Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: TAJANA, s.r.o., so sídlom Giraltovce, Dukelská 58/65, IČO: 31 703 585, zastúpeného: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 13, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 1.668,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.11.2015 pod č. k. 13Cb/64/2014-99, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému iné trovy konania v sume 100,- eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.668,06 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že uzavrel so žalovaným Poistnú zmluvu na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX dňa X.XX.XXXX(ďalej len „PZ“), pričom v nej mal poistené hodnoty - peniaze v trezore do výšky 2.000,- eur s tým, že miestom rizika je obec T., kde má žalobca prevádzku. Dňa 1.8.2013 bol oznámený vznik škodovej udalosti z poistenia majetku, ktorá vznikla krádežou dňa 15.7.2013, kedy bola z trezoru ukradnutá hotovosť 2.154,38 eur. Listom zo dňa 25.11.2013 mu žalovaný oznámil, že výška plnenia z titulu krádeže peňazí predstavuje sumu 331,94 eur a náklady na opravu okna 38,36 eur. Listom zo dňa 7.3.2014 upresnil svoje oznámenie, podľa ktorého (podľa VPP), pre prípad ukradnutia veci čl. 1 bod B, musia byť hodnoty nad 331,94 eur zabezpečené v uzamknutej miestnosti, skrini alebo v pracovnom stole. Pokiaľ sa jedná o vyššiu hodnotu do 3.319,39 eur, musí byť táto uložená v kovovej (pancierovej) skrini o váhe nad 100 kg. V tomto prípade malo ísť o elektronickú pokladnicu v obslužnom pulte, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože peniaze boli v trezore, ktorý bol pripevnený na pulte, nešlo teda o elektronickú pokladnicu. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval citovaním ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a § 793 ods. 3 Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy si pracovník žalovaného prezrel existujúce zabezpečenie a výslovne vyhlásil, že existujúce zabezpečenie (ktoré bolo aj v čase krádeže), je dostačujúce a nie je potrebné iné zabezpečenie. V žiadnom prípade nebolo dojednané zabezpečenie tak, ako uvádza žalovaný, pretože VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, neboli žalobcovi dodané a ani v zmluve nebolo také zabezpečenie dojednané. Pri uzatváraní PZ bolo žalobcovi odovzdané zmluvné

dojednanie o spôsobe zabezpečenia, v ktorom je výslovne dojednané, že poistený dodrží zabezpečenie proti ukradnutiu - do 3.319,39 eur vrátane - veci v uzamknutej budove (miestnosti) so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou vložkou v zámku s bezpečnostným kovaním.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo znenia PZ uzatvorenej medzi účastníkmi. Nie je pravdou, že VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, PZ bola uzavretá tak, že jej text obsahuje dojednanie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania v počte 3 ks. Samotná PZ obsahuje na zadnej strane VPP, teda tvrdenie, že neboli súčasťou poistnej zmluvy alebo že poistený nebol s nimi obznámený, je neprijateľné, pričom v tejto súvislosti odkázal na ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka. Okrem iného, zmluvné strany dojednali poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt, kde boli poistené hodnoty pre poistné riziko "krádež" na poistnú sumu 2.000,- eur. Z toho vyplýva, že PZ rozlišuje poistenie veci a poistenie hodnôt. Na PZ sa vzťahujú „VPP pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu - všeobecná časť-VPP 100", "VPP - zvláštna časť - poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo poškodenia veci vodovodnou udalosťou z vodovodných zariadení (VPP 101)" a "VPP - zvláštna časť - poistenie pre prípad ukradnutia veci (VPP 102 )". Všetky tieto "VPP" sú súčasťou poistnej zmluvy. Podľa VPP č. 102 - čl. 1, bod A, B je možné dojednať poistenie pre prípad ukradnutia veci a zásob (bod A) alebo pre prípad ukradnutia hodnôt (bod B). Keby bolo úmyslom žalovaného stotožňovať pojmy "vec" a "peniaze", nemali by takýto text VPP a neuvádzali by taktiež v texte zvlášť poistenie pre prípad ukradnutia veci a zvlášť poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt.

