Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-1-2017.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/1/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Perspecta legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX X. N. č. XX, o zaplatenie 347,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/393/2015-25 zo dňa 07.09.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku ohľadne sumy 54,78 eura a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.07.2012 uzatvoreného so žalovaným za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov z dôvodu na strane účastníka vo výške 47,80 eura je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,08 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,13 eura od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,36 eura od 26.11.2012 do zaplatenia a zo sumy 11,59 eura od 26.12.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko žalovaného, citoval § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1, § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatku, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava so žalovaným dňa 19.07.2012, ktorým sa právny zástupca žalobcu zaviazal v prospech žalovaného aktivovať program služieb NAJ 200 s uvedením aktivačného poplatku vo výške 3,32 eura s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od 08.08.2012 do 07.09.2012 vo výške 54,78 eura s dátumom splatnosti 25.09.2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 08.09.2012 do 07.10.2012, vrátane upomienky oneskorenej platby vo výške 125,12 eura s dátumom splatnosti 20.10.2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo zúčtovacie obdobie od 08.10.2012 do 07.11.2012, vrátane poplatku z obmedzenia služby vo výške 88,16 eura s dátumom splatnosti 25.11.2012 a faktúrou č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 08.11.2012 do 07.12.2012, vrátane poplatku za prerušenie služby vo výške 31,39 eura s dátumom splatnosti 25.12.2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 1, Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vo výške 47,80 eura s dátumom splatnosti 25.08.2013. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom dňa 09.06.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Z dojednaných zmluvných podmienok vyplýva, že žalovaný sa
po dohodnutú dobu viazanosti zaviazal nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením, alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku. V zmysle bodu 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa žalovaný ako účastník zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností v prospech právneho predchodcu žalobcu zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva, zmluva spotrebiteľská v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute, súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktorých zmluvné podmienky spotrebitelia nemôžu ovplyvniť. Dojednanú zmluvnú podmienku môže žiadať od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do konca doby viazanosti. Reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí po dobe viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku, žalovaný zaplatí rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, pričom je rozhodujúce, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluvnej pokute súd prvej inštancie uviedol, že podľa názoru súdu nebolo riešením vyslovenie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty vzhľadom na problematické nastavenie jej výšky tak, aby plnila význam pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Dohoda o zmluvnej pokute sa v zmysle zmluvy o pripojení viaže nielen na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže žalobca by si uvedenú zmluvnú pokutu mohol uplatňovať aj po ukončení doby viazanosti spolu so sankčnými úrokmi z omeškania, a preto táto dohoda o zmluvnej pokute je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatným zmluvným dojednaním v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie postupom podľa § 298 Civilného sporového poriadku v spojení s § 53 ods. 1 písm. k) Občianskeho zákonníka určil, že zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 vo výške 47,80 eura je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a preto v tejto časti žalobu o jej zaplatenie zamietol.
Predmetom konania bol uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX a poplatok za obmedzenie a prerušenie služby vo výške 16,50 eura + DPH, a to faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Keďže žalobca do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nepreukázal, že žalovaný sa v prospech jeho právneho predchodcu zmluvou o poskytovaní verejných služieb, vrátane Dodatku cenníkom služieb a všeobecnými podmienkami elektronickej komunikácie platnými ku dňu uzatvorenie zmluvy zaviazal uhrádzať vyššie uvedené poplatky, súd žalobu o ich zaplatenie zamietol.
Následne súd citoval ust. § 100 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že vzhľadom na novú procesnú normu upravenú § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorej súd prihliada ex offo na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatneniu alebo priznaniu plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával s poukazom na uplynutie trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka o zaplatenie ceny telekomunikačných služieb vyúčtovaných faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 54,78 eura s dátumom splatnosti 25.09.2012 do dátumu podanej žaloby 28.09.2015, žalobu o jej zaplatenie zamietol.
