Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-87-2016.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka spore medzi žalobcom: NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/C, Bratislava, IČO: 35 691 999, v zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972 a žalovaným: S. E., nar. XX.XX.XXXX, J. C. č. XXX, C. nad Z., v zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, Aleja slobody č. 1890/50, Dolný Kubín o zaplatenie 2.531,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.531,- €, úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.531,- € od 03.06.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 30.12.2016 žalobca žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2.531,- €, vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 8% ročne od 03.06.2016 do zaplatenia, paušálnej náhrady vo výške 40,- € a náhrady trov konania. 2. Žalobca odôvodňoval svoj nárok voči žalovanému tým, že na základe Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania I zo dňa 15.02.2012 vykonával žalovaný pre neho činnosť finančného sprostredkovateľa, za ktorú mu žalobca vyplácal provízie podľa podmienok ustanovených v Prílohe č. 1. 3. V zmysle ustanovenia čl. V bod 4. tejto zmluvy bol žalobca oprávnený aj jednostranne meniť podmienky provízneho systému upravené v prílohe zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť bol s účinnosťou od 01.01.2013 upravený provízny systém odlišne oproti stavu roku 2012. Následne došlo k ďalšej úprave provízneho systému s účinnosťou od 01.07.2013.
4. Dňa 01.09.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným novú Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania II, ktorá nahradila predchádzajúcu sprostredkovateľskú zmluvu medzi nimi. Súčasťou tejto zmluvy bola opäť aj Príloha č. 1, v ktorej bol upravený provízny systém s účinnosťou od 01.09.2013. Tento bol dňa 01.07.2014 tiež zmenený. 5. Všetky zmeny provízneho systému boli žalovanému oznamované prostredníctvom zmluvne dohodnutých komunikačných prostriedkov (e-mailom), pričom žalovaný vykonávanie zmien provízneho systému, resp. ich neoznamovanie, nikdy nenamietal. 6. V dôsledku technickej chyby v systéme žalobcu bola žalovanému v období od januára 2013 do marca 2014 omylom vyplatená provízia s označením „nadstavbová kmeňová odmena“ vo výške 2.531,- €, na ktorú však žalovaný v zmysle Prílohy č. 1, oddiel C, kapitola II. nemal nárok. Žalovaný bol totiž ako vedúci obchodnej skupiny zaradený v kategórii (type) U1. 7. Žalobca tvrdil, že neoprávneným vyplatením provízie (nadstavbovej kmeňovej odmeny) došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák.
8. Žalobca vyzval žalovaného dňa 20.05.2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný túto výzvu prevzal 26.05.2016 a následne na ňu zareagoval dňa 09.06.2016, pričom bezdôvodné obohatenie odmietol vydať. Rovnako žalovaný zareagoval aj na ďalšiu výzvu žalobcu zo dňa 11.10.2016, ktorú prevzal dňa 27.10.2016. 9. Voči argumentom žalovaného v podanom odpore žalobca v svojom vyjadrení (č.l. 137), vrátane vyjadrenia na pojednávaní (č.l. 193), namietal, že sprostredkovateľský zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka a tento právny predpis je potrebné aplikovať aj na dĺžku premlčacej lehoty ohľadom uplatneného nároku. Otázka zavinenia nie je pre vznik bezdôvodného obohatenia relevantná. Zrušením tohto typu odmeny pre žalovaného nedošlo k úplnému zrušeniu akejkoľvek sprostredkovateľskej provízie pre žalovaného. Okrem tejto odmeny mal totiž žalovaný nárok na iné odmeny, ktoré boli súčasťou jeho provízie. V súvislosti so svojím oprávnením jednostranne meniť provízny systém žalobca poukázal na výslovnú dohodu zmluvných strán, ktorá túto kompetenciu žalobcu predpokladala. Žalobca pritom o všetkých zmenách priebežne informoval a aj sám žalovaný absolvoval mnohé školenia, kde boli o.i. vysvetľované aj zmeny provízneho systému. Zo strany žalovaného pritom išlo o povinnosť priebežne sa vzdelávať a oboznamovať sa so zasielanými informáciami. 10. Žalobca svoj nárok preukazoval zmluvami o finančnom sprostredkovaní (č.l. 26, 30), vrátane príloh č. 1 (č.l. 34, 42, 48), dodatkom č. 1 (č.l. 55), výpismi z účtu žalobcu (č.l. 63-71, 77-82, 86-95), faktúrami (č.l. 72-76, 83-85, 96-100), výzvami na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 105, 108), reakciami žalovaného na doručené výzvy (č.l. 107, 110), výkazmi o činnosti žalovaného (č.l. 101) a vzorom emailového oznámenia o zmenách provízneho systému (č.l. 148-152). 11. Žalovaný namietal voči uplatnenému nároku žalobcu v podanom odpore (č.l. 126), že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na skutočnosť, že k vyplateniu odmien nedošlo v dôsledku iniciatívy žalovaného, ale v dôsledku „technickej chyby“ v systéme žalobcu. Okrem toho žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca menil podmienky provízneho systému opakovane jednostranne, čo je v zmluvnom vzťahu neprípustné a ustanovenie zmluvy, ktoré také „oprávnenie“ žalobcovi poskytovalo, je neplatné v zmysle § 37 Obč. zák., keďže je v rozpore s ustanovením § 574 ods. 2 Obč. zák. Žalovaný bol dobromyseľný pri prijatí provízie, ktorá mu bola riadne zaplatená na základe vystavených faktúr, pričom ani žalobca v tom čase nijako nárok žalovaného nespochybňoval. Ak začal až s veľkým odstupom času vymáhať
