Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-63-2016.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., 2. U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 8 814,33 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7 135,41 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 414,70 EUR od 21.06.2011 do 16.11.2013 a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7 135,41 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 678,92 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 408,48 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 678,92 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 61,90 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
IV. Splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 8 814,33 EUR spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 16.11.2013 vo výške 823,18 EUR a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 8 814,33 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovaným v 1.rade dňa 30.08.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179460156 ( ďalej len „ Zmluva “ ), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu bezúčelový spotrebný úver vo výške 300 000,00 Sk, ktorý mal žalovaný v 1.rade splácať v mesačných splátkach vo výške 4 215,00 Sk, splatných do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc 20.09.2005 a končiac 20.08.2015. Žalovaný v 2. rade uzatvoril dňa 26.08.2005 s právnym predchodcom žalobcu Dohodu o ručení, v ktorej sa zaviazal, že splní pohľadávku veriteľa z úverovej zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Žalovaní si neplnili zmluvné záväzky zo zmluvy o úvere a zmluvy o ručení. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal nezaplatených 63 splátok v celkovej výške 8 514,33 EUR, splatných od 20.06.2010 do 20.08.2015. Žalobca sa domáhal aj úroku z omeškania z nezaplatených splátok splatných od 21.06.2010
do 16.11.2013 v celkovej výške 823,18 EUR a úroku z omeškania z celkovej sumy nezaplatených splátok od 17.11. 2013 až do zaplatenia.
2. Súd dňa 18.04.2016 doručil návrh s výzvou na vyjadrenie k návrhu resp. žalobe žalovanému v 1. rade, ktorý sa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Súd doručoval návrh s výzvou na vyjadrenie k návrhu aj žalovanému v 2. rade, nielen na adresu žalovaného v 2. rade uvedenú v návrhu, ale aj na adresu trvalého a prechodného pobytu v zmysle údajov z REGOB. Keďže v priebehu konania nebolo možné zistiť súčasný pobyt žalovaného v 2. rade ani postupom v zmysle ust.§ 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.
4. Pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 1 678,92 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 408,48 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 678,92 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti zotrval na žalobe. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07.11.2017, pojednávania sa zúčastnil právny zástupca, neprítomnosť žalobcu ospravedlnil a žiadal konať v jeho neprítomnosti, pojednávania sa nezúčastnil žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade, predvolanie na pojednávanie žalovanému v 1. rade bolo doručené dňa 25.10.2017, svoju neúčasť neospravedlnil, v konaní zostal nečinný, a žalovanému v 2. rade bolo doručené dňa 05.10.2017, svoju neúčasť neospravedlnil, v konaní zostal nečinný, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0179460156 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade dňa 30.08.2005 súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 300 000,- Sk, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,10%, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4 215 SKK, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20.09.2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.08.2015. Podľa zmluvy bola RPMN 5,49 %. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 18.12.2008 a jej prílohy súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade postúpenie pohľadávky listom zo dňa 02.01.2009. Pred postúpením bol žalovaný v 1. rade vyzvaný dňa 25.09.2006 a 21.03.2006 právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky. Následne dňa 28.10.2013 bola žalovanému v 1. rade oznámená mimoriadna splatnosť úveru. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 súd zistil, že ku dňu postúpenia pohľadávky istina pohľadávky predstavovala sumu 465 754,60 SKK, úroky sumu 73 206,50 SKK. Z Dohody o ručení uzatvorenej dňa 26.08.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom súd zistil, že žalovaný v 2. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 300 000 SKK v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 2. rade postúpenie pohľadávky listom zo dňa 02.01.2009. Pred postúpením bol žalovaný v 2. rade vyzvaný dňa 21.03.2006 právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky. Následne dňa 28.10.2013 bola žalovanému v 2. rade oznámená mimoriadna splatnosť úveru.
