Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, B. Q. XXX, o zaplatenie 1.953,17 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/195/2015-93 zo dňa 13.10.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie nad sumu 1.858,67 eura, úrokov vo výške 65,84 eura a úrokov vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.953,17 eura od 28.02.2015 do 01.04.2015, zo sumy 1.933,17 eura od 02.04.2015 do 24.06.2015, zo sumy 1.909,17 eura od 25.06.2015 do 18.08.2015, zo sumy 1.881,17 eura od 19.08.2015 do 29.09.2015, zo sumy 1.858,67 eura od 30.09.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,47 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.953,17 eura od 28.02.2015 do 01.04.2015, zo sumy 1.933,17 eura od 02.04.2015 do 24.06.2015, zo sumy 1.909,17 eura od 25.06.2015 do 18.08.2015, zo sumy 1.881,17 eura od 19.08.2015 do 29.09.2015, zo sumy 1.858,67 eura od 30.09.2015 do zaplatenia. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.658,87 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.03.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 30,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej § 1 ods. 1, 2, 8, § 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len Zákona č. 129/2010 Z.z.), ako aj ust. § 52, § 53 ods. 1 - 5, 6, 9, 11, § 53c, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 121 ods. 3 a § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 07.07.2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver - pôžičku vo výške 2.000,- eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s úrokovou sadzbou 12,9 % ročne, fixnou dobou splatnosti. Úver bol bez poistenia. Výška anuitnej splátky bola 29,85 eura, termín splatnosti prvej splátky dňa 25.07.2014, počet anuitných splátok 120 splatných mesačne k 25. dňu v mesiaci, splatnosť

úveru dňa 25.06.2024, splácanie inkasom z účtu, výška ročnej percentuálnej miery nákladov 15,41 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 17,94 %, poplatok za správu úveru 0,- eur mesačne, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť vo výške 3.682,- eur, poplatok za poskytnutie úveru 100,- eur. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na účet žalovaného. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % ročne, sankcie vyplývajú rovnako zo zmluvy aj zo všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka, a to 15,- eur upomienka, 30,- eur poplatok za výzvu, poplatok za potvrdenie 24,- eur, poplatok za zmenu zmluvných podmienok 40,- eur, poplatok za vklad v hotovosti 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie 1 % 0,05 %, 0 % z predčasne splatenej čiastky úveru, zmluvná pokuta 200,- eur za porušenie povinnosti klienta zo zmluvy. Z obsahu zmluvy, ako aj všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva bola naformulovaná vopred, vytlačená bez možnosti meniť individuálne ich obsah. Zo sadzobníka vyplývajú poplatky za upomienku 15,- eur, výzva na splatenie úveru 30,- eur, pokuta 200,- eur za porušenie povinnosti. Z predložených platieb žalobcom vyplýva, že v období od 07.07.2014 do 14.10.2015 žalovaný zaplatil celkom sumu 241,13 eura, a to 29,85 eura dňa 25.07.2014, 25.08.2014, 25.09.2014, sumu 10,18 eura dňa 27.10.2014, sumu 19,67 eura dňa 28.10.2014, sumu 6,13 eura dňa 25.11.2014, sumu 21,10 eura dňa 18.12.2014, sumu 20,- eur dňa 01.04.2015, sumu 24,- eur dňa 24.06.2015, sumu 28,- eur dňa 18.08.2015 a sumu 22,50 eura dňa 29.09.2015 (započítanie na istinu a úroky a úroky z omeškania). Súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe zmluvy o úvere bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, avšak suma 100,- eur bola automaticky započítaná na úhradu poplatku, teda reálne bola žalovanému poskytnutá suma 1.900,- eur. Zároveň boli účtované poplatky za vedenie účtu, hotovostné vklady, výbery, sporenie a započítavané splátky úveru. Výzvou zo dňa 27.02.1015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 2.079,48 eura najneskôr do 21.03.2015 s tým, že uviedol, že bol opakovane upozornený na neplnenie podmienok zo zmluvy, nedošlo k obnoveniu plnenia povinnosti, a preto bolo rozhodnuté o predčasnej splatnosti celého dlhu. Odo dňa predčasnej splatnosti, žalovaný vykonal ďalšie úhrady, ktoré boli použité na splatenie istiny, a to dňa 01.04.2015 suma 20,- eur, 24.06.2015 suma 24,- eur 18.08.2015 suma 28,- eur a 29.09.2015 suma 22,50 eura. Do dátumu zosplatnenia žalovaný uhradil na istinu 46,83 eura s tým, že v období od 07.07.2014 do 18.12.2014 na splátky istiny bola táto suma započítaná a na úhradu úrokov žalobca započítal úhrady v sume 99,80 eura. Zosplatnenie úveru nastalo dňa 27.02.2015 a po zohľadnení úhrady po zosplatnení, žalobca navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť sumu 1.858,67 eura s úrokom z omeškania a úrokom z úveru, ktorú sumu špecifikoval s tým, že súd prvej inštancie preto konanie sčasti nad sumu 1.858,67 eura špecifikovanej v I. výroku napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil.

