Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. V., L.. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX T. G., o zaplatenie 872,88 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 872,88 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od podania žaloby na súd, tzn. od 08.07.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 24.10.2011 Zmluvu o sprostredkovaní poistenia (ďalej len „ZoS“), na základe ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal vykonávať pre žalobcu sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poistenia. V zmysle čl. III. ZoS žalovanému, ako sprostredkovateľovi patrila za výkon činnosti provízia, ktorej presné podmienky, výšku, splatnosť a súvisiace náležitosti upravovala Príloha k ZoS, ako jej neoddeliteľná súčasť. V zmysle ZoS mal žalovaný za výkon sprostredkovateľskej činnosti nárok na výplatu splátky provízie, najmä po splnení podmienky, že poistné za príslušné obdobie bude uhradené v plnej výške. Na základe vykonanej kontroly údajov z prevádzkového systému KoopSQL bolo zistené, že poistné zmluvy uzatvorené prostredníctvom žalovaného s tretími osobami zanikli v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov z dôvodu, že poistné nebolo zo strany klientov uhradené podľa predpisu. Nakoľko k úhrade stornoprovízie zo strany sprostredkovateľa nedošlo, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií zo strany žalovaného. Výzvou zo dňa 18.04.2016 bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy 872,88 Eur.

3. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 12C/125/2016-27 zo dňa 30.08.2016, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že uzavrel so žalobcom Zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 24.10.2011. Spochybnil, že by bol vyzvaný žalobcom na vrátenie provízií, pretože o údajnej dlžnej sume sa dozvedel až z doručeného Platobného rozkazu. Trval na tom, aby žalobca náležite preukázal existenciu dlhu, pretože v zmysle ZoS mal byť vytvorený zabezpečovací účet (čl. IX.), o stave ktorého nebol žalovaný počas platnosti ZoS vôbec informovaný.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav.

5. Žalobca trval na podanej žalobe s tým, že predmetom sporu je nárok na vrátenie stornoprovízií z poistných zmlúv č. 6581262005, 6578715587, 6584614299, pri ktorých došlo k predčasnému ukončeniu poistenia v prvom roku. Žalobcovi teda vznikol nárok na vyplatenie provízie vyčíslený v žalobe. K žalobe bol pripojený len zoznam poistných zmlúv, kde došlo k predčasnému ukončeniu v prvom roku a výška pohľadávky vyplývajúca z jednotlivých poistných zmlúv.

6. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že sa dlhodobo zdržiaval pracovne v zahraničí, komunikoval so súdom len písomne. Naďalej trval na predložení stavu zabezpečovacieho účtu, o ktorom nemal vedomosť a v prípade, že tento stav bude známy, trval na odpočítaní sumy nachádzajúcej sa na zabezpečovacom účte a až túto sumu bol ochotný vyplatiť formou povolených mesačných splátok vo výške 50,- Eur.

7. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na vytýčených pojednávaniach a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd vyhovel uvedenému návrhu, avšak trval na tom, aby žalobca náležite preukázal existenciu a stav zabezpečovacieho účtu. Bolo totiž povinnosťou žalobcu v zmysle čl. III. bod 1.5 Prílohy k ZoS vyhotoviť prehľad nielen prvých a následných provízií, kde by sa nepochybne musel premietnuť do výpočtu aj stav na zabezpečovacom účte. Tento prehľad mal aj doručiť sprostredkovateľovi - žalovanému. V prípade zabezpečovacieho účtu bol rovnako povinný tento účet viesť v zmysle čl. IX. bod 1 ZoS, dokonca mali byť peňažné prostriedky na zabezpečovacom účte úročené aktuálnou výškou úrokovej sadzby. Povinnosťou poisťovne bolo viesť zabezpečovací účet počas celého obdobia platnosti ZoS a 24 mesiacov po jej ukončení.

