Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Cb/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: MERKOM, s.r.o., IČO: 36 737 224, so sídlom Nadlice 133, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., IČO: 36 861 375, so sídlom Topoľčany, nám. M.R. Štefánika 3, proti žalovanej: V. B., nar.: XX.XX.XXXX, podnikajúca pod obchodným menom Eva Kopecká - Slovita Group, IČO: 50 762 621, s miestom podnikania Skačany 96, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., IČO: 47 239 948, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o zaplatenie 834,60 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou Okresnému súdu Banská Bystrica domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 834,60 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 31.05.2021. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Žalobca spolu so súhlasom s pokračovaním konania na miestne príslušnom súde doručil Okresnému súdu Banská Bystrica aj vyjadrenie k odporu žalovanej. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalovaná pre účely svojho podnikania v mesiacoch marec a apríl užívala motorové vozidlo žalobcu zn. Peugeot 208, EČ: PE XXXCG (ďalej len ako „motorové vozidlo“). Za toto obdobie najazdila na tomto motorovom vozidle 2.675 km. Za užívanie motorového vozidla žalobca fakturoval žalovanej náhradu za užívanie motorového vozidla vo výške 0,26 € za 1 km bez DPH. Celkovo si náhradu za užívanie uplatnil faktúrou č. 17/2017 zo dňa 11.05.2017 v celkovej výške 834,60 €. Faktúra bola splatná dňa 25.05.2017. Žalovaná v lehote splatnosti faktúru neuhradila a do dňa podania žaloby žalobcovi neuhradila žiadnu sumu. Žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, táto však dlžnú sumu neuhradila. Na výzvu odpovedala tak, že v čase, kedy sa požaduje zaplatenie faktúry bol konateľ žalobcu a ona manželmi. Táto skutočnosť však nemá vplyv na nárok žalobcu. Preto si žalobca uplatňuje voči žalovanej sumu 834,60 € spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

4. Ako dôkazy žalobca navrhol vykonať: výpis z obchodného registra žalobcu; výpis z obchodného registra žalovanej; faktúra č. 17/2017 a výzva.

5. Žalovaná v odpore k platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.05.2021 uviedla, že nepopiera tvrdenie žalobcu, že v mesiacoch marec a apríl 2017 užívala motorové vozidlo žalobcu. V predmetnom období bola žalovaná manželkou konateľa a jediného spoločníka žalobcu a motorové vozidlo užívala ako jeho manželka s jeho vedomím a súhlasom, a to bezodplatne, čo bolo medzi nimi zaužívanou zvyklosťou. Žalobca faktúrou č. 17/2017 účtoval žalovanej náhradu za užívanie motorového vozidla za obdobie od 30.03.2017 do 27.04.2017. Žalovaná však oprávnenie na podnikateľskú činnosť získala až 01.04.2017, teda 30.03.2017 nemohla motorové vozidlo užívať ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaná neužívala motorové vozidlo na základe obchodnoprávneho vzťahu. Faktúru ako neoprávnene vystavenú žalobcovi vrátila a neeviduje ju vo svojom účtovníctve. Žalobca faktúru vystavil potom, ako žalovaná podala návrh na rozvod manželstva s konateľom a jediným spoločníkom žalobcu. Ak by išlo o obchodnoprávny vzťah, musela by existovať zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa ustanovenia a nasledujúcich . Zákon vyžaduje na takúto zmluvu písomnú formu. Medzi žalobcom a žalovanou však takáto zmluva uzatvorená nebola. Zároveň medzi nimi nebola uzatvorená ani žiadna obdobná zmluva o poskytnutí motorového vozidla. Žalobca nepredložil dôkaz, že by žalovaná na predmetnom motorovom vozidle najazdila 2.675 km. Taktiež nie je zrejmé z čoho vychádzal pri určení výšky poplatku za užívanie motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca spolu so súhlasom s pokračovaním v konaní na miestne príslušnom súde Okresnému súdu Banská Bystrica doručil aj vyjadrenie k odporu žalovanej. Uviedol, že z evidencie prevádzky motorového vozidla vyplýva, že žalovaná v období od 30.03.2017 do 27.04.2017 vykonala motorovým vozidlom cestu z Partizánskeho do Nemecka a späť. Za toto obdobie najazdila na motorovom vozidle 2.675 km. Nie je pravdou, že žalovaná motorové vozidlo užívala bezodplatne. Žalovaná ohlásila začatie svojho podnikania (živnosti) ešte pred odchodom do Nemecka s tým, že živnostenské oprávnenie jej vzniklo až 01.04.2017. Žalovaná začala podnikať v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb a výroby a to konkrétne v oblasti sprostredkovania zamestnania. Následne žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 17/2017, pričom pri určení ceny za poskytnutie motorového vozidla vychádzal z bežnej náhrady za užívanie vozidla podľa o cestovných náhradách vo výške 0,183 € za km a prirážky vo výške 0,077 €. Žalovaná predmetnú faktúru prevzala, čo potvrdila. Túto faktúru však nereklamovala a ani nevrátila žalovanému.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 23.09.2021 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedla, že evidencia prevádzky vozidla jej nebola zo strany žalobcu predložená a ani žiadnu evidenciu prevádzky motorového vozidla nikdy nepodpisovala. Predložený dôkaz evidencia prevádzky motorového vozidla nepovažuje za relevantný, nakoľko žalovanou nebol nikdy odsúhlasený. Takisto za relevantný dôkaz nepovažuje faktúru č. 17/2017, nakoľko nebola vystavená na základe právneho nároku. Tvrdenia žalobcu považuje za účelové, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že manželstvo konateľa a jediného spoločníka žalobcu a žalovanej v predmetnom období prechádzalo významnou krízou, ktorá viedla k podaniu návrhu na rozvod manželstva zo strany žalovanej a následne k rozvodu manželstva. V ostatnom zotrvala na tvrdeniach uvedených v odpore.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 03.01.2022 vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v ktorom zotrval na doterajších tvrdeniach uvedených v žalobe a vo vyjadrení k odporu.

