Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: QS&ECO INVEST PV DEVELOPMENT II., s.r.o., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 967 594, zast. Mgr. Andrejom Maarom, advokátom, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o zaplatenie 2 112,02 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 2 112,02 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 112,02 EUR od 18.05.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 112,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa doručenia žaloby súdu do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že sa v tomto konaní domáha vydania majetkového prospechu, ktorý žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu. Vo februári 2015 zadal žalobca svojej banke príkaz na úhradu, na základe čoho z jeho účtu odišla mylná platba na účet žalovaného. Platba bola realizovaná dňa 18.02.2015 vo výške 2 112,02 EUR. Táto platba nemala právny dôvod. Žalovaný žalobcovi platbu do dnešného dňa nevrátil, čím sa bezdôvodne obohatil. Poukázal na ust. § 451, § 456, § 458 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na správu Najvyššieho súdu SSR zo dňa 22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85, R 25/1986, ktorá stanovila, že pre vznik záväzku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu sa zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný zavineným protiprávnym úkonom, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.03.2001 sp. zn. 25Cdo 2895/99, R 5/2002, podľa ktorého ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch, a ak si dlžník neplní svoju platobnú povinnosť včas, má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania. Tvrdil, že predmetné plnenie nemalo od počiatku právny dôvod, a teda ide zo strany žalovaného o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný mal k dispozícii všetky potrebné údaje k tomu, aby mohol peňažný záväzok z bezdôvodného obohatenia splniť žalobcovi kedykoľvek od dátumu prijatia bezdôvodných platieb až do dnešného dňa, avšak tak nespravil. Žalobca žalovanému doručuje tento návrh súčasne so zaslaním na súd. Mal za to, že najneskôr od doručenia žaloby žalovanému je žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu v omeškaní.

3.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 0106.2017 uviedol, že neuznáva uplatnený nárok. Potvrdil, že dňa 19.02.2015 bola na jeho účet doručená suma 2 112,02 EUR, pri ktorej bol uvedený variabilný

symbol 5800003608 a účel platby prístup do sústavy. Žalovaný neevidoval žiadnu pohľadávku, ku ktorej by bolo možné platbu priradiť. Spoločnosť, ktorá pre žalovaného vykonáva zúčtovanie platieb, zistila, že použitý variabilný symbol má tvar a štruktúru používanú inou spoločnosťou v rámci skupiny podnikov, ktorej súčasťou je žalovaný, a to spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s.. Z uvedeného dôvodu bola prijatá platba bez zbytočného meškania (dňa 23.02.2015) zaslaná na účet tejto spoločnosti. Prijatá platba bola použitá na úhradu záväzku, ktorý mal žalobca voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.. Záväzok žalobcu voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. zanikol plnením zo strany žalovaného. Na základe uvedeného mal za to, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko prijatá platba bola odstúpená na úhradu záväzku žalobcu v súlade s jej účelom. Tvrdil, že platbu žalovaného v prospech spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., zo dňa 23.02.2015 vo výške 2 112,02 EUR je potrebné považovať za platbu vykonanú za žalobcu. Poukázal na ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že splnil záväzok žalobcu voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. vo výške 2 112,02 EUR, ktorý mal žalobca plniť sám, čím na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu.

4.Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 14.07.2017 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neidentifikoval záväzok žalobcu voči tretej osobe a ani nepredložil o existencii takéhoto záväzku žiaden dôkaz. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.2003 sp. zn. 29 Odo 289/2001, R 23/2004 vo vzťahu k interpretácii § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „K tomu, aby bolo možné uzavrieť, že dlžník (žalobca - pozn.) sa bezdôvodne obohatil, keďže zaňho bolo plnené to, čo mal podľa práva plniť sám (§ 454 obč. zák.), musí v dobe plnenia trvať jeho dlh. Pokiaľ iný subjekt (žalovaný - pozn.) plnil za dlžníka (žalobca - pozn.) jeho veriteľovi v dobe, kedy jeho dlh už zanikol, šlo o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 obč. zák.), ktoré je dlžníkov (žalobcov - pozn.) veriteľ povinný vydať tomu, kto plnil (žalovanému - pozn.). Dlh zanikne len vtedy, ak plnil dlžník veriteľovi, prípadne osobe oprávnenej prijať plnenie namiesto veriteľa. Ak plní dlžník (žalobca - pozn.) dlh niekomu inému (žalovaný - pozn.) než svojmu veriteľovi, potom osoba, ktorej takto plnil (žalovaný - pozn.), získala bezdôvodné obohatenie (plnením bez právneho dôvodu) na úkor dlžníka (žalobcu - pozn.) a nie na úkor jeho veriteľa.“ Mal za to, že v danom prípade sú predmetom sporu vzájomné vzťahy oproti citovanému rozsudku jednoznačnejšie o to, že dlh žalobcu voči tretej osobe nieže zanikol splnením, ale ani vôbec neexistoval. Ak by aj žalovaný preukázal plnenie záväzku žalobcu voči tretej osobe, potom takéto konanie by bolo konaním bez príkazu (§ 742 a § 743 Občianskeho zákonníka). Žalovaný však o svojom konaní žalobcu neupovedomil, nevyžiadal si a ani nedostal žalobcov súhlas vopred ani následne. Takéto konanie bolo proti žalobcovej vôli. Žalovaný žalobcu neinformoval o svojom konaní ani nepodal o svojom konaní vyúčtovanie - jeho konanie bez príkazu je zrejmé až z dôkazu predloženého žalovaným v jeho vyjadrení, kde uvádza, že poslal objem peňazí tretej osobe z vlastnej iniciatívy. Uviedol, že tretia osoba, ktorej žalovaný poslal peniaze

