Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-19-2017.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XXX/XX, Č., o zaplatenie 100 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.02.2017, doručenou súdu dňa 10.02.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 Eur od 04.03.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 07.02.2014 poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 14 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 114 Eur, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným dňom 24.02.2014. Žalobca tiež uviedol, že vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 Eur za zaslané upomienky. Dňa 19.09.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.
3. Podľa § 297 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Keďže súd mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 112 Eur, s poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 06.02.2017, výpisom z obchodného registra, zmluvou o úvere platnou od 29.11.2013, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453, ktorej pôvodná právna forma bola spoločnosť s ručením obmedzeným.
8. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 852 453, ako veriteľ poskytla žalovanému úver vo výške 100 Eur splatný do 14 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 114 Eur. Zmluva má podobu elektronického dokumentu. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky z úveru poskytnúť do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Na zmluve je v pravom dolnom rohu uvedené: verzia 2, platnosť od 29.11.2013.
9. Podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola právnym následkom omeškania dlžníka povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 Eur za každú upomienku. Upomienka môže mať formu e-mailu, sms alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nie je.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
11. Podľa § 2 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
21. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), povinná písomná forma sa teda považuje za zachovanú.
22. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, keďže táto bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
23. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza po vznesení námietky k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. V prípade, ak ide v spore o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva, aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, aby nemohli nastať účinky premlčania. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a v zásade (ak nejde o niektorú z osobitných premlčacích dôb) uplynie po troch rokoch odo dňa, kedy začala plynúť prvý raz.
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere dňa 29.11.2013, a nie dňa 07.02.2014 ako tvrdil žalobca v žalobe, keďže na zmluve o úvere predloženej žalobcom je uvedený dátum platnosti
zmluvy od 29.11.2013. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Vzhľadom na uvedené súd pri posudzovaní, kedy začala v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným plynúť premlčacia doba, vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 29.11.2013.
25. Právny predchodca žalobcu bol podľa zmluvy povinný poskytnúť úver žalovanému do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy a žalovaný ho mal splatiť do 14 dní odo dňa jeho poskytnutia. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 29.11.2013, čo bol piatok, bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do dňa 04.12.2013, čo bol utorok. Žalovaný bol povinný zaplatiť celkovú čiastku úveru do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. do dňa 18.12.2013, ktorým dňom nastala splatnosť celej dlžnej sumy. Premlčacia doba začala plynúť dňa 19.12.2013, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky a pri všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka táto doba uplynula dňom 19.12.2016. Pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola uplatnená na súde žalobou zo dňa 06.02.2017, doručenou súdu dňa 10.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby záväzku zo zmluvy.
26. Hoci námietku premlčania žalovaný v konaní nevzniesol, súd na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. V dôsledku premlčania uplatneného nároku bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko premlčanie sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd žalobcovi jeho právo priznal. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodu premlčania záväzku zo zmluvy zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Keďže súd žalobu zamietol, mal žalovaný v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, z uvedeného dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).