9. Na pojednávaní dňa 17.05.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že prednáša žalobu zhodnú s písomnou a trvá na podaných písomných podaniach. Uvádza, že pokladá za nesporné, že žalovaná užívala motorové vozidlo a to v dobe od 30.03.2017 do 27.04.2017. K námietke žalovanej ohľadne výkonu jej podnikateľskej činnosti predkladá súdu fotokópiu. Osvedčenia o živnostenskom oprávnení, z ktorého vyplýva, že žalovaná požiadala o živnostenské oprávnenie 22.02.2017 s tým, že ako začiatok výkonu živnosti uviedla 01.04.2017 a cesta žalovanej do Nemecka už súvisela s jej výkonom činnosti. Dokladá súdu výpis z evidencie, kde počet najazdených kilometrov predstavuje 2.677 km. Žalobca na tomto základe vystavil žalovanej faktúru č. 17/2017 na celkovú sumu 834,60 €, pričom za užívanie tohto motorového vozidla fakturoval žalovanej sumu 26 centov za kilometer bez DPH, čo celkovo predstavuje 31 centov za kilometer vrátane DPH. Z tohto dôvodu si uplatňuje uhradenie istiny 834,60 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 834,60 € od 26.05.2017 do zaplatenia, od tohto dátumu preto, lebo faktúra bola splatná dňa 25.05.2017, uplatňuje si paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 €. Uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ide podľa neho o obchodnoprávny vzťah, kde premlčanie je 4-ročné, žaloba bola podaná v premlčacej lehote, dokonca aj s dostatočnou časovou rezervou, nakoľko v čase plynutia premlčacej lehoty boli obdobia, keď lehoty neplynuli z dôvodu COVID-19. Myslí, že celkove išlo o 87 dní. K výpovedi právneho zástupcu žalovanej uviedol, že išlo o úhradu za opotrebenie vozidla, aj napriek tomu, že nie je písomná zmluva, žalobca tvrdí, že už v tomto čase žalovaná bola v Nemecku pracovne dojednávať obchody pre seba ako živnostníka tak, ako vyplynulo z jej dnešnej výpovede, že uzatvára zmluvy pre Nemecko, Holandsko, hoci na to nemá živnostenské oprávnenie a uvádza to ako administratívnu činnosť a túto činnosť vykonáva pre tú istú osobu, ako vykonával žalobca a to až do doby, kým sa konateľ žalobcu so žalovanou nerozviedli.

10. Na pojednávaní dňa 17.05.2022 konateľ a jediný spoločník žalobcu uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s tým, čo uviedol jeho právny zástupca a zatiaľ viac nemá k veci čo uviesť. Pokiaľ by vedel, že žalovaná pôjde autom do Nemecka, tak by jej to nedovolil. Na otázku právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že motorové vozidlo sa využívalo na firemné účely.

