Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: B. N., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 571,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 571,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 20.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 571,98 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 20.04.2017 do zaplatenia tvrdiac, že o túto sumu sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, lebo jej poskytol úver v sume 800,- Eur na základe zmluvy o úvere zo dňa 03.07.2009, no zmluva neobsahovala zákonné náležitosti (termín konečnej splatnosti úveru, RPMN a priemernú RPMN, úrokovú sadzbu, splatnosť splátok) hoci sa jednalo o spotrebiteľský úver, ktorý si brala pre osobnú potrebu. V dôsledku toho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj odplata na úrovni 772,- Eur je neprimerane vysoká. Žalovanému uhradila celkovo sumu 1.371,98 Eur, teda o 571,98 Eur viac než mal žalovaný nárok vzhľadom na poskytnutie sumy 800,- Eur. Žalovanú sumu jej žalovaný neuhradil ani po písomnej výzve.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť nespochybňujúc uzavretie úverovej zmluvy so žalobkyňou. Bránil sa ale tým, že zmluva nemala spotrebiteľský charakter, lebo v zmluve bola označená ako podnikateľka a súčasne podpísala zmluvné prehlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytované na výkon podnikania. Nie je pritom dôležité na aký účel žalobkyňa úver použila ale na aký účel jej bol poskytnutý. Nešlo preto o spotrebiteľský právny vzťah ale o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi spravujúci sa len Obchodným zákonníkom. Tým popieral, že by sa na úkor žalobkyne akokoľvek bezdôvodne obohatil. Namietal tiež miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie a takisto existenciu prekážky res iudicata, nakoľko o platnosti zmluvy už rozhodol Stály rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 02.06.2010.

3. Súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 07.11.2017 v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, ktorý žiadal konať v jeho neprítomnosti. Súd vypočul žalobkyňu a oboznámil ňou predložené listinné dôkazy.

4. Žalobkyňa pred súdom popierala, že si úver brala na účely podnikania dokazujúc to svojim daňovým priznaním za rok 2009. V tomto skutočne nefiguruje žiaden úver. Zmluvu ona nevypisovala, pričom peniaze potrebovala na osobné účely, nie na podnikanie.

5. Bolo potom preukázané (čo nebolo nijak sporným), že žalobkyňa v postavení dlžníka a žalovaný v postavení veriteľa uzavreli dňa 03.07.2009 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného v sume 800,- Eur s tým, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 772,- Eur, t.j. celkovo sumu 1.572,- Eur, a to v 12. mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 10.08.2009. V záhlaví zmluvy bola žalobkyňa označená nielen svojim menom, priezviskom a trvalým pobytom, ale aj údajmi vzťahujúcimi sa k jej podnikaniu ako živnostníčky (obchodným menom, miestom podnikania a zápisom v živnostenskom registri). Zmluva takisto obsahuje žalobkyňou podpísané prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania.

6. Z formálneho hľadiska sa v prípade uzavretej zmluvy jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie, splatnosti prvej splátky. Ide pritom o tlačivo, ktoré vzhľadom na predtlačené kolónky predpokladá identifikáciu dlžníka popri jeho mene, priezvisku a mieste trvalého pobytu aj jeho obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania a označením zápisu v živnostenskom registri, pričom ešte v osobitnej rubrike dlžník podpisuje prehlásenie, na aký účel sú finančné prostriedky poskytnuté. Takýmto spôsobom je v zmluve označená ako dlžníčka aj žalobkyňa, ktorá súčasne podpísala prehlásenie o poskytnutí prostriedkov na podnikanie. 7. Vzhľadom na doteraz uvedené je zrejmé, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

8. V konaní bola potom primárne spornou otázka, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (a v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci).

12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Vyhodnotením vykonaných dôkazov vrátane toho čo uviedla žalobkyňa a toho čím sa bránil žalovaný súd dospel k záveru, že v čase uzavretia úverovej zmluvy síce žalobkyňa bola podnikateľkou

- živnostníčkou, no nešlo o úver poskytnutý „na výkon podnikania“, i keď to takto bolo v zmluve navonok deklarované.

