Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-179-2016.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: K.. C. H., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, N., v konaní právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanej: R. F., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. Y. XXX/XX, Ž. W. Q., v konaní právne zastúpená Mgr. Martinom Čižmárom, advokátom, ČSA 24, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 09.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.000,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 09.11.2016 do zaplatenia (a trov konania) pôvodne na tom skutkovom základe, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2014 odkúpil od žalovanej ako predávajúcej osobné motorové vozidlo C. Y. X.: A. za kúpnu cenu 3.800,- Eur, ktorú žalovanej uhradil v hotovosti pri podpise zmluvy. Motorové vozidlo však nemalo najazdených len v zmluve deklarovaných 190.164 km ale minimálne 282.565 km, pretože v mesiaci december 2014 pri návšteve autorizovaného servisu v dôsledku pokazenia sa vozidla zistil na základe výpisu servisných zásahov, že už dňa 28.02.2013 (teda 21 mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy) malo vozidlo najazdených 282.565 km. Kúpna cena 3.800,- Eur preto nezodpovedala počtu ubehnutých kilometrov a technickému stavu vozidla. Na motorovom vozidle došlo zo strany jedného z predchádzajúcich vlastníkov k „stočeniu kilometrov“ v čase od 08.07.2013 do 17.01.2014 a tým došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, v ktorej súvislosti bol Okresným súdom Brezno vydaný odsudzujúci rozsudok dňa 14.04.2016 sp. zn. 3T/16/2016. Žalobca na túto vadu (nedostatok) nebol žalovanou v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy upozornený a preto bezodkladne po jej zistení žalovanú o tom upovedomil listom zo dňa 18.12.2014. Následne listom zo dňa 02.11.2016 žiadal žalovanú o dobrovoľnú úhradu sumy 2.000,- Eur ako primeranej zľavy z kúpnej ceny. Táto suma predstavuje približný rozdiel medzi cenou vozidla, ktoré malo najazdené cca 300.000 km a vozidla, ktoré malo najazdených 190.164 km, pričom v tejto súvislosti poukazoval žalobca na znalecký posudok znalca K.. Ľ. Ž. vyhotovený na účely uvedeného trestného konania sp. zn. 3T/16/2016, ktorý riešil otázku rozdielu ceny vozidla pred a po stočení kilometrov.
2. Žalovaná cestou právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť namietajúc, že listom zo dňa 18.12.2014 sám žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil a tým došlo k zániku zmluvy od počiatku. Okrem toho primeranosť zľavy z kúpnej ceny je otázkou právnou a nie znaleckou a tak žalobcom uplatňovaná zľava z kúpnej ceny je neadekvátnou v situácii, kedy predstavuje viac ako polovicu kúpnej ceny, no
zistené navýšenie najazdených kilometrov nedosahuje ani tretinu zo skutočného rozsahu najazdených kilometrov.
3. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdom na pojednávaní dňa 03.10.2017 (ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci) žalobca cestou právneho zástupcu doručil súdu dňa 06.11.2017 podanie zo dňa 03.11.2017 označené ako „vyjadrenie žalobcu, alternatívny dôvod právnej kvalifikácie“ (žalovanej strane bolo doručené na pojednávaní dňa 07.11.2017).
4. Z obsahu tohto podania (§ 124 ods. 1 CSP) však vyplýva, že išlo o podstatnú zmenu skutkových okolností, od ktorých žalobca pôvodne v žalobe odvodzoval danosť žalovaného nároku, pretože v tomto podaní svoj nárok zakladal už nie na tom, že má v dôsledku „stočenia“ kilometrov nárok na zľavu z kúpnej ceny vozidla, ale na tom, že pokiaľ od kúpnej zmluvy účinne odstúpil a žalovaná odmietla prijať nepoužiteľné motorové vozidlo a vrátiť kúpnu cenu, dal si ho opraviť (vymeniť motor) a preto žiada od žalovanej úhradu sumy 2.000,- Eur ako toho rozdielu, o ktorý dohodnutá kúpna cena presahuje všeobecnú cenu vozidla. Išlo teda o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP a nie o „alternatívny dôvod právnej kvalifikácie“, pretože právna kvalifikácia nároku je vecou súdu a na sporovej strane je to, aby žalovaný nárok pravdivo a úplne popísala v žalobe (§ 132 ods. 1 CSP) uvedením relevantných skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP).