11. Na pojednávaní dňa 17.05.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu písomných vyjadrení k žalobe. Navrhuje žalobu zamietnuť, nakoľko tvrdí, že medzi účastníkmi nedošlo k žiadnemu obchodnoprávnemu vzťahu tak, ako tvrdí žalobca, keďže neexistuje ani zmluva o nájme dopravného prostriedku v zmysle a nasl. , ktorá si vyžaduje v zmysle zákona písomnú formu. Namieta relevantnosť predloženého dokladu - potvrdenia, ktorý má preukazovať evidenciu ciest vykonaných žalovanou za obdobie od 20.03. do 02.05.2017, nakoľko tento doklad nie je vystavený, ani podpísaný žalovanou. V spornom období boli účastníci manželia s tým, že manželka - žalovaná pracovala do 31.03.2017 na základe dohody o pracovnej činnosti pre žalobcu. Predmetné motorové vozidlo využívala výlučne pre výkon činnosti pre žalobcu. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi vznikli rozpory v rodinných vzťahoch, podala žalovaná 03.04.2017 návrh na rozvod s tým, že vznikali situácie, že žalovaná volala políciu z obavy pred útokmi zo strany konateľa žalobcu - manžela. Motorové vozidlo nevyužívala pre svoju podnikateľskú činnosť. Vznáša aj námietku premlčania s poukazom, že žaloba bola podaná po štyroch rokoch po vzniku užívania motorového vozidla. V danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah a po zistení konateľa žalobcu, že je podaný návrh na rozvod, motorové vozidlo žalobkyni odňal. Vie preukázať, že do vystavenia faktúry zo strany žalobcu zabezpečovala žalovaná aj návštevu servisu, riešenie poistných zmluvných podmienok týkajúcich sa vozidla a vozidlo užívala na základe dohody účastníkov konania - s konateľom žalobcu, ako manželov. Predmetom sporu nie je náhrada pohonných hmôt, ale opotrebenie vozidla. Poukazuje na to, že nikdy nedošlo k dohode medzi účastníkmi.

12. Na pojednávaní dňa 17.05.2022 žalobkyňa uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo hovorila jej advokátka. Odišla do Nemecka súkromne z obavy, čo sa bude diať, lebo predtým, ako odišla do Nemecka, volala políciu na konateľa žalobcu, lebo nechcel opustiť byt, v ktorom bývala v podnájme. V podnájme bývala od novembra 2016, krátko spolu v decembri 2016 a následne potom aj do marca 2017 bývala samostatne. Auto si zobrala, mala od neho kľúče. Išla súkromne do Nemecka za svojou tetou. Myslí si, že auto mal žalobca písané na firmu, ale ona si ho zobrala, preto auto stálo na ulici P.u, kde bývala v podnájme. Zobrala si auto a poslala o tomto sms konateľovi žalobcu. Keď sa vrátila z Nemecka, tak žalobca jej auto vzal z parkoviska na ulici Y. P.. Robila na dohodu u bývalého manžela - žalobcu a bola evidovaná na úrade práce. To, že bola autom za tetou, to nebola určite obchodná, ani pracovná cesta, ale iba súkromná cesta. Po jej návrate z Nemecka, keď si žalobca vzal auto, tak sa stretli až na rozvodovom súde. Nevie, či pred rozvodom alebo po rozvode jej prišla upomienka od žalobcu, že mu má zaplatiť žalovanú sumu. Až vtedy sa dozvedela, čo mu má zaplatiť a akým titulom. Keď sa pozerá na to potvrdenie, ktoré žalobca predložil, tak nevie, prečo tam nemá napísanú aj cestu do servisu, ktorú vykonala 28.03.2017. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedala, že motorové vozidlo kupovali nové. Do 30.03.2017 ho užívali spoločne. Neviedla žiadnu evidenciu jázd, ani od roku 2015, teda odkedy pracovala u žalobcu na dohodu. Nemali písomnú zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Nedohodli sa na cene za užívanie motorového vozidla. Na otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedala, že podniká v administratívnych prácach, konkrétne robenie zmlúv, konverzácia, inzerovanie, kopírovanie. Robí zmluvy aké prídu, aj do zahraničia, do Nemecka, Holandska. Ide o zmluvy o sprostredkovanie služieb. Nejedná sa o zmluvy o sprostredkovaní zamestnania. Sprostredkováva kontakt na zahraničného klienta, ktorý potom priamo jedná so živnostníkmi. Na otázky žalobcu odpovedala, že sprostredkováva zmluvy pre iného sprostredkovateľa ako keď pracovala u žalobcu. Konateľkou toho sprostredkovateľa je

tá istá osoba, s ktorou komunikovala keď pracovala u žalobcu. Jej teta je tou osobou, ktorá je zamestnaná u druhej sprostredkovateľskej spoločnosti.

13. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.05.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, tvrdí, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol vzťahom obchodnoprávnym. Žalovaná si zobrala motorové vozidlo na účel výkonu jej činnosti a to sprostredkovania zamestnania v zahraničí, alebo vykonávania obdobnej činnosti pre tretiu osobu, pričom predtým rovnakú činnosť vykonávala pre žalobcu a od začiatku podnikania 01.04.2017 túto činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom podľa názoru žalobcu sa na toto už dlhšie pripravovala, nakoľko živnostenské oprávnenie si zriadila viac ako mesiac pred vznikom živnostenského oprávnenia. Ohlásila živnostenské oprávnenie 22.02.2017 s tým, že ako vznik živnostenského oprávnenia dala dátum 01.04.2017. Z tohto žalobca aj dovodzuje, že využitie motorového vozidla na cestu do Nemecka už súvisel s výkonom činnosti žalovanej. Tvrdí teda, že ide o obchodnoprávny vzťah, kde je 4-ročná premlčacia doba a napriek tomu, že nebola uzatvorená písomná zmluva, súd by mal žalobe vyhovieť a to z titulu, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške. Pokiaľ sa jedná o výšku bezdôvodného obohatenia - amortizáciu vozidla, tú vyúčtoval žalobca v sume, ako uviedol vo svojej výpovedi, pričom, pokiaľ by túto amortizáciu stanovoval iba na základe Vyhlášky o cestovných náhradách, kde je stanovená táto náhrada vo výške 0,183 € za kilometer, pri počte kilometrov, ktoré žalovaná najazdila, to predstavuje sumu 489,52 € bez DPH a vrátane DPH 587,43 €, minimálne v tejto časti považuje nárok žalobcu za dôvodný bez ďalšieho dokazovania. Avšak ani suma, ktorú si uplatnil žalobca, nie je mimo požadovanej náhrady. Z toho dôvodu žiada žalobe vyhovieť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.05.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Pridržiava sa v celom rozsahu písomných vyjadrení. Poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, nakoľko živnostenské oprávnenie vzniklo 01.04.2017 na strane žalovanej. Medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode tak, ako požaduje s tým, že argumentácia PZ žalobcu, že v prípade vyhodnotenia veci ako obchodnoprávnej, vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, taktiež vzhľadom na plynutie lehôt je nárok premlčaný. Z uvedeného žiada žalobu zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou a zistil nasledujúci skutkový stav:

16. Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 24.05.2021 súd zistil, že žalobca je spoločnosťou s ručeným obmedzením. Žalobca bol do Obchodného registra zapísaný k 09.02.2007 na základe zápisu Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka číslo: 19206/R.

17. Z faktúry č. 17/2017 zo dňa 11.05.2017 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanej náhradu za užívanie motorového vozidla od 30.03.2017 do 27.04.2017 v celkovej výške 834,60 €. Faktúra bola splatná dňa 25.05.2017.

18. Súd z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 24.05.2021 vedeného Okresným úradom Prievidza pod č. 340-39630 zistil, že žalovaná podniká od 01.04.2017.

19. Súd z výzvy na zaplatenie zo dňa 30.04.2021 zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

20. Súd z opätovného vrátenia FA 17/2017 zo dňa 13.05.2021 zistil, že žalovaná vrátila faktúru žalobcovi z dôvodu, že požaduje neoprávnené plnenie. So žalobcom nemala žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o používaní motorového vozidla.

21. Súd z evidencie ciest zistil, že dňa 30.03. bola vykonaná cesta z Partizánskeho do Schönecku v Nemecku a dňa 27.04. bola vykonaná cesta späť. Počet najazdených kilometrov bol uvedený 2.677 km.