14. Z hľadiska definície spotrebiteľa v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy je totiž rozhodujúce, či fyzická osoba koná v rámci

svojej podnikateľskej, či obdobnej činnosti (t.j. napr. povolanie, zamestnanie). To následne zákonodarca v novom zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.12.2011 zadefinoval už síce formálne ináč, no podľa súdu obsahovo rovnako a navyše omnoho presnejšie tak, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Ide tu o definíciu spotrebiteľa pre potreby jeho odlíšenia od situácie, kedy do úverového vzťahu s veriteľom vstupuje fyzická osoba v rámci svojej „obchodnej činnosti“ - v rámci svojho podnikania či povolania, resp. aj zamestnania. Zákonodarca teda takýmto vymedzením pojmu spotrebiteľ sledoval len to, aby vylúčil aplikáciu zákona na právne vzťahy zásadne podnikateľského charakteru medzi podnikateľmi a nie, aby spod jeho ustanovení „vypadli“ prípady, kedy si fyzická osoba oprávnená na podnikanie berie úver pre vlastné osobné potreby nesúvisiace s jej prípadnou obchodnou činnosťou.

16. Vo vzťahu k účelu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je ochrana fyzickej osoby v prípade, že koná v rámci svojej „neobchodnej“ činnosti, nie je potom podľa názoru súdu rozhodujúcim kritériom to, ako je fyzická osoba v zmluve označená (či údajmi označujúcimi ju ako podnikateľa - najmä IČO- m, resp. údajom o zápise v príslušnom registri, alebo len svojim menom a priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia atď.) ale to, či právny úkon robila v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou alebo nie. Takisto nie je úplne smerodajným to, či v zmluve sa nachádza osobitná deklarácia o tom, že sa úver poskytuje na účely podnikania, keďže obzvlášť pri (spotrebiteľskom) úvere poskytovanom formou hotovostnej pôžičky (ako v tomto prípade) veriteľ v podstate nemá možnosť nijako ovplyvniť skutočné použitie poskytnutých prostriedkov na rozdiel od úveru v pravom zmysle slova, ktorým veriteľ neposkytuje finančné prostriedky priamo dlžníkovi ale v jeho prospech tretej osobe.

17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu 03.07.2009) je úverová zmluva tzv. absolútnym obchodom, no z hľadiska možnosti aplikácie (popri úprave Obchodného zákonníka) spotrebiteľskej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na základe jeho § 3 ods. 2 je potrebné zvýrazniť ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi ide vtedy, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Z tohto ustanovenia vyplýva, že obchodnoprávny vzťah je charakterizovaný nielen povahou jeho subjektov - že musí ísť o podnikateľov, ale aj zrejmou súvislosťou s podnikateľskou činnosťou pri vzniku tohto vzťahu vzhľadom na všetky vonkajšie okolnosti. Povedané aj inak, ako sa daný právny vzťah, daný záväzok a jeho účel javí z hľadiska objektívneho posúdenia.

18. Na základe výpovede žalobkyne a jej daňového priznania za rok 2009 súd nemal preukázané, že by uzavretie úverovej zmluvy súviselo s jej podnikateľskou činnosťou, že by sa priamo a bezprostredne týkalo podnikania (živnosti) žalobkyne a že by sa teda medzi účastníkmi konania jednalo o právny vzťah rýdzo obchodnoprávneho charakteru vylučujúci aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, úver si nebrala kvôli tomu, že by ho potrebovala pre svoju podnikateľskú (živnostenskú) činnosť, zmluvnú formulárovú dokumentáciu nevyhotovovala, túto vypisoval žalovaný (jeho pracovník), pričom išlo o poskytnutie finančných prostriedkov formou hotovosti. Úver nemala evidovaný vo svojej účtovnej dokumentácií ako úver podnikateľský a preto všetko uvedené vo svojom súhrne nijako nepoukazuje na to, že by uzavretie úverovej zmluvy malo v čase vzniku zmluvného vzťahu evidentný súvis so živnosťou žalobkyne.

