Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-156-2016.pdf
PDF · 94.33 KB
No categories available
7C/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N.. C. XXXX/XX, 2/ W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N.. C. XXXX/XX, 3/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N.. C. XXXX/XX a 4/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N.. C. XXXX/ XX, zastúpení splnomocneným zástupcom: Y.. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D.. L. XXX/X, proti žalovaným: 1/ CEE COLLECT Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Križkova 9, IČO: 45 882 053, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, so sídlom Martin, Flámska 9783/1, IČO: 50 410 199 a 3/ GR REAL s.r.o., Bratislava, Bojnická 10, IČO: 48 146 358, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Trnava, Ul. Hlavná 11, IČO: 47 254 581, v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I./ Súd určuje, že dražba, vykonaná žalovaným 2/ dňa 01.08.2016, ktorej priebeh je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Viery Školníkovej, sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné č. 1049, postavený na parcele č. XXXXX/XX a pozemky C KN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 530 m2 a C KN parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Trstená, j e n e p l a t n á.
II./ Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
III./ Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok za žalobu 99,50 EUR na účet Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 9. 8. 2016 žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ boli vlastníci pozemkov C KN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 530 m2, C KN parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 120 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX na pozemku parcela C KN č. XXXXX/XX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Trstená. Na rekonštrukciu a modernizáciu stavby uzatvorili žalobcovia 3/ a 4/ úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 6. 3. 2006, na základe ktorej uvedený veriteľ poskytol žalobcom 3/ a 4/ úver vo výške 840 000,- Sk. Oni - žalobcovia 1/ a 2/ na zabezpečenie záväzku žalobcov 3/ a 4/ z úverovej zmluvy uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o zriadení záložného práva. Do roku 2010 žalobcovia 3/ a 4/ svoje záväzky z úverovej zmluvy plnili, potom však svoje záväzky z objektívnych dôvodov prestali plniť. Veriteľ - právny predchodca žalobcu 1/ ku dňu 28. 10. 2010 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť ich záväzku. Veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalobcom 3/ a 4/ žalovanému 1/ a ten podal žalovanému 2/ návrh na vykonanie dražby. Žalovaný 2/ im zaslal oznámenie o dražbe č. 150049, v ktorom j uvedený dátum dražby 11. 7. 2016. V ten deň sa dražba nekonala, avšak z internetovej stránky žalovaného 2/ zistili, že dražba sa bude konať dňa 1. 8. 2016. Dražba sa konala v Martine, meste značne vzdialenom od predmetu dražby a tým bola znemožnená ich účasť na dražbe. Týmto spôsobom bol znemožnený aj prístup čo najvyššieho počtu záujemcov na dražbe. Podľa žalobcov zápisnica o dražbe evokuje účelové konanie žalovaných, pretože podľa nej sa dražby mali zúčastniť štyria záujemcovia, pričom ani jeden z nich nespravil najnižšie podanie a nehnuteľnosť bola nakoniec vydražená za cenu nižšiu ako hodnota podľa znaleckého posudku, jediným z týchto záujemcov, ktorý urobil podanie. Nehnuteľnosť bola vydražená za cenu podstatne nižšiu, než je reálna trhová cena. Žalobcovia tvrdili, že nikdy nedostali žiadne oznámenie o zmene veriteľa a majú dôvodnú pochybnosť, že vôbec existuje zmluva o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným 1/, pretože ani od žalovaného 1/ani od Slovenskej sporiteľne, a.s. nikdy nedostali oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobcovia 1/ a 2/ tak boli vylúčení z možnosti dobrovoľne splniť svoj dlh. Predmet dražby nebol označený spôsobom, z ktorého by bolo zrejmé, že sa bude dražiť. Podľa oznámenia o dražbe, ktorá sa mala konať dňa 11. 7. 2016, bol vypracovaný znalecký posudok č. 81/2016 na cenu 42 800,- EUR, avšak podľa notárskej zápisnice v priebehu druhej dražby dňa 1. 8. 2016 bol použitý druhý znalecký posudok na cenu 41 700,- EUR, ktorý žalobcom nebol doručený. Doručený im bol len znalecký posudok, na základe ktorého bola určená cena predmetu dražby dňa 1. 8. 2016, pričom žalovaní protizákonne vychádzali pri dražbe zo znaleckého posudku na nižšiu cenu, hoci by mali vychádzať zo znaleckého posudku na nižšiu cenu. Žalobcovia namietali aj to, že neexistuje zmluva o výkone dražby, pričom táto je vlastne právnym titulom vykonania dražby.