4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 261 ods. 1, 6 Obch. zákonníka, ďalej § 788 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že títo uzavreli PZ, pričom sa jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi s prihliadnutím na všetky okolností, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, keďže v PZ je uvedené, že poistník je právnická osoba a predmetom poistenia bolo poistenie hnuteľného majetku, zásob a hodnôt. Jedná sa však o zmluvu, ktorá nie je upravená v hlave II tretej časti Obch. zákonníka, ale je upravená ako zmluvný typ v Obč. zákonníku, preto sa zmluva spravuje osobitnými ustanoveniami tohto právneho predpisu o príslušnom zmluvnom type.

5. Základnou otázkou pre posúdenie nároku uplatňovaného žalobou sa stalo posúdenie skutočnosti, či poistné podmienky, s odkazom na ktoré žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť žalobcovi ako poistenému po vzniku poistnej udalosti dňa 15.7.2013 v ním uvádzanom a uplatnenom nároku, sa stali, resp. nestali súčasťou poistnej zmluvy, a teda či právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania a nárok z neho (poistné plnenie uplatnené žalobcom) sa nimi bude, resp. nebude spravovať. V tejto súvislosti konštatoval, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy a text poistnej zmluvy sa musí na text poistných podmienok priamo odvolávať, s tým, že zákon vyžaduje, aby boli poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou alebo oznámené mu pred uzavretím poistnej zmluvy. V tejto súvislosti mal za to, že ustanovenie PZ s uvedením, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania v počte 3 ks a zároveň skutočnosť, že na rubovej, resp. zadnej strane sa nachádza text VPP, a to všeobecná časť (VPP 100), ako aj zvláštne časti, a to VPP 101 a VPP 102, spĺňa podmienku odovzdania poistných podmienok žalobcovi ako poistníkovi žalovaným ako poistiteľom. Danú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne X., ktorá uviedla, že pri uzatváraní PZ, a to po zistení poistného rizika, klient súhlasí s poistnou zmluvou, ako aj s VPP tak, že sa podpíše zmluva, vlastne klient podpisom zmluvy vyjadrí súhlas s poistnými podmienkami. Na tom nemení nič skutočnosť, že svedkyňa na predloženej PZ nevedela označiť predmetné prehlásenie o poistných podmienkach, avšak z činnosti žalovaného, ktorý uzatvára veľké množstvo poistných zmlúv, je predpoklad, že tieto majú rôznu formu.

6. Ďalej okresný súd poukázal na skutočnosť, že predmetom PZ medzi žalobcom a žalovaným bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, a to pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Je pravda, že v danej právnej veci bola poistná udalosť spôsobená krádežou a žalobca odkazuje na zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia proti ukradnutiu, no ak žalobca poistil aj iné riziká, a to primárne, ako na to aj odkazuje, akoby poistné podmienky neboli súčasťou zmluvy, teda aké riziká poistil, aké živelné a vodovodné udalosti, na aké plnenia mu v prípade ich vzniku vznikne nárok, aké povinnosti mu z poistného vzťahu vznikajú, aby mu bolo poistné plnenie riadne poskytnuté. V súvislosti s uvádzanými zmluvnými dojednaniami, na ktoré žalobca odkazuje hneď v ich úvodných ustanoveniach, je jednoznačne uvedené, že poistený sa zaväzuje dodržať minimálne