5. Nakoľko výsledky dovtedajšieho konania boli podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe a na konanie o zmenenej žalobe nebol vecne ani kauzálne príslušný iný súd (§ 143 ods. 1 a 2 CSP), súd nemal inú možnosť než zmenu žaloby pripustiť. Urobil tak uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.11.2017 za prítomnosti oboch strán sporu a preto uznesenie písomne nevyhotovoval s poukazom na ust. § 142 ods. 2 a § 235 ods. 2 CSP.
6. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov, znaleckého posudku č. 24/2015 znalca K.. Ľ. Ž. (založeného v spise Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/16/2016) a na základe nesporných skutkových tvrdení oboch strán mal súd za preukázané, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 12.11.2014 so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo C. Y. X.: A. bližšie individualizované v čl. I kúpnej zmluvy (najmä farbou, VIN číslom a číslom technického preukazu). Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 3.800,- Eur s tým, že nebolo sporu v tom, že táto bola žalobcom žalovanej riadne uhradená pri podpise zmluvy. V čl. IV kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca vyhlásila, že predávané motorové vozidlo bolo používané a nebolo havarované, ku dňu podpisu zmluvy má najazdených 190.164 km a má nasledovné vady: nefunkčná klimatizácia, natrhnuté sedadlo vodiča, prasknutý nárazník a chýba druhá štartovacia karta. V čl. V zmluvy sa strany dohodli na odovzdaní vozidla v deň podpisu zmluvy a na tom, že vlastníctvo vozidla prechádza na kupujúceho momentom zaplatenia kúpnej ceny.
7. Nebolo potom sporným, že niekedy v priebehu mesiaca december 2014 došlo na predanom motorovom vozidle k poruche motora, na základe čoho následne žalobca v autorizovanom servise zistil, že vozidlo malo dňa 30.03.2010 najazdených 162.355 km, dňa 10.02.2011 malo 212.280 km a dňa 28.02.2013 malo najazdených už 282.565 km. S odkazom na tento skutočný stav kilometrov na rozdiel od zmluvne deklarovaného údaja potom žalobca zaslal žalovanej list datovaný dňom 18.12.2014 označený ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy na použitú vec“. V liste uviedol, že dňa 12.11.2014 uzavreli kúpnu zmluvu na predmetný automobil, od ktorej týmto odstupuje podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože vyšla najavo vada, ktorá musela existovať aj pred kúpou vozidla a na ktorú nebol žalovanou upozornený aj keď to bola vada zrejmá - išlo o nepriznané nabehnuté kilometre s tým, že o vozidlo s toľkými kilometrami by sa vôbec nezaujímal, pričom vozidlo je nepojazdné z dôvodu poškodenia motora bežnou prevádzkou, k čomu došlo 28 dní po kúpe. Preto žalovanú žiadal o vrátenie kúpnej ceny do troch dní od doručenia odstúpenia od zmluvy a na základe toho jej bol ochotný vozidlo vydať.
8. Na odstúpenie žalovaná reagovala listom zo dňa 09.01.2015, v ktorom argumentovala tým, že z jej strany nedošlo k žiadnej manipulácii ani výmene počítadla kilometrov a motor vozidla bol v čase predaja v úplnom poriadku čomu nasvedčuje aj to, že vozidlo žalobca používal takmer mesiac. Uviedla, že žalobca si vozidlo dokonale prezrel pri ohliadke, vyskúšal ho a nič nevytkol. V zmysle § 596 Občianskeho zákonníka informovala žalobcu o všetkých jej známych vadách a tak žalobca nemohol od zmluvy odstúpiť podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu mu žalovaná v liste ponúkla možnosť
vyriešiť vec poskytnutím zľavy z kúpnej ceny motorového vozidla, ktorá bude použitá na jeho opravu, prípadne inú kompenzáciu na ktorej sa dohodnú.
9. Na tomto mieste treba potom uviesť, že právna úprava kúpnej zmluvy je obsiahnutá v ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konkrétne ust. § 588 Občianskeho zákonníka určuje, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
10. Podľa § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
11. V danom prípade mal súd za preukázané platné uzavretie kúpnej zmluvy sporovými stranami podľa § 588 Občianskeho zákonníka, nakoľko v zmluve je špecifikovaný tak predmet kúpy ako aj kúpna cena. Takisto bolo preukázané, že žalovaná si splnila svoju povinnosť odovzdať predmet kúpy žalobcovi (a previesť na neho vlastnícke právo) a žalobca si splnil povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu.
