Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a členov senátu W.. W. T. F. Ľ. Š. v trestnej veci obžalovaného W. Č., I.. XX.XX.XXXX v Bratislave stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 v Bratislave takto

rozhodol:

Obžalovaný:

W. Č., nar. 08.XX.XXXX O. Z., trvale bytom Z., Z. XX,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e v bode 1/ v období od roku 1999 do 09.09.2006 v byte vo O. Q. na O. XXX, psychicky a fyzicky týral svoju družku a od augusta 2003 v byte v Bratislave na Z. XX svoju manželku V. Č., tým spôsobom, že ju aj s maloletým synom W..Č.., nar. XX.XX.XXXX zamykal v byte, z ktorého sa nemohla nikde vzdialiť, aby sa nemohla stretávať s príbuznými, nesmela nikde telefonovať, a keď sa odvážila ísť so synom do obchodu, tak ju fyzicky napadol, najčastejšie údermi do oblasti tváre a hlavy, pričom ju bezdôvodne i fyzicky napádal takmer denne, viac krát ju zamkol v byte so synom bez vody a stravy, neprispieval jej finančne na domácnosť a ani na stravu, musela mu odovzdať aj vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý poberala na dieťa, asi v decembri r.1999, keď sa po troch dňoch vrátil domov na otázku družky, že kde bol, reagoval tak, že ju sotil na zem, kde ju kopal do oblasti hlavy a chrbta a následne aj napriek veľkým bolestiam ju donútil obliecť sa a vyvenčiť s ním spoločne psa, asi v júni roku 2000 keď kúpala syna, chytil ju za vlasy a búchal ju o stenu, následkom čoho mala krvné podliatiny na tvári a keď prišli na návštevu jeho rodičia, ktorí jediní smeli vstúpiť do ich bytu, donútil ju, aby sa učesala tak, aby modriny neboli vidieť a zakázal jej sťažovať sa im, od augusta 2003,keď sa presťahovali do Bratislavy na Z. XX, sa celá situácia opakovala, od novembra 2005 úplne prestal financovať celú rodinu a neplatil za spoločný byt, donútil manželku podpísať úverovú zmluvu vo výške 300.000,-Sk, z ktorej do bytu kúpil nábytok vo výške cca. 20.000,-Sk a zvyšok peňazí minul pre vlastnú potrebu, 17.05.2006 násilím zobral manželke vyplatený rodičovský príspevok za 4 mesiace vo výške 16.400,-Sk a keď v roku 2005 doviedol do ich spoločného bytu milenku, svoju manželku aj v čase druhého tehotenstva s maloletým synom zamykal do kuchyne alebo spálne bez vody a stravy, pričom nesmeli ísť von z miestnosti ani na toaletu, dňa 28.05.2006 ich zamkol v izbe aj napriek tomu, že maloletý syn mal horúčku, naďalej aj počas tehotenstva manželku bezdôvodne fyzicky napádal, nútil ju počas rizikového tehotenstva, aby sa starala aj o milenkinho psa a upratovala po ňom, po príchode z pôrodnice v januári roku 2006 nedovolil prísť do bytu jej matke a vyhrážal sa, že jej strčí do kabelky drogy a zavolá policajtov, dňa 17.04.2006 ju počas riadeniam vozidla v ktorom bola aj maloleté dcéra V.. Č.., nar. XX.XX.XXXX, udrel päsťou do zátylku tak, že na chvíľu stratila vedomie, dňa 25.05.2006 sa zo spoločného bytu so svojou milenkou odsťahoval do prenajatého bytu, pričom svoju manželku aj napriek tomu neustále kontroloval osobne alebo telefonicky, dňa 08.07.2006 prišiel za manželkou do spoločného bytu, kde ju silno udrel do ľavej časti tváre a zamkol ju do kuchyne, pričom sa jej vyhrážal, že

jej zoberie deti, na čo poškodená zavolala políciu a následne sa odsťahovala k matke do Ružomberka, po jej príchode do Bratislavy dňa 09.09.2006 v čase o 11.00 hod. ju čakal obvinený v spoločnom byte, kde sa jej vyhrážal, že ju s deťmi zabije a následne ju sotil, na čo sa jej podarilo zatelefonovať otcovi, ku ktorému sa následne aj s deťmi presťahovala, fyzicky a verbálne napádal aj W.. W.. Č.., I.. XX.XX.Y., pričom im svojim konaním dlhodobo spôsoboval psychické a fyzické utrpenie,

v bode 2/

dňa 09.09.2006 v čase okolo 13.30 hod. v Bratislave na Z. XX na X. B. obytného domu fyzicky napadol poškodeného K. O. tým spôsobom, že po ústnej hádke ho úmyselne kopol do pravého kolena, čím poškodenému spôsobil zranenie podľa vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctva W.. W. K., a to poškodenie vnútorného menisku pravého kolena, vyžadujúceho si práceneschopnosť v trvaní od 11.09.2006 do 14.10.2006, t.j. 33 dní.

t e d a

v bode 1/

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, po dlhší čas,

v bode 2/

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

v bode 2/

úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 ( päť ) rokov a zároveň sa mu ukladá probačný dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a), písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosť spočívajúca v príkaze:

- nepriblížiť sa k poškodenej V. Č., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, bez jej súhlasu,

- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného K. O. I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, Z. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného W. Č., výsluchom svedkov poškodených V. Č., K. O. a opatrovníčky maloletého W. Č. - B.. R. N., výsluchom svedkov N. Z., E. Č., W. Č., L. Z. F. W. Č., výsluchom znalcov B.. T. Y., F. W.. T. G., prečítaním výpovede z prípravného konania svedka R.. V. Č., prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ako aj s oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. Č. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutkov v bode 1/ aj bode 2/ obžaloby, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku pod bodom 1/ rozsudku uviedol, že nič z toho, čo je uvedené v obžalobe sa nezakladá na pravde. Obžalovaný nemohol fyzicky týrať a napádať manželku - poškodenú a následne ju spolu so synom zamykať v byte, nakoľko už po dvoch mesiacoch spolužitia mali psíka, ktorého manželka, vtedy družka, chodila denne venčiť. Poškodená tiež chodila cez deň nakupovať, keďže obžalovaný nemal kedy. Rovnako nie je vôbec pravda, že by k nim mala rodina poškodenej zakázané chodiť, navštevovala ich s tým, že to boli aj týždenné pobyty, pričom obžalovaný uviedol, že s rodičmi poškodenej mali nadštandardný vzťah a nie je pravda, žeby sa mal vyhrážať matke poškodenej. Ohľadom úveru, o ktorom sa hovorí v obžalobe obžalovaný uviedol, že ide o úver, ktorý si s poškodenou brali spoločne, bolo to riadne na pobočke G. Z., pričom ten úver bol na základe spoločnej dohody, keďže s poškodenou chceli začať podnikať. V novembri 2005 obžalovaný prišiel o zamestnanie s tým, že úverom ďalej zabezpečovali chod rodiny a minuli ho s poškodenou spoločne. Obžalovaný tiež vypovedal, že nikdy poškodenú neudrel, nespôsobil jej žiadnu ujmu a to, že si domov doviedol jeho vtedajšiu priateľku, tak to už boli s poškodenou rozídení a ona to vedela vopred. S poškodenou sa dohodli aj na vymedzenom priestore jednej izby, kde mal obžalovaný s novou priateľkou prespávať. Obžalovaný poškodenú a syna W. ďalej zabezpečoval potravinami, nikde ich nezamykal, pričom poškodenej sa snažil pomáhať tým, že syna odnášal do školy a zo školy, chodil venčiť ich spoločného psa. Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodenou sa dohodli na rozvode a rozdelení ich spoločného majetku, a to až pokiaľ do toho nevstúpil svokor, svedok L. Z., ktorý sa obžalovanému vyhrážal, že pokiaľ ihneď neopustí byt na Z. U. O. Z. a neprenechá ho výlučne manželke, tak prinajmenšom zariadi, že ho dostane do basy, alebo zastrelí. K synovi W. obžalovaný uviedol, že pokiaľ do vzťahu medzi ním a poškodenou nevstúpil svokor svedok L. Z., tak so synom boli veľmi naviazaní a trávili spolu veľa voľného času. Obžalovaný tiež uviedol, že nie je pravda, že by poškodenej zobral vyplatený rodičovský príspevok za štyri mesiace, nakoľko peniaze mali umiestnené spoločne na jednom mieste a ak ich niekto nevyhnutne potreboval, tak si ich zobral s tým, že o tom upovedomil druhého, pričom ani v tom období a ani predtým a ani potom poškodenú nenapadol. Ku skutku pod bodom 2/ obžaloby obžalovaný vypovedal, že dňa 09.09.2006 sa prebral zo spánku v jeho vopred dohodnutom a vyčlenenom priestore v spoločnom byte, v synovej izbe a to na fyzický útok svokra L. Z., ktorý mal v ruke krátku guľovú zbraň a vtedy neznámeho muža, o ktorom sa neskôr dozvedel, že to bol poškodený K. O.. Obžalovaný ďalej vypovedal, že menovaní ho niekoľkokrát atakovali do oblasti hlavy, rozkroku, zobrali mu telefón, ku ktorému sa dostal po dlhšej dobe a zavolal políciu a neskôr vyhľadal lekára s tým, že bol práce neschopný päť dní. Obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že by akýmkoľvek spôsobom zaútočil na svokra L. Z. a na poškodeného O., nakoľko obaja boli omnoho fyzicky zdatnejší a svokor mu neustále hrozil aj krátkou guľovou zbraňou. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že ohľadom skutku, keď mal byť napadnutý svokrom a poškodeným O., podal obžalovaný trestné oznámenie a v tej veci bol dňa 09.09.2006 vypočutý na polícii, kde dostal aj tlačivo pre lekára. Na otázku predsedu senátu ohľadom fyzického napadnutia poškodeného O., ktorého mal obžalovaný kopnúť do pravého kolena, obžalovaný uviedol, že nemá potuchy ako došlo k zraneniu kolena poškodeného O., pričom obžalovaný uviedol, že napadnutý bol on a to vtedy, keď bol na posteli a keď sa následne dostal k telefónu.

Poškodená - svedkyňa V. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom ohľadom skutku pod bodom 1/ rozsudku vypovedala, že s obžalovaným začali spolu žiť po narodení syna od roku 1999, pričom obžalovaného sa začala báť ešte predtým ako spolu začali žiť, ale