tam uvedené spôsoby zabezpečenia, ak v zmluvných dojednaniach k PZ nie je dohodnuté inak, pričom zmluvné dojednania pojednávajú o veciach. Dojednané bolo však aj dodatkové poistenie pre prípad ukradnutia veci, kde boli uvedené ako predmet poistenia len hnuteľné veci a zásoby, a to pod bodom D) zmluvy a osobitne pod bodom E) - poistenie ukradnutia hodnôt, kde výslovne boli uvedené peniaze a ceniny. Teda mal za to, že takéto rozlíšenie poistenia už v samotnej PZ je dostatočným, zrozumiteľným a určitým, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že pri ohliadke bol pracovníkmi, resp. zástupcami žalovaného ubezpečený o dostatočnom zabezpečení, keďže len ťažko možno predpokladať, že by sa zástupcovia žalovaného vyjadrovali ku všetkým zabezpečeniam, resp. podmienkam, ktoré z predmetnej poistnej zmluvy vyvstali, či už k základnému poisteniu, ako aj poisteniam dodatkovým. Ďalej uviedol, že žiadne ustanovenie PZ, a v konečnom dôsledku ani poistných podmienok, ktoré sa stali súčasťou PZ, ani iných právnych predpisov, neustanovovalo a nevyžadovalo, aby vykonanou ohliadkou bolo potvrdené zabezpečenie vyžadované pre plnenie z prípadnej poistnej udalosti. Takýto postup pri uzatváraní PZ je, podľa názoru okresného súdu, takmer nereálny, pretože ak by takéto akési odobrenie zabezpečenia či splnenia iných podmienok poistenia bolo vykonané v čase uzavretia PZ, je nemysliteľné, aby bolo určujúce aj v čase vzniku poistnej udalosti. Je to poistník, ktorý má mať záujem na tom, aby v čase vzniku poistnej udalosti pre riadne plnenie z tohto poistenia spĺňal predpoklady a podmienky plnenia a tieto aj poistiteľovi preukázal. Aj príslušné ustanovenie § 788 ods. 3 Obč. zákonníka pojednáva o oznámení poistných podmienok účastníkovi uzatvárajúceho s poistiteľom zmluvu, a nie o ich kontrole či splnení v čase uzavretia PZ. PZ je odvážnou zmluvou a jej pojmovým znakom je viazanie vzniku práva na výplatu poistného plnenia na vznik náhodnej udalosti. Táto náhodná udalosť má v poistných podmienkach označenie „poistná udalosť“, pričom poisťovacia prax používa ustálený výklad, podľa ktorého, sa za náhodnú považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak vôbec stane a práve v čase vzniku tejto poistnej udalosti je rozhodujúce splnenie poistných podmienok, medzi nimi aj prípadného zabezpečenia pre prípad krádeže, teda tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

7. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uzavrel, že všetky VPP, ako ich vyššie rozviedol, sú súčasťou PZ uzavretej medzi účastníkmi konania, potom nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol, poukazujúc na to, že neboli splnené podmienky zabezpečenia zo strany žalobcu stanovené v PZ, a to konkrétne vo VPP - Poistenie pre prípad ukradnutia veci (VPP 102) tak, ako to vyžaduje bod B. Poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur, kde okrem zabezpečenia v čl. I. bod 1 je poistený povinný zabezpečiť hodnoty pred ukradnutím tam uvedených spôsobom pri sume do 331,94 eur a do 3.319,39 eur, keď z čl. 6 jednoznačne vyplýva, že pod pojmom hodnoty sa rozumejú peniaze, cenné papiere, ceniny alebo cennosti a za súčasného záveru, že na predmetné poistenie sa nevzťahuje zmluvné dojednanie o spôsobe zabezpečenia, ktoré sa vzťahovalo na veci. Žalovaný teda poskytnutím poistného plnenia v sume 370,30 eur, z toho 331,94 eur poskytol žalobcovi poistné plnenie podľa PZ pri splnení podmienok zabezpečenia hodnôt do tejto sumy (uzamknuté v miestnosti, skrini, pracovnom stole), taktiež mal za to, rovnako ako žalovaný, že umiestnenie trezora, aj keď pevne spojeného, resp. ktorý bol súčasťou obslužného pultu, nespĺňalo podmienky zabezpečenie pri hodnotách do 3.319,39 eur. Bližšie sa nezaoberal tvrdením žalobcu ohľadom ust. § 802 Obč. zákonníka, pretože zo žiadneho z vykonaných dôkazov, či tvrdení nevyplynulo, žeby žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť žalobcovi s odkazom na uvedené ustanovenie.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu iných trov konania v sume 100,- eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy konania a 40,- eur titulom paušálnej náhrady. Podľa jeho názoru, napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom názore súdu a vychádza aj z nesprávneho skutkového zistenia, ktoré je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Predovšetkým nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že súčasťou poistnej zmluvy, v konkrétnom prípade boli aj poistné podmienky, pričom jeho závery sú v tejto súvislosti v rozpore s § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého sú poistné podmienky obligátornou súčasťou poistnej zmluvy vtedy, ak