12. Predmet kúpy - predávané motorové vozidlo však nemalo vlastnosť, o ktorej žalovaná ako predávajúca v čl. IV kúpnej zmluvy vyhlásila (teda inými slovami ubezpečila žalobcu), že ju vozidlo má, konkrétne v tomto článku žalovaná prehlásila, že predávané motorové vozidlo má najazdených 190.164 km. V skutočnosti však podľa zhodných vyjadrení oboch strán v rámci tohto sporu ako aj podľa predloženého znaleckého posudku znalca K.. Ž. malo motorové vozidlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy najazdených minimálne 282.000 km, ktorý stav prejdených kilometrov bol zadokumentovaný autorizovaným servisom už dňa 28.02.2013, t.j. ešte cca 21 mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Prehlásenie predávajúceho o počte najazdených kilometrov predávaného motorového vozidla totiž možno vo všeobecnosti (nielen) z objektívneho hľadiska brať ako určitú garanciu predávajúceho o tom, že vozidlo má skutočne najazdený počet kilometrov uvedený v zmluve, lebo v súčasnej praxi má tento parameter (vlastnosť) popri veku vozidla rozhodujúci význam pre rozhodnutie kupujúceho vstúpiť do zmluvného vzťahu s predávajúcim. I v danom prípade bola táto vlastnosť pre žalobcu rozhodujúca, pretože ako uviedol v odstúpení od kúpnej zmluvy, o vozidlo s počtom 282.000 km by nemal záujem.
13. Žalobca ako kupujúci preto dôvodne a v súlade s ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 18.12.2014, pretože motorové vozidlo nemalo takú vlastnosť, že malo najazdených v čase podpisu zmluvy len 190.164 km ako to žalovaná prehlásila v zmluve ale s istotou malo najazdených o minimálne 92.000 km viac, čo je takmer polovica zmluvne deklarovaného stavu. Vzhľadom na tento dôvod platného a účinného odstúpenia od zmluvy (nie je pritom právne relevantné to, že žalobca v odstúpení uviedol ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale relevantným je samotný právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy bez ohľadu na jeho právne vymedzenie) potom nebolo potrebné zaoberať sa (ďalšou) vadou týkajúcou sa motora vozidla.
14. Odstúpenie od zmluvy a jeho účinky upravuje ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tak, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2). Súd tu len poznamenáva, že občianske právo (a ani platné právo vo všeobecnosti) nepozná „späťvzatie“ odstúpenia od zmluvy ako to prezentoval žalobca cestou svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 18.07.2017, do úvahy by v takomto prípade prichádzala len analogická aplikácia ust. § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy by prejav žalobcu o zrušení odstúpenia od zmluvy musel dôjsť žalovanej skôr alebo aspoň súčasne s odstúpením, k čomu však evidentne nedošlo. 15. V dôsledku platného odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom vzhľadom na splnenie hmotnoprávnych dôvodov podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo potom v nadväznosti na § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka potom platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto ustanovení je vyjadrený princíp vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku toho, že došlo k majetkovému prospechu na oboch stranách (zrušenej) zmluvy, avšak právny dôvod tohto plnenia následne odpadol.
17. V danom prípade tak nastala situácia, že kvôli platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy by si obe strany mali podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť všetko, čo na základe kúpnej zmluvy od druhej strany dostali. Teda žalobca by mal vrátiť žalovanej motorové vozidlo a zasa žalovaná by mala žalobcovi vrátiť prijatú kúpnu cenu. Ako však vyplynulo z dokazovania, ani jedna zo strán nemala ani nemá záujem vrátiť druhej strane prijaté plnenie, pretože žalobca si dal auto opraviť (bola zrealizovaná oprava motora) a preto nechce auto vrátiť žalovanej a zasa žalovaná prejavila vôľu poskytnúť žalobcovi len určitú kompenzáciu zohľadňujúcu vyšší než deklarovaný počet kilometrov a nemá záujem o vrátenie vozidla.
18. V takejto situácii súd potom analogicky aplikoval záver vyjadrený v rozhodnutí R 10/1977, podľa ktorého ak bola vec, ktorá má byť vrátená, zničená alebo poškodená tak, že nemožno od predávajúceho požadovať, aby ju prijal naspäť, môže kupujúci uplatňovať len nárok na vrátenie toho, o čo dohodnutá kúpna cena presahovala cenu podľa cenových predpisov alebo určenú odhadom.