nemohla cúvnuť, nakoľko si neuvedomovala, že to je až také zlé. Počas tehotenstva bývala u mami s tým, že obžalovaný bol na ňu agresívny od začiatku. Aj keď boli na dovolenke v Z. M., tak ju obžalovaný zatváral do izby, nemohla nikam ísť, zatváral ju aj na pol dňa, bol agresívny a keď bola poškodená tehotná tak sa jej vyhrážal, že keď porodí syna, tak ju zabije. Keď sa narodil syn, tak bývali v Q. v byte, aj tam poškodená bola stále v izbe. Potom sa presťahovali do Bratislavy, aj tam obžalovaný poškodenú stále zamykal. Poškodená ďalej vypovedala, že pokiaľ ide o rodičovský príspevok, tak ten obžalovanému odovzdávala. Pokiaľ ide o fyzické útoky, poškodená vypovedala, že obžalovaný jej napr. obúchal hlavu o stenu s tým, že mala modriny aj vzadu na hlave, pričom obžalovaný ju taktiež donútil podpísať úverovú zmluvu. Keď bola poškodená druhý krát tehotná, tak syna vyhodil z izbičky, do ktorej si nasťahoval ženu, ktorá mala vtedy asi 15 alebo 16 rokov, a ktorá naňho dala neskôr trestné oznámenie. Obžalovaný sa s tou ženou pohybovali po byte, pričom poškodená uviedla, že s malým synom boli zavretí v izbe a nemohla vyjsť, lebo by ju obžalovaný zbil. Vyjsť z izby mohli iba vtedy, keď oni odišli. Poškodená taktiež vypovedala, že obžalovaný bol agresívny, všetko mu vadilo, úplné drobnosti, doma bol stále krik a stres, pričom raz keď išli na Patrónku v aute, tak poškodená dostala ranu do hlavy, lebo jej obžalovaný povedal, aby „šúlala auto“. Poškodená stratila vedomie a keď sa prebrala, stáli na križovatke a obžalovaný držal volant zozadu. Keď sa obžalovaný odsťahoval z bytu, tak poškodenú so synom chodil stále kontrolovať, niekedy chodil venčiť psa, pričom raz chytil nervy, vyhrážal sa, že poškodenej zoberie deti a sotil ju. Poškodená ďalej dodala, že obžalovaný chodil pre syna do školy, búchal ho do brucha a keď doma syn niečo urobil, tak hneď od obžalovaného dostal bitku. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že raz v matkinom byte v L., keď matka poškodenej odišla a poškodená ostala s obžalovaným sama v byte, tak obžalovaný ako mal vypité povedal poškodenej, aby sa vyzliekla a nachystala jesť s tým, že ho mala kŕmiť a pri tom mňaukať. Obžalovaného mala kŕmiť v presných intervaloch a keď ich nedodržala, tak ju udrel. Obžalovaný chcel ísť potom do Bratislavy, poškodená sa mala ísť osprchovať, pričom obžalovaný na ňu vo vani vylial pivo a potom sa ňu vymočil. Obžalovaný chcel ísť na stanicu a potom vlakom do Bratislavy, ale nešli žiadne vlaky, tak poškodenú nechal stopovať a nadával jej, že by nemohla robiť ani prostitútku. Vtedy už bola poškodená tehotná a ochorela, musela byť v nemocnici. Na otázku obhajcu poškodená uviedla, že vzniknutú situáciu neriešila odchodom z toho dôvodu, lebo sa obžalovaného bála, pričom veľa krát chcela odísť, ale bola na tom psychicky tak, že si myslela, že to je bežné, pričom obžalovaný ju zamykal v byte a bil ju aj keď bola tehotná. Na otázku predsedníčky senátu ako často a ako akým spôsobom ju obžalovaný napádal poškodená uviedla, že to bolo podľa jeho nálady a vtedy, keď mu niečo vadilo, pričom najčastejšie poškodenej hovoril, že jej zlomí nos, že ju zabije a zoberie jej deti s tým, že nikdy to nerobil na verejnosti. Lekára nikdy nevyhľadala z toho dôvodu, že sa bála, že by jej obžalovaný ublížil keby zistil, že ju nenájde doma. U lekára bola iba jeden krát a to vtedy, keď jej obžalovaný obúchal hlavu v aute, pričom vtedy bola u nich aj matka obžalovaného. Poškodená na hlavnom pojednávaní ohľadom skutku pod bodom 2./ obžaloby vypovedala, že raz, keď ju obžalovaný zbil, tak volala otcovi, ktorý potom prišiel aj s kamarátom, pričom poškodená sa následne išla pobaliť do izby a počula krik a potom už len videla, že ten otcov kamarát kríval, ale ako sa to udialo to uviesť nevedela, lebo bola vedľa v izbe, pričom aj jej otec mal vtedy zlomený prst na ruke.

Svedkyňa N. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že obžalovaného spoznala asi pred 11 rokmi v práci, začali sa stretávať a po nejakom čase, asi po pol roku, obžalovaný začal mať agresívne sklony. Na základe toho podala svedkyňa trestné oznámenie. Obžalovaný bol násilnícky, bolo tam slovné napádanie. Svedkyňa nikdy nebola svedkom nejakého ataku na poškodenú, nakoľko ju videla asi jeden krát, a to v byte poškodenej a obžalovaného. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju bil a to takým spôsobom, že mala monokel na oku, takže päsťou do oka, päsťou do žalúdka a kopancami. Mala aj otras mozgu. Toto agresívne správanie trvalo asi pár mesiacov, možno pol roka. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že od obžalovaného neodišla z toho dôvodu, že vtedy mala 16 - 17 rokov. Neskôr ale odišla, keďže tam bolo aj vydieranie a psycho teror.

Svedkyňa E. Č., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedla, že obžalovaný je otec jej jediného dieťaťa, bol to človek ktorému dôverovala, boli medzi nimi nezhody. Ich manželstvo skončilo veľmi skoro, rozviedli sa po troch rokoch. Dôvodom rozvodu boli nezhody, keďže obžalovaný jej nevyhovoval ako človek. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju nikdy fyzicky nenapadol.

Svedok poškodený K. O.? na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, pričom ohľadom skutku pod bodom 2/ rozsduku vypovedal, že bol na dome, keď mal jeho kamarát - svedok Z. dostať telefonát od jeho dcéry - poškodenej V. Č. s tým, že ju obžalovaný bije. Poškodený ďalej vypovedal, že svedok Z. sa ho spýtal, že či s ním pôjde k dcére, pričom keď tam prišli, dvere im otvorila dcéra svedka Baláža poškodená V. Č., ktorú vtedy svedok videl prvýkrát. Bola v župane, boli tam aj dve deti a všetci boli uplakaní, fľakatí. Poškodený tiež uviedol, že následne šli dovnútra do obývačky, kde sedel obžalovaný, ktorý na nich začal kričať, aby vypadli. Poškodený z neho cítil alkohol a vtedy tam došlo aj k drobnej roztržke, pri ktorej si svedok zranil koleno. Obžalovaný vyskočil zo sedačky a napadol poškodeného, pričom následne sa volali policajti s tým, že svedok ich išiel počkať dole. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že so zranením bol aj u lekára a v spise by mali byť o tom aj zdravotné záznamy, poškodený bol aj práceneschopný. Dcéra svedka Z. ohľadom incidentu hovorila niečo také, že bola zbitá a aj deti, a že to nebolo prvýkrát, pričom podľa jej vyjadrení sa to viackrát opakovalo. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že keď išiel do bytu na žiadosť dcéry svedka Baláža, tak si pamätá, že obžalovaný vyskočil z gauča, sotil ho, tak isto napadol aj svedka Baláža, obžalovaný sa ich jednoducho snažil násilným spôsobom dostať z bytu. Poškodený obžalovaného nebil. K lekárovi šiel buď ešte v ten deň alebo na druhý deň.

