Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Cb-85-2014.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
40Cb/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patricií Kepeňovou v sporovej veci žalobcu obchodnej spoločnosti OZETA, s.r.o. so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO 44 360 835 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovanému Ing. R. T., bytom Na N. XXXX/XA, XXX 05 Trenčín, občanovi Slovenskej republiky o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 29.800 eur n e z a s t a v u j e .
II. Žaloba sa z a m i e t a .
III. Žalovanému súd voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca R. N. sa žalobou zo dňa 26.07.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.07.2013 (č. l. 1-3) domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 26.07.213 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 02.11.2010 Dohodu o rozdelení majetku MODEV s. r. o. so sídlom Špitálska 53, 811 08 Bratislava, IČO 35 816 546, obaja ako spoločníci predmetnej obchodnej spoločnosti. Podľa predmetnej dohody obchodná spoločnosť MODEV s. r. o. k 30.12.2010 ukončí svoju akúkoľvek činnosť. Účastníci dohody ako spoločníci obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. sa zaviazali vykonať likvidáciu obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. podľa Obchodného zákonníka, pričom na likvidácií sa mali spoločníci podieľať rovnakým dielom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedenú dohodu nerešpektoval a odmietal spolupracovať pri likvidácii predmetnej obchodnej spoločnosti so žalobcom, dňa 05.12.2011 požiadala obchodná spoločnosť MODEV s. r. o. zastúpená žalobcom mediátora o sprostredkovanie mediácie na základe Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o., pričom mediátor určil termín mediačného stretnutia na 20.12.2011 o 10.00 hod. o čom upovedomil žalovaného aj žalobcu. Súčasne sa dňa 12.12.2011 v Trenčíne uskutočnilo zasadnutie riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o., ktorého predmetom malo byť, okrem iného, schválenie návrhu na zrušenie, likvidáciu a zánik spoločnosti rozhodnutím spoločníkov a schválenie likvidátora v zmysle predmetnej dohody. Vzhľadom k tomu, že spoločníci sa nedohodli na ďalšom postupe valného zhromaždenia, valné zhromaždenie bolo ukončené. Dňa 20.12.2011 sa uskutočnila mediácia s mediátorom, pričom žalovaný ústne s likvidáciou spoločnosti nesúhlasil. Dňa 11.01.2012 bolo navrhované stretnutie spoločníkov obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o., na ktorom sa malo uskutočniť mimoriadne valné zhromaždenie s programom opätovného zrušenia obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. s likvidáciou a ustanovením likvidátora. Predmetné stretnutie bolo preložené
na deň 13.01.2012, pričom žalobca a žalovaný sa na stretnutie dostavili, žalobca zápisnicu z valného zhromaždenia podpísal, žalovaný túto však odmietol podpísať. Žalovaný a to napriek predchádzajúcim snahám žalobca bezdôvodne odmieta, resp. sa sabotuje vstup obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. do likvidácie napriek tomu, že s uvedeným výslovne súhlasil a na predmetné konanie sa zaviazal v predmetnej dohode. Dňa 26.02.2013 žalobca písomne vyzval žalovaného okrem iného na dodržiavanie predmetnej dohody a spoluprácu pri likvidácii obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. Na túto výzvu žalovaný doposiaľ nereagoval. V zmysle predmetnej dohody sa účastníci zaviazali, že v prípade nedodržania podmienok predmetnej dohody je zmluvná strana povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur. Nakoľko je nepochybné, že účastníci Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi si dojednali v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 30.000,- eur, pričom žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam žalobcov ako aj obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. na dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z predmetnej dohody, túto dohodu nerešpektoval, neposkytol súčinnosť pri vydať si MODEV s. r. o., žalobca žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