8. Zmluva o sprostredkovaní poistenia č. VFA 147457 bola uzavretá dňa 24.10.2011 medzi žalobcom a žalovaným ako sprostredkovateľom poistenia. Súčasťou ZoS bol rozsah sprostredkovateľskej činnosti (čl. II.), odplata za výkon činností (čl. III.), z ktorého vyplynulo, že náležitosti súvisiace s províziou, sú upravené v Smernici o odmeňovaní obchodnej služby spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s.. 9. V zmysle čl. V. bod 23 písm. b/, je poisťovňa oprávnená požadovať od sprostredkovateľa vykonanie opatrení smerujúcich k odstráneniu príčinu vzniku nedostatkov a k náprave zistených nedostatkov. Podľa písm. c./ uvedeného bodu, na účely § 29 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „ZSP“) je poisťovňa oprávnená zadržať sprostredkovateľovi odmenu prináležiacu mu z tejto ZoS, a to až do vykonania opatrení podľa písm. b./ odseku 23 ZoS, znížiť túto odmenu alebo ju nevyplatiť, ak sprostredkovateľ porušil pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom, alebo spôsobil klientovi škodu; podmienky výkonu oprávnenia v súlade s týmto bodom poisťovňa stanoví v Smernici o odmeňovaní sprostredkovateľov poistenia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto ZoS. 10. Podľa čl. IX. bod 1, sprostredkovateľ podpisom Zmluvy súhlasí s tým, aby poisťovňa vytvorila a viedla jeho osobný zabezpečovací účet, na ktorý bude poisťovňa pripisovať 10 % - nú časť provízií, preddavkovo vyplácaných sprostredkovateľovi. Zabezpečovací účet sprostredkovateľa bude poisťovňa viesť počas platnosti Zmluvy a 24 mesiacov po ukončení jej platnosti, pričom ho bude vytvárať až do výšky peňažných prostriedkov 1.659,70 Eur. Účelom vytvorenia a vedenia zabezpečovacieho účtu je, aby si poisťovňa zabezpečila svoju potenciálnu pohľadávku voči sprostredkovateľovi, ktorá môže vzniknúť z povinnosti sprostredkovateľa vrátiť poisťovni provízie vyplatené bez právneho dôvodu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol (z titulu stornoprovízie). Peňažné prostriedky vedené na zabezpečovacom účte budú úročené aktuálnou výškou úrokovej sadzby, pričom výber peňažného ústavu bude výlučne v kompetencii poisťovne. Sprostredkovateľ nemá nárok na peňažné prostriedky vedené na zabezpečovacom účte počas platnosti Zmluvy a ani počas 24 mesiacoch po ukončení platnosti Zmluvy. Podľa bodu 2, pokiaľ zostatok peňažných prostriedkov na zabezpečovacom účte bude (po uplynutí 24 mesiacov od ukončenia Zmluvy) nižší ako nárok poisťovne na vrátenie pohľadávky z titulu stornoprovízie, poisťovňa si voči sprostredkovateľovi tieto prostriedky započíta oproti svojej pohľadávke. Následne poisťovňa vyčísli zostávajúcu časť pohľadávky z titulu stornoprovízii, ktorú bude voči sprostredkovateľovi mať a ten je povinný do 7 dní od výzvy poisťovne uhradiť pohľadávku.

11. Príloha k Zmluve o sprostredkovaní poistenia č. VFA147457, podpísaná dňa 24.10.2011. V zmysle čl. II. bod 3 Prílohy, sprostredkovateľovi neprináleží provízia za výkon činnosti v prípade neuhradeného poistného na sprostredkovanej poistnej zmluve viac ako 180 kalendárnych dní od dátumu účinnosti poistnej zmluvy. Stoosemdesiatym prvým dňom od dátumu účinnosti poistnej zmluvy stráca sprostredkovateľ nárok na províziu za výkon činnosti. V čl. III. bod 1 Prílohy je upravený spôsob výpočtu provízií a výplaty sprostredkovateľovi. V zmysle bodu 1.1 uvedeného článku, za dojednanie a uzavretie poistných zmlúv, ktoré poisťovňa nevypovedala do dvoch mesiacov po ich uzatvorení a ktoré ostatnú

