Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/180/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobkyne U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad J. XX proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu to je žalobkyňou a žalovanou dňa 13.9.2013 j e n e p l a t n á.

II. Návrh žalovaného na schválenie súdneho zmieru, ktorého návrh predniesol právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.11.2017 z a m i e t a.

III. P r i z n á v a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou na tunajší súd 5.12.2016 domáhala proti žalovanému, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.9.2013 uzatvorená v Zmluva o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň navrhla, aby jej žalovaný uhradil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila 13.9.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej mal žalovaný poskytnúť úver vo výške X.XXX,- € a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť sumu v celkovej výške X.XXX,XX €. Poukázala na to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvným podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosti tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o úvere nie je zložená z individuálne dojednaných podmienok, ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a obsahuje pred formulované znenia zmluvných ustanovení. Zmluva o úvere je v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere v tejto zmluve žalobkyňa so žalovaným uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach mzdy neobsahovala. Neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, a teda je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania tejto dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka

presne a konkrétne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky, v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neobsahuje žiadne konkrétne dojednania a preto spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľa. Pri uzatváraní dohody dlžník teda spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Taká dohoda o zrážkach zo mzdy bola uvedená drobným písmom v Zmluve o úvere. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem od žalovaného získať úver, musela sa podrobiť vopred sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a žalovanému umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva žalobcu bez vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore s právom EÚ a je principiálne neprípustné, aby sa využíval tento problémový inštitút. Poukázala na rozsudky Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C 75/2014 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co 815/2014. Naliehavý právny záujem žalobca preukazuje existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozenie právneho postavenia a to predovšetkým v otázke rozsahu plnenia žalobcu v prospech žalovaného. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu bez súdneho preskúmania, či je tento nárok oprávnený a v súlade so Zmluvou o úvere. Ďalej žalobca naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa 23.8.2016 zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“. Na základe toho navrhla, aby súd vyhovel tejto žalobe.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že realizácia zrážok zo mzdy predstavuje len dodržiavanie ustanovení úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 13.09.2013. Predmetná zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľ žiadny jeho klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanovení úverových zmlúv a rovnako ani nepožiadal o vysvetlenie žalovaného z dôvodu, že jej nerozumie. Taktiež žiadny neprejavil záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení, je preto nanajvýš nedôvodné po piatich rokoch od uzatvorenia úverovej zmluvy namietať, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Veľa klientov ako spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť navzájom. Pri synalagmatickom záväzku ide o odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácií, teda právu jednej strany (poskytnúť úver) zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu (splácať splátky). Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Poukázal na ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Zákonná úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 aprobuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy už pri vzniku záväzku a nie až pri vzniku dlhu. Zákon vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého účinnosť však nastala

