Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_15C-397-2015.pdf
PDF · 139.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/397/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Ing. Peter Gajdoš - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35 190 779, právne zastúpený JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, II. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O., o zaplatenie 158,68 €, takto
rozhodol:
Súd žalobu voči žalovanému v I. rade z a m i e t a .
Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,68 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný v I. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 27.11.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne sumu 155,68 €. V priebehu konania rozšíril žalobu o čiastku 3,12 € s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 158,68 € a nahradiť trovy konania. Nárok odôvodňoval tým, že je fyzickou osobou podnikateľom, zapísaným v živnostenskom registri OÚ Trebišov, č. živnostenského registra 811-2576, ktorá prevádzkuje lekáreň na adrese V. T. XX, O.. Na základe živnostenského oprávnenia poskytuje žalobca lekárenskú starostlivosť. So žalovaným I. je v zmysle § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe zmluvy č. 4982/2006 (ďalej len „zmluva“) v zmluvnom vzťahu poisťovateľ a poskytovateľ lekárenskej starostlivosti. Predmetom zmluvy je záväzok žalovaného I. ako poisťovne uhrádzať žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť, náklady lekárenskej starostlivosti. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný I. svoje všeobecné zmluvné podmienky pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len „VZP“) jednostranne s účinnosťou k 1.4.2015 zmenil (ustanovenia bodov 5.3., 5.4., 4.4. a 5.2.). Zmenu VZP avízoval žalovaný I. v liste zo dňa 9.4.2015 zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vrátane žalobcu.
2. Citované ustanovenia VZP považoval žalobca v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zakladajú v zmluvných vzťahoch medzi žalovaným I. a jeho zmluvnými partnermi výraznú nerovnováhu naklonenú v prospech žalovaného I.. Jedná sa o zmluvy vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa lekárenskej starostlivosti. Žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nemá inú možnosť ako akceptovať takéto podmienky zmluvného vzťahu určené žalovaným I. ako poisťovňou alebo ukončiť so žalovaným I. zmluvný vzťah. Takýto postup s poukazom na množstvo zdravotných poisťovní na trhu v rámci Slovenskej republiky hodnotil ako likvidačný. Navyše zdôraznil, že poskytovatelia lekárenskej starostlivosti vrátane jeho sú povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženého lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.
3. V zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalobca žalovanému I. 30.6.2015 faktúru č. 20150059 na sumu 14.012,59 € so splatnosťou dňa 30.7.2015 a dňa 30.6.2015 faktúru č. 20150069 na sumu 87,54 € so splatnosťou 30.7.2015. Faktúrovaná suma z faktúry č. 20150059 (prvá faktúra) zodpovedá v časti 88,96 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného II. v rozsahu, v ktorom ju žalovaný I. na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradil (teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanému II. ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného I.). Údajným dlžníkom mal byť žalovaný II.. Jednalo sa o 1 ks liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL) predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa 18.6.2015 na lekárskom predpise č. RB 4127395 a 3ks liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL) predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa 18.6.2015 na lekárskom predpise č. HO 0153249. Rovnako ako pri faktúre č. 20150059 aj v prípade faktúry č. 20150069 žalobca zahrnul do celkovej vyfaktúrovanej sumy čiastku 66,72 €, ktorá zodpovedá dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného II. v rozsahu, v ktorom ju žalovaný I. odmietol uhradiť. Aj v tomto prípade mal byť údajným dlžníkom žalovaný II.. Jednalo sa o lekárenskú starostlivosť spočívajúcu v poskytnutí 3ks liečiva Akamprosat p.o. tbl. obd 84x300mg (CAMPRAL) predpísaného MUDr. K. R., psychiatrom dňa 7.5.2015 na lekárskom predpise č. HF 0116951. Zároveň žalobca vystavil žalovanému dňa 31.3.2016 faktúru č. 20160049 na sumu 38,80 € so splatnosťou 30.4.2016, pričom vyfaktúrovaná suma z uvedenej faktúry zodpovedá v časti 3,12 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného II. v rozsahu, v ktorom ju žalovaný I. na základe tvrdení v protokole sporných dokladov zo dňa 17.4.2016 odmietol uhradiť. Jednalo sa o 1ks Klaritromycín p.o. predĺžené uvoľňovanie 500 mg TBL (FROMILIDUNO) predpísané neznámym lekárom na lekárskom predpise č. AT 8865510 a 1ks Levocetirizín p.o. 5mg TBL (CEZERA) predpísaného neznámym lekárom dňa 23.2.2016 na predpise č. AT 8865510.