2. Súd o predmetnom nároku žalobcu rozhodol platobným rozkazom č. k. 12Ro/353/2013-18 zo dňa 29.10.2013. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor (č. l. 19-20), v ktorom uviedol, že v Dohode o rozdelení majetku MODEV s. r. o. zo dňa 02.11.2010 sa spoločníci predmetnej obchodnej spoločnosti dohodli na ukončení jej obchodnej činnosti k 31. 12. 2010 a jej vstupe do likvidácie s tým, že zásoby a inventár predajne budú prevedené na dve nové firmy spoločníkov, takisto sa dohodli na rozdelení automobilov, predajní, skladov a distribúcie s tým, že žalobca podpíše zmluvu pre rozvoz pre firmu žalovaného. Predmetnú dohodu nedodržal žalobca, nikdy nedošlo k rozdeleniu predajní, nakoľko žalobca previedol v marci 2011 bez vedomia žalovaného celý majetok obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. do obchodnej spoločnosti vtedajším názvom MODEV-SK, s. r. o., súčasne žalobca nepodpísal zmysle dohody zmluvu pre rozvoz pre firmu žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že spoločníci uzatvorili koncom roka 2010 ústnu dohodu, ktorou bola predmetná Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. zrušená, pričom spoločníci obchodná spoločnosti MODEV s. r. o. sa dohodli, že predmetná obchodná spoločnosť bude naďalej pokračovať vo svojej činnosti. Následne však ani k naplneniu tejto dohody v dôsledku konania žalobca nedošlo, nakoľko žalobca previedol bez vedomia žalovaného celý majetok obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. na vlastnú obchodnú spoločnosť MODEV-SK, s. r. o. Podľa názoru žalovaného nezavinil porušenie povinnosti z predmetnej dohody čo sa týka likvidácie spoločnosti MODEV s. r. o., nakoľko žalobca nesplnil svoje povinnosti uvedené v dohode, v dôsledku čoho obchodná spoločnosť MODEV s. r. o. nemohla byť daná do likvidácie. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. K odporu sa žalobca vyjadril písomne ( č. l. 66-67) i ústne na pojednávaní tak, že nie je pravdou, že by Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. bola ústne zrušená. Nakoľko predmetná dohoda bola uzatvorená písomne, pričom obaja spoločníci s jej obsahom súhlasili a túto vlastnoručne podpísali, nemohla byť zrušená iba obyčajnou ústnou dohodou medzi spoločníkmi ako tvrdí žalovaný, ale s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka len písomne. Predmetná dohoda bola dokonca uložená aj v Notárskom centrálnom registri listín prostredníctvom notárskeho úradu JUDr. Denisa Adamkovičová. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej dohode sa spoločníci dohodli, že v prípade akýchkoľvek sporov bude mediátorom právna kancelária JUDr. Birošová. Prostredníctvom tejto mediácie sa žalobca viackrát pokúšal riešiť vzniknutú situáciu v zmysle predmetnej dohody, žalovaný však aj napriek tomu nespolupracoval, a to ani s mediátorom ani zo žalobcom. Skutočnosti, ktoré žalovaný opisuje vo svojom odpore a ktoré žalobca v zmysle dohody podľa jeho názoru nedodržal, boli iba dôsledkom konania žalovaného, ktorý po podpísaní predmetnej dohody bezdôvodne odmietal a súčasne sabotoval vstup obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. do likvidácie. Súčasne poukázal na konanie žalovaného po uzavretí predmetnej dohody, ktorým ohrozil platobnú schopnosť obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. tým, že v januári 2011 vybral z vtedajšieho účtu obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. finančnú hotovosť spolu v sume 200.000,- eur napriek tomu, že na takéto konanie nebol oprávnený.
4. V priebehu konania súd uznesením č. k. 40Cb/85/2014-89 zo dňa 08.09.2015 s právoplatnosťou dňa 29.09.2015 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca R. N. a aby do konania na jeho miesto vstúpila ako žalobca obchodná spoločnosť OZETA, s.r.o. so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO 44 360 835.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 07.11.2017, na ktorom otvoril pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 (č. l. 4), potvrdenie o registrácii a uložení prvopisu listiny v elektronickej podobe do Notárskeho centrálneho registra listín (NCRIs) (č. l. 4), úplné znenie zakladateľskej listiny (čl. 147). Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom ostatných listinných dôkazov predložených stranami sporu, výsluchom svedka Tibora N. a pripojením vyšetrovacieho spisu KRPZ v TN, č. spisu ČVS KRP-19/2-VYS-TN-2016, nakoľko tieto vzhľadom na právny názor súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP uvedený ako svoje predbežné právne posúdenie veci, neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej vzhľadom na skutočnosť nespornú medzi stranami sporu, že obsah písomnej dohody súhlasí s obsahom dohody spoločníkov (neboli potrebné pre posúdenie platnosti tejto dohody ale na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným).
