Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29C-240-2016.pdf
PDF · 69.81 KB
Case nature
Subarea
29C/240/2016
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: O. W., D.. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, 082 15 Chmeľov, proti žalovanému: O. S., D.. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, 082 15 Chmeľov, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3 319,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 11. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3 319,39 Eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Písomným podaním zo dňa 20. 09. 2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2017, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žiadal vziať do úvahy jeho sociálne pomery, ktoré sú aj dôvodom, prečo v konaní nechce ďalej pokračovať.
3. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
4. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
10. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, resp. bez toho, aby toto späťvzatie bolo vyvolané správaním žalovaného, a preto by nárok na náhradu trov konania mal v plnom rozsahu patriť žalovanému v zmysle cit. ust. § 256 ods. 1 C.s.p., avšak v tomto prípade má súd za to, že sú splnené podmienky na čiastočné použitie § 257 C.s.p.
12. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).
13. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) subjektov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
14. Zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne žalobcu vo vzťahu k žalovanému je potrebné konštatovať, že prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobcu nepomerne negatívnejší dopad ako na žalovaného. Žalobca je fyzická osoba, pričom mu už uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C/240/2016-52 zo dňa 15. 03. 2017 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže to odôvodňovala jeho celková finančná situácia. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 280,- Eur mesačne, čo potvrdzuje aj doložené rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 03. 12. 2015, je slobodný, býva so svojou matkou a bratom v rodinnom byte, ktorý nadobudol do vlastníctva na základe darovacej zmluvy dňa 13. 04. 2016. Nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je právne zastúpený (ako tarifná odmena za 1 úkon právnej služby pripadá suma 121,17 Eur), by bolo pre žalobcu možné len s veľkými ťažkosťami. Ohľadne žalovaného súd uvádza, že tento sa stranou sporu nestal z vlastného rozhodnutia, ale až na základe žaloby žalobcu, teda mu trovy vznikli až za účelom účinného bránenia práva, pričom žalovanému nemožno pričítať ani zavinenie na zastavení konania.
15. V danom prípade teda súd skúmal, či na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by inak úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v tejto situácii je dôvodné použitie § 257 C.s.p., v zmysle ktorého súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak súd má za to, že vzhľadom na intenzitu týchto dôvodov nachádzajúcich sa na strane žalobcu postačuje čiastočné nepriznanie. Teda súd, berúc do úvahy celkové majetkové pomery žalobcu na jednej strane a na strane druhej riadne procesné správanie žalovaného, ktorý nezapríčinil ani začatie ani zastavenie konania,
ustálil, že v rozsahu 50 % je dôvodné túto náhradu trov konania žalovanému nepriznať, a to práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu vychádzajúcich z jeho nepriaznivej situácie, a vo zvyšných 50 % súd rozhodol tak, že na túto náhradu žalovaný nárok má, keďže zodpovedným za začatie aj zastavenie konania je žalobca. Na základe uvedeného teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).