v platnosti po dobu 12 mesiacov od začiatku poistenia za ktoré bolo poistné uhradené v plnej výške, prináleží sprostredkovateľovi provízia za uzatvorenie poistenia. Podľa bodu 1.3 uvedeného článku, provízia za uzatvorenie poistných zmlúv sa vypočíta podľa písm. b./ uvedeného bodu, u životných poistných zmlúv príslušným percentom sadzby provízie pre daný produkt; pri storne poistnej zmluvy do jedného roka, odúčtuje sa 100 % vyplatenej provízie. Pri storne poistnej zmluvy v druhom roku, odúčtuje sa 50 % vyplatenej provízie a celá následná provízia. Podľa bodu 1.5 uvedeného článku, poisťovňa do 12 dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli zo strany sprostredkovateľa doručené uzatvorené poistné zmluvy, vyhotoví prehľad prvých i následných provízií, resp. ich splátok, vrátane provízií vyplácaných bez právnych dôvodov (stornoprovízii) za predchádzajúce obdobie a tento prehľad zašle sprostredkovateľovi.

12. Súčasťou listinných dôkazov bol zoznam poistných zmlúv k dátumu 18.04.2016, ktorých sa mala týkať stornoprovízia. 13. Jednalo sa o poistné zmluvy č. 6581262005 na meno V., kde suma pohľadávky predstavovala 549,74 Eur, išlo o typ provízie: prvá provízia- neplatenie následného poistného v prvom roku. Dátum storna bol 19.01.2015 a provízia sa mala vyplácať za obdobie od 15.08.2014 do 15.08.2015. 14. Poistná zmluva č. 6578715587 na meno N. vykazovala sumu pohľadávky 67,18 Eur, išlo o prvú províziu: neplatenie následného poistného v prvom roku. Dátum storna bol 17.08.2017, provízia mala byť vyplácaná za obdobie od 01.02.2014 do 01.02.2015. 15. Poistná zmluva č. 6584614299 sa vzťahovala k osobe N. V., vykazovala pohľadávku vo výške 26,34 Eur, pri účte bola poznámka, že sa jednalo o zabezpečovací účet a v kóde storna bolo neplatenie poistného v prvom roku, dátum storna: 29.01.2016, provízia mala byť vyplácaná od 20.05.2015 do 20.05.2016. K uvedenému menu poistníka, k rovnakému číslu poistnej zmluvy, sa viazala aj ďalšia pohľadávka vo výške 229,62 Eur, pričom sa malo jednať o prvú províziu a kód storna: neplatenie následného poistného v prvom roku. Dátum storna a obdobie vyplácania provízie bolo totožné.

16. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.04.2016 žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie provízií so splátkovým kalendárom, v celkovej sume 872,88 Eur. Z obsahu vyplynulo, že súčasťou výzvy mal byť aj zoznam poistných zmlúv, z ktorých vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízií. Doklad o doručení tejto výzvy nebol pripojený.

