Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_16Csp-12-2017.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/12/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: H. X., B.. XX.X.XXXX, O. X. J. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Dlžníka č. 85000119276, z 19.6.2015 k zmluve o revolvingovom úvere č. 85000119276, z 19.6.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2017 žiadal súd, aby vydal rozsudok, ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500119276 zo dňa 19.6.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (žalovaným v 2. rade bol pre účely konania o neodkladnom opatrení aj zamestnávateľ žalobcu). Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 19.6.2015 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500119276. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.500 Eur. Súčasne s podpisom typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola dňa 19.6.2015 podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu - žalovaného v 2. rade (len pre konanie o vydanie neodkladného opatrenia) o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 16.11.2015. Podľa žalobcu, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Konštatoval, že mu bola predložená na podpis aj Dohoda o poskytovaní s2lužieb rovnako z dňa 19.6.2015, kde v čl. II bod 2. zmluvy je uvedený poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, ktorý bol právoplatne judikovaný ako neprijateľný, pričom túto službu žalobca ani nevyužil. Podľa žalobcu pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ani v prípade, že by žalovaný upustil od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenie veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
3. Žalobca zároveň žiadal vydať predbežné opatrenie. Súd uznesením č. k. 16 Csp 12/2017-37 zo dňa 8.2.2017 nariadil predbežné opatrenie (právoplatné 8.3.2017) týkajúce sa povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež pre zamestnávateľa žalobcu - žalovaného v 2. rade (Štátne divadlo Košice, Hlavná 58, 042 77 Košice) uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca vedel o uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy a o jej obsahu, pričom ju uzavrieť nemusel. Konštatoval, že spotrebiteľ je neprimerane zvýhodňovaný a dlžník sa neoprávnene obohacuje na úkor dodávateľa za asistencie súdov. Poukázal aj na povinnosti dodávateľa v zmysle § 129/2010 Z. z. s tým, že každá z listín bola zreteľne a jednoznačne označená. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za klasický zabezpečovací prostriedok , ktorý nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zdržaní sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, na č. l. 5 sa nachádza žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na č. l. 7 sa nachádza žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy od žalovaného v I. rade voči žalovanému v II. rade, na č. l. 8 sa nachádza predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 85000119276 zo dňa 19.6.2015, na č. l. 9 je dohoda o poskytovaní služieb č. 85000119276 zo dňa 19.6.2015, na č. l. 11 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9C/140/2013-66 zo dňa 4.9.2014, na č. l. 15 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok KS PO sp. zn. 7Co/307/2014 zo dňa 9.9.2015, na č. l. 18 a nasledujúcich sa nachádza uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/259/2012 zo dňa 21.8.2013, na č. l. 22 a nasledujúcich je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 25C/294/2015-78 zo dňa 28.4.2016, na č. l. 27 a nasledujúcich je rozsudok KS PO č. k. 3Co/160/2016-102 zo dňa 6.12.2016, na č. l. 31 je uznesenie NS SR z 29.5.1997 sp. zn. 1 Obo/57/97, na č. l. 32 a nasledujúcich je uznesenie KS PO sp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011, na č. l. 37 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16Csp/12/2017-37 zo dňa 8.2.2017, ktorým vo vzťahu k neodkladnému opatreniu bola žalovanému v I. rade uložená povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia veci samej a žalovanému v II. rade bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy ako je uvedené vyššie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2017, na č. l. 42 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 28.4.2017, na č. l. 54 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného v I. rade prostredníctvom právneho zástupcu z účasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 19.6.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500119276. Predmetom úveru bolo poskytnutý úverový limit vo výške 1.500 Eur. Žalobca sa zaviazala veriteľovi zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 52,88 eur alebo po 87,17 Eur s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb.
7. Celková čiastka, za poskytnutie revolvingu bola dojednaná vo výške 2.053,68 eur, pričom ročná úroková sadzba revolvingu bolo 17,45 % a predpokladaná RPMN úveru bola 26,68 %.
8. V čl. 6 zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 1.500 eur s počtom splátok 36 a mesačnou splátkou 87,17 eura s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť za úver + úroky za celú dobu 2.053,68 eur. RPMN bola uvedená 25,89 %, ročná úroková sadzba 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 % a poskytnutá suma revolvingu 1.500 eur.
9. Zároveň uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500119276 rovnako ako zmluvu zo dňa 19.6.2015 na základe ktorej mal mať žalovaný pohľadávku voči žalobcovi z titulu poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka je zabezpečená takouto dohodou o zrážkach zo mzdy a to vrátane príslušenstva úveru, ako aj nákladmi, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.
10. Zároveň sa účastníci konania podľa čl. V. dohody dohodli, že podľa takejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy vo výške 87,17 eur mesačne.
11. Strany sa tiež v zmysle článku VI. takto uzavretej dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom žalobcu a to až do doby než žalovaný zamestnávateľovi ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené.
12. Zároveň podľa článku III. žalobca nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, alebo od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.
13. Žalovaným bolo žiadosťou zo dňa 16.11.2015 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu oznámené, že žalovaný žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.11.2017 (bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil) zotrval na písomne podanej žalobe. Uviedol, že sa domáha uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalovaný bez súdnej kontroly zmluvných podmienok sa domáha finančných plnení, pričom výšku dlhu jednostranne diktuje, ostatné dôvody sú uvedené v žalobe, pridržiaval sa ich, dokazovanie považoval za dostatočné a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
16. Podľa § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
25. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
28. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 31. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 32. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). 33. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 34. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 35. Podľa § 5b citovaného zákona, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 36. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
37. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným v 1. rade tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri
uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.
38. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
39. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
40. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.
41. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa podľa čl. IV. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému, podľa čl. VI. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. III. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobcu s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou.
42. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
43. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti, pričom podmienky boli žalobcovi ako slabšej strane nastavené žalovaným.
44. Podľa názoru súdu prvej inštancie chýba aj náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Nie určito je však vymedzená aj pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v predmetnej dohode nie je vymedzená určito. Určitá je len suma poskytnutého úveru (1.500 Eur) avšak pohľadávka je vymedzená v inej výške a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 2.877,15 Eur, napriek viacerým žalobcom zaplateným splátkam, pričom toto tvrdenie žalobcu nebol žalovaným popreté
45. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
46. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
47. Neobstojí argument žalovaného, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa, nakoľko pri takomto type dohody bez jej zákonných náležitostí ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly, čo by pre v tomto konaní žalobcu znamenalo, že by mohol žalovanému plniť aj napr. z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu súdy skúmajú ex offo. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatuje, že žalobe žalobcu je možne vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav po právnom posúdení veci vyhovieť.
48. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.