až od 01.05.2014. V zmysle tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V právnom poriadku SR platí zásada zákazu retroaktivity, preto považujeme aplikáciu právnych predpisov účinných neskôr ako došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy a aj dohody o zrážkach zo mzdy za ne aplikovateľné na daný prípad. K dodržaniu písomnej formy dohody žalovaný uvádza, že účastníci uzavreli dňa 13.09.2013 písomnou formou úverovú zmluvu č XXXXXXXXXX. Tento fakt je nesporný a nenamieta ho žiadny z účastníkov konania. Ako výslovne vyplýva z textu listiny úverovej zmluvy, nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobcu a žalovaného, že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas aj s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca zmluvu bez akejkoľvek výhrady týkajúcej sa ustanovenia upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného rozhodnutia súhlasil s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam zmluvy nerozumel, nemal ich podpisovať alebo si ich mal nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by žalobca jednotlivým ustanoveniam úverovej zmluvy nerozumel vo svojej žalobe ani nenamieta. Na základe uvedených skutočností máme za to, že písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná. Pokiaľ ide o rozsah zrážok ich úprava je zahrnutá v Hlave 6 § 1 úverových zmluvných podmienok v znení: Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba .zamestnávateľ") mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru .... " Platnosť takejto dohody je podmienená skutočnosťou, že zrážky takto dohodnuté nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. S ohľadom na znenie ustanovení § 70 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, nie je výška dohodnutých zrážok Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iného príjmu vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia. Máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je uvedená v úverovej zmluve, má všetky zákonom predpísané náležitosti. Tvrdil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je žiadnym jednostranným diktátom zo strany žalovaného. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca presne vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy v zmysle zmluvy ... mesačná zrážka zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky ... (výška mesačnej splátky je 48,39 eur, takže žalobca presne vedel v akej výške sa budú zrážky zo mzdy realizovať). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa bežne v čase uzatvorenia úverovej zmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Slovenská republika je zvrchovaný právny štát, ktorý poskytuje právnu istotu na základe dodržiavania právnych noriem a rovnako zásady zákazu retroaktivity. Pokiaľ by si každý vyhodnocoval právne normy podľa toho, ako mu to vyhovuje, bez ohľadu na platnosť a účinnosť jednotlivých právnych predpisov tak nevie na akých právnych základoch by sa podarilo štát zachovať. Postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia, Na základe vyššie uvedeného nemožno preto žiadnym spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy by bolo „spôsobením značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán". Naopak, treba si uvedomiť, že v úverovom vzťahu poskytovateľ úveru, už svoju povinnosť poskytnúť plnenie splnil - poskytol úver, a dlžník, má svoju povinnosť splniť - splatiť dlh v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy len zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas, čo bol aj prípad žalobcu, ktorý prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať. Ust. § 53, v ods. 7 upravuje zabezpečovací inštitút, ktorého použitie je v prípade spotrebiteľských zmlúv vylúčené: "Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“ Ďalší výpočet zákon neobsahuje, preto použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky boli v roku 2013 v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach). Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Za: o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy (okrem dohody, ktorá bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, kde spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť) sa na uvedený zmluvný vzťah nevzťahuje, nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.5.2014. Tvrdil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je

preukázané, že zmluva o úvere (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy) spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú, nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

3. Žalobkyňa následne po vyjadrení žalovaného k žalobe namietala nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že mala možnosť sa riadne oboznámiť so znením dohody ako aj jej následkov. Uviedla, že pri veľkom množstve listín pri podpise zmluvy ako spotrebiteľka sa nedokázala plne sústrediť na obsah všetkých ustanovení a uvedomiť si ich následky, čo podľa jej názoru bolo úmyslom žalovaného. Navyše ustanovenia o zrážkach zo mzdy sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že už pri prvom vzhliadnutí ho to odrádza a vôbec znemožňuje dôslednejšie preštudovanie. Pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku si žalovaný mohol uvedomiť a prípadne ponúknuť dôslednejšie vysvetlenie a riziká vyplývajúce z dohody. Rovnako považovala za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že mohla požiadať o korekciu jednotlivých zmluvných ustanovení, pretože ako vyplýva z bežnej praxe pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv veritelia poskytujú úvery iba v tom prípade, že spotrebiteľ podpíše vopred pripravenú zmluvu. To bolo takto aj v tomto konkrétnom prípade. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy mala zabezpečovať pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným charakteristiku tohto spĺňa. Jedným z ustanovení Zmluvy o úvere bola, bez akýchkoľvek pochybností aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú ako spotrebiteľka nemohla žalobkyňa ovplyvniť, nakoľko táto zmluva s ustanovením o dohode o zrážkach zo mzdy bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto je zrejmé, že je zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle s dohodou o zrážkach zo mzdy a s poukazom na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa javí tento právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázala na to, že pri spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ je účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý vystupuje v pozícií neskúsenej osoby, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila s inou osobu zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Dodávateľ uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom je zisk vyplývajúci z jeho podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Pretože dodávateľ uzatvára mnoho zmlúv, má aj veľa praktických skúsenosti a viac ako spotrebiteľ. Naopak spotrebiteľ, ktorý nekoná na profesionálnej úrovni, nemôže mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných podmienkach uzatvárania zmlúv. Z toho vyplýva, že osoba dodávateľa je vo výhodnejšom postavení oproti spotrebiteľovi, najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacej sily. Koncepcia našich zmluvných vzťahov sa zakladá na rovnosti práv a povinnosti subjektov v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Aby sa naplnil tento predpoklad právna úprava túto nerovnováhu vyvažuje dôslednejšou zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V danej súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.1.2013 sp.zn. 6MCdo 9/2012, kde bolo poukazované, na to že : „rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov od strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu".