4. Žalovaný I. ako reakciu na zaslané faktúry č. 20150059 vystavil dňa 16.7.2015 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra 2015LP7600005494 s protokolom sporných dokladov a rovnakého dňa na faktúru č. 20150069 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra č. 2015LP7600005500 s protokolom sporných dokladov, ktorým vrátil žalobcovi obe jeho faktúry s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Rovnako to bolo aj v prípade faktúry č. 20160049 kedy vystavil žalovaný I. prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra č. 2016LP7600002054 s protokolom sporných dokladov, ktorým vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter. Na základe tohto postupu žalovaného I. bol žalobca nútený prostredníctvom právneho zástupcu vymáhať dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovaného II. a to formou predžalobnej výzvy zaslanej žalovanému II.. V zmysle výzvy poskytol žalovanému II. lehotu piatich dní na plnenie aj napriek tomu žalovaný zostal nečinný. Ku dňu rozhodovania súdu evidoval žalobca pohľadávku tak voči žalovanému I., ako aj voči žalovanému II. neuhradenú.
5. Žalobca nárok voči žalovanému I. uplatnil z titulu náhrady škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za porušenie právnej povinnosti je možné podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať aj také konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Za takéto konanie považoval žalobca práve konanie žalovaného I. spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť VZP v neprospech žalobcu spôsobom popísaným v žalobe. Toto konanie malo za následok vznik škody. Ide o evidentné zneužitie práva žalovaným I.. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného I., ktoré považoval žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi mu vznikla škoda v celkovej výške 158,68 €. Táto suma zodpovedá sume za liečivá vydané žalovanému
II. prostredníctvom lekárskych receptov a ktorá suma nebola žalobcovi preplatená žalovaným I. z dôvodu, že sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre žalovaného II..
6. Voči žalovanému II. uplatnil žalobca nárok na zaplatenie sumy 158,68 € titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný II. sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného I. si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol v prevádzke lekárne liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré nemohli byť ním v zmysle nových VZP nikdy preplatené. Týmto vznikla žalobcovi podľa ustanovenia § 454, veta prvá Občianskeho zákonníka škoda (tým, že za žalovaného II. plnil to čo mal žalovaný II. sám plniť žalovanému I.). Na základe týchto skutočností žalovaní I. a II. sú povinní podľa žalobcu vydať predmet bezdôvodného obohatenia s odkazom na ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne, keďže za túto škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
7. Tunajší súd dňa 29.3.2016 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný I. odpor, v ktorom namietal nedôvodnosť nároku uplatneného v konaní pred súdom voči žalovanému I.. Žiadal žalobu voči žalovanému I. zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danej veci sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo tak ako to uvádza žalobca v písomnej žalobe. V danom prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti ohľadom ktorých by sa rozsudok musel vzťahovať na všetky strany sporu. Takýto dôsledok nevyplýva ani z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovaným I. a žalovaným II.. Navyše nárok uplatňovaný v konaní je inak kvalifikovaný voči nemu ako žalovanému I. a iným právnym dôvodom uplatňovania je voči žalovanému II.. V danom prípade povinnosť zdravotnej poisťovne, t.j. žalovaného I. uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Povinný na úhradu zdravotnej starostlivosti a tým pasívne legitimovaným v konaní je vždy iba jeden z uvedených subjektov (žalovaný I. alebo žalovaný II.). Preto nemohlo vzniknúť nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného a preto títo nemôžu byť zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ďalej žalovaný I. uviedol, že tvrdenie žalobcu o jeho zodpovednosti za škodu v danej veci neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. Žalobca síce uvádza, že škoda vznikla, nijako však nevysvetlil v čom spočíva porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného I. a najmä aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného I.. Pokiaľ poukazuje na rozpor s dobrými mravmi dohadovanie VZP nijako nevysvetlil aký majú VZP vplyv na vznik škody a jeho zodpovednosť za jej vznik. VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 1.4.