2.Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách„) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
3.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, špecifikovanej vo výrokovej časti I/ rozsudku, z dôvodu nedodržania ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne vyjadrili pochybnosť o existencii zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom, na základe ktorej by nadobudol žalovaný 1/ pohľadávku voči žalobcom 3/ a 4/, tvrdili, že neexistuje zmluva o vykonaní dražby medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a žalovaným 2/ ako dražobníkom, že im nebol doručený znalecký posudok, z ktorého potom žalovaný 2/ vychádzal pri realizácii dražby, že cena, určená týmto znaleckým posudkom, aj cena, za ktorú nehnuteľnosť bola vydražená, ani zďaleka nezodpovedá reálnej trhovej cene nehnuteľností . Ďalej namietali, že miesto konania dražby žalovaný 2/ určil tak, že pre neprimeranú vzdialenosť od predmetu dražby (cca 70 km) sa dražby zúčastnil minimálny počet záujemcov, hoci ak by sa dražba konala bližšie, iste by bol počet záujemcov vyšší. Namietali tiež, že predmet dražby nebol označený tak, aby bolo zrejmé, že sa bude dražiť a pokiaľ aj žalovaný 2/ tvrdil, že predmet dražby označil, tak je otázne, dokedy tam označenie skutočne bolo.
4.Žalovaný 2/ uviedol, že tvrdenia žalobcov sú nepravdivé, pretože žalobcom bolo doručené jednak oznámenie o dražbe aj obidva znalecké posudky. Mali možnosť voči znaleckému posudku podať námietky, ale túto možnosť nevyužili. Dňa 20. 7. 2016, kedy bola naplánovaná obhliadka nehnuteľnosti, žalovaný 2/ na oplotenie rodinného domu umiestnil označenie „Dražba„ Miesto konania dražby bolo určené primerane, čoho dôkazom je, že na dražbe sa zúčastnili traja záujemcovia. Žalobcovia mali možnosť zúčastniť sa dražby a je otázne, prečo tak neurobili, hoci sa jedná o ich majetok. Oznámenie o dražbe je v prípade každej dražby vždy zverejnené u dražobníka výveskou na dverách a každá osoba má možnosť sa s ním oboznámiť. Dražobník nemôže zaručiť, či označenie predmetu dražby tam skutočne aj zotrvá po celú dobu stanovenú zákonom, pretože vlastníci dražených nehnuteľností, zrejme z ostychu pred susedmi označenia „Dražba„ svojvoľne odstraňujú. Čo sa týka zmluvy o výkone dražby, táto bola
uzatvorená a je vecou vzťahov medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom a netýka sa samotnej platnosti dražby.
5.Žalovaný 3/ uviedol, že miesto konania dražby nebolo neprimerané; žalobcovia mali objektívnu možnosť zúčastniť sa dražby a dohliadnuť na jej priebeh, ale vôbec sa jej nezúčastnili. Cena, za ktorú bola nehnuteľnosť ponúknutá na dražbe, bola riadne určená znaleckým posudkom a pokiaľ s ňou žalobcovia nesúhlasili, mali možnosť voči nej namietať a prípadne si sami zaobstarať znalecký posudok. Dražby sa zúčastnili viacerí záujemcovia, z ktorých napokon len jeden urobil podanie. Žalovaný 3/ ako vydražiteľ vydražil nehnuteľnosti v dobrej viere, investoval do dražby svoje finančné prostriedky a bolo by značným zásahom do jeho práv, keby došlo k vyhláseniu neplatnosti dražby.