17. Súd opakovane uložil žalobcovi, aby presne vyčíslil, akým spôsobom dospel k výške pohľadávky 872,88 Eur, predložil všetky tri poistné zmluvy, stav zabezpečovacieho účtu a spôsob prípadného započítania svojej pohľadávky na zabezpečovací účet žalovaného. Na výzvu súdu žalobca sa vyjadril, s tým, že poukázal na čl. III. bod 1.3 písm. b./ a d./ Prílohy k ZoS, z ktorého vyplynulo, že pri predčasnom ukončení poistenia, poisťovňa vykoná stornoprovízie, na výplatu ktorej nevznikol nárok. Pri storne poistnej zmluvy do jedného roka za odúčtuje 100 % vyplatenej provízie. 18. K jednotlivým poistným zmluvám, ktoré na výzvu súdu spočiatku nepredložil, uviedol žalobca, že v prípade Poistnej zmluvy č. 6581262005 bola poistená S. V., zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 15.08.2014 na dobu neurčitú, s mesačným poistným 56,56 Eur. Poistné bolo zaplatené len za obdobie od 15.08.2014 do 15.09.2014. Ďalšie poistné zaplatené nebolo. Nasledovala kvalifikovaná výzva doručená poistenej zo dňa 19.12.2014. Poistenie zaplatené nebolo, takže poistenie zaniklo do jedného mesiaca od výzvy, dňa 19.01.2015, tzn. v prvom roku. Čo sa týka výpočtu nároku na vyplatenie provízie, výška predstavovala sumu 1.221,64 Eur, z tejto sumy bolo odvedených 10 % v sume 122,16 Eur na tvorbu zabezpečovacieho účtu. Suma vyplatená titulom provízií z predmetnej poistnej zmluvy mala byť 1.099,48 Eur. Žalobca si uplatnil vyplatenú províziu, v sume 549,74 Eur, pretože údajne mal byť započítaný v rovnakej výške preplatok, pričom nie je známe, o preplatok z akého plnenia alebo plnení sa malo jednať. 19. Poistná zmluva č. 6578715587 bola uzavretá na poistenú osobu R. N., s účinnosťou od 01.02.2014 na dobu neurčitú, s dohodnutým mesačným poistným vo výške 15,60 Eur. Poistená zaplatila poistné za obdobie od 01.02.2014 do 01.04.2014, ďalšie poistenie nezaplatila. Kvalifikovaná výzva v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola doručená poistenej dňa 17.07.2014, napriek výzve poistenie nebolo zaplatené, poistná zanikla ku dňu 17.08.2014, tzn. v prvom roku. V prípade tejto zmluvy, nárok na vyplatenie provízie predstavoval 142,74 Eur, na zabezpečovací účet bola prevedená suma 14,04 Eur (10%), pričom z tejto sumy boli reálne provízie vo výške 84,24 Eur, od tejto sumy žalobca pri svojom výpočte odpočítal ešte raz sumu 14,04 Eur a preplatky z iných zmlúv (opäť nie je zrejmé o aké preplatky sa jednalo), výsledná suma predstavovala 67,18 Eur. 20. Poistná zmluva č. 6584614299 bola uzavretá s poistenou osobou - N. V., s účinnosťou od 20.05.2015 na dobu neurčitú, s mesačným poistným vo výške 54,91 Eur. Poistený zaplatil poistné za obdobie od

20.05.2015 do 20.07.2015. V zmysle kvalifikovanej výzvy doručenej dňa 19.12.2015 bol vyzvaný na zaplatenie poistného. Poistné nezaplatil a poistenie zaniklo dňom 29.01.2016, tzn. v prvom roku. Nárok na vyplatenie provízie mal byť 289,75 Eur, od ktorej bola odpočítaná suma na tvorbu zabezpečovacieho účtu vo výške 26,34 Eur (nezodpovedá minimálnej výške 10 %). Z tejto sumy boli odpočítané reálne vyplatené provízie vo výške 237,07 Eur. Po započítaní nedoplatkov z iných zmlúv si žalobca uplatnil nárok vo výške 255,96 Eur.

21. Stav na zabezpečovacom účte žalobca nepredložil súdu, ani po výzve súdu. Predložil určitý prepočet, ktorý však nebol preukázaný žiadnymi listinnými dôkazmi. Naviac nebolo ani zrejmé, akým spôsobom sa žalobca k týmto sumám dopracoval, keďže neuviedol, o aké preplatky, prípadne nedoplatky z akých iných zmlúv sa malo jednať. Súd naďalej nepovažoval nárok za preukázaný. Súd trval na predložení poistných zmlúv a rovnako aj na stave zabezpečovacieho účtu, aby bolo zrejmé, aké prostriedky mal žalovaný na tomto účte, a to nielen v súvislosti s týmito tromi poistnými zmluvami, ale aj s inými zmluvami, keďže ZoS mal uzavretú od 24.10.2011. K ukončeniu poistenia vo vyššie uvedených troch poistných zmluvách došlo v rokoch 2014 a 2015.