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Navyše VZP nikdy nie sú menené jednostranne, ale po dohode so slovenskou lekárnickou komorou. Rovnako nesúhlasil s právnou kvalifikáciou žaloby a ani námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby poukazoval na potrebu posúdenia najmä príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti z jeho strany ako poisťovne (§ 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z.z., § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., § 25 ods. 1, písm. a/ druhého bodu vyššie citovaného zákonného ustanovenia). V praxi to znamená, že poistenec má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené podľa § 120 ods. 1, písm. l/ zákona č. 362/2011 Z.z., že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Iné lieky je potom povinný hradiť dlžník sám. Zoznam dlžníkov vedených žalovaným I. ako zdravotnou poisťovňou je navyše verejný. Nie je preto potreba, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo pracne zisťoval informáciu o tom, či je poistenec dlžníkom poisťovne. Postačí ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou. Pokiaľ ide o lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanému II. nejednalo sa o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko túto môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je povinný o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti je určený zákonom a nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o prenášaní zodpovednosti na žalobcu ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca v žalobe navyše mylne zamieňa dva zákonné pojmy a to úhrada a výdaj lieku. Poukazoval pritom na zákon č. 362/2011 Z.z. a zákon č. 580/2004 Z.z., pričom obe právne úpravy si nekonkurujú, avšak sa dopĺňajú. Poistenec môže mať nárok na vydanie lieku, avšak nemá nárok na úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Pokiaľ by poistenec odmietol v lekárni uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z.z. takúto možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by na túto situáciu bol aplikovaný mylný výklad zákona zo strany žalobcu došlo by k absurdnej situácii keby poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek a poskytovať by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej dlžníkovi by žalovaný I. konal v rozpore so zákonom 580/2004 Z.z. a 581/2004 Z.z. čím by sa vystavil riziku uloženia sankcie zo strany úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Postupom kedy nehradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazoval aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR v odpovedi k jeho žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že predmetný liek bol povinný uhradiť lekárni priamo žalovaný II., keďže nemal nárok na jeho úhradu z verejného poistenia.
8. Žalovaný II. sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, doručenie mal riadne a na čas vykázané, neúčasť neospravedlnil. Bol vyzvaný s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 2 CSP a zároveň bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach aj napriek tomu zostal nečinný.
9. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného opätovne poukázal na opodstatnenosť ním uplatňovanej žaloby a nárokov z toho vyplývajúcich. Na rovnakých tvrdeniach zotrval aj v rámci pojednávania dňa 7.11.2017, pričom žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Zdôraznil, že ako poskytovateľ nemá v kompetencii rozhodovať o tom, či a v akej miere konkrétnemu poistencovi prináleží zo strany poisťovne plnenie vyplývajúce z poistného vzťahu uzatvoreného medzi žalovaným I. a žalovaným II.. Zákon mu neukladá povinnosť skúmať zaradenie žalovaného II. v zozname dlžníkov a ani skúmať, či v prípade zaradenia do zoznamu dlžníkov sú dôvodmi jeho zaradenia neplatenie alebo iné. Na dôvažok spochybnil dôveryhodnosť zoznamu dlžníkov, ktorý vedie žalovaný I. na internetovej stránke. Navyše nie je v kompetencii žalobcu a ani v kompetencii zamestnancov žalobcu skúmať, či nevydanie lieku je alebo nie je v danej chvíli a v danom prípade zdraviu ohrozujúce a či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V súlade s platnou zákonnou úpravou za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu zodpovedá lekár, ktorý lekársky predpis alebo poukaz vyplnil. Navyše skúmanie skutočností, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti dané mu zákonom o zdravotnom poistení vo vzťahu k plateniu poistného a ich samotné nedodržanie nie je právnym dôvodom na odmietnutie výdaja lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny riadne predpísaných. Žalobca ako osoba oprávnená vydávať lieky koná automaticky vo vzťahu k lekárskemu predpisu alebo poukazuje za úplnosť a správnosť vyplnenia ktorého zodpovedá lekár, ktorý predpis alebo poukaz vystavil. To všetko bez práva alebo zákonnej povinnosti osoby oprávnenej vydávať lieky, kontrolovať nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva zdravotníctva s týmto bol žalobca oboznámený, avšak z tohto stanoviska jednoznačne nevyplýva to čo žalovaný I. uvádzal a navyše Ministerstvo zdravotníctva nie je orgánom, ktorý je oprávnený podávať výklad legislatívy. Pokiaľ išlo o argumenty žalovaného I., ktoré poukazovali na prevenčnú povinnosť žalobcu, mal za to, že tieto neobstoja, nakoľko žalobca si plní svoju povinnosť v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane zdravia. Poukázal v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 138 ods. 5, písm. w/ Zákona o liekoch s tým, že vyberaním úhrad od pacientov by sa žalobca dopustil správneho deliktu, za ktorý by mu hrozila sankcia. Nie je na mieste, aby žalobca znášal riziko straty licencie. Opätovne zdôrazňoval, že nie je povinnosťou žalobcu skúmať, či je pacient vedený v zozname neplatičov poisťovne.