- Východoslovenská distribučná, a.s., je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b) ods. 3 v spojení s § 2 písm. b) bod 25 Zákona o energetike, ktorý žalobcovi vystavoval a doručoval faktúry vystavované za službu „Mesačná tarifa za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu v EUR/MW“. Východoslovenská distribučná, a.s. vystavovala faktúry na základe ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Vyhláška ÚRSO“). Ústavný súd SR Nálezom rozhodol, že časť citovaného ustanovenia nie je v súlade s Ústavou (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2014, v texte aj len „Nález“). Predmetná časť ustanovenia stanovovala povinnosť výrobcov elektriny (žalobca - pozn.) platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípadoch, keď im takáto služba nebola dodávaná a ani sa zmluvne nezaviazali za takýto prístup platiť. Ústavný sud rozhodol, že ustanovenie Vyhlášky ÚRSO, na základe ktorej Východoslovenská distribučná, a.s. požadovala od žalobcu plnenia, je v rozpore s Ústavou SR a pozastavil jej účinnosť. Platby za tieto služby, vzhľadom na neexistenciu uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi žalobcom a spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s., nemajú právny dôvod. Žalobca so spoločnos-ťou Východoslovenská distribučná, a.s. neuzatvoril zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (zmluvný typ je upravený ustanovením § 26 ods. 23 zákona o energetike), na základe ktorej by sa zaviazal zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Uviedol, že napriek „tvaru a štruktúre variabilného symbolu“ použitého pri mylnej platbe žalobcu, z ktorého žalovaný vyvodil existenciu záväzku žalobcu voči tretej osobe „v rámci skupiny podnikov, ktorej súčasťou je žalovaný“, nemožno z platby vyvodzovať, že existoval záväzok žalobcu voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.. Východoslovenská distribučná, a.s. síce vystavovala faktúry voči žalobcovi, avšak tieto nemali právny základ a samotná existencia faktúry nezakladá existenciu záväzku. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4, ktorým sa zjednotilo

rozhodovanie senátov ústavného sudu prijatím stanoviska pléna ústavného súdu o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade, vydaného pred právoplatným skončením konania, platí, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Z uvedeného je zrejmé, že nárok tretej osoby - Východoslovenská distribučná, a.s. - voči žalobcovi od počiatku nemal právny základ a nemohol preto existovať záväzok žalobcu voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.. Žalovaný preto nemohol plniť za žalobcu žalobcov záväzok v prospech tretej osoby, nakoľko takýto záväzok objektívne neexistoval. Ak aj bol žalovaný presvedčený, že takýto záväzok existoval, neuviedol ani skutočnosti ani dôkazy, ktoré by existenciu záväzku preukazovali. Žalovaný sa navyše ani nesprával spôsobom štandardným pre konanie bez príkazu, žalobcovi ani neoznámil, že koná a plní za neho tretej osobe, ani si na to nevypýtal predchádzajúci alebo následný súhlas, neinformoval sa o vôli žalobcu, nepodal žalobcovi vyúčtovanie. Čo sa týka platby žalovaného zaslanej v prospech tretej osoby - Východoslovenská distribučná, a.s., mal za to, že pokiaľ táto platba medzi žalovaným a treťou osobou - Východoslovenská distribučná, a.s. nemala iný právny dôvod a žalovaný ju naozaj zaslal v mylnom presvedčení, že plní záväzok žalobcu, potom má žalovaný voči tretej osobe - Východoslovenská distribučná, a.s. - taktiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si voči nej môže uplatniť, nakoľko žiadny taký záväzok žalobcu voči tretej osobe - Východoslovenská distribučná, a.s. neexistoval.