6. Na pojednávaní dňa 07.11.2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 29.800,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť z dôvodu započítania tejto sumy jednostranným započítaním zo strany žalobcu a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol, že podľa jeho názoru je Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi platná, čo potvrdil aj žalovaný vo svojich viacerých vyjadreniach, v ktorých namietal jedine skutočnosť, že neporušil túto dohodu a naopak, že dohodu porušil Tibor N., z čoho vyplýva, že akceptuje platnosť predmetnej dohody. Podľa jeho názoru sa jedná o dohodu medzi dvoma fyzickými osobami v rámci zmluvnej voľnosti a nejde o suplovanie valného zhromaždenia, súčasne je nepochybné, o aké osoby sa jedná. Obsahom predmetnej dohody je postup dvoch spoločníkov do budúcnosti v rámci ukončenia činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej sú spoločníkmi, pričom sa jednalo o dohodu, podľa ktorej obaja spoločníci mali pokračovať v prevádzkovaní vlastných firiem, na ktoré mal byť prevedený majetok spoločnosti MODEV s.r.o. v rámci likvidácie.
7. Na pojednávaní dňa 07.11.2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazujeme na neplatnosť Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi, nakoľko spoločníci spoločnosti sa na takomto obsahu zmluvy nie sú oprávnení dohodnúť, rozhodnutie o zrušení spoločnosti patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je platné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (rozhodnutie spoločníka o zrušení spoločnosti je jeho právom a nie povinnosťou, ktorú nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou) a súčasne je neurčitá, nakoľko z dojednania nie je zrejmé, komu a kedy vzniká nárok na zmluvnú pokutu. Súčasne poukázal na ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalovaný porušenie povinností nezavinil. Nesúhlasil so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 29.800,- eur v dôsledku započítania, nakoľko žalovaný neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní a z dôvodu, že žalovaný si uplatňuje nárok z nájomného, ktoré je predmetom započítania, v samostatnom konaní pred súdom.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Pôvodný žalobca a žalovaný dňa 02.11.2010 uzavreli Dohodu o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi, pričom v čase uzavretia predmetnej dohody boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. so sídlom Špitálska 53, 811 08 Bratislava, IČO 35 816 546. Súčasný žalobca obchodná spoločnosť OZETA, s.r.o. nadobudla pohľadávku o ktorú sa v konaní jedná postúpením, pričom súd uznesením č. k. 40Cb/85/2014-89 zo dňa 08.09.2015 s právoplatnosťou dňa 29.09.2015 pripustil zmenu v osobe žalobcu.
9. Z obsahu Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 vyplýva, že spoločníci predmetnej obchodnej spoločnosti sa dohodli, že obchodná spoločnosť MODEV s. r. o. k 31.12.2010 ukončí obchodnú činnosť, nákup a predaj odevov podľa živnostenského zákona, ak bude daná do likvidácie podľa Obchodného zákonníka. Od 01.01.2011 budú pokračovať v nákupe a predaji odevov dve nové obchodné spoločnosti, ktorých majiteľmi budú samostatne Ing. Ľubomír T. a Tibor N.. Predmetná dohoda ďalej obsahuje spôsob rozdelenia predajní, skladov a distribúcie, zásob, inventárneho majetku, automobilov a týka sa zamestnancov a nájomných zmlúv, ktoré budú prezmluvnené na nové obchodné spoločnosti. jej súčasťou je aj dohoda spoločníkov, že na likvidácii obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. čo spoločníci budú podieľať rovnakým dielom, že v prípade nedodržania dohodnutých podmienok bude udelená sankčná pokuta vo výške 30.000,- eur, že mediátorom v prípade sporu bude právna kancelária JUDr. Birošová a, že práve používať značku MODEV a M-Danielli majú obaja spoločníci a že informujú zamestnancov, dodávateľov tovaru a služieb a odberateľov spoločným listom o rozdelení spoločnosti.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO513_1991SK %2523300'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
14. Podľa § 68 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
15. Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len "rozdelenie spoločnosti zlúčením"), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza táto časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností; podiely jednotlivých nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
16. Podľa § 69 ods. 5 Obchodného zákonníka spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.
17. Podľa § 70 ods. 1 Obchodného zákonníka ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu ( § 69 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252369'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
19. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.
20. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti ex officio. Rozpor s dobrými mravmi môže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy ak tento úkon nie je v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádza, za predpokladu, že jedna zmluvná strana svojim konaním porušila dobré mravy na ťarchu druhej zmluvnej strany, ktorej v dôsledku takéhoto konania vznikne právo dovolávať sa právnej ochrany na súde.
21. Spoločnosť sa zrušuje s likvidáciou alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (§ 69). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu. V prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou vykoná likvidátor likvidáciu podľa ustanovení § 70 a nasl. Obchodného zákonníka, výsledkom ktorého je speňaženie obchodného majetku zrušenej obchodnej spoločnosti a rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok).