Svedkyňa W. Č., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že manželstvo obžalovaného a poškodenej prebiehalo bežne, pričom nemá vedomosť o žiadnych konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou, okrem bežných manželských nezhôd. Svedkyňa vypovedala, že nikdy nebola svedkom nejakého fyzického útoku, dokonca k nim často chodievala, lebo poškodenej pomáhala s malým dieťaťom. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal k deťom fantastický vzťah a nikdy by im neublížil. Podanie trestného oznámenia zo strany poškodenej si vysvetľuje tak, že tam išlo o byt, zamontoval sa do toho otec poškodenej, nakoľko nebol spokojný s obžalovaným, mal voči nemu nejaké výhrady, nakoľko obžalovaný mal v tom čase priateľku a tak ho chcel dostať z bytu. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že má vedomosť o konflikte v byte obžalovaného a poškodenej s tým, že obžalovaný jej raz telefonoval, aby okamžite prišli do bytu, že potrebuje pomoc, aby ho odprevadili do nemocnice. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný bol doudieraný, napadnutý a krvavý, krv bola na stene aj na oblečení, pričom obžalovaný povedal, že bol napadnutý svokrom a ešte nejakým neznámym mužom. Menovaní si od obžalovaného pýtali papiere od bytu, ktoré im odmietol dať, pričom svedkyňa má vedomosť o tom, že svokor - svedok Baláž mal vtedy so sebou aj zbraň.

Svedok L. Z., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní ohľadom skutku pod bodom 1/ rozsudku vypovedal, že si dlho myslel, že manželstvo poškodenej a obžalovaného je normálne a v podstate nemal dôvod o tom pochybovať, až kým sa od bývalej manželky nedozvedel, že obžalovaný poškodenú bije a to dlhé roky. Poškodená im to nepovedala, lebo sa bála a hanbila. Keď sa poškodenej pýtal, či je to pravda, najprv mu nechcela nič povedať, ale potom sa mu priznala. Tiež svedkovi povedala, že raz keď išli s obžalovaným v aute cez N. a ona šoférovala, tak ju obžalovaný buchol tak, že prešli autom na červenú s tým, že poškodená ostala v bezvedomí. Poškodená mu hovorila aj o iných incidentoch, napr. v Ružomberku musela byť holá vo vani, spomínala nejaké výkaly a aj to, že ju obžalovaný zbil, tiež ju nútil ísť na ulicu, aby robila šľapku. Bolo toho viac. Svedok sa s obžalovaným porozprával, potom ako sa poškodená svedkovi priznala, a obžalovaný sľuboval, že sa napraví a už bude normálny. Ohľadom skutku pod bodom 2/ rozsudku svedok vypovedal, že poškodená mu raz zavolala s tým, že ju obžalovaný zase bije, na čo svedok šiel do ich spoločného bytu aj s kamarátom poškodeným O., kde im otvorila poškodená. Obžalovaný sa nachádzal v izbe. Obžalovaný vyskočil z postele, napadol poškodeného O. s tým, že svedok medzi nich skočil a vtedy ho obžalovaný pohrýzol aj do prsta. Obžalovaný následne volal policajtov a poškodený O. ich išiel čakať dole. Ešte pred týmto incidentom, keď poškodená išla na prázdniny do L., tak sa nechcela vrátiť, lebo sa bála obžalovaného. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že si nepamätá na konflikty v čase, keď bola poškodená tehotná, nakoľko mu nikdy nič nepovedala, pričom mu to povedala zhruba v roku 2006. Svedok uviedol, že sa mu sťažoval aj vnuk W. s tým, že ho obžalovaný bil, že keď si grgol v obchode, tak dostal päsťou do brucha. Svedok tiež uviedol, že keď poškodená išla do obchodu kupovať deťom ovocie, tak to museli zjesť vonku, lebo obžalovaný chcel peniaze a poškodená by dostala za to, že kúpila ovocie. Na účelom odstránenia niektorých rozporov bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, pričom svedok uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol v prípravnom konaní, keďže vtedy si to pamätal detailnejšie a v podstate dnes vypovedal zhodne.

Svedok v prípravnom konaní ohľadom skutku pod bodom 1/ rozsudku vypovedal, že sa dlhodobo zdržiaval mimo územia SR, pričom v roku 2005 sa prvýkrát dozvedel o nezhodách medzi poškodenou a obžalovaným. Svedok uviedol, že až od augusta roku 2006 dlhodobo ostal na SR a tak sa začal od poškodenej postupne dozvedať pravdu, pričom mu povedala, že obžalovaný ju dlhodobo bije. Svedok uviedol, že poškodená mu povedala jeden konkrétny prípad, a to keď šoférovala auto a v tom ju obžalovaný udrel do oblasti hlavy tak, že stratila vedomie. Taktiež mu poškodená prezradila, že ešte keď bola tehotná so synom W., tak že sa musela vyzliecť, kŕmiť obžalovaného lyžičkou, mňaukať pri tom každú minútu a keď neuhádla presne minútu, tak ju udrel do tváre, po osprchovaní sa na ňu vymočil a znova sa musela osprchovať, pričom v tom čase už bola tehotná. Svedok zároveň vypovedal, že keď poškodenú dňa 09.09.2006 zobral preč z bytu, tak mu poškodená povedala, že ju obžalovaný prinútil, aby nasilu jedla, nútil ju stopovať autá na hlavnej ceste, keďže nešiel žiadny vlak L., pričom keď sa jej nepodarilo nič stopnúť, tak jej povedal, že by nemohla robiť ani kurvu. Svedok uviedol, že hneď v tú noc poškodená začala krvácať a bola hospitalizovaná v nemocnici v Ružomberku a ostala na rizikovom tehotenstve. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že poškodenej nepovedal, aby od obžalovaného odišla preto, lebo o týchto príkoriach iba počul a to podstatne neskôr, ako sa to začalo.