4. Ďalej žalobkyňa poukázala na závery ďalších rozhodnutí odvolacích súdov a to:

1/ Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co 159/2014: „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť' dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.“

2/ rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011: „Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka" ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.“

5. Ďalej poukázala žalobkyňa na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U.Y./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy."

6. Žalobkyňa poukázala aj na súdne rozhodnutie v obdobnej veci a to rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co/815/2014 kde predmetom konania bolo určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril veriteľ so spotrebiteľom. Súd v rozhodnutí konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktoré ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Stojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť' pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.

7. Žalobkyňa naďalej trvala na tom, že dojednanie o výške splátok v dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité, a teda neplatné. Uvedené ustanovenie predstavuje neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdila, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. nemôže požívať právnu ochranu. Poukázala aj na ustanovenia čl. 2 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku podľa ktorého: Ochrana ohrozených alebo porušených práva právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitostí prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Uviedla, že ako uvádza žalovaný, dohoda o zrážkach zo mzdy sama o sebe nemusí byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Avšak vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že v tomto prípade boli pri uzatváraní dohody porušené viaceré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a dohoda nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti. V tomto prípade dohoda predstavuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázala na to, že tvrdenie žalovaného, že v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. dňa 13.9.2013 sa inštitút dohody o zrážkach zo mzdy používal ako štandardný právny inštitút upravený v Občianskom zákonníku na zabezpečenie pohľadávky, a teda ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy považovalo za platné, je v rozpore so súdnym rozhodnutím v obdobnej veci (rozsudok Okresného súdu Martin 9C/2/2012), kde účastníkom bol taktiež žalovaný. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný so spotrebiteľom. Súd v rozhodnutí konštatoval, "že z dôvodu neprijateľnosti sú neplatné zmluvné podmienky uvedené v úverovej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom podľa, ktorých: „Klient a spoločnosť' Home Credit Sovakia, a.s., (ďalej iba spoločnosť') sa rozhodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v tejto Úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru."

8. Žalobkyňa pred súdom na pojednávaniach uviedla, že pri uzatváraní tejto spotrebiteľskej zmluvy si vôbec nevšimla, že sa mala údajne so žalovaným okrem iného aj dohodnúť na tom, že mu má vrátiť oveľa viac ako jej bolo poskytnuté a nemala o tomto vedomosti, že v prípade, že nedodrží splátky, že jej bude zrážaná suma ešte raz taká ako dohodnuté splátky, keďže dohodnutými splátkami bola suma 48,- € mesačne a zrážaná jej bola suma viac ako 90,- € alebo 96,- €. Potvrdila, že tento úver prestala pravidelne splácať z dôvodu rodinných problémov, pretože jej ochorel manžel a nemala finančné prostriedky na chod domácnosti a na návštevy manžela v nemocnici. Okrem toho splácala ešte ďalšie 3 úvery s tým, že medzitým manžel zomrel, takže aj tieto ďalšie úvery musí splácať sama. Poukazovala opakovane na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a na to, že nie je osobu znalou práva a vzhľadom na jej nízky príjem 440,- € po odpočítaní splátok, ktoré mesačne uhrádza za ďalšie dlhy v celkovej sume asi 300,- € mesačne tak jej zostane na živobytie len 30,- € na mesiac. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v čase keď uzatvárala spotrebiteľskú zmluvu sa jej zhoršil zrak a nenosila v tom čase okuliare, čiže si ani nemohla dostatočne všimnúť v zmluve zapracovanú dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vypracovaná s malými písmenami v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Nemohla si ani v tom čase dať urobiť okuliare, pretože potrebovala peniaze na výdavkami spojenými s choroby jej manžela. Čo sa týka okolností, za ktorých podpisovala spotrebiteľskú zmluvu, k tým sa už nevedela vyjadriť, keďže to už bolo dávno. Uviedla, že túto zmluvu nepodpisovala osobne, ale bola jej zaslaná žalovaným na podpis.