22. Z obsahu Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 ako i z tvrdenia žalobcu v žalobe však vyplýva dohoda spoločníkov o vstupe obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. do likvidácie a súčasne dohoda o rozdelení obchodného majetku predmetnej obchodnej spoločnosti. Takýto postup spoločníkov a dohoda v takomto znení podľa názoru súdu odporuje zákonu, nakoľko tento pozná dva druhy zrušenia obchodnej spoločnosti, a to s likvidáciou alebo bez likvidácie s právnym nástupcom. Na základe uvedeného je podľa názoru súdu Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, tento dokonca obchádza, keď postupom podľa tejto dohody si spoločníci rozdelia obchodný majetok obchodnej spoločnosti MODEV s. r. o. a túto zrušia s likvidáciou bez právneho nástupcu. Tvrdenie žalobcu, že k rozdeleniu majetku malo dôjsť až v rámci likvidácie a to prevedením majetku na spoločníkov bez jeho speňaženia, z obsahu zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu možno prípadne v likvidácii teoreticky namiesto speňaženia majetku previesť časť obchodného majetku na spoločníkov bez jeho speňaženia, z dohody však jednoznačne vyplýva, že v nákupe a predaji odevov budú pokračovať dve nové obchodné spoločnosti, ktorých majiteľmi budú samostatne Ing. R. T. a R. N., teda jednoznačne vyplýva úmysel obchodnú spoločnosť MODEV s. r. o. rozdeliť a pokračovať v podnikaní a nie prijať ako likvidačný zostatok obchodný majetok zaniknutej obchodnej spoločnosti. Tento záver podporuje i znenie piateho odseku predmetnej dohody: „spoločníci sa dohodli, že informujú zamestnancov, dodávateľov tovaru a služieb a odberateľov spoločným listom o rozdelení spoločnosti“.
23. Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorý možno všeobecne charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Z uvedenej všeobecnej charakteristiky vyplynú aj nasledujúce charakteristické črty zmluvnej pokuty: zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť; záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel; zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil; sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti. Podmienkou
platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ak sa zmluvná pokuta viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (napr. "hrubé porušenie"), vyžaduje sa, aby strany v dohode o zmluvnej pokute určili, čo sa rozumie takýmto porušením. V praxi sa tiež možno stretnúť so situáciou, že povinnosť, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou, je v hlavnej zmluve vyjadrená neurčito a nezrozumiteľne. V dôsledku toho môže byť neplatná aj hlavná zmluva ako celok alebo jej časť. Tu potom platí, že ak je dôvodom neplatnosti v zmysle § 37 OZ postihnutá hlavná zmluva, neplatné sú aj dojednania akcesorického charakteru viažuce sa na túto zmluvu, teda aj dohoda o zmluvnej pokute. Okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený. Zmluvnú pokutu možno teda dohodnúť pre prípad zabezpečenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, a to tak hlavnej, ako aj vedľajšej. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť nielen jednotlivú zmluvnú povinnosť, ale aj záväzok ako celok. Podmienkou však v každom prípade je, aby to bolo v dohode o zmluvnej pokute presne a zrozumiteľne vyjadrené tak, aby zabezpečená povinnosť, resp. povinnosti, bolo možné bez pochybností identifikovať. Jednou z charakteristických čŕt zmluvnej pokuty je, že záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter (teda zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje). Na základe uvedeného v prípade neplatnosti hlavnej zmluvy, neplatné sú aj dojednania akcesorického charakteru viažuce sa na túto zmluvu, teda aj dohoda o zmluvnej pokute.
24. Nakoľko súd dospel k záveru, že Dohoda o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 je absolútne neplatná, je neplatná aj v nej obsiahnutá dohoda o zmluvnej pokute. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom ostatných listinných dôkazov predložených stranami sporu, nakoľko tieto vzhľadom na právny názor súdu o neplatnosti predmetnej dohody, neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko neboli potrebné pre posúdenie platnosti tejto dohody ale na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.
25. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému na základe Dohody o rozdelení majetku MODEV s. r. o. medzi spoločníkmi zo dňa 02.11.2010 a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne súd rozhodol, že konanie v dôsledku späťvzatia časti žaloby žalobcom v sume 29.800,- eur s prislúchajúcim príslušenstvom nezastaví v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Žalovaný so zastavením konania nesúhlasil z dôvodu, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní neuznáva vzhľadom na neplatnosť predmetnej dohody a z dôvodu, že žalovaný si uplatňuje nárok z nájomného, ktoré je predmetom započítania, v samostatnom konaní pred súdom. Súd tieto dôvody vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu a svoj právny názor na opodstatnenosť nároku žalobcu v tomto konaní, posúdil ako dôležité.
26. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).