Svedok W. Č., syn obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, a uviedol, že si nepamätá nič pekné, obžalovaný chodil preňho do školy, bil ho v šatni, bil ho aj doma, napríklad keď niečo vylial na tácku alebo keď niekam išli, napr. na hokej autom, kedy mal obžalovaný vypité. Okrem toho svedok vypovedal, že poškodená im napr. nemohla kupovať ovocie, a keď už bola sestra na svete a ešte bola v kočíku, tak museli ovocie zjesť vonku, aby to obžalovaný nevidel, lebo on chcel peniaze. Svedok ďalej vypovedal, že nemohol chodiť von a ani k ním nemohli chodiť jeho kamaráti, tiež mal zakázané chodiť von. Svedok raz videl cez presklené dvere ako obžalovaný bil na chodbe poškodenú, pričom výkriky cez dvere počul veľakrát. S poškodenou mávali modriny, na základnej školy sa ho učiteľky aj pýtali, z čoho tie modriny má. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že obžalovaný viackrát bil poškodenú aj vtedy, keď bola tehotná. Keď išiel spať tak počul výkriky, na čo sa šiel pozrieť a videl ako poškodená ležala na zemi a obžalovaný ju bil. Svedok tiež uviedol, že obžalovaného neberie ako svojho otca, cítil z neho strach a bál sa ho. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že v čase, keď bola poškodená tehotná mal 7-8 rokov a v čase keď mu otec zakazoval jesť ovocie asi 8 rokov.

Znalkyňa B.. T. Y.? vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomne podaného znaleckého posudku, pričom uviedla, že vyšetrila aj obžalovaného a aj poškodenú. Ohľadom profilu obžalovaného znalkyňa uviedla, že obžalovaný je extrovertovaná osobnosť, v kontakte s ľuďmi je pohotový, zhovorčivý, ale aj impulzívny, môže byť spontánne agresívny, niekedy sa menej ovláda, môže útočiť na ľudí hlavne verbálne, je skôr dominantný, má zníženú frustračnú toleranciu, pri záťažových situáciách alebo pod vplyvom alkoholu je u neho predpoklad zhoršeného sebaovládania. V emotivite je zhoršená úzkosť, emočné reakcie sú zbrzdené a kontrolované racionálnou stránkou osobnosti. Osobnosť je nerovnomerne štruktúrovaná, emočne nestabilná, impulzívna. Čo sa týka vierohodnosti výpovede obžalovaného, znalkyňa uviedla, že obžalovaný má tendencie disimulovať, zakrývať svoje chyby, má nedostatok sebakritiky a má tendencie javiť sa v lepšom svetle a vzhľadom k výsledkom vyšetrenia je vierohodnosť výpovede obvineného spochybnená. Znalkyňa ďalej vypovedala, že u obžalovaného sa zistila čiastočne tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať s tým, že sklony ku konfabulácií u neho zistené neboli. Znalkyňa ďalej vypovedala, že výsledky vyšetrenia naznačujú sklony obžalovaného k agresívnemu správaniu, hlavne pod vplyvom alkoholu a sklon k psychickému týraniu hlavne osôb, ktoré sú skôr pasívne, podriadivé, poddajné a nie sú mu schopné odporovať. Ohľadom profilu poškodenej znalkyňa vypovedala, že ide o pasívnu osobnosť, poddajnú, submisívnu, ktorá má skôr problém so sebapresadením s tým, že ide o nezrelú osobnosť, menej schopnú presadiť svoje názory, ktorá je naivná, je uzavretá, nedôverčivá vo vzťahoch, neistá, má nižšie sebavedomie, je výraznejšie introvertovaná, flegmatického temperamentu, rezervovaná menej spontánna a úzkostlivá. Znalkyňa vypovedala, že poškodená je schopná správne vnímať skutočnosti a udalosti, dokáže ich reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili. K drobným skresleniam vnímaných udalostí o časti vzťahu s obžalovaným mohlo dôjsť vzhľadom k tomu, že poškodená a obžalovaný sú v mnohých reakciách a vlastnostiach opačný s tým, že môže teda dôjsť k skresleniu udalosti, ale nemá to vplyv na vnímanie skutočnosti. Znalkyňa ďalej vypovedala, že sklony ku konfabulácií u poškodenej neboli zistené a na základe spisu a znaleckého psychologického vyšetrenia je pravdepodobné, že poškodená v čase skutku a bezprostredne po ňom trpela postraumatickým stresovým syndrómom, ale

v čase vyšetrenia neboli zistené príznaky postraumatického stresového syndrómu. Čo sa týka vplyvu správania sa obžalovaného na poškodenú znalkyňa uviedla, že poškodená sa skôr podriaďuje, je mále zdieľna, obžalovaný je skôr extrovertovaný, ľahko nadväzuje vzťah medzi ľuďmi, sebapresadzujúci sa, dominujúci, maskulínny a niekedy môže použiť aj telesné presadzovanie. Obžalovanému na jednej strane vyhovovali uvedené vlastnosti manželky, ale zároveň je pravdepodobné, že ho svojou pasivitou, jednoduchosťou a uzavretosťou zároveň nechtiac provokovala k impulzívnym reakciám a k pritvrdzovaniu jeho správania. Znalkyňa ďalej vypovedala, že správanie sa jej manžela malo na jej správanie nepriaznivý vplyv, reakcie na nadávky a vyhrážky boli pocity depresie, vnútornej nervozity, zlé sny, strach, pocity ohrozenia, zvýšená neistota. Na otázku obhajcu znalkyňa uviedla, že znalecký posudok sa dá objektívne vypracovať aj po ôsmich rokoch, keď je k dispozícii spis a svedecké výpovede, ako aj na základe aj popisu obžalovaného a poškodenej.

Znalkyňa W.. T. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomne podaného znaleckého posudku č. 39/2013, pričom jej nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej závery. Znalkyňa vychádzajúc z výsluchu ako aj z vyšetrenia maloletého W. Č. konštatovala, že jeho výpoveď možno považovať za vierohodnú a vzhľadom k tomu, že ako pre maloletého to bol veľmi silný emočný zážitok, čo prežíval s otcom - obžalovaným, bol schopný aj s odstupom času reprodukovať jednotlivé udalosti. Znalkyňa ďalej uviedla, že nezistila žiadne rozdielnosti pri výpovedi pri vyšetrení, pričom aj všeobecná vierohodnosť nebola žiadnym faktorom znížená. Znalkyňa uviedla, že mentálna úroveň maloletého zodpovedala jeho fyzickému veku. Znalkyňa taktiež uviedla, že maloletý je schopný reprodukovať prežité udalosti tak, ako ich prežil on a ako sa stali.