5.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.09.2017 uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je výroba a dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. a uvedenú sústavu využíva. Platba vo výške 2 112,02 EUR, ktorú žalobca dňa 18.02.2015 odoslal prevodným príkazom zo svojho účtu a pri ktorej bol uvedený variabilný symbol 5800003608, mala jasne stanovený účel platby - prístup do sústavy. Z informácií uvedených v bankovom výpise bolo možné jednoznačne identifikovať úmysel žalobcu, a to zaplatiť spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. platbu za prístup do distribučnej sústavy. Pohľadávka bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. 8275540353 zo dňa 04.02.2015. Išlo o pravidelnú platbu, aké žalobca uhrádzal spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. za každý mesiac. Žalovaný pri preposlaní platby konal plne v súlade s úmyslom žalobcu, s ktorým tento svoju platbu odosielal, a ktorú vyjadril informáciami uvedenými v príkaze na úhradu. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.2013. V citácii sa uvádza, že na to, aby bolo možné plniť za iného jeho dlh, musí tento dlh v čase plnenia existovať. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by svoj dlh voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. vo výške 2 112,02 EUR za mesiac január 2015 splnil iným spôsobom, takže je zrejmé, že tento dlh v čase plnenia zo strany žalovaného za žalobcu existoval a zanikol až plnením zo strany žalovaného za žalobcu. Konanie žalovaného spĺňa všetky znaky plnenia za iného. Z uvedeného dôvodu vyzval žalovaný listom zo dňa 29.05.2017 žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 112,02 EUR, ktoré žalobcovi vzniklo plnením žalovaného za žalobcu. Žalovaný si týmto voči žalobcovi uplatnil nárok na započítanie svojej pohľadávky vo výške 2 112,02 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu z titulu plnenia žalovaného za žalobcu, ktoré predstavuje splnenie záväzku žalobcu voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. v uvedenej výške za prístup do distribučnej sústavy, uplatnený spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s. voči žalobcovi faktúrou č. 8275540353 zo dňa 04.02.2015. Dôkaz o plnení žalované za žalobcu (bankový výpis) bol už žalovaným predložený.

6.Na pojednávaní dňa 07.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca poslal platbu, ktorá nepatrila žalovanému. Platba bola poslaná mylne a žalovaný ju použil na zaplatenie údajného záväzku žalobcu voči tretej osobe. Tvrdil, že žiadny záväzok žalobcu voči tretej osobe neexistoval. Žalovaný takto konal, lebo vedel o faktúre tretej osoby voči žalobcovi, pričom túto faktúru žalobca nikdy neuznával. Jediným dlžníkom žalobcu je teda žalovaný. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom tento konštatoval, že tretia osoba nemá uzatvorenú so žalobcom zmluvu o prístupe, preto nemôže existovať žiadna pohľadávka tretej osoby voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že splnil záväzok žalobcu voči tretej osobe tak túto skutočnosť musí preukázať. Jediným dlžníkom žalobcu je žalovaný a preto si môže žalobca uplatniť žalobca nárok len voči žalovanému. Pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesporná, pričom pohľadávku, ktorú si uplatnil žalovaný voči žalobcovi na započítanie je sporná, nakoľko žalobca neuznáva žiadnu faktúru tretej osoby voči žalobcovi. Žalobca nedal žiadny pokyn žalovanému na plnenie a až po podaní žaloby resp. doručení žaloby oznámil žalovaný žalobcovi ako naložil s týmito peniazmi. Ak žalovaný chcel plniť za žalobcu, mal žalobcu kontaktovať s tým, že sa mal spýtať či súhlasí s takýmto plnením a keďže to neurobil, musí znášať všetky riziká teda aj to, že neplnil žiadny záväzok žalobcu. To, že žiadny záväzok voči distribučnej spoločnosti neexistuje vyplýva z

rozhodnutia Ústavného súdu. Rozhodnutie je účinné voči všetkým účastníkom ex tunc. Z toho vyplýva, že neexistuje žiadny záväzok žalobcu. Hmotnoprávne účinky rozhodnutia Ústavného súdu vyplývajú zo zosúlaďovacieho rozhodnutia Ústavného súdu prijatého v pléne. Rozhodnutia Ústavného súdu sú účinné ex tunc pre všetkých účastníkov konania. Túto skutočnosť je potrebné rešpektovať. Je zrejmé, že časť vyhlášky, ktorá bola v rozpore so zákonom je nezákonná od začiatku a zdanlivý titul spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. je potrebné považovať za neexistujúci. Keďže neexistuje titul, neexistuje ani pohľadávka spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. voči žalobcovi. Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. sa teda bezdôvodne obohatila na úkor žalovaného. Keďže žalovaný plnil spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. neexistujúcu pohľadávku, nemohlo dôjsť k započítaniu a žalovaný je povinný vrátiť plnenie žalobcovi pričom si môže uplatniť svoj nárok voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s..