22. Súd z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 22.02.2017 zistil, že žalovanej bolo v tento deň vydané Okresným úradom Prievidza živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti, ktorú mala právo vykonávať od 01.04.2017.

23. Podľa , (ďalej len ako „ObZ“), zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

24. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa , (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

30. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (účinného od 27.03.2020), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

32. Podľa (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 834,60 € s príslušenstvom a to z titulu obchodnoprávneho vzťahu, respektíve bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa bránila tým, že medzi stranami sporu nevznikol obchodnoprávny vzťah a vzniesla námietku premlčania.

Súd sa preto musel v prvom rade vysporiadať s prípadným premlčaním nároku žalobcu. Pre posúdenie premlčania je dôležité posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu nie je obchodnoprávnym vzťahom, ale občianskoprávnym vzťahom. Žalobca tvrdí, že žalovaná vykonala cesty motorovým vozidlom za účelom podnikania. Tá toto tvrdenie popiera a tvrdí, že cesty vykonala za účelom návštevy rodiny. V prípade obchodnoprávneho vzťahu by musela byť medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa ustanovenia a nasledujúcich. Zákon pre takýto typ zmluvy vyžaduje písomnú formu. Žalobca počas konania zmluvu o nájme dopravného prostriedku v

priebehu konania nepredložil, pričom žalovaná uzatvorenie takejto zmluvy sporuje. Žalobca, ktorého v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia teda nepreukázal uzatvorenie zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ani inej zmluvy podľa . Zároveň súd nemal preukázaný účel cesty žalovanej, teda nebolo preukázané, že by motorové vozidlo použila na účely podnikania. Cestu do Nemecka mala vykonať dňa 30.03.2017, kedy ešte nebola oprávnená podnikať, pretože právo podnikať jej vzniklo až od 01.04.2017 ako vyplýva z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení, na čom nič nemení ani skutočnosť, že osvedčenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti jej bolo vydané už 22.02.2017. Z uvedeného vyplýva, že cestu dňa 30.03.2017 žalovaná nemohla vykonať za účelom podnikania. Žalovaná na pojednávaní dňa 17.05.2022 uviedla, že motorové vozidlo používala dlhodobo, spoločne s konateľom žalobcu a to aj na súkromné účely. Žalobca toto tvrdenie žalovanej nesporoval. Z toho vyplýva, že žalovaná motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu používala už pred vykonaním ciest na súkromné účely a to so súhlasom jej manžela (konateľa žalobcu). V prípade, že ako fyzická osoba motorové vozidlo použila na súkromné účely (že by boli cesty vykonané za účelom podnikania preukázané nebolo) bez súhlasu žalobcu, čo nepopiera, vznikol žalobcovi záväzok voči žalovanej ako fyzickej osobe, teda záväzok podľa ustanovení . Súd vzťah medzi stranami sporu vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za obchodnoprávny vzťah, ale za občianskoprávny vzťah, keďže nemal preukázané, že by žalovaná cesty vykonala za účelom podnikania a že by medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah.

Keďže súd posúdil vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny vzťah, premlčanie posudzoval podľa . Nie je podstatné, či záväzok žalovanej voči žalobcovi je bezdôvodným obohatením, náhradou škody alebo iným záväzkom, pretože pre všetky typy týchto záväzkov je ustanovená trojročná objektívna premlčacia doba. Rozdiel medzi premlčacími dobami je iba v začiatku plynutia premlčacej doby.

V prípade iného záväzku by bol začiatok plynutia premlčacej doby podľa ustanovenia viazaný na moment, kedy mohol žalobca svoje právo prvýkrát vykonať, teda deň nasledujúci po vykonaní cesty späť, teda 28.04.2017. V prípade bezdôvodného obohatenia by bol začiatok plynutia premlčacej doby podľa ustanovenia viazaný na moment, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda v deň vykonania cesty späť 27.04.2018. V prípade náhrady škody by bol začiatok plynutia premlčacej doby podľa ustanovenia viazaný na moment vzniku škody, teda na vykonanie cesty späť 27.04.2017. S poukazom na neplynutie premlčacích dôb podľa ustanovenia by premlčacia doba z vyššie uvedených záväzkov najneskôr uplynula dňa 02.06.2020. Žalobca žalobu doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.05.2021, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu je tak v celom rozsahu premlčaný. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania dôvodne, musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovaná mala v spore úplný úspech vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.