Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-232-2017.pdf
PDF · 74.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-2Er/232/2017
Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši vo veci exekúcie oprávneného 1/ K., 2/ X., 3/ W., právne zastúpení Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti povinnému S., vedenej pod zn. EX 115/2017, súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, na uspokojenie pohľadávky oprávneného 1/ vo výške 10 000 Eur, oprávneného 2/ vo výške 5 000 Eur a oprávneného 3/ vo výške 5 000 Eur, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd vo Veľkom Krtíši poverením č. 5610 052695 zo dňa 18. 04. 2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú na uspokojenie pohľadávky oprávneného 1/ vo výške 10 000 Eur, oprávneného 2/ vo výške 5 000 Eur a oprávneného 3/ vo výške 5 000 Eur a trov exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 2C/8/2013-102 zo dňa 12. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/991/2014-243 zo dňa 14. 06. 2016, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1/ sumu 10 000 Eur, oprávnenému 2/ sumu 5 000 Eur a oprávnenému 3/ sumu 5 000 Eur a nahradiť trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 15. 05. 2017 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný v zákonnom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi doručil námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor dňa 22. 05. 2017 v zmysle § 50 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej lehote, t. j. včas.
3. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a taktiež sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Už do začiatku celého konania tvrdil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je krytý povinným zmluvným poistením. V súčasnej dobe, t. j. po vzniku exekučného titulu, boli odstránené všetky rozpory ohľadne pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľa v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s dopravnými nehodami, a to uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 16. 10. 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorý odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, ktorá smerovala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením pasívnej vecnej legitimácie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody, keďže podľa sťažovateľa nie je tento nárok predmetom poistného krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný uviedol, že na základe týchto skutočností je toho
názoru, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore a nároky, ktoré si uplatňujú oprávnení v exekučnom konaní, má plniť poisťovateľ ako priamy nárok poškodeného.
4. Dňa 17. 08. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného 1/ - 3/ k námietkam povinného proti exekúcii z 17. 05. 2017, v ktorom uviedli, že skutočnosti uvádzané povinným v jeho námietkach nemôžu odôvodniť zastavenie exekúcie. Nič na tom nemení ani Uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 16. 10. 2016, nakoľko ide o rozhodnutie v inej právnej veci a pre toto konanie nie je záväzné. Na plnenie dlhu voči oprávneným 1/- 3/ bol zaviazaný výlučne povinný S.. Oprávnení vo svojom vyjadrení poukázali na tú skutočnosť, že účastníkom predmetného konania o náhradu nemajetkovej ujmy bol v pozícii žalovaného len povinný, čiže poisťovňa, v ktorej mal uzatvorené PZP ani nemohla byť na plnenie zaviazaná. Je právom poškodených, teda v predmetnom konaní žalobcov, či si uplatnia svoje nároky vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody voči vodičovi osobného motorového vozidla, voči poisťovni alebo voči obom súčasne. Tieto skutočnosti však mohli byť predmetom len prvostupňového konania, a teda v rámci exekučného konania sú námietky povinného irelevantné a bezdôvodné. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhli, aby súd rozhodol tak, že sa námietkam povinného nevyhovie.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/,b/,g/). Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny výklad § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálnym predpokladom je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, a teda či nejde o rozhodnutie voči "non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci exekučného konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii, ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.
6. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k nasledujúcim záverom: Oprávnení 1/ - 3/ žiadali svoj nárok vymôcť
na základe rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/8/2013-102 zo dňa 12. 09. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/991/2014-243 zo dňa 14. 06. 2016. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii argumentuje absenciou svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore s oprávneným 1/ -3/ a poukazuje na to, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie mal byť poisťovateľ. Tieto jeho námietky smerujú k prieskumu vecnej správnosti exekučného titulu, sú hmotnoprávneho charakteru a preto ich súd nie je oprávnený v exekučnom konaní riešiť. Exekučný súd je viazaný výrokom rozsudku okresného súdu, pokiaľ z neho vyplýva povinnosť povinného uhradiť vymáhaný peňažný nárok oprávneného 1/ až 3/ a nie je oprávnený preverovať výsledky konania o náhradu nemajetkovej ujmy. Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal namietať v základnom konaní, teda v konaní o vydanie rozhodnutia č. k. 2C/8/2013-102 zo dňa 12. 09. 2013, v ktorom rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš, a ak tak neurobil nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu, v tomto prípade vydaním exekučného titulu rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2C/8/2013-102 zo dňa 12. 09. 2013. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je bez akýchkoľvek pochybností daný voči zodpovednému vodičovi, ktorý zasiahol do súkromnej sféry poškodeného. Exekučný súd bude tento rozsudok považovať za právoplatný a vykonateľný exekučný titul, kým nebude zrušený v základnom konaní. V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov základného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Námietky povinného proti exekúcii súd z tohto dôvodu ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa námietkam nevyhovelo odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.