Súd prvej inštancie vyhovel žalobe ohľadne zaplatenia ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vyúčtovanou faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 120,13 eura (125,12 eura - 4,99 eura - poplatok za
upomienku oneskorenej platby), faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 68,36 eura (88,16 eura - 16,50 eura + DPH - 19,80 eura) a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 11,59 eura (31,39 eura - 16,50 eura + DPH - 19,80 eura), vrátane úroku z omeškania určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 v spojení s ust. § 10c nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 v spojení s§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca bol úspešný v rozsahu 58 % z hodnoty sporu a neúspešný v rozsahu 42 % z hodnoty sporu, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške percentuálneho rozdielu úspechu a neúspechu v spore, t.j. v rozsahu 16 %. O výške priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok v časti uplatneného nároku na zaplatenie 54,78 eura, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 25.09.2012. Uviedol, že splatnosť predmetnej faktúry bola dňa 25. 09.2012, teda v tento deň mohol dlžník naposledy zaplatiť faktúru v lehote splatnosti. Až nasledujúci deň, t.j. 26.09.2012 došlo k porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru v lehote splatnosti a dlžník sa dostal do omeškania. V zmysle ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tento deň bol prvým dňom, kedy mohol veriteľ uplatniť svoje právo na súde a až od tohto dňa veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba uplynula 26.09.2015 a v zmysle ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Dňa 26.09.2012 pripadol na sobotu a žaloba bola podaná na súde dňa 28.09.2015, t.j. v pondelok. Z uvedeného vyplýva, že nárok na zaplatenie uplatneného nároku bol podaný včas. Z toho dôvodu namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.
3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenou odvolacou námietkou vo vzťahu k nepriznaniu uplatneného nároku vo výške 54,78 eura z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 25.09.2012 (v spise na č.l. 5), odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil uplynutie premlčacej lehoty pri uplatnenom nároku ak uviedol, že tento uplatnený nárok je s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný. Z pripojenej faktúry v spise na č.l. 5 nepochybne vyplýva,
že splatnosť bola 25.09.2012, t.j. lehota na uplatnenie nároku začala plynúť 26.09.2012 a uplynula 26.09.2015 (sobota). Žaloba bola podaná 28.09.2015 (pondelok).
7. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehota na jeho posledný deň. Ak posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Citované ustanovenie sa týka právnej úpravy počítania času v hmotnoprávnom význame. Počítanie upravuje odlišne v závislosti od toho, či sa lehota počíta podľa dní, je určená polovicou mesiaca, je určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov. Začiatok plynutia lehoty určenej podľa dní začína plynúť nasledujúcim dňom potom, čo nastala rozhodujúca udalosť, t.j. právna skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre začiatok lehoty. Citované ust. v § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje odlišne koniec lehoty, a to v prípade, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. V takom prípade je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a to bez zreteľa na to, či sa lehota počíta podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov. Nakoľko pre uplatnenie hmotnoprávnych vzťahov je rozhodujúce, kedy bol úkon, pre ktorý je stanovená lehota doručený druhej zmluvnej strane, pre včasné uplatnenie je rozhodujúce, aby v posledný deň lehoty bol prejav doručený druhej zmluvnej strane do 24. hodiny posledného dňa. Charakteristickým znakom hmotnoprávnej lehoty vo vzťahu k počítaniu času nie je iba to, že počítanie času je predmetom právnej úpravy v Občianskom zákonníku, ale aj to, že dodržanie lehoty je v zásade naplnené iba vtedy, ak úkon, ktorého včasnosť treba posúdiť treba doručiť jeho adresátovi.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba na súd bola podaná dňa 28.09.2015 čo je najbližšie nasledujúci pracovný deň po uplynutí lehoty splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX dňom 26.09.2012 (sobota). Z uvedeného preto odvolací súd považoval odvolanie žalobcu týkajúce sa zamietavého výroku v časti nepriznania uplatneného nároku vo výške 54,78 eura za dôvodné, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 387 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 dos. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti bolo nesprávne posúdenie premlčacej lehoty vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške 54,78 eura.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku v sume 54,78 eura.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 396 ods. 1, 3 v spojení s§ 262 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove dňa 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.