Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/151/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Pavol Duch s miestom podnikania M. 576/33, 06544 Plaveč, IČO: 40 322 416, právne zast. JUDr. Stanislav Lampart, advokát, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Martin Handzilko s miestom podnikania Vajanského 570/32, 065 44 Plaveč, IČO: 43 746 021, právne zast. JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, AK so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o vzájomný návrh takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa v konaní 3Cb/55/2015 domáhal voči žalobcovi zaplatenia ceny diela, ktoré vykonával pre žalovaného vo firme KOVO PLANÁ a pre túto realizoval zváračské práce, pričom žalovaný mu za obdobie júl 2014 nevyplatil zmluvne dohodnutú cenu prác vo výške 1.128,36 eur.

2. Súd návrhu žalobcu vyhovel, uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Cob/28/2016 zo dňa 29.09.2016 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

3. V tomto prebiehajúcom konaní si voči nároku žalobcu uplatnil žalovaný vzájomný návrh, a to súčasne s odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 25.02.2015. V ňom konštatuje, že nie on dlhuje žalobcovi žalovanú sumu, ale práve žalobca je dlžný žalovanému čiastku 40.654,- Kč, čo ku dňu vzniku nároku predstavuje 1.472,11 eur. Táto suma vyplýva z uplatnenej zmluvnej pokuty za porušenie čl. VIII zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 02.01.2014, ktorá bola vyúčtovaná a uplatnená u žalobcu listom zo dňa 04.12.2014. Tento svoj vzájomný návrh rozšíril následne písomným podaním doručeným súdu dňa 13.06.2017, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu aj čiastku 1.227,57 eur s príslušenstvom a trovami konania.

4. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že v priebehu konania žalovaný zistil, že zo strany žalobcu došlo k neopodstatnenému navýšeniu počtu odpracovaných hodín. Tým došlo ku získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu v 6 prípadoch z faktúr žalovaného, pričom konkrétne sa jedná o faktúru č. FVCZ 201401 na sumu 33.600,- Kč, u ktorej žalovaný účtoval pri sadzbe 160,- Kč o 30 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 4.800,- Kč, z faktúry č. FVCZ 201402 na sumu 34.000,- Kč, ku ktorej účtoval pri sadzbe 160,- Kč o 30 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 4.800,- Kč, z faktúry č. FVCZ 201403 na sumu 38.240,- Kč, u ktorej účtoval

pri sadzbe 160,- Kč o 30 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 4.800,- Kč, z faktúry č. FVCZ 201404 na sumu 32.640,- Kč, u ktorej účtoval pri sadzbe 160,- Kč o 30 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 4.800,- Kč, pri faktúre č. FVCZ 201405 na sumu 38.400,- Kč, u ktorej účtoval pri sadzbe 160,- Kč o 41 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 6.560,- Kč a z faktúry č. FVCZ 201406 na sumu 37.280,- Kč, u ktorej účtoval pri sadzbe 160,- Kč o 40 hodín navyše oproti kontrolnému listu dochádzky, čím navyše získal 6.400,- Kč, teda spolu žalovaný získal neoprávnene 32.160,- Kč, čo v prepočte predstavuje čiastku 1.227,57 eur. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil žalovaný kontrolný list dochádzky do objektu, z ktorého je zrejmý prechod cez bránu pri vstupe. Z neho vyplýva, že žalovaný nemohol odpracovať čas ako fakturoval a tým vznikol žalovaný rozdiel.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pr. zástupcu žalobcu, žalovaného, pr. zástupcu žalovaného, pripojeným spisom sp. zn. 3Cb/55/2015, listinnými dôkazmi, ktoré tvoria tento spis, ako aj listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v tomto konaní, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca sa vzájomným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle písomne uzavretej zmluvy zo dňa 02.01.2014, ktorú mali strany sporu a v nej si v čl. VIII. dohodli zmluvnú pokutu, a to konkrétne v čl. VIII bod 1 ZoD, v prípade, že zhotoviteľ nedodrží dohodnutý termín zhotovenia veci, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dohodnutej ceny za každý začatý mesiac omeškania. Žalobca ako podklad výpočtu uplatneného nároku voči žalovanému predložil špecifikáciu zo dňa 04.12.2014, ktorá obsahuje zoznam zákaziek, na ktorých mal žalovaný participovať, ich cenu a z konečnej ceny uplatnenú výšku zmluvnej pokuty vo výške 20 %.