5. Po posúdení obsahu zmluvy o splátkovom úvere súd konštatoval, že žalovaného v prejednávanom prípade možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
8. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
9. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
10. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
11. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
12. Podľa § 303 ods. 1 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
13. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
14. Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
15. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178198085, t.j. ku dňu 30.08. 2005 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení ku dňu uzatvorenia zmluzvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
18. Podľa § 4 ods. 4 a 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Z vyššie uvedeného súd vyvodil záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola zmluvou spotrebiteľskou, s osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Zákone o spotrebiteľských úveroch so subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka.
25. Právny predchodca žalobcu je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. K predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí poskytovanie úverov. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Žalovaný v 1. rade je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa ( §52 ods. 3 OZ ). Vzhľadom na vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - dodávateľom a žalovaným - spotrebiteľ je zmluvou spotrebiteľskou, preto súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.
26. Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je v súčasnosti zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky ( § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.). Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo zmluvy o úvere je poskytovanie služieb v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a postaveniu navrhovateľa zodpovedá postavenie predávajúceho ( § 2 písm. b) ).
27. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP “ ) žalobca môže vziať žalobu späť.
28. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
29. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
30. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 1 678,92 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 408,48 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1 678,92 EUR od 17.03.2013 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu pred otvorením pojednávania vo veci samej, súd v tejto časti konanie zastavil.
31. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny teda sumy vo výške 7 135,41 EUR spolu s príslušenstvom súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie uvedenej sumy spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania splátok v období od 21.06.2011 do 16.11.2013 v celkovej sume 414,70 EUR a ďalším úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 7 135,41 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to s poukazom na dohodu o ručení, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v 2. rade. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0179460156, ktorú žalovaný v 1. rade podpísal ako fyzická osoba
- spotrebiteľ, keďže o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver. Preto súd posudzoval zmluvu podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade vo výške 300 000,00 EUR, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,10%, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4 215 SKK, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20.09.2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.08.2015. Podľa zmluvy bola RPMN 5,49 %. Jednalo sa o spotrebiteľský úver - bezúčelový. Žalovaný v 1. rade si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a úver riadne a včas nesplácal. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade na zaplatenie 8 814,33 EUR spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 16.11.2013 vo výške 823,18 EUR a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 8 814,33 EUR od 17.11.2013 do zaplatenia. Pred otvorením pojednávania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 1 678,92 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 408,48 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1 678,92 EUR od 17.03.2013 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu, v tejto časti súd konanie zastavil. Žalovaný v 1. rade sa dostal so zaplatením splátok úveru splatných v období od 20.06.2011 do 20.08.2015 do omeškania, preto ho súd zaviazal nielen na zaplatenie splátok splatných v uvedenom období v celkovej výške 7 135,41 EUR ale aj na zaplatenie úroku z omeškania so zaplatením splátok splatných v období od 21.06.2011 do 16.11.2013 v sume 414,70 EUR a ďalej aj na zaplatenie úroku z omeškania z celkovej sumy splátok 7 135,41 EUR vo výške 8,25% ročne od 17.11.2013 do
zaplatenia. K uvedenému dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB výšku 0,25%, zvýšená o 8 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 8,25%, ktorý úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal.
Za nesporné považuje súd aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade prevzal v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ručiteľský záväzok vzťahujúci sa k vyššie uvedenému záväzku žalovaného v 1. rade vyplývajúceho z vyššie uvedenej Zmluvy. Nakoľko žalovaný v 2. rade prevzal ručenie za tento záväzok žalovaného v 1. rade, pričom v zmysle § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka tento ručiteľský záväzok predchádza aj na postupníka (žalobcu), súd rozhodol, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Uvedený výrok súdu zodpovedá charakteru ručiteľského záväzku, ktorý má vo vzťahu k hlavnému záväzku medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade akcesorickú povahu.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
32. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaní svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnili, dostali sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a ich výške preto súd rozhodol podľa§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 10c nariadenia.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania predstavuje 80,95 % - ný úspech žalobcu a 19,05 % - ný úspech žalovaného, žalobcovi tak patrí právo na náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), tzn. v rozsahu 61,90 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).