tom čase predstavovala hodnotu 0,75 % ročne + 8 percentuálnych bodov).
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 379,02 Eur s príslušenstvom, úspešný bol len v rozsahu 105,84 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 28 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 72 %. V pomernom vyjadrení tak prevažuje úspech žalovaného, ktorému však v konaní trovy nevznikli. Preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.