7. Pr. zástupca žalobcu uviedol, že podstatou uplatneného nároku žalobcu je skutočnosť, že žalovaný prestal svojvoľne chodiť do práce od 18.08.2014, napriek tomu, že mal platne uzavretú ZoD. Žalobca vyzýval žalovaného telefonicky na nastúpenie do práce a napokon do spisu doložil list zo dňa 01.10.2014, ktorým žiada zdokladovať vyúčtovanie prác a dôvod nenastúpenia do práce z dôvodu nedodržania ZoD čl. I až VIII zmluvy. Písomne uzavretá ZoD neobsahovala špecifikáciu jednotlivých zákaziek, ktoré v nej boli obsiahnuté. Žalovaný sa zaviazal, že bude pracovať na zákazkách, ktoré boli určené žalobcovi a podstata zmluvnej pokuty je v tom, že žalovaný dňa 13.08.2014 nenastúpil do práce. Má informáciu o tom, že jeho PN bola účelová, ale bez ohľadu na to, keďže mal uzavretú platnú ZoD so žalobcom nastúpil ku inému zamestnávateľovi. Toto spôsobilo žalobcovi značné problémy a napokon až sklz v niektorých zákazkách a výsledkom bola zmluvná pokuta, ktorá bola žalobcovi uložená jeho odberateľom tak, ako to doložil písomným potvrdením KOVO PLANÁ a.s. zo dňa 03.09.2014. Pokiaľ by zmluvná pokuta nebola uplatnená medzi žalobcom a firmou KOVO PLANÁ a.s., tak žalobca by sa nebránil, že takáto škoda vznikla. Zo strany žalovaného došlo ku svojvoľnému porušeniu ZoD, ktorá do dnešného dňa nebola ukončená a tým aj ku vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca dostal zákazku z KOVO PLANÁ a.s. a podľa toho zaradzoval svojich obchodných partnerov - živnostníkov na jednotlivé zákazky. Termíny boli vždy dojednané ústne. V závere poukázal na to, že napriek existencie koncentračnej zásady v konaní, táto nikdy nemôže byť na úkor objektívneho zistenia skutkového stavu a spravodlivého rozhodnutia súdu. Z dôvodu opustenia pracoviska žalovaným došlo v jeho neprítomnosti ku problémom na strane žalobcu a sklzu v dodávkach, čo spôsobilo vyúčtovanie zmluvnej pokuty zo strany KOVO PLANÁ a.s. žalobcovi. O zmluvnej pokute bola vykonaná dohoda o urovnaní škody zo dňa 03.09.2014, kde obchodný partner žalobcu ústretovo túto znížil. Je nesporné, že škoda vznikla. Má zato, že nie je vecou súdu skúmať jednotlivé dôvody vyúčtovania zmluvnej pokuty vo vzťahu ku KOVO PLANÁ a.s.. Nárok žalobcu je uplatnený v zmysle písomnej ZoD čl. VIII. zmluvy, ten žalobca zdokladoval a žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi porušením zmluvy.

8. Žalobca Pavol Duch v konaní pred súdom uviedol, že ním uplatnený nárok v tomto konaní považuje za jednoznačný a nesporný. Podkladom uplatneného nároku je písomná špecifikácia zo dňa 04.12.2014 voči žalovanému a to z toho dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu, čoho dôkazom je dohoda o vyrovnaní z 03.09.2014, ktorú vyhotovila firma KOVO PLANÁ a.s. spolu s sním. V zmysle tejto dohody bola ponížená fakturačná hodnota o 45.000,- Kč. Žalovaný chýbal na 13 zákazkách tak, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.12.2014 a v dôsledku toho došlo ku škode. Ďalej uviedol, že zákazky boli zadávané písomne a ako dôkaz predložil súdu zákazku pod označením VZ 2014-9-000-254 z 22.09.2014, kde je uvedené, komu je zákazka určená, číslo kódu, názov výrobku, množstvo, výrobná

cena, termín a zoznam príloh. Keď pracoval na konkrétnej zákazke žalovaný, tak dostal takúto zákazku (objednávku) aj on a inak to odovzdával majstrovi. Keď nebol na dielni prítomný on, tak to žalovanému dával majster. Ak bol žalovaný PN od 04.08.2014 do 18.08.2014, tak on nemá žiadnu informáciu o tejto skutočnosti od žalovaného. V závere uviedol, že nevie, čo si o tom má myslieť, pretože on doložil x dokladov a žalovaný iba jednu faktúru. Po rozhodnutí súdu ju zaplatil žalovanému aj všetky trovy a predpokladá, že aj žalovaný sa postaví k tomu tak, že ak mu vznikla škoda, tak ju vyrovná, pretože on nechce nič viac.