Vo vzťahu k veci samej uviedol, že žalobca po uzavretí zmluvy previedol na účet žalovaného len sumu 1.900,- eur po odpočítaní 100,- eur poplatku. Súd prvej inštancie považoval úverovú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú a z toho vyplývajúcu zvýšenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. Neakceptoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa právneho nároku na uvedený poplatok za poskytnutie úveru. O neprijateľnosti takéhoto dojednania (poplatku) súdy opakovane rozhodli, a preto reálne bola žalovanému poskytnutá suma len 1.900,- eur. Žalovaný plnil na účet žalobcu sumu 241,13 eura so započítaním na istinu, úroky a úroky z omeškania. Z dôvodu vyhlásenej predčasnej splatnosti celého úveru výzvou zo dňa 27.02.2015 v sume 2.079,48 eura do 21.03.2015 došlo k predčasnej splatnosti celého dlhu. Vo vzťahu k uplatnenej istine, úrokom, poplatkom a úrokom z omeškania žiadaných žalobcom z úverovej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve absentuje riadne uvedenie údajov o adrese predávajúceho, na ktorý môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. c), ďalej náležitosť podľa§ 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z.z., najmä údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia žiadaných v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a m) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve nie je uvedená výška splátky istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. Je uvedená len jedna suma splátky (anuitná), z nej však nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko na splátku úroku. Rovnako absentuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiadanej v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Tieto údaje nevyplývajú ani zo všeobecných obchodných podmienok, ktorých znenie naviac žalovaný nemohol ovplyvniť, či individuálne dojednať. Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný je preto povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, znížená o plnenie na účet žalobcu. Úver bol poskytnutý vo výške 1.900,- eur, žalovaný uhradil na účet žalobcu 241,13 eura, a preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.658,87 eura. Zároveň súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.03.2015 do zaplatenia

v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s plnením peňažného záväzku bez toho, aby súd kapitalizoval dovtedy vyčíslené úroky z omeškania v sume 0,47 eura, ktoré súd neakceptoval, keďže nie je jasné z akej sumy a za aké obdobie sú vyčíslené. Navyše ku kapitalizovanému úroku z omeškania so zaplatením súd uviedol, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované Zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto žalovaný nemohol byť ani v omeškaní s jeho platením skôr, aj keď de facto odkazuje na zmluvné dohodnuté splátky a ich splatnosť. Navyše žalovaný má plniť bez úrokov a bez poplatkov, nie v plnej výške, a preto ani úrok z omeškania nemôže byť správne vyčíslený. Tento uplatnený nárok súd prvej inštancie žalobcovi v plne uplatnenej výške preto nepriznal. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol vo vzťahu k istine, úrokom, úrokom z omeškania a prislúchajúcim úrokom z omeškania uplatnených z týchto súm, pričom neprihliadal na argumentáciu a námietky žalobcu. Vo vzťahu k lehote na splnenie povinnosti uloženej žalovanému, súd poukázal na ust. § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku (správne poznámka nie Občianskeho súdneho poriadku), a to v splátkach, na základe žiadosti žalovaného s poukazom na jeho nepriaznivú finančnú, rodinnú a sociálnu situáciu, pričom určil podmienky splatnosti jednotlivých splátok a prípadné ich už neuhrádzanie riadne a včas. Výška mesačnej splátky vychádzala z výšky splátky dohodnutej v zmluve, pričom pravidelným splácaním splátok by mal byť dlh uhradený v celom rozsahu skôr, ako je dohodnutá splatnosť dlhu podľa zmluvy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval určenú splátku za primeranú.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 256 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku v zamietavom výroku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky banky, a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti vo všeobecných obchodných podmienkach. Vo vzťahu k adrese predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu uviedol, že sa jedná o bezúčelový úver poskytnutý priamo žalobcom žalovanému na jeho osobný účet a nie o spotrebiteľský úver na nákup tovaru, kde by došlo k poskytnutiu financovania obchodnému partnerovi za nákup tovaru žalovaným. Na zmluve nie je uvedená adresa predajcu, ale priamo sa na nej nachádzajú identifikačné údaje žalobcu, a to v hlavičke úverovej zmluvy. K výške, počtu a termínu splátok istiny a úrokov uviedol, že sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a rozdelenie splátok na istinu a úroky z úveru obsahuje amortizačná tabuľka, ktorú banka poskytuje klientovi už v rámci poskytovania informácii pred uzavretím zmluvy prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splátky sú definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úveru, výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa nemení výška a pomer istiny a úroku. K výške, počtu a termínov splátok iných poplatkov ďalej uviedol, že tieto údaje a povinnosť ich úhrady je zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, lebo sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Vo vzťahu k náležitosti, a to výške ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol, že je uvedená v čl. 1 bodu 1.2 zmluvy, z ktorého vyplýva, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola 21,97 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy 18,87 % s tým, že celková čiastka, ktorú musel klient zaplatiť bola vo výške 5.478,96 eura. Podľa názoru žalobcu, žalovaný sa náležite oboznámil s obsahom zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorú skutočnosť potvrdil svojim podpisom, predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, a preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 17.10.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že vo vzťahu k náležitosti v zmluve o úvere uvedenej podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že predmetná zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalobca správne v odvolaní poukázal na to, že predmetom konania bola zmluva o úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky, nie kúpa hnuteľnej veci. Odvolací súd súhlasí s touto uplatnenou námietkou, lebo skutočne predmetom konania bol bezúčelový úver - pôžička s tým, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX je označený žalobca ako banka, ako aj v pravom rohu predmetnej zmluvy je taktiež označenie žalobcu uvedené. Z obchodného mena žalobcu, identifikačného čísla, ako aj zápisu právnickej osoby v príslušnom obchodnom registri príslušného súdu, žalovaný má možnosť získať všetky potrebné informácie v prípade akéhokoľvek kontaktu žalobcu. Súd prvej inštancie túto náležitosť zmluvy vo vzťahu k stranám sporu nesprávne posúdil, ak považoval, že takéto označenie v zmluve nie je.

7. Za nedôvodnú však odvolací súd považoval uplatnenú námietku týkajúcu sa ďalšej náležitosti zmluvy, a to počet, výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z). Z obsahu zmluvy vyplýva len stanovenie výšky anuitnej splátky v sume 29.85 eura, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 25.07.2014 a počet anuitných splátok 120, ktoré je povinný žalovaný platiť mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok tejto náležitosti v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu, pre ktorý určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva túto náležitosť nespĺňa. Zároveň súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluva neobsahuje ani náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z.z., a to súhrnný prehľad, ktorý má obsahovať lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. Aj v tejto časti uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebolo dôvodná, lebo neuvedenie podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

8. Za nesprávny považoval odvolací súd súvisiaci výrok o trovách konania, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol výrokom „že žalobcovi priznáva náhradu trov konania podľa pomeru jeho

úspechu vo veci.“ Takýto výrok je nevykonateľný v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. S účinnosťou od 01.07.2016 sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje v dvoch fázach samostatne to prvou sa rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 . Súd prvej inštancie v danom prípade nesprávne uviedol, ak priznal náhradu trov konania žalobcovi podľa pomeru úspechu jednak z dôvodu, že týmto nerozhodol samostatne o nároku na náhradu trov konania a navyše rozsah priznanej náhrady bolo potrebné špecifikovať stanovením príslušného pomeru úspechu v spore. Takýto výrok priznanej náhrady trov konania je podľa názoru odvolacieho súdu nevykonateľný, a preto ako súvisiaci výrok s rozhodnutím vo veci samej, napadnutý rozsudok v tomto výroku preskúmal a v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) napadnutý rozsudok v rozsahu výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Dôvodom zrušenia napadnutého výroku o trovách konania je jeho nevykonateľnosť a nesprávnosť vzhľadom na priznanie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu, ktorý nebol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia špecifikovaný príslušným percentuálnym vyjadrením, ako aj nerozhodnutie o nároku na náhradu trov v zmysle novej právnej úpravy.

9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu strany v spore podľa § 255 s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove k veci samej v pomere hlasov 2:1, k výroku o trovách konania v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.