19. Je síce pravdou, že žalobkyňa bola v zmluve označená ako podnikateľka - živnostník a podpísala aj zmluvné prehlásenie o tom, že úver je poskytnutý na výkon podnikania, no treba zdôrazniť, že iniciatíva urobiť zo vznikajúceho právneho vzťahu vzťah výsostne obchodnoprávny vzišla zo strany žalovaného, ktorý vopred pripravil zmluvný formulár tak, aby z formálneho hľadiska bolo možné usúdiť, že o spotrebiteľský vzťah sa nejedná. No ako už bolo uvedené, nie je rozhodujúca len „forma“ ale skutočný obsah právneho vzťahu, teda to, či konanie žalobkyne súviselo s výkonom jej podnikania. V tomto smere súd poukazuje na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1509/2014 zo dňa 28.01.2016, ktorý v podstate rovnako konštatoval, že samotné označenie fyzickej osoby ako podnikateľa v zmluve a zaškrtnutie políčka o úvere na účely podnikania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, lebo len tieto formálne údaje nedokazujú konkrétny súvis s podnikaním.

20. Z uvedených dôvodov tak žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, žalovaný v pozícii veriteľa (dodávateľa) a na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Už len možno doplniť, že súdu je už aj z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný sa snaží používaním rôznych nekalých obchodných praktík vyňať tieto právne vzťahy spod spotrebiteľskej úpravy zákona č. 129/2010 Z.z., resp. predtým účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.01.2015)

21. Okrem iných náležitostí zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy vyžadoval, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená (okrem iného) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g)), ročná úroková sadzba (§ 4 ods. 2 písm. h)), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i)), ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j)), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k)). Ak tieto náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona.

22. Stranami uzavretá úverová zmluva žiadnu z týchto náležitostí neobsahuje, nie je v nej uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (zmluva obsahuje len splatnosť prvej splátky 10.08.2009), úroková sadzba, termíny splatnosti splátok (okrem prvej splátky), zmluva neobsahuje RPMN ani priemernú RPMN. Preto je úver bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa predloženého výpisu z klientskej zóny (č.l. 10 spisu) žalobkyňa na úver splatila sumu 1.371,98 Eur. Pokiaľ teda žalobkyňa zaplatila žalovanému viac než poskytnutých 800,- Eur, čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 571,98 Eur (1.371,98 Eur mínus 800,- Eur) a túto je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Odhliadnuc od skúmania ostatných náležitostí zmluvy súd musí ešte konštatovať aj to, že vzhľadom na výšku úveru a odplaty za jeho poskytnutie predstavovali úroky v ročnom vyjadrení hodnotu 96,49 %, ktoré sú tak vysoké, že ich výška naznačuje rozpor s dobrými mravmi.

24. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté navrhovateľom odporcovi po 01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy 571,98 Eur sa žalovaný dostal podľa § 563 dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 19.04.2017 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, ktorá mu bola zaslaná zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 14.04.2017 (výzva č.l. 11 a 12 spisu). Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 20.04.2017 má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 8 % ročne (0,00 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 20.04.2017 + 8 percentuálnych bodov) zo sumy 571,98 Eur.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

27. Čo sa týka námietky žalovaného o tom, že súd mal konanie zastaviť kvôli prekážke už právoplatne rozsúdenej veci v podobe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.06.2010, tak je potrebné uviesť, že o prekážku res iudicata podľa § 230 Civilného sporového poriadku (predtým podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) ide len v prípade ak už bolo právoplatne rozhodnuté (a to prípadne aj rozhodcovským súdom ako na to poukazoval aj žalovaný) v „tej istej veci“. Totožnosť veci je charakterizovaná nielen totožnosťou účastníkov konania ale aj totožnosťou predmetu konania. O totožnom predmete konania možno hovoriť len vtedy, ak je založený na tých istých skutkových okolnostiach, ktoré už raz boli predmetom právoplatne skončeného konania. V predmetnom rozhodcovskom konaní však boli predmetom nároky žalovaného z iného právneho vzťahu - zo zmenky, ktorá mala byť vystavená žalobkyňou a nie zo samotnej úverovej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania. V tomto konaní bol navyše predmet konania založený na tom skutkovom základe, že žalovaný sa prijatím plnenia nad zákonom stanovený rozsah na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Preto nebola daná prekážka podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ktorej dôsledkom by malo byť zastavenie tohto súdneho konania podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

28. Napokon sa súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadne miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, nakoľko žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 13 a 15 ods. 1 (v prípade žalovaného ako právnickej osoby) o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením § 19 písm. d) CSP, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobkyňa podaním žaloby na tunajší súd ako súd v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu založila miestnu príslušnosť na konanie, preto námietka žalovaného nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.