9. Žalovaný ešte v priebehu konania k námietke žalobkyne, týkajúcej sa veľkosti písma, ktorým bola vyhotovená dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve a teda k jej námietke, že nebola schopná si žalobkyňa dôslednejšie si túto preštudovať a sústrediť sa na to, poukázal na to, že pre bežných užívateľov podľa jeho názoru bez poškodenia zraku sú tak úverová zmluva, ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne čitateľné bez použitia akéhokoľvek zväčšovacieho zariadenia. Zároveň aj poukázal na to, že čo sa týka veľkosti písma začalo to upravovať Nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktorým sa mená a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Toto nariadenie bolo schválené dňa 28.5.2014, pričom účinnosť nastala až 1.1.2015. Veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentov upravuje ustanovenie § 1 d). Podľa prechodného ustanovenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014 alebo vznikne pred 1. januárom 2015 písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenie obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinným do 31. mája 2014, čiže predmetné ustanovenie o veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách sa týka zmlúv, ktoré boli uzatvorené po 1. januári 2015. Toto ustanovenie z uvedeného dôvodu nemožno vzťahovať na úverovú zmluvu, ktorá je predmetom tejto žaloby vzhľadom na časť jej uzatvorenia. V prípade žalobcom namietanej nesústredenosti a neuvedomovania si následkov jednotlivých ustanovení pri podpisovaní úverovej zmluvy dal žalovaný do pozornosti ust. § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom a platnom v čase podpisu zmluvy, na základe ktorého je oprávnený spotrebiteľ od úverovej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia. Poukázal na ust. § 13 ods. 1 cit. zákona. Poukázal teda žalovaný na to, že žalobkyňa si mohla celú zmluvu s úverovými zmluvnými podmienkami v pokoji dôsledne preštudovať. V prípade, že s niektorými zmluvnými ustanoveniami nesúhlasila mohla od zmluvy v zákonnej lehote odstúpiť k čomu však nedošlo. Táto skutočnosť tiež svedčí o tom, že klienti vo všeobecnosti nemajú záujem si preštudovať úverovú zmluvu, ale obmedzia sa len na získanie prospechu z nej a následne pokiaľ svoje záväzky voči veriteľovi nedodržiavajú, začnú sa brániť podaním žaloby a tvrdením, že zmluve neporozumeli.

10. Pred rozhodnutím vo veci navrhol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 7.11.2017, aby súd schválil súdny zmier, v ktorom by bolo uvedené, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami sporu dňa 13.9.2013 sa považuje za ukončenú a že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť sumu 1.865,10 € ako doplatok dlhu na požičanej istine a úroku žalobcovi v mesačných splátkach v sume 25,- € mesačne, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom január 2018 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok neuhradenia čo i len jednej z nich. Na otázku sudkyne na pojednávaní na žalobkyňu, či súhlasí žalobkyňa s návrhom takéhoto zmieru uviedla, že sa nevie k tomuto vyjadriť, nevedela sa vyjadriť ani k aktuálnemu zostatku jej dlhu voči žalovanému.

11. Podľa § 148 ods. 1 Civilný sporový poriadok, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

12. Podľa § 148 ods. 1 Civilný sporový poriadok, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

13. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. V tomto prípade však žalobkyňa neakceptovala návrh súdneho zmieru, resp. neprejavila pred súdom vôľu ho uzavrieť so žalovaným. Na druhej strane však súd poznamenáva, že tento návrh aj napriek tomu súd zamietol z dôvodu, že jednak by tento bol v rozpore s právnymi predpismi vzhľadom k tomu, že žalobkyňa trvala na podanej žalobe a aj k tomu, že predmetom tohto sporu nebola pohľadávka žalovaného voči žalobkyni, ktorú si žalovaný uplatňuje z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej bola zapracovaná sporná dohoda o zrážkach zo mzdy nebolo vykonávané dokazovanie na skutočnosti týkajúce sa toho, či žalobkyňa dlhuje na splátkach úveru, ktorý jej bol poskytnutú žalovaným a ak áno v akej sume tento dlh je. Súd preto bol toho názoru, že tento zmier je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto návrh žalovaného na schválenie zmieru zamietol.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez takéhoto určenia by bolo jej právne postavenie ohrozené, resp. by pretrvával stav jej objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Tento stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu textovo aj sám pripravil, preto zodpovedá aj za jej obsah. Zároveň sa vyrieši aj sporná otázka, či žalobkyňa je oprávnená uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/483/2014 : „Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením dohody môže argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určenie neplatnosti dohody sa odvíja aj od neprijateľnosti dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluve, pričom na tomto určení vyplýva naliehavý záujem priamo zo zákona.“

16. Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, z ktorých obsahu zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o hotovostnom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere a to dňa 13.9.2013 (č.l. 4 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa žalovaného žalobkyni ako spotrebiteľke, typ úveru: XXOUXXXXXB s celkovou výškou úveru 2.000,- €, s celkovou výškou mesačnej splátky 48,39 €, počtom splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 21,87 %, RPMN od 24,0 do 24,9 %, priemerná hodnotou RPMN 18,84 %, bez uvedenia termínov splátok, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.939,60 €, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Revolvingový úver RPMN 43,40 %, výška kreditného limitu 500,- €, ročná úroková sadzba 26,28 % p.a., priemerná hodnota RPMN 26,59 %. V tejto zmluve je zapracovaná aj predmetná Dohoda

o zrážkach zo mzdy a súd zdôrazňuje, že oveľa menšími písmenami ako predošlý text Zmluvy týkajúci sa základných náležitosti Zmluvy aj tento text: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas sa má označiť krížikom.“ Obidve zmluvy a to Zmluva o hotovostnom úvere ako aj Zmluva o revolvingovom úvere sa nachádzajú na jednej listine a obsahujú iba podpis žalovaného, čo však bolo v priebehu konania vysvetlené žalovaným, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa, že vlastne táto zmluva jej bola na účely jej podpísania doručená žalovaným poštou a jeden exemplár s jej podpisom zaslala späť žalovanému a druhý ňou nepodpísaný jej zostal a tento aj súdu predložila. Toto sporné v konaní nebolo.

17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

18. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

19. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. §

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

34. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle vyššie cit. ust. § 52 Obč. zák. Rozhodnutie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je založené práve na tom, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorú je súd oprávnený skúmať aj bez návrhu za účelom dosiahnutia výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS. Ide o zabránenie tomu, aby boli jednotliví spotrebitelia viazaní neprijateľnou podmienkou a zároveň preskúmanie takejto podmienky môže mať odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu jej používania v iných zmluvách so spotrebiteľmi (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.11.2002, Cofidis C-473/00, bod 32 a rozsudok Mostaza Claro z 26.10.2006 C-168/05, bod 27). Súd poukazuje na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi stranami sporu bola uzatvorená v ten istý deň ako konkrétna spotrebiteľská zmluva a žalobkyňa vystupovala ako dlžníčka. Z tohto vyplýva, že v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa dlžníčkou a spotrebiteľkou a bola nútená uzatvoriť túto dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože to nemohla odmietnuť, keďže uzavretím tejto zmluvy a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárového znenia a preto nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je naformulovaná, nespĺňa. Čo sa týka výpočtu neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je uvedený len príkladmo a v rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. o) . Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne

bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného. V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver v Hlave 6 označenej ako „Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky“ v § 1 je uvedené, že v prípade, že sa klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru je spoločnosť oprávnená požadovať aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy ak jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“

35. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani v úverových podmienkach nie je presne uvedené, o akú výšku pohľadávky ide, ktorú bude mať žalovaný v budúcnosti, ktorá by mala byť predmetom dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného je teda možné, že v prípade, ak žalovaný bude formulovať výšku pohľadávky, ktorá nie je presne špecifikovaná, vyčíslená, tak sa tam môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné, ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. To znamená, že žalovaný sám meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nejakej kontrole, primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto je teda jasné a takýto názor mal aj odvolací súd Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí 6Co 90/2017 zo dňa 23.5.2017, na ktorého závery poukazuje súd prvej inštancie, žeby dohoda o zrážkach zo mzdy, takto ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať justičnú účinnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku. Keďže v prípade spornej dohody o zrážkach zo mzdy sa jedná o dvojstranný právny úkon a preto platia pre neho všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Obč. zákonníka a tento ako súd zistil z vyššie uvedených dôvodov je nekonkrétny, neurčitý a keďže vychádzajúc z cit. ust. § 37 ods.1 Obč. zákonníka musí byť právny úkon urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný tak súd žalobe vyhovel, keďže dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je z vyššie uvedených dôvodov neplatná.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech tak jej súd priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 .