Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-58-2017.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. M., dieťa rodičov: matky - F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M., J. XX, a otca - F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M., zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátskou, so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2, o návrhu navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/79/2017-53 zo dňa 29. 06. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/79/2017-53 zo dňa 29. 06. 2017 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa zamietol (výrok I.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/181/2012 zo dňa 05. 12. 2012, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 60 € mesačne počnúc dňom 01. 01. 2013. Súd mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracuje na dohodu o vykonaní práce a stal sa čiastočným invalidným dôchodcom, pričom poberá dôchodok vo výške 85 € mesačne. Súd mal za preukázané, že od doby posledného rozhodnutia však došlo u navrhovateľa k zmene jeho pomerov tým, že otec dieťaťa sa stal invalidným dôchodcom s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 45 %, zároveň bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň pracuje na dohodu o vykonaní práce, ktoré skutočnosti súd považoval za nepochybné. Súd však konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania napriek tejto skutočnosti, dospel k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa nie je dôvodný. Poukázal na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, napriek skutočnosti, že došlo k relevantnej zmene pomerov na strane povinného, čo je jediný zákonný dôvod umožňujúci zásah do právoplatného rozsudku o určení vyživovacej povinnosti, táto skutočnosť nemá vplyv na zníženie výživného. Pokiaľ je povinná osoba nezamestnaná, súd skúma dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinnej osoby smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvody ukončenia posledného pracovného pomeru a pod. Súd konštatoval, že otec maloletého nepreukázal súdu, že si hľadá pre neho vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu a svojmu vzdelaniu. Poukázal na skutočnosť, ktorú uviedol otec maloletého dieťaťa, že spolu so svojou partnerkou bývajú v prenajatom byte, za ktorý mesačne uhrádzajú 400 €, pričom jeho súčasná partnerka má podľa výpovede otca maloletého dieťaťa príjem na úrovni minimálnej mzdy. Už samotná táto skutočnosť poukazuje na to, že príjem otca
maloletého dieťaťa musí byť vyšší než deklaruje. Súd mal preukázané, že matka maloletého dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá prídavok na dve deti a to výživné na maloletého F. v sume 60 € a na maloletého B. v sume 40 € mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 5 rokov a došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb maloletého, vzhľadom k jeho veku. Na základe hore uvedených skutočností a záverov súdu, súd návrh navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa, ktorý žiadal zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní opätovne poukázal na to, že jeho súčasný príjem predstavuje sumu 105 € mesačne v čistom; 85 € mesačne predstavuje 45 % invalidný dôchodok a suma 20 € mesačne predstavuje príjem za prácu, ktorú vykonáva na základe dohody o vykonaní práce. Má vážne zdravotné problém, pre ktoré sa nedokáže, nie nechce, nikde zamestnať. Uviedol, že žije u jeho priateľky v podnájme, priateľka ho vyživuje, bez jej pomoci by sa ocitol na ulici. Deklaroval jeho nevyhnutné výdavky: strava v sume 100 €, na nevyhnutné lieky spolu suma 15 € mesačne, drogéria v sume 50 € mesačne, ktorú mu kupuje priateľka, nájom neplatí, lebo na to nemá a platí ho celý jeho priateľka. S ohľadom na jeho výdavky suma 60 € výživného mesačne je pre neho likvidačná. Je si vedomý potrieb maloletého dieťaťa vo veku XX rokov, avšak súd by mal brať do úvahy aj osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča, v danom prípade otca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý bral do úvahy jedine potreby dieťaťa a vôbec neakceptoval argumenty ním v konaní preukázané. Výživné v sume 60 € mesačne, ktoré mu bolo určené posledným rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/182/2012 zo dňa 05. 12. 2012, mu bolo určené z minimálnej mzdy, teda zo sumy 365 €. Ponechanie výživného v rovnakej výške aj z príjmu 105 € mesačne, považuje za nelogické, doslova likvidačné. Napriek všetkým okolnostiam svedčiacim v jeho prospech, súd prvej inštancie uznal ako jednoznačne hodnoverné všetky argumenty maloletého dieťaťa a akékoľvek jeho finančné nároky, dokonca aj tie nadštandardné, musia byť nevyhnutne splnené bez ohľadu na pomery a možnosti rodiča maloletého dieťaťa. Považuje za nesprávne, aby životná úroveň maloletého dieťaťa bola vyššia než je životná úroveň rodiča maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a aby návrhu otca maloletého dieťaťa v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s jeho návrhom. Žiadal, aby zo strany matky maloletého dieťaťa mu boli priznané trovy právneho zastúpenia v sume 153,68 €.
3. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že podľa ich názoru stanovené výživné vo výške 60 € je adekvátne potrebám dieťaťa vo veku XX rokov ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom poukázal, že súd prvej inštancie vyniesol rozsudok po dôkladnom dokazovaní o pomeroch účastníkov konania, ako aj výsluchoch účastníkov konania. Pri rozhodovaní súd plne rešpektoval práva účastníkov konania ako aj záujem maloletého dieťaťa.
5. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že trvá na podanom návrhu ako aj na jeho odvolaní v celom rozsahu. V ostatnom zopakoval skutočnosti uvedené v podanom odvolaní s poukazom na to, že si je vedomí, že kuratela má povinnosť brániť záujem maloletého dieťaťa a to aj na úkor rodiča maloletého dieťaťa, čo sa v jeho prípade naplnilo.