- sa text zmluvy na poistné podmienky odvoláva,

- zároveň sú poistenému odovzdané spolu so zmluvou, alebo aby s nimi boli vopred oboznámení.

PZ z 8.12.2010 sa na žiadne poistné podmienky neodvoláva a spomínané 3 ks zmluvných dojednaní nemožno považovať za odkaz na poistné podmienky. V zmluve uvádzanými zmluvnými dojednaniami sú prílohy k zmluve:

- zoznam poisteného majetku - Príloha č. 1,

- zmluvné dojednania k PZ,

- zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia.

Zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia upravujú odlišné zabezpečenie poistných podmienok proti ukradnutiu do 3.319,39 eur vrátane. Podľa týchto dojednaní stačí pre poistenie veci zabezpečenie v uzamknutej budove (v miestnosti) so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou vložkou s bezpečnostným kovaním (bezpečnostnou súpravou).

10. V zozname poisteného majetku je predtlačené „záhlavie“, v ktorom je v prvom stĺpci „identifikácia (presná špecifikácia veci)“. Teda v predtlači na svojom tlačive nazýva poistiteľ vecami to, čo je uvedené v špecifikácii a dopísané perom. Teda vecou nazýva aj peniaze, ktoré sú tiež uvedené v stĺpci identifikácia

- presná špecifikácia. Zmluvné dojednanie, v ktorom bolo dohodnuté zabezpečenie proti ukradnutiu veci, sa vzťahuje práve k tomuto tlačivu poistiteľa - zoznam poisteného majetku (Príloha č. 1 k PZ), v ktorom je uvedená špecifikácia veci a v rámci tejto špecifikácie aj peniaze v trezore do 2.000,- eur. Ak žalovaný, ktorý pripravoval predtlač PZ, nevyhlásil poistné podmienky za jej súčasť, musí niesť za to aj zodpovednosť v tom zmysle, že tieto nie sú súčasťou zmluvy a nemôže podľa nich postupovať, ale je povinný plniť podľa tých podmienok, ktoré boli v zmluve dohodnuté. Z toho je zrejmé, že okresný súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávny záver o tom, že poistné podmienky boli vyhlásené za súčasť zmluvy, pretože takéto vyhlásenie v zmluve absentuje.

11. V ďalšej časti odvolania nesúhlasí so záverom okresného súdu, pokiaľ dôvody, že ak neboli v PZ poistné podmienky, nebolo by jasné, na aké plnenie by žalobcovi nárok vznikol, aké riziká poistil, aké živelné a vodovodné udalosti. To, aké riziká poistil, je zrejmé z PZ, kde na druhej strane - v časti poistenia majetku a zodpovednosti za škodu, sú uvedené riziká, na aké sú jednotlivé druhy majetku poistené (C- E) a z Prílohy č. 1 k PZ - zoznam poisteného hnuteľného majetku, kde sú označené: združené poistenie a okradnutie veci. Záver o tom, že z textu PZ o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú 3 ks zmluvných dojednaní a práve tieto majú byť zmluvnými podmienkami v zmysle § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, okresný súd odôvodňuje poukazom na výpoveď svedkyne X.. Menovaná svedkyňa si však nepamätala konkrétny prípad a svoju výpoveď uvádzala ako všeobecný postup, akoby sa to malo robiť. Nehovorila však o tom, že sa takto postupovalo v predmetnej veci. Taktiež odôvodnenie rozsudku v súvislosti s jej výpoveďou nekorešponduje priamo z jej výpovede na pojednávaní. Svedkyňa hovorila iba všeobecne, akoby sa malo postupovať, a nie o konkrétnej PZ, ale hlavne v rozpore s § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, ktorý vyžaduje vyhlásenie priamo v zmluve, že VPP sú jej súčasťou. Nestačí preto takýto záver urobiť výkladom bez toho, aby súd bral do úvahy všetky súvisiace dôkazy.

12. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.2.2016 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, odvolávajúc sa na všetky svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia.

13. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosti 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané ešte pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet preto žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

14. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu len dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

15. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca (ne)zabezpečil predmet poistenia na určený účel, ako aj jeho konštatovanie, že poistné podmienky (aj pre poistnú udalosť - krádež finančných prostriedkov), (ne)boli súčasťou PZ.

16. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo znenia PZ uzavretej medzi účastníkmi konania. Poistné podmienky boli jej súčasťou. Opačný záver je neprijateľný a nelogický, pretože poistné podmienky konkretizujú poistné riziká, podmienky a rozsah poistného krytia, a bez nich by bola poistná zmluva neúplná. Poistné podmienky v súčasnosti nemajú povahu samostatného vykonávacieho predpisu, sú však záväzné, pretože sú súčasťou PZ. PZ sa na ne odvoláva, sú k nej pripojené alebo musia byť pred uzavretím PZ poistníkovi oznámené. Význam poistných podmienok pre obsah poistného pomeru spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie udalostí, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie (poistnú udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poisteného.

18. V konkrétnom prípade je evidentné z obsahu PZ (č. l. 4), že prípady, keď poisťovateľovi povinnosť vyplatiť poistné plnenie nevzniká, v nej uvedené nie sú. Avšak splatnosť poistného plnenia (a podmienky krátenia poistného plnenia, rozsah vyplateného poistného plnenia - č. l. 10 VPP 100) sú v nej uvedené a ich účinnosť je daná aj vo VPP. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že poistné podmienky boli k PZ pripojené - boli jej súčasťou na druhej strane tlačiva.

19. V kontexte s ustanovením § 788 ods. 2 Obč. zákonníka, VPP ďalej upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, určujú/obsahujú povinnosti platiť poistné a jeho splatnosť, poistné obdobie, poistnú dobu, v prípade poistenia osôb aj prípady, kedy je poisťovateľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného, definície pojmov používaných v PZ, bližšie vymedzenie poistných rizík a spôsobu výpočtu poistného plnenia. Taktiež je evidentné, že takéto údaje PZ - pokiaľ ide len o predtlač o rozsahu 3 strany - neobsahovala. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého, ak by VPP neboli súčasťou PZ, nebolo by jasné, na aké plnenie žalobcovi vznikol nárok, aké riziká poistil.

20. Obč. zákonník pri podrobnejšej úprave poistenia odkazuje na poistné podmienky (§ 791 ods. 1, 2, § 796 ods. 4, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1, 2, § 804 - 806, § 812, § 815 ods. 1, § 816, § 822 a § 824). Pritom neide len o podrobnejšiu úpravu v tých prípadoch, kde jednotlivé ustanovenia Obč. zákonníka odkazujú na poistné podmienky, ale aj o úpravu obsahu tých poistení, ktoré poisťovateľ dojednáva. Takáto zákonná koncepcia umožňuje, aby poistné zmluvy, ktoré sú v prevažnej miere zmluvami formulárovými, obsahovali len údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy, najmä údaje o tom, kto zmluvu s poisťovateľom uzatvára, na ktoré veci alebo osoby sa poistenie vzťahuje, z ktorých poistných udalostí vzniká poistenému právo na plnenie, aká je výška poistnej zmluvy, v ďalšom sú pre účastníkov poistenia záväzné ustanovenia poistných podmienok pre toto poistenie, ktoré bolo dojednané uzavretím zmluvy. Preto dovolávanie sa toho, že v texte PZ nie je vyhlásenie, že VPP sú jej súčasťou, je neprijateľné, pretože v predmetnej veci sú poistné podmienky fyzicky súčasťou poistnej zmluvy, sú vytlačené na rubovej strane poistnej zmluvy.