19. Analogickú aplikovateľnosť tohto záveru súd zakladá na tom, že ak v situácii, kedy nie je možné vec vrátiť predávajúcemu kvôli jej zničeniu (alebo kvôli jej poškodeniu nie je spravodlivým požadovať od neho aby ju prijal späť) môže kupujúci žiadať len rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a v podstate všeobecnou (trhovou) cenou veci, tak podľa súdu toto východisko možno v súlade so zásadou dispozičnej autonómie (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) použiť o to viac v situácii, kedy síce vrátenie veci predávajúcemu možné je, ale ani predávajúci ani kupujúci to nechcú (žiadna zo strán nemá záujem na vrátení veci).
20. V danom prípade bola kúpna cena motorového vozidla dohodnutá v kúpnej zmluve na sumu 3.800,- Eur a táto súvisela so žalovanou zmluvne deklarovaným stavom kilometrov vozidla na úrovni 190.164 km. V skutočnosti malo vozidlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy najazdených minimálne 282.000 km, pretože tento stav malo už dňa 28.02.2013. K.. Ľ. Ž. ako znalec z odboru cestná doprava a strojárenstvo v znaleckom posudku č. 24/2015 uviedol, že už dňa 17.01.2014 v súvislosti s nadobudnutím motorového vozidla žalovanou malo vozidlo najazdených viac než tachometrom deklarovaný počet kilometrov, pričom znalec všeobecnú hodnotu tohto motorového vozidla prihliadajúc na skutočný počet ubehnutých kilometrov na úrovni cca 290.000 km určil ku dňu 17.01.2014 na sumu 1.661,- Eur. To znamená, že ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 12.11.2014 stranami tohto sporu nemalo vozidlo vyššiu než uvedenú všeobecnú hodnotu na úrovni 1.661,- Eur, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že s rastúcim vekom a počtom prejdených kilometrov hodnota motorového vozidla klesá (neberúc do úvahy špecifické prípady tzv. veteránov, čo však nebol tento prípad). Iný dôkaz v tomto smere označený ani predložený nebol.
21. Rozsah nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy odstúpením súd vzhľadom na uvedené určil ako rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou 3.800,- Eur a všeobecnou hodnotou 1.661,- Eur. Žalobcom požadovaná suma 2.000,- Eur tento rozdiel nepresahuje a súd preto uložil žalovanej zaplatiť túto sumu žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie sa na jeho úkor podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
22. Voči žalovanému nároku vzniesla žalovaná cestou právneho zástupcu námietku premlčania, no táto nebola dôvodnou.
23. Úprava premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku nasledovná:
Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 OZ platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
24. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o bezdôvodnom obohatení a súčasne o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je trojročná (pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení desaťročná) a plynie od odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
25. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje svojim obsahom a zmyslom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka predstavuje výnimku z ust. § 100 ods. 1 poslednej vety OZ, podľa ktorého ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Teda aj v prípade, že dlžník vznesie námietku premlčania uplatneného práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pri splnení podmienok v ust. § 107 ods. 3 OZ súd na túto námietku prihliadnuť nemôže a veriteľovi uplatnené právo prizná bez ohľadu na to, že došlo k premlčaniu práva a že dlžník premlčanie namietol.
26. Ust. § 107 ods. 3 OZ dopadá tak aj na tie prípady kedy na jednej strane stojí právo vlastnícke ako právo nepodliehajúce premlčaniu a na druhej strane je iné právo premlčaniu podliehajúce, pretože zmyslom tohto ustanovenia je zachovanie rovnováhy práv obidvoch strán zrušenej (neplatnej) zmluvy. Nakoľko žalobca ako druhý účastník zmluvy nemôže namietať premlčanie (konkrétne vlastníckeho práva, ak by si ho žalovaná uplatňovala), pretože žalovanej nesvedčí žiadne právo podliehajúce premlčaniu, na námietku premlčania vznesenú žalovanou nemohol súd vzhľadom na ust. § 107 ods. 3 OZ prihliadať. V dôsledku toho nebolo potrebné zaoberať sa ani plynutím subjektívnej a objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
27. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou žalovaného nároku sa žalovaná dostala do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka niekedy na prelome rokov 2014 a 2015, pretože v odstúpení od kúpnej zmluvy bola žalobcom vyzvaná na úhradu do troch dní od doručenia, na čo mu odpovedala svojim listom zo dňa 09.01.2015. Teda najneskôr od uvedeného dňa začala plynúť žalobcom poskytnutá trojdňová lehota a táto nepochybne uplynula ku dňu 09.11.2016, odkedy žalobca požadoval úrok z omeškania. Začiatkom roku 2015 predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne, žalobca však požadoval úrok z omeškania len 5 % ročne, čo súd nemohol prekročiť. Preto priznal úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 09.11.2016 do zaplatenia.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.