6. V dôsledku odvolania otca maloletého dieťaťa krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecne správnosti potvrdil.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a navrhol znížiť výživné zo sumy 60 € mesačne na minimálnu sumu, pričom vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/181/2012 zo dňa 05. 12. 2012, ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej otec maloletého dieťaťa bol povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 60 € mesačne počnúc dňom 01. 01. 2013. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
11. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovenej v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi, sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil. Rozhodnutie súd prvej inštancie náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú síce stručné, sú ale stručné, zrozumiteľné a jasné. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci bral do úvahy existenciu zmeny pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, keď tento od posledného rozhodnutia vo veci samej, sa stal čiastočne invalidným, poberá invalidný dôchodok vo výške 85 €, je zároveň vedený na úrade práce a zároveň vykonáva práce na dohodu o vykonaní práce. Súd však vyhodnotil všetky dôkazy v konaní vrátane výpovede samotného otca maloletého dieťaťa, z ktorého súd mal nepochybne preukázané, že tento žije so svojou partnerkou v prenajatom byte, za ktorý mesačne uhrádzajú 400 €, pričom jeho súčasná partnerka má príjem na úrovni minimálnej mzdy, ktorá skutočnosť poukazuje na to, že príjem otca dieťaťa musí byť vyšší, než sám deklaruje, keď otec maloletého dieťaťa deklaroval príjem spolu vo výške 105 €, z toho titulu poberania čiastočného invalidného dôchodku vo výške 85 € a z titulu poberenia mzdy za práce vykonávané na základe dohody o vykonaní práce vo výške 20 € mesačne. Súd správne tiež vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, keď nepochybne s prihliadnutím na uplynulú dobu od doby určenia vyživovacej povinnosti, došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom k jeho veku. Práve s prihliadnutím predovšetkým na tieto dve skutočnosti potom súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na minimálnu čiastku, zamietol. Odvolací súd už len zdôrazňuje, že otec maloletého dieťaťa záver súdu, ku ktorému súd dospel práve na základe výsluchu otca maloletého dieťaťa, keď súd dospel k záveru, že príjem otca dieťaťa musí byť vyšší než otec deklaruje, v odvolaním žiadnym spôsobom nenamietal. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že maloleté dieťa žije spolu s matkou, ktorá sa o dieťa osobne stará, pričom je nepochybné, že matka maloletého dieťaťa je tiež nezamestnaná, okrem maloletého dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť aj maloletému B. G., ktoré dieťa má zdravotné problémy, vykazuje známky F., o ktoré sa musí starať a z tohto dôvodu si matka maloletého dieťaťa nevie zabezpečiť dlhodobo prácu. Odvolací súd poukazuje na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie aj na to, že matka maloletého dieťaťa sa o dieťa osobne stará, pričom nebolo preukázané, že by otec maloletého dieťaťa sa v nejakej miere o maloleté dieťa aj osobne staral, preto správne súd prvej inštancie vec posúdil aj s prihliadnutím na ust. § 64 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že aj pri zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa tak ako ju deklaroval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, musí súd návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu posúdiť aj z hľadiska ust. § 62 ods. 1 a 2 a tiež ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, pričom odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach otca maloletého dieťaťa, v jeho možnostiach a majetkových pomeroch, aj pri zmene
pomerov na jeho strane, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, práve berúc do úvahy aj výpoveď samotného otca maloletého dieťaťa poskytovať maloletému dieťaťu F. N., nar. XX. XX. XXXX, výživné vo výške 60 € mesačne. Odvolací súd má za to, že takéto výživné je nevyhnutné pre zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, pričom v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by na maloleté dieťa boli vynakladané zo strany matky nejaké nadštandardné výdavky, pričom s prihliadnutím na jej osobné, majetkové možnosti a schopnosti, to ani možné nie je. Nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke otca, že by životná úroveň maloletého dieťaťa bola vyššia než je životná úroveň otca maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na tvrdenia samotného otca uvedené v podanom odvolaní, keď deklaroval jeho nevyhnutné výdavky a to strava v sume 100 €, náklady na lieky v sume 50 €, drogéria v sume 50 € (o ktorej tvrdil, že túto mu kupuje priateľka); už z tohto prehľadu je zrejmé, že životná úroveň otca nie je na nižšej úrovni než životná úroveň maloletého dieťaťa, na ktorého výživu otec prispieva sumou 60 €, ku ktorej čiastke je potrebné pripočítať ešte výšku rodinných prídavkov, ktorá čiastka však nedosahuje sumu vyššiu než sumu výdavkov otca, ktoré deklaroval v odvolaní. Neušlo však pozornosti odvolacieho súdu, že otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie však uvádzal aj výdavky ohľadom platenia nájmu za byt, kde uvádzal, že v byte býva s priateľkou, za ktorý platia 200 €, pričom z toho 200 € platí on s priateľkou. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 CSP a aplikácii § 52 CMP. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, aby súd uložil matke maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť otcovi maloletého dieťaťa trovy konania v sume 153,68 € titulom trov právneho zastúpenia otca maloletého dieťaťa právnou zástupkyňou. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodoval o trovách konania, pričom o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v súdenej veci neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovení týkajúcich sa náhrady trov konania v zmysle § 53 až § 55 CSP, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že otec maloletého dieťaťa, ktorý proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v odvolacom konaní, ani úspešný nebol.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).