21. Gramatickým výkladom ustanovenia § 788 ods. 3 Obč. zákonníka možno dospieť k tomu, že zákon neustanovuje, že len keď sa PZ na ne odvoláva, ale na ktoré sa PZ odvoláva. Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že odvolávanie sa na poistné podmienky je potrebné vykladať v širšom kontexte, a to aj z hľadiska zmyslu a účelu poistných zmlúv (ktoré bližšie charakterizujú podmienky PZ), ustanovení Obč. zákonníka o poistných zmluvách.

22. Taktiež samotná PZ na č. l. 4 uvádza, že jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné dojednanie zo dňa 8.12.2010 (č. l. 6b), ktoré odchýlne upravuje poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci, sa odvoláva na zvláštnu časť VPP. Aj z toho možno vyvodiť, že PZ (zmluvné dojednania) sa odvoláva na poistné podmienky, pretože presne uvádza čl. I, písm. B) ods. 1 zvláštnej časti VPP

(VPP č. l. 102 č. l. 31), ktorá obsahuje ustanovenia, v ktorých sú bližšie konkretizované jednotlivé poistné riziká pre prípad ukradnutia veci.

23. I keď samotná PZ obsahuje len výšku poistného a výpočet predmetov poistenia, na druhej strane rozlišuje pojmy „vec“ a „hodnota“. Nejedná sa o synonymum. V žalobcom uvádzanom zozname hnuteľného poisteného majetku (č. l. 6) je zaškrtnuté, že poistené sú „hnuteľné veci“ a „hodnoty“. V náväznosti na to je v časti „identifikácia“ uvedené: hnuteľné veci a zvlášť peniaze v trezore. Teda nemožno uznať odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že PZ neobsahovala aj VPP (zvláštna časť

- poistenie pre prípad ukradnutia veci - VPP 102). Konkrétne v bode B) týchto VPP (č. l. 32) bolo dojednané aj zabezpečenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 1.319,39 eur a do 331,94 eur. V súvislosti s týmito spôsobmi zabezpečenia a plnenia zo strany žalovaného na základe nich žalobcovi, odvolací súd plne odkazuje, ako už bolo vyššie uvedené, na zdôvodnenie okresným súdom, teda stotožňuje sa s konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalobca nemal predmet poistenia zabezpečený pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur, čo nakoniec aj bolo predmetom dokazovania pred okresným súdom.

24. Pokiaľ žalobca počas prvoinštančného konania, ako aj v odvolaní tvrdil opak, teda že mal zabezpečené hodnoty pred ukradnutím do 3.319,39 eur, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Je pravdepodobné, že pracovník žalovaného pochybil, keď pri ohliadke miesta poistenia deklaroval tak, že ide o žalobcom tvrdené zabezpečenie limitu hodnôt 3.319,39 eur, ale toto prípadné pochybenie pracovníka žalovaného nemá za následok pre posúdenie, do akého limitu plnenia bola PZ medzi účastníkmi uzavretá. Rozhodujúce pre posúdenie, do akého limitu plnenia bola PZ uzavretá, je, do akého limitu plnenia mal poistený predmet plnenia zabezpečený v súlade so znením klauzúl, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť PZ (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2008).

25. Keďže nebolo v posudzovanej veci možné uznať ani jeden odvolací dôvod žalobcu, pričom neboli splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zmenu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

26. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .