Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: FORA - STAV, s. r. o., Hledíkova 3, 942 01 Šurany, IČO: 36 673 749, v konaní zastúpený: JUDr. Roman Foltín, advokát so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 126.523,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/79/2014-185 zo dňa 16.09.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/79/2014-185 zo dňa 16.09.2016 p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 126.523,79 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi náhradu trov konania (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 536 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 31.01.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému (Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava) povinnosť zaplatiť sumu 126.937 eur a náhradu trov konania titulom zmluvnej pokuty v sume 84.015,81 eura a titulom úroku z omeškania v sume 42.921,19 eura. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Po vykonaní dokazovania súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 23Cb/79/2014-126 zo dňa 12.12.2014, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 126.523,79 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 3.713,53 eura, náhradu iných trov 7.591,30 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a zároveň zastavil konanie v časti 413,24 eura a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 18 eur prostredníctvom Daňového úradu Nitra (II. výrok). Proti I. výroku vydaného rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob/107/2015-168 zo dňa 31.03.2016 napadnutý rozsudok v časti I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je možné jednoznačne zistiť, koho považuje prvostupňový súd za vecne legitimovaného účastníka konania na strane žalovaného (Slovenskú republiku alebo Ministerstvo vnútra SR), ktorý by mal uplatnenú pohľadávku žalobcovi

zaplatiť. Prvostupňovému súdu uložil vyzvať žalobcu na odstránenie vady podaného návrhu v časti označenia žalovaného postupom podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a po odstránení vytýkaného nedostatku vydať nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Po vrátení veci okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doručil uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania a žalobcu uznesením vyzval, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnil, resp. opravil svoje podanie zo dňa 31.01.2014 tak, že riadne označí žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.06.2016 opravil označenie žalovaného tak, že je ním: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866. Toto podanie súd doručil označenému subjektu, ktorého predvolal aj na pojednávanie. Súd po vrátení veci osobitne nedoručoval žalovanému žalobu, keďže z priebehu celého konania na súde je zrejmé, že sa všetky dokumenty v tomto konaní doručili Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, tento žalovaný sa považoval za sporovú stranu: podal odpor proti platobnému rozkazu, predložil poverenie zamestnanca T.. Q. W., podal návrh na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, predložil poverenie zamestnanca T.. W. W., podal odvolanie, vyúčtoval trovy konania, predložil poverenie zamestnanca Y.. T. J.. Pasívne legitimovanou stranou v konaní bol žalovaný, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keď súd o tejto skutočnosti v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Nitre nerozhodoval podľa § 92 ods. 1, 4 OSP, resp. § 79 CSP, pretože mal vyzvať na odstránenie vady návrhu v časti označenia žalovaného postupom podľa § 43 ods. 1 OSP a keď žalobca na základe výzvy súdu opravil označenie žalovaného, bol návrh bez závad. Účastníkom konania bol subjekt označený žalobcom - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 05.05.2010 uzatvorená zmluva o dielo č. SE-OVO-77-053/2010, predmetom ktorej bola rekonštrukcia hasičskej stanice Komárno. Podľa čl. VI., bod 6.2. zmluvy mal žalovaný za dielo zaplatiť dohodnutú cenu v celkovej výške 816.537 eur vrátane DPH formou priebežnej fakturácie na základe odsúhlasených skutočne vykonaných prác a podľa čl. VI., bod 6.7. zmluvy bola lehota splatnosti faktúr dohodnutá 60 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že faktúry č. 21004011, č. 21004018, č. 21004022, č. 21004024, č. 22002009, č. 22002010, č. 22002012, č. 22002015 a č. 22002017 žalobca riadne doručil žalovanému, ktorý ich v lehote splatnosti nezaplatil. Nebol tiež sporný dátum, kedy boli predmetné faktúry žalovaným zaplatené a ani to, že strany mali pre prípad omeškania s platením fakturovaných súm v čl. VIII., bod 8.3. zmluvy dohodnutý nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bol s platením v omeškaní, pričom žalovaný toto omeškanie nenamietal. Žalovaný sa v konaní bránil len tým, že jeho omeškanie bolo zapríčinené zdĺhavým schvaľovacím procesom zo strany riadiaceho orgánu a zmenami projektu počas jeho implementácie. Toto sú však okolnosti, za ktoré nezodpovedá žalobca, ale žalovaný. Inú argumentáciu na svoju obranu nemal žalovaný ani po vrátení veci odvolacím súdom, vrátane námietky nedostatku pasívnej legitimácie, nerozhodnutia o tom, kto je účastníkom na strane žalovaného a nedoručenia žaloby. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť za dielo včas, vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII., bod 8.3. zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2010. Žalovaným požadovanú aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka, teda posúdenie žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej k celkovej hodnote diela, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, okrem slovného poukázania na túto skutočnosť v záverečnej reči na pojednávaní dňa 12.12.2014 a v odvolaní proti rozsudku č. k. 23Cb/79/2014-126 zo dňa 12.12.2014. Zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z fakturovanej sumy za každý deň omeškania nemožno považovať za neprimeranú, pretože ustanovenie článku VIII., bod 8.3. zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2010 nebolo zo strany žalovaného v priebehu zhotovovania diela nijako napadnuté a ani namietané. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že len vinou žalovaného boli faktúry zaplatené oneskorene, keď aj ním uvádzaná kontrola bola vykonávaná v období od 31.05.2012 do 30.09.2012, teda v období, keď už boli všetky faktúry splatné a žalovaný bol v omeškaní s ich platením. Z vykonaného dokazovania súd považoval nárok žalobcu za preukázaný a žalobu za dôvodnú, preto jej v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 83.759,26 eura i v časti uplatneného úroku z omeškania 42.764,53 eura vyhovel. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do termínu ich zaplatenia a obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že z obsahu súdneho spisu a zo všetkých písomností súdu a sporových strán je zrejmé, že jedinou stranou na strane žalovaného je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR. Je preto absolútne nepochopiteľné, ako mohol súd v napadnutom rozsudku uložiť povinnosť Ministerstvu vnútra SR, teda subjektu, ktorý nebol a nie je stranou tohto súdneho konania. Ministerstvu vnútra SR ako subjektu spôsobilému byť stranou v súdnom konaní bolo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie znemožnené uskutočňovať jej procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu práva konať pred súdom. V prípade nejednoznačnosti podania môže súd postupom podľa § 43 ods. 1 OSP (obdobne podľa § 129 ods. 1 vyzvať účastníka, aby svoje podanie doplnil alebo opravil, ak je podanie nesprávne, neúplné, nezrozumiteľné. Ak ide o návrh na začatie konania, musí tak súd urobiť v lehote do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Z podanej žaloby zo dňa 31.01.2014 celkom jasne vyplýva, že žalovaným je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra. V žiadnom prípade nie je akceptovateľné, aby žalobca po dvoch rokoch od podania žaloby, po vykonaní dokazovania a vydaní rozhodnutia vo veci samej, po vznesení námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, opravil svoju žalobu tak, že ako žalovaného označí nový subjekt, ktorý doteraz nebol stranou súdneho konania. Jediná možnosť, kedy by súd mohol za žalovaného považovať Ministerstvo vnútra SR je postup podľa § 92 ods. 1 OSP (§ 79 , kedy by súd rozhodol o pristúpení ďalšieho účastníka (subjektu) na strane žalovaného. Od doručenia napadnutého rozsudku Ministerstvo vnútra SR nebolo stranou súdneho konania, nebola mu doručená žaloba, nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Napriek tomu súd prvej inštancie uviedol v záhlaví napadnutého rozsudku Ministerstvo vnútra SR a zaviazal ho na plnenie povinnosti v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva na záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č. k. 15Cob/107/2015-168 zo dňa 31.03.2016, podľa ktorého mal vyzvať žalobcu na odstránenie vady návrhu v časti označenia žalovaného. Pokiaľ žalobca označil za žalovaného Ministerstvo vnútra SR, teda nový subjekt, ktorý doteraz nebol sporovou stranou, mal rozhodnúť o pripustení ďalšieho subjektu do konania, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. V ďalšom konaní mal súd žalobu voči Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietnuť. Potom mohol konať s novým subjektom, teda s Ministerstvom vnútra, ktorému mal doručiť žalobu v súlade s § 167 CSP. Argument súdu, že žalobu novému subjektu nebolo treba doručovať, nakoľko s jej obsahom bol oboznámený, je v rozpore s ustanoveniami a popiera aj hmotnoprávne a procesnoprávne účinky podania žaloby vrátane upretia procesných práv priznaných strane súdneho konania. Nie je totiž relevantné, či konkrétny subjekt mal alebo nemal subjektívnu vedomosť o obsahu podanej žaloby, ale podstatné je iba to, či tento subjekt bol alebo nebol stranou súdneho konania. Napriek skutočnosti, že