vrátenie týchto peňazí, považuje to žalovaný za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Napokon žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku v zmysle § 107 Obč. zák. K podanému odporu žalovaný nepripojil žiadne listinné dôkazy ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. 12. V následnom písomnom vyjadrení (č.l. 155) žalovaný okrem predchádzajúcej argumentácie namietol, že zo strany žalobcu mu nikdy nebola oznámená zmena výšky nadstavbovej kmeňovej odmeny. Navrhol vypočuť viacerých svedkov na preukázanie toho, že vykonával reálnu sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu. Títo svedkovia v istom čase pracovali ako podriadení žalovaného na pozícii finančných agentov a jedna zo svedkýň bola jeho priamou nadriadenou. Okrem toho navrhol vypočuť na pojednávaní samotného žalovaného, ako aj štatutárnych zástupcov žalobcu. Žalovaný namietol obchodnoprávnu povahu zmluvného vzťahu so žalobcom, keďže konal ako fyzická osoba, pričom nešlo o výkon samostatnej zárobkovej činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ďalej namietal, že žalobca úhradou faktúr uznal nárok žalovaného na zaplatenie provízie vo výške uvedenej v uhradených faktúrach (§ 323 ods. 2 Obch. zák.). Žalovaný prijaté provízie riadne uviedol aj v daňových priznaniach. Tvrdil, že pri podpisovaní zmluvy nevedel o možnosti žalobcu jednostranne meniť podmienky provízneho systému. Nemal ani možnosť do obsahu zmluvy nejako zasahovať, ale nemal k textu zmluvy ani žiadne výhrady. Potvrdil, že im chodievali týždenné informácie od žalobcu emailom, avšak boli s tým neraz technické problémy. 13. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval vystavenými faktúrami (č.l. 161-169) a daňovými priznaniami (č.l. 170-185). 14. Listinné dôkazy boli v priebehu konania priebežne doručované na vedomie druhej sporovej strane a žiadna z listín (jej obsah) nebola stranou spochybňovaná, preto neboli na pojednávaní osobitným spôsobom prečítané (§ 204 CSP). 15. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne: 16. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi existoval zmluvný vzťah, na základe postupne uzatváraných dvoch sprostredkovateľských zmlúv, pričom odmeňovanie (provízny systém) bolo upravený v Prílohe č. 1 k zmluve.
17. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný na základe týchto zmlúv vykonával v období od 15.02.2012 do 09.03.2014 činnosť finančného sprostredkovateľa, za ktorú mu bola o.i. zaplatená aj nadstavbová kmeňová odmena v celkovej výške 2.531,- €. Rozsah vykonávanej činnosti nebol medzi stranami sporný. Aj preto súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorých označil žalovaný. Odhliadnuc od toho však súd uvádza, že išlo o oneskorene vykonaný návrh na dokazovanie, keďže identifikačné údaje týchto svedkov neboli súdu riadne a včas oznámené. 18. Jednou zo sporných otázok bola platnosť jednostranne vykonanej zmeny provízneho systému, v dôsledku ktorej žalovanému viac nevznikol nárok na tzv. nadstavbovú kmeňovú odmenu, ktorá bola jednou zo zložiek vyplácaných žalovanému v rámci sprostredkovateľskej provízie. 19. Druhou spornou otázkou bola dĺžka premlčacej doby, t.j. či sa má táto určovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. 20. Súd konštatuje, že zmluvný vzťah založený sprostredkovateľskými zmluvami sa riadil Obchodným zákonníkom ako tzv. nepomenovaná zmluva (§ 269 ods. 2 Obch. zák.) a ustanovenie článku V. bod 4. Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania je platné.
21. Žalovaný nepreukázal, že so zmenou provízneho systému prejavil nesúhlas. Okrem toho počas svojho výsluchu potvrdil, že nič nenamietal ani voči zneniu predmetného ustanovenia pri uzatváraní zmluvy. 22. Rešpektujúc princíp zmluvnej voľnosti strán pri dohadovaní obsahu obchodných kontraktov súd uvádza, že nemožno poskytovať osobitnú ochranu jednej zo strán obchodného vzťahu. Žalovaný nebol v tomto zmluvnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa a preto sa nemôže domáhať ochrany podľa ustanovení predpisov o tzv. spotrebiteľských zmluvách. 23. Bolo teda preukázané, že v čase poskytnutia provízie (nadstavbovej kmeňovej odmeny) žalovanému, neexistoval žiadny právny titul (provízny systém) na vyplatenie takej odmeny. Jej prijatím teda došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. a žalovaný je povinný ho žalobcovi v plnom rozsahu vrátiť. 24. Súd konštatuje, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Bezdôvodné obohatenie sa síce riadi Občianskym zákonníkom, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčiava vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka (ZSP č. 61/2010; Rc-34/2002). 25. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške. Uplatnená výška úrokov z omeškania zodpovedá výške tzv. zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 369 Obch. zák., v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 01.02.2013. 26. V období, za ktoré žalobca žiadal priznať nárok na úroky z omeškania, žalovaný preukázateľne už bol v omeškaní s jeho vydaním, keďže žalobca ho na existenciu bezdôvodného obohatenia písomne upozornil a vyzval na jeho vydanie (č.l. 106), pričom dodatočne poskytnutá lehota na jeho vydanie márne uplynula dňa 02.06.2016. 27. Súd priznal žalobcovi aj požadovanú, jednorazovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., v spojení v spojení s § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z., a to vo výške 40,- €. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 CSP). Keďže žalobca bol v konaní úspešný, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 29. Keďže súd vo výroku rozsudku neurčil žalovanému osobitnú lehotu na plnenie uloženej povinnosti, platí zákonom určená lehota troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2, ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
- sa týkajú procesných podmienok
- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.