Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-14-2017.pdf
PDF · 113.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csp/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: M. S., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 197,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 89,- eur od 02.02.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 (v elektronickej podobe bez autorizácie, dodatočne doručenej v listinnej podobe dňa 06.02.2017, t.j. v súlade s § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 197,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 177,99 eura od 02.02.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2014 uzavretej medzi postupcom: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 15.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 177,99 eura, ktorý mal byť splatený v 12 mesačných splátkach vo výške 19,42 € počnúc 15.08.2013. Žalovaný svoju pohľadávku uhradil len čiastočne, a preto postupca vypovedal zmluvu, pričom mu oznámil, že úver sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 01.02.2014 a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 14 dní odo dňa doručenia oznámenia. Pohľadávka vo výške 197,97 eura predstavuje istinu vo výške 177,99 € a zmluvné úroky vo výške 19,95 €. Úrok z omeškania žalobca žiadal odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, výzva k úhrade, oznámenie o postúpení, podací hárok, zmluva o spotrebiteľskom úvere, informácie o spotrebiteľskom úvere, vyhlásenie a poučenie o ochrane osobných údajov, výpoveď zmluvy, platobná história účtu žalovaného.
3. Podanie žalobcu zo dňa 30.10.2017 obsahovalo (totožnú ako v žalobe) špecifikáciu žalovanej sumy, s tým, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 177,99 eura dňa 16.07.2013, ku dňu postúpenia
neuhradil žalovaný žiadnu sumu. Suma 19,95 eura predstavuje dlžné úroky vo výške 16,14 eura a poistné vo výške 3,81 eura.
4. Žalovaný sa k doručenej žalobe (dňa 2.6.2017) napriek výzve súdu písomne nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepoužil žiadne.
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu ani žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené postupom podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 19.10.2017. Zástupca žalobcu žiadal neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť, súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou k nej, výzvou žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpoveďou zmluvy, platobnou históriou, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:
7. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2014 a prílohy č. X k tejto zmluve zo bola žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX postúpená na žalobcu zo spoločnosti: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783. Potvrdzuje to aj oznámenie postupcu o postúpení zo dňa 18.12.2014 ako i oznámenie žalobcu zo dňa 23.12.2014, ktoré bolo spolu s písomnou výzvou zo dňa 23.12.2014 na úhradu dlžnej sumy 247,66 eura zasielané žalobcom žalovanému (na poštovú prepravu dané 29.12.2014).
8. Dňa 15.07.2013 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 177,99 €, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 19,42 €, splatnosť splátky: 15. deň v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 15.08.2013, konečná splatnosť úveru: 15.07.2014. Výška úrokovej sadzby: 39 % ročne, výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola uvedená: 46,80 %, priemerná hodnota RPMN 39,20 %, celková čiastka k zaplateniu: 217,80 €. Poplatok za poistenie (rozšírený súbor poistenia): 6,99 %. V zmluve bolo uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú po dobu trvania záväzkov z úveru. Podľa bodu 4.1, v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa informácií o spotrebiteľskom úvere bol predmetom financovania z úveru mobilný telefón. Ako celková čiastka k zaplateniu bola uvedená (totožne) suma: 217,80 €.
9. Z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru podľa zmluvy právny predchodca žalobcu písomnosťou zo dňa 11.11.2013 vypovedal úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu 1.2.2014, kedy sa stal úver splatný v celom rozsahu. Súčasne bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy 197,94 eura do 14 dní od doručenia listiny, ktorá sa vrátila ako nedoručená v odbernej lehote dňa 3.12.2013 naspäť.
10. Z platobnej histórie úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 177,99 eura, a to dňa 16.7.2013, doposiaľ na úver nezaplatil žiadnu sumu.
11. Pokusom o zmier zo dňa 26.1.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 228,188 eura.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“, alebo „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
32. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
33. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo skúmal otázku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v tomto konaní je čiastočne premlčaný.
34. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv. Ako už bolo uvedené, uvedené ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
35. Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 15.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ), keďže konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (skutočnosť všeobecne známa a súčasne súdu známa z jeho činnosti, ktorú netreba dokazovať v zmysle § 186 ods. 1 CSP) a žalovaný postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, § 2 písm. a/ ZoSÚ), ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (nebolo to žalobcom ani len tvrdené). S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Ak sa aj uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka (keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená), tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku /§ 101/, teda trojročnú premlčaciu dobu („všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“
- rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka (je vyjadrením doposiaľ platného pravidla prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky).
36. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky právnym predchodcom žalobcu dňa 16.07.2013 vo výške 177,99 eura splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach po 19,42 €, t.j. plnenie jeho dlhu voči právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) bolo dohodnuté (umožnené) v splátkach, z čoho vyplýva, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) mohol od žalovaného ako dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou (zročnou) podľa ich dohody (zmluvy) 15-tym dňom v mesiaci (počnúc 15.08.2013). Každá z vyššie uvedených 12 splátok predstavovala samostatné plnenie, pre každú z nich plynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 samostatne. Vychádzajúc zo zmluvy, splatnosť prvej splátky bola 15.08.2013 a konečná splatnosť bola 15.07.2014, no nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splácaním úveru, právny predchodca vypovedal predmetnú zmluvu písomnosťou zo dňa 11.11.2013 a ku dňu 01.02.2014 sa stal splatným úver v celom rozsahu, t.j. stali sa predčasne splatnými aj splátky splatné od 15.02.2014 (7. splátka) do 15.07.2014 (12. splátka) už dňa 01.02.2014. To však nič nemení na tom, že splátky splatné do 01.02.2014 mali svoju splatnosť vždy k 15-temu dňu v mesiaci, a to od 15.08.2013 do 15.01.2014 (1. až 6. splátka) a premlčacia doba (trojročná) vo vzťahu k týmto splátkam plynula samostatne. Súd preto s prihliadnutím na to, že žaloba bola na súd doručená dňa 31.01.2017 ustálil, že bola podaná v čase, keď už boli premlčanými splátky úveru splatné predo dňom 31.01.2014 (počítané 3 roky spätne od podania žaloby na súd), t.j. splátky č. 1 až č. 6 (splatné od 15.08.2013 do 15.01.2014). Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu
nebolo možné mu priznať požadované plnenie vo vzťahu k splátkam č. 1. až č. 6, t.j. splátky splatné od 15.08.2013 do 15.01.2014. V tejto časti preto žalobu (splátky č. 1 až 6) pre premlčanie zamietol.
37. Nepremlčanými sú teda splátky úveru od 15.02.2014 do 15.07.2014 (v celkovom počte 6), ktorých predčasná splatnosť z titulu výpovede zmluvy nastala ku dňu 1.2.2014. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. d/ ZoSÚ), na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky v sume 177,99 €, ktoré sa podľa zmluvy žalovaný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 19,42 €. Zo zmluvy však vyplýva, že v zmluve nie je správne uvedená celková čiastka v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ktorú musí spotrebiteľ (žalovaný) zaplatiť, pričom táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa, t. j. nižšou sumou, než ktorú mal žalovaný podľa zmluvy v skutočnosti zaplatiť. Nie je splnením zákonnej požiadavky uviesť náležitosť zmluvy, pokiaľ je táto v zmluve uvedená len formálne alebo nepresne, pokiaľ nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 12 mesačných splátkach po 19,42 €, čoho súčin predstavuje suma 233,04 €, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Ako celková čiastka k zaplateniu je však uvedená nižšia suma, a to suma 217,80 €. S poukazom na ust. § 2 písm. g), h) ZoSÚ sa však celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Opačným postupom (výkladom) by tento údaj bol pre spotrebiteľa zavádzajúci a bez výpovednej hodnoty. Z tohto dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že zmluva neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky v sume 19,42 € mesačne. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. V zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol žalobca povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak to tak neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z zmluvy nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať pôžičku jeho príjmy, výdavky ani rodinný stav. Aj z tohto dôvodu súd považuje žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový.
38. Ako bolo vyššie uvedené, za dôvodné (nepremlčané) možno považovať splátky úveru č. 7-12, predčasne splatné dňa 1.2.2014. Nakoľko však súd právne posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, dôvodnými sú len splátky úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Vychádzajúc zo sumy úveru 177,99 eura a celkovom počte splátok úveru 12, bezúročnú a bezpoplatkovú splátku úveru predstavuje suma 14,833 € (177,99 € / 12 splátok), a pri počte splátok 6 (od siedmej do dvanástej splátky) tak za dôvodnú možno považovať sumu 89,-€ (14,833 € * 6). Súd zohľadnil, že žalovaný doposiaľ neuhradil žiadnu sumu na úver. Práve sumu 89,-€ súd žalobcovi priznal a uložil žalovanému povinnosť ju žalobcovi zaplatiť, zohľadňujúc pritom čiastočné premlčanie nároku žalobcu ako i právne posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. Časť žalovanej sumy vo výške 19,95 eura bola ako nedôvodná zamietnutá, nakoľko táto predstavuje jednak úrok vo výške 16,14 eura ako i poplatok (poistenia) vo výške 3,81 €, na ktoré žalobca nemá nárok (bezúročný a bezpoplatkový úver). Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok ako i oznámením o postúpení pohľadávky (bod 7. odôvodnenia tohto rozsudku).
39. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, a to vo výške 5,25 % ročne ako požadoval žalobca, no len zo súdom priznanej sumy 89,-€, pričom tento mu priznal od 02.02.2014 tak ako to žiadal žalobca,
nakoľko práve týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko jeho dlh sa stal splatným z titulu výpovede zmluvy dňa 01.02.2014.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 197,94 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná len suma 89,- € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 44,96 %, úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 55,04 %, no vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne a zbytočné (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).