žalovanému - Ministerstvu vnútra SR nebola zo strany súdu doručená žaloba a doteraz nemal procesné postavenie strany v súdnom konaní, žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko splatnosť jednotlivých faktúr nastala v roku 2011. Žalovaný sa o tomto nároku prvýkrát dozvedel dňa 20.12.2016, kedy mu bol doručený napadnutý rozsudok. K tomuto dňu považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom námietka premlčania bola uplatnená v súlade s § 366 písm. d/ CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby z dôvodu znemožnenia uskutočňovať procesné práva patriace mu v súdnom konaní, čím došlo k porušenou jeho práva na spravodlivý proces, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým záverom a vec aj správne posúdil, keď sa plne stotožnil s dôvodmi podanej žaloby. Napadnutý rozsudok preto považoval za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 . Rozsudok bol vyhlásený dňa 07.11.2017.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia č. k. 15Cob/107/2015-168 zo dňa 31.03.2016 postupoval správne, keď v súlade s § 43 ods. 1 OSP vyzval žalobcu na odstránenie vady podaného návrhu v časti označenia žalovaného. Jeho ďalší procesný postup bol determinovaný vyjadrením žalobcu, z ktorého bolo zrejmé označenie žalovaného - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že je nevyhnutné rozlišovať medzi Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra SR, ktoré sú dva samostatné subjekty, ich postavenie a najmä ich legitimácia v súdnom konaní sa líšia a nemožno ich zamieňať. Namietal, že po upresnení označenia žalovaného nebolo rozhodnuté o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného podľa § 92 ods. 1 OSP (§ 79 . V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že takýto postup súdu prvej inštancie by s prihliadnutím na okolnosti posudzovaného prípadu nebol dôvodný. Nielenže žalobca pristúpenie ďalšieho subjektu do konania nenavrhol (§ 79 , rovnako ako pred 01.07.2016 nenavrhol ani pripustenie ďalšieho účastníka do konania (§ 92 ods. 1 OSP), ale z obsahu podanej žaloby napriek nepresnému označeniu žalovaného na prvej strane žaloby vyplýva, že žalobca od samého začiatku súdneho konania nepovažoval za žalovaného štát - Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, ale Ministerstvo vnútra SR, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2010. Uvedené vyplýva z viacerých jeho tvrdení v žalobe, napr. ... v zmysle uzavretej zmluvy o dielo v čl. IV. bol žalobca oprávnený komunikovať ohľadom platieb, kontroly diela a odsúhlasovania vykonaných prác s Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Nitre z dôvodu, že zabezpečovalo realizáciu tejto stavby z titulu právnej subjektivity, ... s poukazom na to, že Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre stratilo právnu subjektivitu ku dňu 31.12.2012, všetky jeho pohľadávky a záväzky prešli podľa zákona č. 345/2012 Z. z. na Ministerstvo vnútra SR, čo deklarovalo Ministerstvo vnútra SR aj vo svojom stanovisku zo dňa 18.02.2013, ktoré zaslalo žalobcovi, ... žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za dielo nesplnil riadne a včas, ... žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť úroky z omeškania a zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy za neskoro uhradenú cenu za dielo, ... žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 18.02.2013 akceptoval nárok žalobcu na sankcie (pripojená fotokópia listu je listom Ministerstva vnútra SR adresovaného žalobcovi), ... cestou vyriešenia vzniknutej situácie bolo aj mimosúdne rokovanie o vysporiadaní právnych vzťahov zo dňa 15.05.2012, ktoré sa uskutočnilo v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu, na ktorom sa zúčastnili dvaja zástupcovia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre, ktorí k veci uviedli, že nároky žalobcu uznávajú, avšak oni môžu poslať peniaze na jeho účet až keď im budú zaslané zo strany Ministerstva vnútra SR, ... posledným pokusom žalobcu o dosiahnutie zmieru bola výzva zo dňa 14.10.2013, v ktorej žiadal zaplatenie sankcií zo zmluvy v lehote 30 dní od doručenia (list bol adresovaný Ministerstvu vnútra SR). Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedoručení žaloby a nemožnosti uplatňovať jeho procesné práva v konaní, táto je vyvrátená doručenkou založenou v súdnom spise na č. l. 34, z ktorej vyplýva, že žalobný návrh spolu s prílohami a platobným rozkazom bol žalovanému (Ministerstvu vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava) doručený dňa 27.06.2014. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, pričom v čl. III odporu uviedol: „Na základe vyššie uvedeného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako odporca navrhuje...“ V kontexte zistených skutočností sa obrana žalovaného vrátane nedôvodne vznesenej námietky premlčania javí odvolaciemu súdu ako účelová, majúca za cieľ len oddialiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.