Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-279-2016.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/279/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zast. JUDr. Miroslav Korch, advokát, P.O.BOX 104, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. G. XXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Humenné, o zaplatenie 576,86 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/41/2015-40 zo dňa 05.04. 2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 576,86 Eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 34,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 216,32 Eur, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 100, § 110 ods.3, § 112 a § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že trestným rozsudkom Okresného súdu Humenné 3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi náhrada škody vo výške 100.000,- Sk bez príslušenstva. Tento rozsudok bol právoplatný a vykonateľný dňa 07.10.2008. K tomu podľa pridanej lehoty na plnenie 3 dňovej podľa občiansko-právnych predpisov teda začala premlčacia doba plynúť dňa 10.10.2008. V zmysle citovaného § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda úrok z omeškania do 12.10.2012 bol premlčaný. Od 12.10.2012 do dňa podania žaloby 12.10.2015 úrok z omeškania z uvedenej sumy premlčaný nebol. Popri tom sa ale premlčacia doba prerušovala, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Ide v podstate len o nepatrné dva dni oproti uplatnenému nároku je zrejmé, že exekučné konanie minimálne takúto dlhú dobu konať muselo aj napriek tomu, že by to súd ďalej nejak dokazoval. Preto súd priznal celý úrok z omeškania, tak ako bol uplatnený žalobcom. Žalobca si časť premlčaného úroku z omeškania neuplatňoval, uplatnil si súdnou cestou len tú časť, ktorá premlčaná nebola. V danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky rozhodnuté nebolo. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku ten bol takisto vyčíslený správne podľa prvého dňa omeškania t.j. k 10.10.2012 bola výška úroku z omeškania 8,5 %. Konanie je kontradiktórne a žalovaný nerozporoval ani vo svojom odpore a ani na pojednávaní rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný vyplatil exekútorovi a sumou, ktorá bola reálne vyplatená žalobcovi, preto súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával. Žalovaný nenavrhol ďalšie dôkazy, aby to rozporoval. Keďže to nenamietal súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal, či teda rozdiel v tejto sume mal byť vyplatený na účel žalovaného úroku z omeškania alebo išlo naozaj iba o exekučné trovy. Preto súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu trovy konania vo výške 34,50 Eur zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 216,32 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Konštatoval, že niet pochybnosti o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah teda nie je ako sa žalovaný mylne domnieva pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo viacerých aspektoch. V prvom rade nesprávne určil prvý deň omeškania žalovaného, nakoľko nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkaz a to rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 05.08.2008 sp.zn. 3T/62/2005. Zo skutkových viet uvedeného trestného rozsudku vyplýva, že v prípade prvého skutku mal žalovaný žalobcovi ručiť za pôžičku vo výške 100.000,- Sk motorovým vozidlom, ktorú poskytol žalobca tretej osobe. V prípade druhého skutku mal žalovaný od žalobcu vylákať sumu 100.000,- Sk na obstaranie motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil škodu vo výške 100.000,- Sk bez akéhokoľvek príslušenstva. V opačnom prípade by mu bol úrok priznaný priamo v trestnom rozsudku, ale by s úrokom bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil dobu vzniku omeškania žalovaného, keď ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňa 10.10.2008. Žalobca si od roku 2004 voči žalovanému nikdy úrok z omeškania neuplatňoval. Ak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, tak tomu došlo jedine v roku 2004 v súvislosti so skutkom, ktorý bol predmetom trestného konania a nie na podklade trestného rozsudku v roku 2008, tak ako to ustálil súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov žalovaný v celom rozsahu trvá na námietke premlčania. Ak by sa aj pripustil výklad a argumentácia súdu prvej inštancie, tak by záväzok žalovaného mal byť zúročený de facto dvakrát, raz by záväzok mal byť zúročený na základe skutočného omeškania v súvislosti so vznikom záväzku a následne omeškaním v roku 2004, ak by si ho žalobca riadne uplatňoval a druhýkrát na podklade trestného rozsudku v roku 2008. Rovnako si žalobca úrok z omeškania neuplatňoval ani v rámci exekučného konania, ktoré prebehlo na podklade trestného rozsudku. Žalobca sa podanou žalobou snaží zhojiť svoju pasivitu ohľadom úroku v rámci trestného, či exekučného konania. Takýto postup je neprípustný. Priznanie nároku žalobcovi tak ako to urobil súd prvej inštancie sa javí v rozpore s ust.§ 61b ods.3 Exekučného poriadku. V prebiehajúcom konaní sa žalobca snaží vytvoriť a získať nový exekučný titul, nakoľko na podklade trestného rozsudku z roku 2008 už nemôže vymáhať úrok, pretože ho v tomto obmedzuje § 61b ods.3 Exekučného poriadku. Postup žalobcu v danej veci nemožno nazvať inak ako obchádzanie zákona. Ak žalobca mal nárok na úrok z omeškania, tak si ho mal vymôcť v exekučnom konaní, ktoré medzi stranami sporu prebehlo. Nehovoriac o tom, že žalovaný zaplatil dňa 10.12.2014 exekútorovi sumu 4.572,95 Eur. Ak mal žalobca nárok na úrok z omeškania, tak mu mal byť zaplatený, resp. rozvrhnutý exekútorom z tejto sumy zaplatenej žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že sa touto otázkou nezaoberal, nakoľko to žalovaný nerozporoval, tak nepostupoval správne. Uvedené skutočnosti ohľadom zaplatenia pohľadávky vyplývajú z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd vykonal dokazovanie ich oboznámením. Z toho dôvodu mal tieto dôkazy riadne vyhodnotiť bez ohľadu na to, či ich niektorá procesná strana rozporovala alebo na nich odkazovala a vyhodnotenie týchto dôkazov malo byť riadne premietnuté do odôvodnenia rozsudku. Preto žiadal, aby mu odvolací súd v celom rozsahu vyhovel, teda rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladal vykonateľný rozsudok. Dostal sa do omeškania, a preto si v konaní žalobca uplatňuje zákonné úroky z omeškania od vykonateľnosti rozsudku až do splnenia povinnosti (zaplatenia sumy 100.000,- Sk) a to za obdobie kedy nedošlo k premlčaniu. Žalovaný zavádza, pretože v danom prípade o úrokoch z omeškania nebolo rozhodnuté v adhéznom konaní a tým aj neboli predmetom exekučného konania. Podané odvolanie žalovaného je nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje
žalobca sa vecne správny. Preto ho navrhuje potvrdiť a žalovaného zaviazať k trovám odvolacieho konania v plnej výške.
6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
9. Podľa ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
11. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
12. Podľa ust.§ 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že trestným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi náhrada škody vo výške 100.000,- Sk bez príslušenstva. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2008. Súd prvej inštancie vzhľadom na pridanú lehotu na plnenie 3 dní podľa občiansko-právnych predpisov vypočítal, že začala plynúť premlčacia doba dňa 10.10.2008. Preto konštatoval, že podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania do 12.10.2012 bol premlčaný. Od 12.10.2012 do dňa podania žaloby, teda dňa 12.10.2015 úrok z omeškania z uvedenej sumy považoval za nepremlčaný. Premlčacia doba sa prerušovala, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Ide v podstate len o nepatrné dva dni oproti uplatnenému nároku a je zrejmé, že exekučné konanie sa minimálne takúto dlhú dobu konať muselo aj napriek tomu, že by to súd ďalej nejak dokazoval. Preto priznal úrok z omeškania tak ako bol uplatnený žalobcom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si časť premlčaného úroku z omeškania neuplatňoval, uplatnil si súdnou cestou len tú časť, ktorá premlčaná nebola. Neexistuje prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky rozhodnuté nebolo. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, ten bol takisto vyčíslený správne podľa prvého dňa omeškania, t.j. k 10.10.2012 bola výška úroku z omeškania 8,5 %.
14. S týmto právnym názorom odvolací súd súhlasí len čo do konštatovania, že v danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky skutočne rozhodnuté nebolo. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn.3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi náhrada škody vo výške 100.000,- Sk bez príslušenstva. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že od 12.10.2012 do dňa podania žaloby, teda do dňa 12.10.2015 úrok z omeškania premlčaný nebol a že premlčacia doba sa mala prerušovať, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Z exekučného spisu skutočne nevyplýva, tak ako uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, že by si žalobca uplatnil úrok z omeškania.
15. Odvolací súd zastáva názor, že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splatením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok. Splnením dlhu, alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah; zostáva iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. To znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Povinnosť platiť úroky z omeškania teda nevzniká samostatne každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškania so splnením svojho záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. Je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. V predmetnom spore žalovaný námietku premlčania vzniesol. Pokiaľ je právo premlčané, nemôže ho súd veriteľovi priznať. K tomu, aby nastali právne účinky premlčania je potrebné, aby boli splnené dve skutočnosti: 1. márne uplynutie premlčacie doby, 2. vznesenie námietky premlčania dlžníka na súde.
16. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, tak ako to vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia, že úroky z omeškania denne prirastajú k pohľadávke a teda sa premlčujú denne. Podľa názoru odvolacieho súdu pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, tak ako to už odvolací súd konštatoval, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Teda nasledujúcim dňom po splatnosti hlavného záväzkového vzťahu sa žalovaný dostal s jeho plnením do omeškania a odvtedy začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie úrokov z omeškania a jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na ich zaplatenie ako celku. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že trestným rozsudkom bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 100.000,- Sk, pretože táto bola priznaná bez príslušenstva a ani to, že podal návrh na vykonanie exekúcie tohto právoplatného a vykonateľného trestného rozsudku ani to kedy žalovaný skutočne dlžnú sumu zaplatil.
17. Odvolací súd poukazuje na judikatúru čo do danej veci napríklad na R 74/2002, z ktorého vyplýva, že páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr v deň potom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške, teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Potom R III./1967, že časom splnenia záväzku nahradiť škodu je v prvý deň potom, kedy poškodený požiadal škodcu o splnenie. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody, následne vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom kedy ho poškodený požiadal; od toho dňa, od ktorého je škodca v omeškaní môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania. Obdobe Rč 23/1993, z ktorého vyplýva, že ak poškodený požiadal od obvineného o zaplatenie spôsobenej škody, je povinný podľa § 563 od nasledujúceho dňa tento dlh splniť. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní. Zároveń odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/70/2011 zo dňa 30.11.2011,s ktorým sa plne stotožňuje a z ktorého vyplýva tiež právny názor, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína od prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie než trvá hlavný záväzok, ktorého predmetom je pohľadávka veriteľa a zodpovedajúci dlh dlžníka. Dlh zaniká splnením, prípadne iným zo spôsobov zániku záväzku a so zánikom dlhu zaniká aj povinnosť splatiť úroky z omeškania.
Včasné nezaplatenie úrokov z dlžnej čiastky je omeškaním s plnením príslušenstva pohľadávky a nie so splnením vlastného dlhu. Úroky z omeškania sa premlčujú uplynutím 3-ročnej všeobecnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa dlžník s istinou, t.j. hlavným záväzkom dostal do omeškania.
18. Odvolací súd znova poukazuje na to, že nemohla spočívať premlčacia lehota ani z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, pretože exekúcia bola vykonaná na základe exekučného titulu, ktorým bol trestný rozsudok, ktorým bola priznaná iba samotná istina vo výške 100.000,- Sk a nie jej príslušenstvo, ktoré je predmetom terajšej žaloby, teda úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže dvakrát začať plynúť lehota na začatie omeškania.
19. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7MCdo/15/2011, z ktorého vyplýva, že nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ust.§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá je príslušenstvom, že vlastnícky patria vlastníkovi veci a že príslušenstvo je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením. Úroky z omeškania sú viazané, upínajúce k pohľadávke. Vzťah príslušenstva k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. Právoplatnosťou trestného rozsudku je súd viazaný, teda je viazaný k otázke, že žalovaný sa dopustil trestného činu, čím spáchal škodu k náhrade ktorej bol v adhéznom konaní zaviazaný. Právna povaha nároku žalobcu bola determinovaná už v trestnom konaní, v ktorom došlo k právoplatnému prisúdeniu istiny ako náhrady škody. Teda právna povaha ďalšieho predmetu konania a to úrokov z omeškania sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu než samotná pohľadávka. Právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Nárok, ktorý je predmetom konania nie je samostatným nárokom zo zmluvy, ale je nárokom z titulu náhrady škody, ktorý je reprezentovaný úrokom z omeškania.
20. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie a považuje odvolacie námietky žalovaného za dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil a postupom podľa ust.§ 391 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať v naznačených intenciách, následne vo veci rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods.2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.