9. Z výpovede žalovaného Martina Handzilka vyplýva, že pokiaľ ide o uplatnenie zmluvnej pokuty, tú obdŕžal od žalobcu vtedy, keď nechal vymáhať svoju pohľadávku z titulu nezaplatenia ceny za vykonané práce od bratislavskej firmy. Následne mu začali chodiť papiere a výzvy, ale dovtedy nič. Pokiaľ ide o spôsob vykonávania prác, on robil na dielni to, čo mu povedal majster českej firmy p. Pasler. Nikdy dopredu nebol dohodnutý na žiadnych zákazkách, ani termínoch, pretože na dielni pracovali traja a každý robil niečo iné. Dvaja boli českí zamestnanci a on. Nikdy nebol majstrom upozornení, že je práca časovo ohraničená alebo že ju musí urobiť v istom čase. Všetko to, čo mu bolo zadané, tak aj vykonal. Keď prišiel do práce, tak mu dali technickú dokumentáciu, t.j. výkres a povedali: „toto budeš zvárať, toto budeš rezať“ a on podľa týchto podkladov vykonal práce, ktoré mu nariadil majster. Žiaden výrobok nevyhotovil sám, pretože sa na ňom podieľali ďalší. On napríklad navaril šrúby alebo inú prácu, ale kompletne výrobok sám nikdy nezhotovil. Každý sa podieľal na zhotovení výrobku inak. On síce pracoval pre firmu KOVO PLANÁ a.s., ale túto prácu vykonával pre žalobcu, teda v konečnom dôsledku pracoval pre žalobcu. Táto firma má viacero zamestnancov, ale oni pracovali v partii traja na jednej dielni a plnili príkazy majstra. Jemu nikdy nebola predložená žiadna zákazka, ktorá by obsahovala iné veci, ako je termín, množstvo a podobne. Jediným podkladom, na základe ktorého vyhotovoval výrobky, resp. ich časť, bol technický výkres, ktorý znázorňovali iba spôsob zhotovenia výrobku.

10. Z výpovede pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že žalovaný vystavoval faktúru len za skutočne odpracované hodiny. Žalobca si odpracované hodiny priebežne kontroloval a v prípade nesúladu by faktúry nepreplatil. Žalobca ako dôkaz predložil kontrolný list dochádzky. Podľa žalovaného ide o zjavnú a dodatočnú manipuláciu, pretože žalovaný nastupoval vždy pred 6.00 hod. do práce, pretože vtedy začína pracovná doba na tomto pracovisku a vtedajší majster p. C.r si potrpel na dochvíľnosť a navyše na pracovisku pracoval v skupine spolupracovníkov, ktorí sa spoločne dopravovali osobným motorovým vozidlom. Ako dôkaz svojich tvrdení navrhol vypočuť spolupracovníkov, ktorí v tom čase spolu s ním pracovali. V konaní pred súdom uviedol, že v zmysle písomnej ZoD nebolo nijakým spôsobom dohodnuté, aké konkrétne práce a aké termíny sú dôležité pre ukončenie diela, ani žiadnym spôsobom neboli konkretizované práce, ktoré bude žalovaný vykonávať. Žalovaný vykonával práce, ktoré mu zadal majster na dielni od zámočníckych, pomocných a iných. Nemal vedomosť o číslach zákaziek, termínoch ich plnenia, tie vykonával priebežne tak, ako mu boli zadávané. Po skončení mesiaca si žalovaný so žalobcom odkontrolovali odpracované hodiny a následne žalobca preplatil žalovanému ním vystavenú faktúru. V žiadnych účtovných dokladoch nie sú uvedené čísla zákaziek, termíny, ani nič podobné, teda žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť plnenie termínov, pretože o nich ani nevedel. PN žalovaného bola doručená žalobcovi tak, ako je to zdokladované v predchádzajúcom konaní. V závere poukázal na to, že žalovaný ako zhotoviteľ vykonal práce podľa denných pokynov, nikdy nebol informovaný o termínoch konkrétnych zákaziek, ani nemôže byť zodpovedný za plnenie termínov, ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach. Žalobca mal dostatok času preukázať svoje tvrdenia, ale tieto žiadnym spôsobom nepreukázal a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný.

12. Žalobca sa podaným odporom proti platobnému rozkazu v konaní sp. zn. 3Cb/55/2015 domáhal aj vzájomného nároku - uplatnenia zmluvnej pokuty voči žalovanému s poukazom na čl. VIII. ods. 1 písomne uzavretej ZoD medzi stranami sporu.

13. Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle § 1 ods. 2 subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady nesplnenia povinností zo strany dlžníka riadne a včas zabezpečenie záväzku (popri úrokoch z omeškania alebo poplatku z omeškania) aj špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom vo forme dohody o zmluvnej pokute. Kým napr. pri úrokoch z omeškania, ktoré nastávajú priamo zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku zmluvnej pokuty je potrebný právny úkon. Dohoda o zmluvnej pokute je dohoda, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť

zaplatiť veriteľovi pokutu, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť resp. zmluvné povinnosti za podmienky ich presného vymedzenia a špecifikácie. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Pre priznanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby boli splnené obe podmienky, t. j. písomné dojednanie a určená, resp. určiteľná, jej výška.

14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako podnikateľmi, vznikol obchodno-záväzkový vzťah uzatvorením písomnej zmluvy o dielo. Strany sporu sa dohodli, že žalobca, ako zhotoviteľ, vykoná pre žalovaného, ako objednávateľa, dielo spočívajúce v dodávke prác pri zaistení časti výroby a montáži viacmenej zváraním oceľových konštrukcií ... .

17. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby v rámci dokumentu mimo hlavného vzťahu, ktorým majú strany záujem uzavrieť aj dohodu o zmluvnej pokute, došlo k jednoznačnému odlíšeniu prejavu vôle jednak vo vzťahu k obsahu toho ktorého dokumentu a jednak k samotnej dohode o zmluvnej pokute. Všeobecný pojem, ktorý použil žalobca formuláciou „že ak zhotoviteľ nedodrží dohodnutý termín zhotovenia veci, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dohodnutej ceny za ....“ je podľa názoru súdu neurčitým spôsobom definovaná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta viaže. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal aký dohodnutý termín zhotovenia veci žalovaný nedodržal. Žalovaný sa bránil tým, že on o žiadnych termínoch nemal vedomosť, žalobca ani majster, ktorý mu práce prideľoval, mu nestanovil žiaden termín na vykonanie prác. Žalobca tvrdil, že na termíne dodávky sa dohodol ústne so žalovaným, ale svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Z uplatnenej zmluvnej pokuty zo dňa 04.12.2014 (č.l. 8) zaslanej žalovanému nevyplýva, na akom termíne odovzdania diela sa strany sporu dohodli a kedy ku odovzdaniu v skutočnosti došlo. Okrem toho žiaden iný dôkaz súdu nepredložil. Hoci sa jedná o formu sankcie smerujúcej proti dlžníkovi, musí byť aj ten vo vzťahu k jej dojednaniu chránený tak, aby mal vedomosť; porušenie akých konkrétnych povinností bude viesť k nároku veriteľa na jej zaplatenie. Žalobca preto nemôže žiadať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty ,,pre nedodržanie termínu“, ak nepredložil súdu dôkaz o jeho dohode so žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol.

18. Pokiaľ ide o ďalší vzájomný návrh vydanie bezdôvodného obohatenia, tú súd nepripustil v zmysle § 139 CSP, pretože:

- škoda má spočívať v tom, že žalobca preplatil žalovanému 6 faktúr v období 1-6/2014, viac ako pred troma rokmi, teda netýka sa sporného obdobia,

- KOVO PLANÁ a.s. potvrdila, že žalovaný mal spôsobiť škodu v mesiaci 8/2014, ale taký nárok si žalobca neuplatnil,

- na preukázanie tohto nároku žalobcu by bolo zapotreby doplniť dokazovanie výsluchmi svedkov atď., čím by sa predĺžilo toto konanie a preto súd v súlade s ust. § 143 ods. 1 nepripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia.

19. Súd zdieľa názor pr. zástupcu žalobcu, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda, ak žalovaný v auguste 2014 nenastúpil do práce z dôvodu PN bez predchádzajúceho upozornenia, ale tá by musela vzniknúť v období, keď mal pracovať, t.j. 8-9/2014, ale takýto obranný dôkaz žalobca nepredložil.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 2 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mal za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne Žalobca je preto povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti uznesenia rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.