10. Rovnako žalovaný I. zaslal repliku k vyjadreniu žalobcu s tým, že na záveroch svojich písomných podaní zotrvával aj na pojednávaní dňa 7.11.2017. Aj naďalej zdôraznil, že žalobu voči nemu považuje za nedôvodnú a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne žiadal rozhodnúť aj o trovách konania. Zdôraznil, že nielen zákon o liekoch, ale aj iné právne predpisy upravujú postavenie žalovaného I. s poukazom na ustanovenia zákona č. 580/2004 Z.z., kde zdravotná poisťovňa nie je povinná a ani oprávnená uhrádzať lieky neplatičom. Pokiaľ ide o úpravu VZP mal za to, že k úprave VZP nedošlo. V roku 2015 bola vykonaná u žalovaného I. kontrola úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde konštatovali porušenie povinností s tým, že žalovaný I. uhrádza lieky aj za dlžníkov. Následne v dôsledku tejto kontroly bolo zaslané všetkým zmluvným partnerom oznámenie, na ktoré poukazoval vo vyjadrení aj žalobca. Viedli sa súčasne rokovania so slovenskou lekárenskou komorou, ktorá sa obrátila na Ministerstvo zdravotníctva o zaujatie stanoviska. Aj naďalej zotrvávali na tom, že žalovaný I. nie je povinný hradiť liečivá za dlžníkov.
11. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trebišov č. živnostenského registra 811-2576 zo dňa 9.12.2015 súd zistil, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý prevádzkuje lekáreň na adrese V. T. XX, XXX XX O..
14. Žalobca k žalobe pripojil faktúry č. 20150059 na sumu 14.012,59 € so splatnosťou 30.7.2015, faktúru č. 20150069 na sumu 87,54 € so splatnosťou 30.7.2015 a faktúru č. 20160049 na sumu 38,80 € so splatnosťou 30.4.2016. V prípade prvých dvoch faktúr sa jednalo o psychiatrické lieky vydané MUDr. K. R., psychiatrom 18.6.2015 a 7.5.2015, v treťom prípade sa jednalo o liečivá Klaritromycín a Levocetirizín vydané neznámym lekárom dňa 23.2.2016. 15. Súčasťou žaloby je aj prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti a to faktúra č. 2015LP7600005494 s protokolom sporných dokladov a prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, faktúra č. 2015LP7600005500 s protokolom sporných dokladov a faktúra č. 2016LP7600002054 s protokolom sporných dokladov, ktorými vrátil žalovaný I. žalobcovi vystavené faktúry s tým, že sa jedná o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného I. a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
16. Žalobca v konaní doložil lekárske predpisy vystavené MUDr. K. R., psychiatrom č. HO 0153249, HF 0116951, oba lekárske predpisy boli na liečivo Akamprosat a lekársky predpis od neznámeho lekára č. AT 8865510.
17. Súčasťou žaloby je aj predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.11.2015 adresovaná žalovanému v II. rade s pripojenou fotokópiou doručenky o prevzatí 16.11.2015 osobne žalovaným II..
18. Žalovaný I. k vyjadreniu k žalobe doručil protokol č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste spolu s odpoveďou k žiadosti o zaujatie stanoviska Ministerstvom zdravotníctva SR, sekcia legislatívno- právna. Z protokolu č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd zistil, že protokol bol vypracovaný podľa ustanovenia § 47 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dohľadaným subjektom bola žalovaná v II. rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015 a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. 1, písm. j/ v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iná zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.
19. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 bolo zistené, že ho adresovalo MZ SR Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti je povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti nemá táto osoba zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na ďalšiu otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať, či je poistenec vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takému poistencovi a vybrať od poisťovne za takýto liek finančnú úhradu, uviedli, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatiť poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1, písm. g/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle vyššie uvedeného ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu toho lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení. V závere upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem s poukazom na článok 2, ods. 2 Ústavy SR, ako aj stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp. zn. (Rs) 8 Sžp 1/2010 uverejnené v zbierke rozhodnutia a stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.
20. Žalobca v priebehu konania doložil do spisu zoznam dlžníkov zdravotnej poisťovne Dôvera tvrdiac, že bol vyhotovený z webovej stránky žalovaného I., pričom poukázal na to, že uvedený zoznam dlžníkov má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony čo v konečnom dôsledku uvádza samotný žalovaný I. na svojej webovej stránke.
21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
25. Podľa ustanovenia § 456, veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
26. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
27. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 14) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti 15) (ďalej len "neodkladná starostlivosť"), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.
28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016 zdravotná poisťovňa je povinná po e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete 1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.
29. Podľa ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016 dlžník na účely tohto zákona je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,
b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.
30. Podľa ustanovenia § 25a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu 53c) spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.
31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 28.4.2017 (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
32. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.
33. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, písm. l/ zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len zákon č. 362/2011 Z.z.), lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať podľa písm. l/ poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.
34. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z. písm. a/, g/ a x/ držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona, g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní, x) vyberať od pacientov úhradu za humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta.
35. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ PACIENT", je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.
36. Podľa ustanovenia § 119 ods. 12 zákona č. 362/2011 Z.z., písm. g/ predpisujúci lekár je povinný pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ PACIENT", ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu 28) alebo ak je nezmluvným lekárom.
37. Podľa ustanovenia § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. osoba oprávnená vydávať lieky nevydá humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak
a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu,
b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.
38. Podľa ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 362/2011 Z.z. držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu 28) okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti "Hradí pacient" finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške.
39. Podľa § 40 Ústavy SR každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
40. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému I. nie je dôvodná. Žalobca voči žalovanému I. uplatnil v konaní nárok na náhradu škody s tým, že žiadal povinnosť na plnenie uložiť obom žalovaným spoločne a nerozdielne hoci voči žalovanému v II. rade uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca uplatňujúci nárok voči žalovanému I. na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 OZ bol povinný v konaní preukázať tri zo štyroch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko- právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, ktoré sa však predpokladá. Žalobca v konaní žiaden z týchto troch predpokladov zodpovednosti za škodu u žalovaného I. nepreukázal. Ak mu mal žalovaný I. škodu spôsobiť porušením zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a žalovaným ako poisťovateľom na základe § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov s odkazom na v žalobe popísané jednotlivé body všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť žalovaný I. zakladajúcu nárok žalobcu na náhradu škody, porušil. V tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného I.. Žalovaný I. síce uzavretie zmluvy v spojení s VZP nenamietal a následne žalobca na pojednávaní predložil krátkou cestou súdu a žalovanému I. zmluvu č. 2005-201110-00346-81/00, ale neuviedol konkrétne porušenie ktorej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného I. došlo. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by na základe jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného I. došlo k zmene VZP s účinnosťou od 1.4.2015, ktorý postup by zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného I. súvisiace s nárokom žalobcu na náhradu škody tak ako si ho uplatňoval v žalobe. Všeobecné zmluvné podmienky síce doložil, pričom súd poukazuje na znenie článku 12.4., ktoré znenie znie: Poisťovňa i poisťovateľ sú oprávnení kedykoľvek počas trvania zmluvy požiadať druhú zmluvnú stranu o vykonanie zmien v zmluve. Zmenu zmluvy je možné uskutočniť výlučne v písomnej forme na základe dohody zmluvných strán. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný I. chcú zmeniť znenie uzavretej zmluvy, zmena je možná výlučne v písomnej forme na základe dohody. To znamená, že pokiaľ žalobca mal v žalobe na mysli nejakú zmenu zmluvy účinnú k 1.4.2015 muselo by k nej dôjsť dohodou zmluvných strán a nie jednostranným dispozitívnym úkonom zo strany žalovaného I.. Preto sa súd v ďalšom uvedenou zmenou nezaoberal, nakoľko žalobca bližšie túto zmenu nešpecifikoval a nepreukázal tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe a v priebehu konania, že došlo k zmene VZP. Vo vzťahu k prvému predpokladu porušenie právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaný I. mal konať v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ jednostranne zmenil VZP v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Keďže súd nezistil porušenie právnej povinnosti spočívajúce v tvrdenej skutočnosti žalobcom mal za to, že nie sú splnené ani ďalšie zákonné predpoklady a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorá nebola preukázaná a existencia alebo vznik samotnej škody. Tým mal za to, že nie sú preukázané ani podmienky pre vznik samotného nároku na náhradu škody voči žalovanému I. a preto žalobu ako nedôvodnú voči žalovanému I. zamietol.