V súlade s § 263 ods. 3 Trestného poriadku bola so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď svedka - R.. V. Č., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že poškodená s obžalovaným u neho vo O. Q. bývali ako druh a družka od roku 1998. I keď vtedy neboli manželia, tak viedli normálny život. Počas toho ako spoločne bývali vo O. Q., tak medzi nimi neboli žiadne konflikty a svedok nikdy na poškodenej nevidel žiadne stopy po násilí. Taktiež mu nikdy poškodená nevravela, že sa medzi nimi niečo udialo. Po ich nasťahovaní sa do bytu na Z. U. O. Z. ich s manželkou často navštevovali, pričom nikdy medzi nimi nebol žiadny konflikt. S poškodenou chodili spolu aj na kúpalisko a nikdy si na poškodenej nevšimli známky násilia. Ku skutku v bode 2/ rozsudku svedok vypovedal, že dňa 09.09.2006 mu zavolal obžalovaný, že bol napadnutý a inzultovaný svokrom svedkom Balážom, a to priamo u neho v byte, a že potrebuje ísť na lekárske vyšetrenie. Keď za ním svedok prišiel, tak videl, že obžalovaný krváca z nosa, mal modriny pod očami a povedal, že ho silno kopli do rozkroku.

Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. XX/XXXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený K. O., dňa 09.09.2006 asi o o 13:30 h v Bratislave na Z.S. U.. Č.. XX utrpel po kopnutí inou osobou do pravého kolena poškodenie vnútorného menisku pravého kolena s tým, že charakter utrpeného zranenia poukazuje na účinok násilia tupo hranatým predmetom o menšej styčnej ploche, minimum strednou silou a prudkosťou, čím došlo ku poškodeniu vnútorného menisku pravého kolena, pričom násilie pôsobilo spredu dozadu, najpravdepodobnejšie pri vzpriamenej polohe, tvárou v tvár, poškodeného a útočníka. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že vznik utrpeného zranenia je v dobrom súlade s vyšetrovacími okolnosťami, že poškodeného dňa 09.09.2006 kopol neznámy útočník do kolena.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to najmä lekárske správy (č. l. 159-160, 178-179, 233-236), výpis z ÚEP MV SR ( č. l. 290 ), správy a posudky na obžalovaného ( č. l. 252-257), ( RT č. l. 258, 346).

Z lekárskeho vyjadrenia Centrálneho prijímacieho oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava zo dňa 19.04.2006 vyplýva, že poškodená V. Č. bola inzultovaná druhou osobou, dostala úder do pravého spánku.

Z lekárskeho vyjadrenia Centrálneho prijímacieho oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava zo dňa 08.07.2006 vyplýva, že poškodená V. Č. bola opakovane inzultovaná vlastným manželom, dal jej silnú facku cez pravé líce.

Z lekárskeho nálezu FNsP Bratislava, pracovisko Kramáre zo dňa 09.09.2006 vyplýva, že poškodený K. O. bol údajne kopnutý druhou osobou do pravého kolena, pričom následnými kontrolami bol zistený pretrvávajúci bolestivý opuch s výpotkom.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:

- z potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodený K. O. bol práce neschopný od 11.09.2006 do 14.10.2006,

- z lekárskych potvrdení vystavených obžalovanému dňa 09.09.20006 a dňa 11.09.2006 vyplýva, že obžalovaný uviedol, že dostal v spánku niekoľko rán, bol udretý päsťou do tváre a kopnutý do rozkroku,

- odpis registra trestov obžalovaného - obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený,

- lustráciou v evidencii priestupkov boli zistené, že bol doposiaľ šesť krát priestupkovo prejednávaný,

Z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd vinu obžalovaného W. Č.R. za preukázanú v oboch bodoch rozsudku.

Ohľadom bodu 1/ rozsudku je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, nakoľko úmyselným konaním týral svoju manželku - poškodenú V. Č. spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, po dlhší čas - v období od roku 1999 do 09.09.2006.

Ohľadom skutku v bode 1/ obžalovaný v priebehu konania popieral svoje konanie, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol a nespôsobil jej žiadnu ujmu, pričom sa žiada uviesť, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní neurčito vyjadroval k jednotlivým incidentom, ktoré sú obsahom žalovaného skutku s tým, že poškodenú nemohol fyzicky týrať, napádať a následne ju spolu so synom zamykať v byte, nakoľko už po dvoch mesiacoch spolužitia spolu chodili venčiť psa. Nie je pravda ani to, že by k nim mala rodina poškodenej zakázané chodiť ako aj to, že by sa mal vyhrážať matke poškodenej. Ohľadom úveru obžalovaný uviedol, že sa jednalo o úver, ktorý si s poškodenou na základe spoločnej dohody brali spoločne, pričom taktiež nie je pravda, že by poškodenej zobral vyplatený rodičovský príspevok za štyri mesiace, nakoľko peniaze mali umiestnené spoločne na jednom mieste.

Obhajoba obžalovaného vo vzťahu k bodu 1/ rozsudku bola vyvrátená výpoveďou poškodenej V. Č. a výpoveďou syna obžalovaného a poškodenej W. Č., ako aj znaleckými posudkami z odboru - psychológia, odvetvie - klinická psychológia pre dospelých ohľadom obžalovaného W. Č. a poškodenej V. Č. a z odvetvia klinická psychológia detí ohľadom maloletého W. Č.. Nepriamo je vina obžalovaného preukázaná aj výpoveďou svedka L. Z. a svedkyne N. Z..

Poškodená V. Č. ohľadom skutku 1/ na hlavnom pojednávaní presne opísala jednotlivé udalosti v správaní sa obžalovaného, či už vyhrážanie, fyzické násilie alebo iné konanie spôsobujúce jej fyzické a psychické utrpenie. Poškodená v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala konštante a nemenne. Pokiaľ sa v jej výpovediach objavili drobné nezrovnalosti, tieto sú vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od prežitých udalostí. Je pochopiteľné, že odstupom času si poškodená na niektoré detaily nespomenula, resp. na iné áno. Práve naopak, podozrivé by bolo, ak by vypovedala rovnako a nemenne, potom by je výpoveď nebola spontánna a pôsobila by naučeným dojmom, čomu tak v tomto prípade nebolo.