7.Žalovaný na pojednávaní dňa 07.11.2017 nepoprel, že poslali peniaze spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., ktoré prijali od žalobcu bez príkazu, ale konali plne v súlade s úmyslom, ktorý žalobca vyjadril pri plnení, keďže uviedol variabilný symbol pre danú platbu, ktorá mala byť zaplatená spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na základe predmetnej faktúry. Pohľadávka, ktorú splnili v danom prípade v tom čase existovala. Žalobca na základe faktúr uhrádzal plnenia až do rozhodnutia Ústavného súdu. K účinkom rozhodnutia Ústavného súdu uviedol, že má iný názor ako žalobca. Poukázal na vyjadrenie spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. vzhľadom na to, že v samotnom rozhodnutí Ústavného súdu nie sú tieto veci jednoznačne vyriešené. Mal za to, že žalovaný splnil existujúcu pohľadávku a uplatnil si nárok na započítanie, preto pohľadávky zanikli započítaním. Žalobca správne poznamenal, že ho mal žalovaný kontaktovať pred platbou, ale mal za to, že keby kontaktovali žalobcu pred platbou dal by súhlas s platbou. Vyplýva to z toho, že aj predtým aj potom vystavené faktúry spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. žalobca plnil.

8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9.Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu výpis zo svojho účtu ku dňu 27.02.2015, ktorý preukazuje úhradu sumy 2 112,02 EUR na účet žalovaného s variabilným symbolom XXXXXXXXXX dňa 18.02.2015.

10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: výpis zo svojho účtu z 19.02.2015 preukazujúci prijatie platby od žalobcu vo výške 2 112,02 EUR, výpis zo svojho účtu zo dňa 23.02.2015 preukazujúci poukázanie sumy 2 112,02 EUR (platby prijatej od žalobcu) spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., faktúru č. 8275540353 zo dňa 04.02.2015, splatnú 19.02.2015, vystavenú spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s. žalobcovi za prístup do sústavy za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2015 na sumu 2 112,02 EUR a Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.05.2017 adresovanú žalobcovi.

11.Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca dňa 18.02.2015 poukázal na účet žalovaného sumu 2 112,02 EUR bez právneho dôvodu s tým, že predmetná suma bola pripísaná na účet žalovaného dňa 19.02.2015.

12.Sporná bola medzi stranami skutočnosť, či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, či zanikol záväzok žalovaného voči žalobcovi, a či je žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi.

13.Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

15.Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16.Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

17.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

18.Podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.Podľa ust. § 742 Občianskeho zákonníka ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť, aby odvrátil hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť konateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.

20.Podľa ust. § 743 Občianskeho zákonníka: (1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas. (2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

21.Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

22.Podľa ust. § 581 Občianskeho zákonníka: (1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. (2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. (4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

23.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný poukázal dňa 18.02.2015 sumu 2 112,02 EUR na účet žalovaného a žalovanému bola pripísaná uvedená suma na účet dňa 19.02.2015. Neexistoval žiaden právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by malo dôjsť k úhrade tejto sumy zo strany žalobcu žalovanému, to znamená, že sa jednalo o právny úkon bez právneho dôvodu. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 2 112,02 EUR a toto bezdôvodné obohatenie doposiaľ nevydal žalobcovi.

24.Žalovaný sa bránil tvrdením, že platbu identifikoval podľa variabilného symbolu ako úhradu za prístup do sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. a dňa 23.02.2015 ju poukázal na účet menovanej spoločnosti. Tvrdil, že splnil dlh žalobcu voči tretej osobe, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalobcu na úkor žalovaného a v podaní doručenom súdu dňa 07.09.2017, ktoré bolo doručené aj žalobcovi započítal svoju pohľadávku na zaplatenie sumy 2 112,02 EUR voči pohľadávke žalobcu.

25.Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný pri poukázaní sumy 2 112,02 EUR dňa 23.02.2015 tretej osobe - spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., konal bez príkazu. Nebolo súdu preukázané, že pri obstaraní predmetnej záležitosti došlo k odvráteniu škody, ktorá mala alebo mohla vzniknúť

žalobcovi. Nebolo sporné medzi stranami, že žalovaný neupovedomil žalobcu o predmetnej záležitosti ani nevyžiadal jeho súhlas. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z titulu splnenia žalobcovho dlhu voči tretej osobe je sporná s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4, nakoľko platí, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade nastávajú pre všetkých účastníkov konania ex tunc. S prihliadnutím na uvedené žalovaný nemohol započítať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá od počiatku neexistovala. Žalovaný je teda povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému vo výške 2 112,02 EUR.

26.Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 17.05.2017. Súd považoval žalobu za výzvu na plnenie a priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby t.j. od 18.05.2017 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

27.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

28.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

30.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .