Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CB/107/1995

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak - REALITA, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, IČO: 10 955 500, zast. Mgr. Bohuslav Gelatka, advokát, Nám. SNP 17, 015 01 Rajec proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zast. JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, Veternicová 1, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 4. 876,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 876,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne zo sumy 4 876,85 € od 01.02.1995 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.1995 domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 3.696,- eur s príslušenstvom z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy o finančnom prenájme služobného vozidla.

2. Súd vydal vo veci dňa 21.3.1995 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V tomto uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o finančnom leasingu dňa 14.12.1992. Nakoľko v čase zmluvného vzťahu došlo k odcudzeniu predmetného vozidla, v zmysle článku XI. Všeobecných podmienok finančného leasingu ods. 3 sa naplnili podmienky predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Po zohľadnení prijatej zálohy od žalobcu 159.000,- Sk (5.277,83 eur) + 12 mesačných splátok v čiastke 156.717,- Sk (5.202,05 eur) a prijatého poistného plnenia, ako aj žalovanému patriacich úrokov, vyplynula žalovanému povinnosť vrátiť nájomcovi - žalobcovi 178.004,- Sk (5.908,65 eur). Žalobca však predloženú dohodu žalovaným neakceptoval, konkrétne výšku nároku na úšlý zisk a požadoval uhradiť čiastku 289.353,- Sk (9.604,76 eur). Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nerešpektoval znenie VPFL článok XIII. ods. 1 a 2. Dňa 14.2.1995 žalovaný poukázal žalobcovi čiastku 178.004,- Sk (5.908,65 eur) čím považuje vzájomné vzťahy za vysporiadané.

3. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 15.10.2010 č.k. 25Cb/107/1995-195 žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 3.713,38 eur s 21% úrokom z omeškania ročne od 10.2.1995 do zaplatenia a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a ŠkoFin s.r.o. Praha bola uzavretá zmluva o finančnom prenájme služobného vozidla č. XXXX dňa 17.12.1992 na osobné motorové vozidlo PASSAT VARIANT XXX XXX CL v obstarávacej cene 530.000,- Kčs, s dĺžkou trvania splátkového obdobia 36 mesiacov, s 30% splátkou hradenou vopred vo výške 159.000,- Kčs, s mesačnými splátkami 14.247,- Kčs. Zmluvné vzťahy medzi účastníkmi konania sa podľa uzavretej zmluvy riadia Všeobecnými podmienkami finančného leasingu (ďalej len VPFL). Listom zo dňa 24.6.1993 oznámil žalovaný žalobcovi prevod leasingovej zmluvy zo spoločnosti ŠkoFin s.r.o. Praha do spoločnosti ŠkoFin Bratislava s.r.o. V nočných hodinách z 28. na 29.8.1993 nezistený páchateľ odcudzil predmet finančného leasingu - vozidlo PASSAT VARIANT B. XX-XX. Vozidlo bolo poistené a Česká poisťovňa a.s. plnila žalovanému z poistnej udalosti v zmysle poistných podmienok čiastku 461.421,- Sk dňa 20.1.1995.

5. S poukazom na čl. XI. ods. 3 VPFL došlo k ukončeniu zmluvy. Žalovaný predložil žalobcovi dohodu o zrušení leasingovej zmluvy s platobnými podmienkami vyrovnania finančného leasingu. Uvedenú dohodu žalobca vrátil žalovanému prípisom zo dňa 1.2.1995 s tým, že zánik zmluvy nastal priamo splnením zmluvne predpokladanej podmienky. Taktiež namietal podmienky vyrovnania finančného leasingu, pretože použitá metodika vyrovnania po ukončení zmluvy nezodpovedá VPFL, konkrétne ustanoveniu čl. XIII. ods. 2. Listom zo dňa 6.2.1995 predložil žalovaný žalobcovi opätovne návrh na finančné vyrovnanie leasingovej zmluvy podľa vzorca navrhovaného žalovaným s tým, že do finančného vyrovnania zakalkuloval pre seba ušlý zisk. Dňa 13.2.1995 predložil žalobca žalovanému protinávrh finančného vyrovnania leasingovej zmluvy s tým istým vzorcom ako žalobca a s tými istými sumami, avšak pri nulovej hodnote ušlého zisku pre žalovaného, z čoho vyšla konečná suma vyrovnania finančného leasingu 289.353,- Sk. Keďže žalovaný z tejto sumy uhradil žalobcovi dňa 14.2.1995 čiastku 178.004,- Sk uplatnil si žalobca zvyšok 111.349,- Sk žalobou.

6. Účastníci si v čl. XIII VPFL riadne zmluvne dohodli právo na úhradu ušlého zisku pri odcudzení predmetu nájmu a to tak, že prenajímateľovi patrí úhrada ušlého zisku za tých istých podmienok, ako keby zmluva dobehla.

7. Vzhľadom na rozdiely vo výške ušlého zisku ustálenej obidvoma stranami súd považoval za potrebné jednoznačne určiť sumu, ktorá tento zisk predstavuje, preto ustanovil za tým účelom znalca.

25Cb/107/1995-357

8. Podľa znaleckého posudku číslo 1/2009 zo dňa 20.7.2007 plnenie poisťovne bolo v sume 461.421,38 Sk mínus účtovná zostatková hodnota vozidla v sume 353.333,60 Sk dostaneme plnenie žalovaného voči nájomcovi v sume 108.087,78 Sk do ktorej sumy pri odpočítaní ušlého zisku 41.953,- Sk dostaneme finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi v sume 66.134,78 Sk, rozdiel medzi touto sumou a sumou vyjadrujúcou finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi je 111.869,22 Sk. Túto čiastku teda môže žalovaný požadovať od nájomcu - žalobcu.

9. Uznesením zo dňa 18.7.2007 súd na návrh žalobcu (doručený súdu 6.11.1996) pripustil zmenu návrhu, kde žalobca žiadal priznať 146.920 Sk (4.876,85 eur) s 21% úrokom z omeškania ročne od 1.2.1995 do zaplatenia.

10. Žalovaný uplatnil voči žalobcovi písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní 13.2.1997 sumu 136.742,- Sk (4.539,- eur), čo v tom čase formuloval ako vzájomný návrh.

11. Na základe hore uvedených skutočností, citovaných zmluvných ustanovení ako aj znaleckého posudku bol nárok žalovaného, ktorý si uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi ako obranu proti návrhu v zmysle § 98 O.s.p. - nakoľko jeho výška nepresiahla sumu požadovanú žalobcom preukázaný, súd preto nárok žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému istinu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania podľa § 369 v spojení s § 502 Obch. zák. (platného a účinného v čase vzniku právneho vzťahu) tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/18/2011-220 zo dňa 24.11.2011 tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.10.2010 č.k. 25Cb/107/1995-195.

13. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Obdo/33/2012 zo dňa 22.11.2012 dovolanie žalobcu zamietol.

14. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 24. júla 2014 č.k. II. ÚS 299/2013-42 rozhodol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Obdo/33/2012 porušil právo JUDr. Václava Jaroščiaka - REALITA na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia námietky sťažovateľa (žalobcu), ohľadom nedoručenia vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcovi, neinformovania žalobcu o zmene v osobe zákonného sudcu a o dôvode tejto zmeny, neumožnenia využiť právo na záverečné zhrnutie návrhov a na vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, vykonania znaleckého dokazovania na preukázanie skutočnosti, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, nesprávneho postupu pri ustanovení znalca, nevykonania dôkazu znaleckým posudkom, a ignorovania dohody o určení výšky sumy ušlého zisku, vyhodnotil ako opodstatnené.

15. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Obdo/74/2014-300 zo dňa 29.2.2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24.1.2011 č.k. 1Cob/18/2011-220 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18.1.2011, nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ani žalobcovi.

16. S poukazom na uvedené zistenie a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutie Ústavného súdu SR dospel dovolací súd k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bola odvolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

17. Zistená procesná vada podľa § 237 písm. f) O.s.p. (nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu druhému účastníkovi konania) je dôvodom, pre ktoré dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po vrátení veci z dovolacieho súdu, doručil dňa 16.5.2016 vyjadrenie žalovaného k odvolaniu právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

19. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože nevykonaním všetkých dôkazov a nedostatočným odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok a súvisiace rozhodnutie o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, súd prvej inštancie v ďalšom konaní si vyjasní, či sa zo strany žalovaného jedná o vzájomný návrh (žalobu) podľa § 147 ods. 1 C.s.p. (predtým § 97 O.s.p.), alebo o obranu započítaním podľa § 147 ods. 2 C.s.p. (predtým § 98 O.s.p.) a v ďalšom konaní pri rozhodovaní o nároku žalobcu zohľadní súd prvej inštancie písomnú dohodu zo dňa 21.10.1996.

20. Prvostupňový súd vec opätovne prejednal a nadviazal na vykonané dokazovanie. Účastníci súdu nepredložili žiadne nové dôkazy a ani nežiadali súd o vykonanie ďalších dôkazov. Súd vo veci nariadil na deň 07.11.2017 pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu nebol prítomný, jeho neúčasť ospravedlnil žalobca, pričom trval na prejednaní veci aj v neprítomnosti svojho právneho zástupcu. Žalovaný prítomný nebol, svoju neúčasť neospravedlnil, prítomný bol právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní sa medzi učastníkmi konania odstránila akákoľvek spornosť a zhodne uviedli, že medzi stranami je nesporný výpočet finančného vysporiadania leasingovej zmluvy, ktorý znie : R =(PP+KS) - (ZH+UZ), kde R je rozdiel na vyplatenie z vyúčtovania pri ukončení leasingovej zmluvy, PP je plnenie poisťovne v sume 461 421,- Sk, čo nikdy nebolo medzi účastníkmi konania sporné, KS sú kapitálové splátky v sume 282 672,- Sk, ktoré nikdy neboli medzi účastníkmi konania sporné, ZH predstavuje zostatkovú hodnotu v sume 353 333,- Sk, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná,

pričom uvedenú sumu potvrdil aj znalec v znaleckom posudku číslo 1/2009 zo dňa 20.7.2007 a UZ je ušlý zisk v sume 65 836,- Sk, ktorý bol účastníkmi konania odsúhlasený v písomnej dohode zo dňa 21.10.1996. Po dosadení odsúhlasených čísel účastníkmi konania do vzorca odsúhlaseného účastníkmi konania ako vzorec pre výpočet finančného vysporiadania leasingovej zmluvy R =(PP+KS) - (ZH+UZ) predstavoval rozdiel R, ktorý mal žalovaný vyplatiť žalobcovi sumu 324 924,- Sk. Medzi účastníkmi konania bolo ďalej nesporné, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 178 004,- Sk. Po odpočítaní uvedenej sumy od sumy R - predstavujúcej rozdiel, ktorý bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi na základe odsúhlaseného vzorca, zostalo doplatiť zo strany žalovaného žalobcovi sumu 146 920,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 4 876,85 €. Účastníci konania na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 súčasne uviedli, že medzi účastníkmi je nesporný i úrok z omeškania vo výške 21 % ročne zo žalovanej sumy t.j. 4.876,85 € od 01.02.1995 do zaplatenia, na ktoré žalobcovi vznikol nárok podľa ust. § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka. 25Cb/107/1995-358

21. Po odsúhlasení si všetkých pôvodne sporných skutočností na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 žalovaný pristúpil k späťvzatiu svojho vzájomného návrhu, ktorý si uplatnil voči žalobcovi písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní 13.02.1997 v sume 136.742,- Sk (4.539,- eur), pričom žalobca so späťvzatím súhlasil a žiadal konanie o nároku žalovaného v tejto časti zastaviť a to najmä s ohľadom na odstránenie akejkoľvek spornosti, ktorá bola pôvodne medzi účastníkmi konania. 22. Konajúci súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťou, či sa zo strany žalovaného jedná o vzájomný návrh (žalobu) podľa § 147 ods. 1 C.s.p. (predtým § 97 O.s.p.), alebo o obranu započítaním podľa § 147 ods. 2 C.s.p. (predtým § 98 O.s.p.), nakoľko strany výslovne trvali na zastavení konania o uvedenom nároku a súd preto rešpektujúc ich vôľu použil na vzájomnú žalobu žalovaného primerane ustanovenia o žalobe a konanie o nej podľa ust. § 145 zastavil. Podľa ust. § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 veta prvá súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. 23. Bez ohľadu na hore uvedené je konajúci súd toho názoru, že ak by sa súd mal vysporiadať s podaním žalovaného doručeným súdu na pojednávaní 13.02.1997, posúdil by ho len ako obranu proti návrhu žalobcu, nakoľko žalovaný si podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 13.02.1997 uplatnil pohľadávku v sume 4.539,- eur, ktorá je nižšia než pohľadávka uplatnená žalobcom. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh podľa § 147 ods. 2 C.s.p., ale za obranu proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vysporiada len v odôvodnení rozsudku.

24. Konajúci súd akceptujúc vôľu účastníkov konania prezentovanú na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017, odsúhlasenú dohodu účastníkov konania a vzhľadom na odstránenie všetkých sporných otázok účastníkmi konania ako bolo uvedené už vyššie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

26. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).