6.Súd z vykonaného dokazovania zistil a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že dňa 01.08.2016 sa uskutočnila dražba nehnuteľností, ktoré sú opísané vo výrokovej časti I/ rozsudku, kde navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/ a vydražiteľom žalovaný 3/. Tiež medzi stranami nebolo sporné, že táto dražba sa uskutočnila na základe návrhu žalovaného 1/, ktorý si chcel touto formou zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú získal od Slovenskej sporiteľne a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 a ktorá vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6. 3. 2006, uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcami 3/ a 4/ ako dlžníkmi, pričom záväzok žalobcov 3/ a 4/ zo zmluvy o úvere bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadili žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia a ktoré boli predmetom dražby. Žalobcovia 1/ až 4/ voči dražbe namietali neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným 1/ (navrhovateľom dražby) a Slovenskou sporiteľňou, a.s. , na základe ktorej by získal pohľadávku voči žalobcom 3/ a 4/, toto ich tvrdenie však bolo vyvrátené listinnými dôkazmi - oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 1. 2015, ktoré adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobkyni 2/ a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 1. 2015, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom. Aj ďalšie námietky žalobcov voči nesplneniu povinností dražobníka pred uskutočnením dražby, ako nedoručenie znaleckého posudku, na základe ktorého bola realizovaná dražba, neoznačenie predmetu dražby v zákonom stanovenej lehote, boli vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný 2/; s výnimkou označenia predmetu dražby v zmysle ust. 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, kde nebolo bez pochybností preukázané, že označenie predmetu dražby bolo na predmete dražby umiestnené celých 15 dní, čo však podľa názoru súdu nie je také významné porušenie povinnosti zo strany dražobníka, ktoré by mohlo mať vplyv na platnosť dražby. Súd však prisvedčil námietke žalobcov, že ako miesto konania dražby dražobník určil miesto neprimerane vzdialené (nehnuteľnosť sa nachádza v Trstenej a dražba sa uskutočnila v Martine) od predmetu dražby, čo objektívne mohlo mať za následok zníženie počtu záujemcov o dražbu a poťažne nižší výťažok dražby. Miesto konania dražby je od nehnuteľnosti vzdialené 83 km, čo objektívne mohlo spôsobiť znížený záujem pri dražbe nehnuteľnosti. Treba zobrať do úvahy, že ide o nehnuteľnosť určenú na bežné bývanie (rodinný dom), kde zo skúsenosti možno očakávať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností budú obyvatelia mesta, či obce, kde sa nehnuteľnosť nachádza, alebo okolitých obcí či miest, teda osoby, ktoré tam žijú, pracujú a majú rodinné a sociálne zázemie a len v menšom meradle osoby zo vzdialenejších miest či obcí, ktorí by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. Žalovaný 2/ ako dražobník teda mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie domu práve v Trstenej a okolí a pokiaľ určil miesto dražby v 80 km vzdialenom Martine, tak toto jeho konanie nepochybne mohlo mať vplyv na účasť záujemcov na dražbe a na dosiahnutý výťažok dražby a následne na práva žalobcov 1/ a 2/, ktorí majú ako záložcovia právo na vydanie výťažku dražby, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Za nemenej dôležitý dôvod pre vyhovenie žalobe súd považuje skutočnosť, že v rámci realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a práva na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávku a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu„ s priamym dosahom na ústavné práva záložcov. Dôsledkom toho je , že vlastníckemu právu podľa čl. 20 Ústavy SR je nadradené iné vecné právo, vykonávané bez overenia oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu súdom. Ústavný súd Českej republiky nálezom z 8. marca 2005 sp.zn. PI. ÚS 47/04 zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd ČR dospel k záveru, že otázky, ktoré v právnom štáte
musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania„ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právny úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Tieto závery Ústavného súdu ČR sú plne aplikovateľné aj danom prípade. Súd totiž zo zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej žalobcami 3/ a 4/ a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 6. 3. 2006, zistil, že táto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy má za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcom 3/ a 4/ bol poskytnutý úver vo výške 27 882,89 EUR a na tento úver zaplatili 44 658,82 EUR, teda viac, ako bol poskytnutý úver. Pokiaľ by si teda žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby - právny nástupca pôvodného veriteľa, voči žalobcom 3/ a 4/ uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy súdnou cestou, nebol by v takomto konaní úspešný. Inými slovami povedané, v čase začatia dražby, napriek vyhláseniu navrhovateľa dražby o existencii, výške, pravosti a splatnosti pohľadávky žiadna pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom 3/ a 4/ titulom nesplateného úveru nejestvovala. Len „vďaka„ existencii záložnej zmluvy a možnosti dražiť nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe mohlo vôbec k dražbe dôjsť, pretože ak by chcel žalovaný 1/ svoju pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní, tak by nezískal exekučný titul - rozhodnutie súdu na plnenie voči žalobcom 3/ a 4/. Súd neakceptuje výhradu žalovaného 3/ o jeho dobromyseľnosti ako vydražiteľa, pretože pri strete dvoch vlastníckych práv (vydražiteľa a záložcov) nemožno vydražiteľa uprednostniť. Vyššie uvedenými zisteniami o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy bola podstatne spochybnená práve pravosť a výška pohľadávky, obsiahnutá vo vyhlásení, ktoré bolo základom pre vykonanie dražby. Z týchto dôvodov súd považoval za potrebné určiť, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná.
7.Keďže žalobcovia ako spotrebitelia sú oslobodení od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a súd ich návrhu vyhovel, poplatková povinnosť prešla na žalovaných. Súd ich preto zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu (položka 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) .
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní úspech, priznal voči žalovaným náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.