22. Žalobca doručil požadované poistné zmluvy spolu s výpisom inkasného účtu vzťahujúcim sa k poistným zmluvám. V prípade poistenej S. V. predstavoval nedoplatok na poistnom za obdobie od 15.08.2014 do 26.06.2017 výšku 195,98 Eur. V prípade poistenej R. N. za obdobie od 01.02.2014 do 26.06.2017 nebol vykázaný žiadny nedoplatok, avšak z výpisu vyplynulo, že boli dokonca vrátené platby v sume 35,73 Eur. V prípade poisteného N. V. bol za obdobie od 20.05.2015 do 26.06.2017 vykázaný nedoplatok vo výške 291,02 Eur, z titulu uzavretej poistnej zmluvy. Išlo však len o preukázanie nedoplatkov na poistnom.

23. Predmetom konania bolo vrátenie vyplatených stornoprovízií, pričom výška nedoplatkov na poistnom z troch poistných zmlúv nijakým spôsobom nepreukázala mieru odôvodnenosti započítania pohľadávky žalobcu na údajný dlh žalovaného. Povinnosťou žalobcu teda bolo preukázať jednoznačne, akým spôsobom dospel k výpočtu svojho nároku, aké preplatky a nedoplatky započítal do plnenia, čo nebolo možné zistiť z predložených listinných dôkazov. V možnostiach žalovaného zjavne nebolo preukázať postup žalobcu pri výpočte, pretože nebol mu známy ani stav zabezpečovacieho účtu. Žalobca trval na tom, že špecifikácia nároku uvedená v písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 je postačujúca pre rozhodovanie súdu.

24. Podľa ust. § 132 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 25. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 26. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

27. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 28. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

30. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno preukázať nielen dôvodnosť, ale aj výšku uplatneného nároku. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca by uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. 31. Žalovaný subjekt (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Žalovaný vzhľadom na riadne nepreukázanie výšky uplatneného nároku žalobcom, nemal možnosť reagovať na nepodložené tvrdenia žalobcu iným spôsobom ako tým, že trval na predložení zabezpečovacieho účtu, čo sa nestalo počas celého vykonávaného dokazovania.

32. V danom prípade síce žalobca predložil na preukázanie svojho nároku ako listinný dôkaz Zmluvu o sprostredkovaní poistenia č. FVA147457 zo dňa 24.10.2011, jej Prílohu uzavretú v totožný deň, ktorá mala obsahovať spôsob výpočtu provízie, ale Smernicu o odmeňovaní obchodnej služby spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s., na ktorú odkazovala ZoS , nepripojil. Ďalšie listinné dôkazy nasvedčovali len tomu, že boli uzavreté tri poistné zmluvy, platnosť ktorých bola ukončená pred uplynutím jedného roka, tzn. že v tomto smere by sa javil nárok na vrátenie stornoprovízii žalobcu ako opodstatnený. Keďže predmetom ZoS bolo peňažné plnenie, bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť výšky uplatneného nároku, a to predložením relevantných dôkazov, ktoré súd na návrh žalovaného požadoval. Počas celého konania nebol predložený zabezpečovací účet, žalobca svoj výpočet uviedol v písomnom podaní zo dňa 26.06.2017, pričom súd tento výpočet nepovažuje za výpočet, ktorý by skutočne presvedčivo preukázal výšku uplatneného nároku, nakoľko konštatovanie odpočtu nejakých nedoplatkov, pripočítanie nejakých preplatkov, nejasné započítanie, je v tomto smere vágne, nie sú pripojené listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu. Súd s poukazom na stav dokazovania žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovaný bol úspešný, ktorému nevznikli žiadne trovy konania. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.