Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-161-2017.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/161/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému C. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. novembra 2017, takto
rozhodol:
obžalovaný: C. Y.,
X.. XX. H. XXXX Y. B., V. L. Y. B., X. N. H.. F. Č.. XXX/X, V. Č. Y. B., Y. M. R.. C., X. N. E. Č.. XX,
j e v i n n ý , ž e
v V., Y. S. K. a inde, v období od 1. septembra 2015 do 18. marca 2017, keďže nebol vôbec zamestnaný a ani si preukázateľne nehľadal zamestnanie, čím sa zbavil možnosti poberať pravidelný príjem, vôbec neprispieval na výživu svojmu synovi V. Y., X.. XX. R. XXXX, vtedy umiestnenému v Reedukačnom centre v V., na ulici H. Č.. XXX, pričom mu táto povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a k tejto bol navyše zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/144/2014 z 8. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. októbra 2014, na základe čoho bol povinný prispievať na jeho výživu vo vyššie uvedenom období sumou 27,13,- € mesačne a to vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra v Tornali, čím spôsobil dlh na výživnom v sume 504,09,- € a toho sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/36/2015 z 19. augusta 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného C. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd vykonal dňa 08.11.2017 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný bol na tento termín hlavného pojednávania riadne a včas predvolaný, a to dňa 01.11.2017 prostredníctvom OO PZ Zvolen, pričom sa naň bez ospravedlnenia nedostavil a bol poučený o tom, že súd v prípade jeho neospravedlnenej neúčasti môže vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že svoje konanie ľutuje a bude sa snažiť svoj dlh na výživnom podľa svojich možností splatiť. Ďalej sa ku skutku nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej L.. Z. L., zástupkyne Reedukačného centra V., ktorá uviedla, že obžalovaný nezaplatil nič zo sumy za výživné, ktorá je uvedená v obžalobe, a taktiež uviedla, že dieťa počas doby neplatenia výživného netrpelo núdzou a neplatenie výživného zo strany otca nezanechalo trvalé následky na dieťati.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 144/2014 zo dňa 08.09.2014, právoplatný 17.10.2014 súd zistil, že v tom čase maloletý V. Y. bol ponechaný v ústavnej starostlivosti v Reedukačnom centre V..
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 36/2015 zo dňa 19.08.2015, právoplatný 19.08.2015 súd zistil, že obžalovaný odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Trestného zákona, a to za neplatenie výživného na syna Tomáša ako aj ďalšie 2 dcéry. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s povinnosťou podľa jeho možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že obžalovaný bol v rokoch 2015 až 2017 vedený ako nezamestnaný, a to celkovo 14 dní na prelome júla a augusta 2016 a nebol poberateľom žiadnej dávky.
Zo správy Strednej odbornej školy V. súd zistil, že syn obžalovaného V. Y. bol žiakom ich školy do 18.03.2017.
Zo správy Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra súd zistil, že obžalovaný bol 9 krát priestupkovo riešený, prevažne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopúšťal voči svojej manželke, a za priestupky proti verejnému poriadku.
Z odpisu registra trestov súdu zistil, že obžalovaný bol 7 krát súdne trestaný, z toho 5 krát za prečin nebezpečného vyhrážania a 4 krát na nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na základe vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Zvolen.
V súlade s § 2 ods. 6 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súlade s § 220 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnom období uvedenom v obžalobe vznikol obžalovanému na výživnom voči poškodenej dlh uvedený v obžalobe. Obžalovaný v tom období nebol ( okrem vyššie spomínaných 14 dní) vedený v registri nezamestnaných na UPSVaR, teda preukázateľne si nehľadal prácu, aby mohol zarábať a platiť bežné výživné. Navyše tohto skutku sa dopúšťal po celú dobu uvedenú v obžalobe napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že v auguste 2015 bol za rovnaký prečin odsúdený a že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia.
Obžalovaný sa ku skutku priznal, oľutoval ho, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní trestu.
Výpoveď zástupkyne Reedukačného centra V., ktorému mal obžalovaný platiť výživné, súdu potvrdilo, že obžalovaný dlhodobo nemal záujem na výchove a ani výžive svojho syna, pričom nezaplatil ani jednu splátku výživného, ktoré bolo rozsudkom súdu určené na minimálnu výšku.
Pri hodnotení týchto výpovedí ako aj listinných dôkazov samostatne ako aj v ich súhrne súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním uvedeným v obžalobe naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko od augusta 2015 až do marca 2017 si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Súd pri rozhodovaní ohľadne trestu vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. Zákona, teda že sa pri výpovedi v prípravnom konaní priznal ku spáchaniu skutku a s súd taktiež konštatoval existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný bol dňa 19.08.2015 právoplatne odsúdený za rovnaký prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá mu uplynie až 19.08.2018.
Súd napriek rovnomernému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neuložil obžalovanému trest odňatia slobody na úplnej spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v § 207 ods. 3 určená v rozmedzí 1 až 5 rokov, a to z dôvodu, že obžalovaný sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustil opakovane. Vzhľadom na skutočnosť, že sa skutku, za ktorý je v tomto konaní stíhaný, dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia za rovnaký prečin, mu tento trest odňatia slobody podmienečne neodložil na skúšobnú dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takýto trest súd považuje za nevyhnutný a zároveň aj postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho od páchania ďalšej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.