Výpoveď poškodenej V. Č.R. je potvrdená aj svedeckými výpoveďami syna obžalovaného a poškodenej, vtedy maloletého W. Č., ako aj listinnými dôkazmi, a to lekárskymi správami zo dňa 19.04.2006 a 08.07.2006, ale aj znaleckými posudkami B.. T. Y. a W.. T. G.. O istých skutočnostiach vyplývajúcich z výpovede poškodenej nepriamo svedčí aj výpoveď svedka L. Z. a svedkyne N. Z.. Preto súd nemal žiaden dôvod výpovedi poškodenej neveriť, naopak ako reálne, odrážajúci skutočný sled udalostí v spolužití poškodenej a obžalovaného. Na druhej strane tvrdenia obžalovaného súd vyhodnotil len ako snahu zmierniť následky vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti.

Syn obžalovaného a poškodenej W. Č. na hlavnom pojednávaní potvrdil agresívne správanie obžalovaného k matke aj voči jemu samotnému, fyzické a verbálne napádanie ( obžalovaný ho bil v šatni,

bil ho aj doma ), pričom raz videl cez presklené dvere ako obžalovaný bil na chodbe poškodenú, výkriky cez dvere počul veľakrát. Svedok taktiež vypovedal, že s poškodenou mávali modriny. Obžalovaný viackrát bil poškodenú aj vtedy, keď bola tehotná. Rovnako tak otec poškodenej - svedok L. Z. potvrdil, že mal vedomosť o fyzických atakoch obžalovaného voči poškodenej s tým, že poškodená sa mu sťažovala, že ju obžalovaný dlhodobo bije, pričom od poškodenej mal vedomosť aj o tom, že keď bola tehotná so synom W., tak sa musela vyzliecť, kŕmiť obžalovaného lyžičkou, mňaukať pri tom každú minútu a keď neuhádla presne minútu, tak ju obžalovaný udrel do tváre, po osprchovaní sa na ňu vymočil a znova sa musela osprchovať. Svedok vypovedal aj o konkrétnom prípade, o ktorom mu poškodená povedala a síce o prípade, keď šoférovala auto a v tom ju obžalovaný udrel do oblasti hlavy tak, že stratila vedomie.

Vierohodnosť výpovede poškodenej je potvrdená aj znaleckým posudkom znalkyne B.. T. Y., B.. č. 05/2013, z ktorého vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať skutočnosti a udalosti, dokáže ich reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili, pričom sklony ku konfabulácií u poškodenej neboli zistené. Zároveň bolo zistené, že zo znaleckého psychologického vyšetrenia je pravdepodobné, že poškodená v čase skutku a bezprostredne po ňom trpela postraumatickým stresovým syndrómom, ale v čase vyšetrenia neboli zistené príznaky postraumatického stresového syndrómu. Zároveň vierohodnosť výpovede maloletého W. Č. je potvrdená znaleckým posudkom W.. T. G. č. 39/2013, z ktorého prejavu nemanifestovali žiadne prejavy konfabulácie, vytvárania si nepravdivých obrazov, či nadmernej fantázie s tým, že maloletý bol schopný reprodukovať prežité udalosti tak ako ich prežil on a ako sa stali.

Naopak zo znaleckého posudku B.. T. Y., B.. č. 05/2013 vyplýva, že výsledky vyšetrenia naznačujú sklony obžalovaného k agresívnemu správaniu, hlavne pod vplyvom alkoholu a sklon k psychickému týraniu hlavne osôb, ktoré sú skôr pasívne, podriadivé, poddajné a nie sú mu schopné odporovať. Osobnosť je nerovnomerne štruktúrovaná, emočne nestabilná, impulzívna. Čo sa týka vierohodnosti výpovede obžalovaného znalkyňa uviedla, že obžalovaný má tendencie disimulovať, zakrývať svoje chyby, má nedostatok sebakritiky a má tendencie javiť sa v lepšom svetle a vzhľadom k výsledkom vyšetrenia je vierohodnosť výpovede obvineného spochybnená. Zo znaleckého posudku zároveň vyplýva, že u obžalovaného sa zistila čiastočne tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať s tým, že sklony ku konfabulácií uňho zistené neboli.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne N. Z., bývalej priateľky obžalovaného, ktorá vypovedala, že obžalovaný bol násilnícky typ, ktorý ju napádal nielen slovne, ale aj fyzicky a to takým spôsobom, že ju kopal a udieral päsťami do oka a do žalúdka.

V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou nebola prítomná žiadna iná osoba s výnimkou ich vtedy maloletého syna, ktorý pritom potvrdil násilné správanie obžalovaného k poškodenej. Z odbornej literatúry vyplýva, že domáce násilie je komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav, ktorý má dopad na celú rodinu. Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožné, lebo má mnoho odlišností. U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom násilí je asymetrický vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má právo niekoho trestať, kontrolovať a využívať svoju prevahu (finančnú alebo fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá dlhodobejšie, samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov domáceho násilia - brachiálne, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne. Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom násilí násilník môže svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit bezmocnosti.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň citlivosti a bezohľadnosti, vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Znamená to teda, že nie je možné urobiť záver, že pokiaľ nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči tomu ktorému poškodenému trestného činu týrania zverenej a

blízkej osoby dopustiť. Naviac v danom prípade zo znaleckého posudku vyplýva, že je pravdepodobné, že poškodená v čase skutku a bezprostredne po ňom trpela postraumatickou stresovým syndrómom. Navyše ani podľa záverov psychologického znaleckého dokazovania niet dôvodu poškodenej neveriť, keďže poškodená podľa záverov už spomínaného znaleckého dokazovania je schopná správne vnímať skutočnosti a udalosti, dokáže ich reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili, pričom sklony ku konfabulácií u poškodenej zistené neboli, ale naopak je to obžalovaný, u ktorého boli vyšetrením zistené sklony k agresívnemu správaniu, hlavne pod vplyvom alkoholu a sklon k psychickému týraniu hlavne osôb, ktoré sú skôr pasívne, podriadivé, poddajné a nie sú mu schopné odporovať, pričom obžalovaný má tendencie disimulovať, zakrývať svoje chyby, má nedostatok sebakritiky a má tendencie javiť sa v lepšom svetle a vzhľadom k výsledkom vyšetrenia je vierohodnosť výpovede obvineného spochybnená. Teda je to práve obžalovaný, ktorý je podľa záverov znaleckého psychologického dokazovania osobou, u ktorej je treba mať pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení.

