Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Csp-353-2016.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11Csp/353/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XX, o zaplatenie 389,31 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 220,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 250,- eur od 16.12.2013 do 09.01.2014, zo sumy 220,- eur od 10.01.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 15.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 389,31 eura spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania z titulu uzatvorenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 06.12.2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, v ktorej sa zaviazal poskytnúť mu krátkodobú pôžičku vo výške 250,- eura za odplatu vo výške 27,80 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vrátane odplaty v lehote 10 dní odo dňa jej prijatia. V žalobe tvrdil, že žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti, napriek upozorneniu a výzve nezaplatil. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v celkovej výške 289,31 eura pozostávajúcu z istiny pôžičky vo výške 220,- eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 27,80 eura, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 51,67 eura a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 89,84 eura.
2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie konané dňa 06.11.2017 sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o pôžičke ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutočný stav:
5. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 06.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky žalovaného pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len "Zmluvné podmienky"). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ
poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 250,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiť aj odplatu vo výške 27,80 eura, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavuje sumu 277,80 eura. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 4592,63 %. Podľa bodu 2 zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Zmluva o pôžičke vzhľadom na spôsob jej uzavretia účastníkmi, t.j. prostredníctvom internetu a SMS správ nie je podpísaná. Žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil a dohodnutú sumu v deň splatnosti neuhradil. Nezaplatil ani zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 51,67 eura a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 89,84 eura. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalobca dňa 06.12.2013 zaslal žalovanému sumu 250,- eur.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
8. Podľa § 2 písm. a), c), d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) am) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
11. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajovo spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
12. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
14. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
23. Podľa § 54 ods. 2 OZ pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelomodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) v prejednávanom prípade bola vo výške 0,25%.
28. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa zaplatenia úverovej istiny v sume 220 eura, nakoľko žalovaný uhradil dňa 09.01.2014 sumu 30,- eur a úroku z omeškania z úverovej istiny, dôvodná. V konaní bolo preukázané, že strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 250, - eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 10 dní od poskytnutia úveru, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 27,80 eura, spolu sumu 277,80 eura. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu (najmä §37,§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd zisťoval, či suma 27,80 eura, ktorú žalobca požadoval od žalovaného ako "odplatu" za poskytnutie úveru je v súlade so zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje. Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii v bode 4 Zmluvných podmienok žalobcu je treba považovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje §2písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona (§ 2 písm. g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Žalobca v danom prípade v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 27,80 eura. Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, pričom úroková sadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, tak uvedené spôsobuje že takýto spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ak by ale aj neplatil režim bezúročnosti a poplatkovosti predmetného úveru, i tak by žalobcovi právo na uvedenú odplatu nevzniklo. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve pri 10 dňovej
splatnosti úveru vyčíslené na sumu 27,80 eura, pričom takáto výška odplaty za poskytnutie úveru je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu by zmluva v tejto časti bola podľa § 39 a§ 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Je zrejmé, že pri úvere 250,- eur poskytnutom na dobu 15 dní a pri odplate vo výške 27,80 eura by potom úroková sadzba bola astronomická. Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná, či úrok, či poplatok za poskytnutie úveru alebo inak, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k lehote jej splatnosti. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške odplaty za pôžičku vo výške 27,80 eura za 10 dní za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. S poukazom na vyššie uvedené je potom žalovaný povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu 250,- eur s odrátaním toho, čo už žalobcovi zaplatil, teda sumu 220,- eur.
30. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy posudzoval schopnosti splácať úver žalovaným, nepredložil údaje o jeho sociálno-ekonomickej situácii.
31. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 51,67 eura, ktorú žalobca špecifikoval ako zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok a ani v časti zaplatenia sumy 89,94 eura, žalobcom požadovanej titulom provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok. Čo sa týka uplatnenej provízie, z označeného bodu zmluvných podmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS vyplýva, že ak veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces vymáhania pohľadávky, sú veriteľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky. Súd je toho názoru, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť. V tejto časti žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto "províziu" preto súd dáva do pozornosti, že už v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/120/2015zo dňa 13. 8. 2015, či v rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015 bola zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania "provízie" žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).
32. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom(penále).
33. V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvných podmienok, ktorý však súd nepovažuje za platnú, individuálne dojednanú dohodu o zmluvnej pokute. Z uvedeného "dojednania" zakomponovaného do husto písaného textu zmluvných podmienok, a nie samotnej zmluvy, nie je možné usudzovať, že sa jedná o dohodu zmluvných strán individuálne
vyjednanú tak, ako to vyžaduje ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Základom pre uplatnenie zmluvnej pokuty môže byť len dohoda zmluvných strán, nie jej jednostranné nanútenie jednou z nich. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí reprezentovať vôľu oboch účastníkov, aby mohlo byť platné, malo byť podľa názoru súdu obsiahnuté v texte samotnej zmluvy a nie skryté v hustom texte zmluvných podmienok, keďže práve zmluva je hlavným bodom záujmu spotrebiteľa a tej venuje prioritnú pozornosť. Je preto potrebné, aby všetky relevantné, hlavné údaje, vrátane dojednania ako je dohoda o zmluvnej pokute boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť sa uvádzala iba vo všeobecných zmluvných podmienkach. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty bola žaloba žalobcu zamietnutá, nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute.
34. Na základe vyššie uvedeného súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 220,- eur, t.j. poskytnutej a nesplatenej istiny z titulu pôžičky. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutú sumu vrátiť do 10 dní od poskytnutia úveru dňa 06.12.2013, k čomu nedošlo, preto počnúc nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
35. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.
36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Súd žalobe v časti sumy 220,- eura ako dôvodnej vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, a to v rozsahu 56,61 % k celku, úspech žalovaného predstavuje 43,39 % k celku. Vzhľadom k tomu, že úspech sporových strán bol prevažne rovnaký, súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.