41. Pokiaľ žalobca uplatňoval v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v II. rade v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný II. na základe lekárskeho predpisu získal od žalobcu predpísaný liek a nevykonal zaň zodpovedajúcu úpravu, rovnako ako dlžník v zdravotnej poisťovni je vedený v zozname dlžníkov, nemal nárok na to, aby liečivá boli uhradené zo zdrojov verejného zdravotníctva (§ 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.), pričom sa nejednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bol povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti plnú sumu liečiv, t.j. aj časť sumy, ktorú podľa lekárskeho predpisu mala uhrádzať poisťovňa v žalovanej výške. Jedná sa o sumu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému II. a ktorá predstavuje na strane žalovaného v II. rade bezdôvodné obohatenie. Žalobca plnil žalovanému II. bez právneho dôvodu a preto je žalovaný II. povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Súčasne bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného II. na úhradu dlžnej sumy v žalovanej výške, avšak bezúspešne. Z týchto dôvodov považoval súd žalobu voči žalovanému v II. rade za dôvodnú.
42. Na záver súd poukazuje na to, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že postup žalovaného I. je v rozpore s právom každého občana SR garantovaného Ústavou SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, keďže práve v zmysle článku 40 Ústavy SR je odkaz na to, že podrobnejšie podmienky ustanoví zákon a navyše v samotnom znení Ústavy SR je uvedené, že nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť majú občania na základe zdravotného poistenia. Ak teda niekto v tomto konkrétnom prípade žalovaný II. svojim konaním, prípadne nekonaním spôsobí, že za neho poistné na zdravotné poistenie neuhrádza ani štát, je v súlade so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného zdravotného poistenia má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť si musí uhrádzať v celom rozsahu z vlastných zdrojov. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nemohol od žalovaného II. žiadať úhradu aj tej časti doplatku za liek, ktorý by mal byť štandardne uhrádzaný zdravotnou poisťovňou, pretože zo zákona takúto povinnosť nemá, súd v tejto súvislosti uvádza, že je síce pravdou, že nebolo zistené, že by v niektorom z právnych predpisov bola explicitne upravená povinnosť žalobcu ako poskytovateľa lekárenskej starostlivosti vydať liek žalovanému II. za daných okolností len po úplnej úhrade tohto lieku z jeho strany, avšak na druhej strane má za to, že z logiky veci pri výklade príslušných právnych predpisov a vo vzájomných súvislostiach žalobca mal a mohol zvoliť voči žalovanému II. takýto postup bez toho, aby to bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ mal samozrejme v danom okamihu pochybnosti o tom, či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a že by nevydanie lieku žalovanému II. mohlo ohroziť jeho život alebo zdravie, mohol postupovať tak ako postupoval a následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zo vzťahu k žalovanému I., napr. z dôvodu, že žalovaný II. bol v zozname jeho dlžníkov vedený neoprávnene, prípadne vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi, že nesprávne vyhodnotil alebo neuviedol na lekárskom predpise, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, resp. dodatočne vymáhať od žalovaného II. predmetný doplatok k čomu v tomto konaní aj došlo.
43. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom priznal úspešným stranám sporu právo na náhradu trov konania voči neúspešným stranám. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný I., ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Naopak vo vzťahu k žalovanému v II. rade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorému súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov žalovaného I. a žalobcu bude rozhodovať súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).