Podľa ustanovenia § 138 písm. b) závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Dlhším časom sa pritom rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu - závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípadoch, ak ide o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, dlhší čas bude kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. V danom prípade obžalovaný páchal trestnú činnosť kladenú mu za vinu od roku 1999 až do dňa 09.09.2006. Obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda dňa 21.10.2006, a to v súvislosti s podozrením zo spáchania skutku v bode 1/ rozsudku a vzhľadom aj na trestnú sadzbu uvedenú pri zločine v zmysle § 208 ods. 2 Trestného zákona možno nepochybne konštatovať, že trestnú činnosť páchal po dlhší čas.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Súd mal zároveň preukázanú aj vinu obžalovaného W. Č. za skutok žalovaný v bode 2/ roszudku. Je nepochybné, že obžalovaný W. Č.R. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona - úmyselne ublížil na zdraví K. O.Y. -- poškodenie vnútorného menisku, a to kopnutím do pravého kolena.

Pri uznaní viny vychádzal súd predovšetkým zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 72/2007, ktorý bol potvrdený výpoveďami poškodeného K. O. a svedka L. Z. ako aj lekárskym nálezom FNsP Bratislava, pracovisko Kramáre zo dňa 09.09.2006. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynuli dve skupiny odlišných dôkazov - na jednej strane to boli výpovede obžalovaného a nepriamych svedkov - rodičov obžalovaného W. Č. F. R.. V. Č.. V protiklade s nimi boli výpovede poškodeného O. a svedka L. Z..

Pri existencii znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, podľa ktorého poškodený K. O. utrpel zranenie - poškodenie vnútorného menisku pravého kolena s tým, že charakter utrpeného zranenia poukazuje na účinok násilia tupo hranatým predmetom o menšej styčnej ploche, minimum strednou silou a prudkosťou, čím došlo ku poškodeniu vnútorného menisku pravého kolena, pričom násilie pôsobilo spredu dozadu, najpravdepodobnejšie pri vzpriamenej polohe, tvárou v tvár, poškodeného a útočníka, pričom zranenie mohlo podľa znalca vzniknúť tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol poškodený, súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že zranenie popísané v znaleckom posudku je potvrdené nielen výpoveďou poškodeného, ale aj výpoveďou svedka Baláža, ktorý na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že obžalovaný napadol poškodeného, pričom v prípravnom konaní detailne popísal útok obžalovaného, ktorý kopol poškodeného O. do kolena. Rovnako poškodený O. bol v ten deň, kedy mu bolo spôsobené zranenie ošetrený lekárom vo FNsP Bratislava, pracovisko Kramáre, pričom lekárom opísané zranenie zodpovedá zraneniu uvedenému v znaleckom posudku. Svedok Z. síce na hlavnom pojednávaní nepopísal presný priebeh fyzického útoku obžalovaného, uvedené však mohlo byť spôsobené jednak časovým odstupom od uvedenej udalosti, keďže k incidentu došlo takmer 10 rokov pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, pričom sa žiada dodať, že zo strany poškodeného došlo v zásade k obdobnému opisu fyzickej roztržky. Súd v tejto súvislosti zároveň konštatuje, že výpovede rodičov obžalovaného sú založené iba na telefonicky sprostredkovaných informáciách od obžalovaného, keďže menovaní svedkovia nevideli priebeh incidentu, resp. nevideli akýkoľvek fyzický

útok voči telesnej integrite obžalovaného a preto na základe týchto sprostredkovaných skutočností nemožno označiť ich výpovede ako dôveryhodné.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj zo samotnej dĺžky trestného stíhania obžalovaného. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť upravenú v § 36, resp. § 37 Trestného zákona. Na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného z roku 2006 súd nemohol prihliadať, nakoľko sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Tiež neprihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h), nakoľko súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom ), pričom pri ukladaní trestu s použitím asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona sa na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, neprihliada. Znamenalo by to neopodstatnené dvojité započítanie jednej a tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného pri výmere trestu. Súd nemohol neprihliadať na časový odstup od spáchania trestných činov, ktoré boli spáchané v roku 2006 ( v bode 1/ rozsudku od roku 1999 do 2006, v bode 2/ rozsudku v roku 2006 ), a teda trestné stíhanie trvalo vyše 11 rokov. V zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. S ohľadom na danú trestnú vec súd nezistil žiaden taký významný dôvod ( ktorý by bolo možné pričítať obžalovanému ), pre ktorý by bolo možné takúto dĺžku trestného stíhania akceptovať. Podmienka rýchlosti konania ( článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, § 2 ods. 7 Trestného poriadku ) musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu ( v danom prípade vyjadrení v § 34 ods. 1 Trestného zákona ), ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za to, že došlo k dĺžke trestného konania presahujúceho 6 rokov, na ktorom obžalovaný v zásade nemal žiaden podiel. Súd pritom prihliadol tiež na tú skutočnosť, že sa obžalovaný od spáchania daných trestných činov žiadneho protiprávneho konania nedopustil. V tomto smere považoval súd za splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona s tým, že súd v tejto súvislosti nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný.

S prihliadnutím na už uvedený odstup času má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestnom odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu so súčasným uložením probačného dohľadu a určením skúšobnej doby piatich rokov, počas ktorej obžalovaný skutočne môže preukázať, že sa obdobnej, ani inej trestnej činnosti v budúcnosti vyvaruje a bude viesť riadny život pri plnení si všetkých zákonom mu uložených povinností. Súčasne mu uložil i primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze priblížiť sa k poškodenej V. Č., I.. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, bez jej súhlasu, ako aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Súd zároveň rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného K. O., odkázal so svojím nárokom na civilný proces, ktorý si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní síce uplatnil, avšak tento riadne nevyčíslil.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s presvedčením, že rozhodnutie je náležitým odrazom riadne vykonaného a dôsledne vyhodnoteného

dokazovania a náležitého zhodnotenia všetkých relevantných okolností vo vzťahu k otázkam skutkového stavu, viny, právnej kvalifikácie i trestu, ako aj k otázke náhrady škody, a to so súčasným presvedčením, že uložený trest môže v danom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako i individuálnej prevencie (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.