Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-111-2016.pdf
PDF · 89.02 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: O. U., narodená XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX D., o zaplatenie 527,51 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, sumu 287,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 287,52 eur od 09.12.2013 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 18.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 527,51 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 9. 12. 2013 do zaplatenia, a to z titulu nezaplatenej dlžnej sumy pozostávajúcej zo zosplatneného úveru zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 21. 8. 2013. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 28,36 €. Nakoľko žalovaná nesplácala pôžičku, resp. jednotlivé splátky včas, právny predchodca žalobca dňa 27. 11. 2013 vyzval žalovanú na úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalobca k žalobe priložil zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo 16. 8. 2013, predžalobnú upomienku z 27. 11. 2013 a prehľad splátok a úhrad žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom na skutočnosť, že sa mu žalobu nepodarilo doručiť, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 27. 7. 2017.
2. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu so žalovanou 21. 08. 2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX (vyplynulo aj z listín predložených žalobcom). Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX súd zistil, že predmetom financovania ktorou bola kúpa dotykového mobilného telefónu Galaxy S IV s cenou 453,01 € pri akontácii vo výške 165,49 €, mesačnej splátke vo výške 27,56 € (splátka s poistením 28,36). Celková čiastka bola uvedená vo výške 661,44 € a celková čiastka s poistením vo výške 680,64 €. Fixná ročná úroková sadzba bola podľa zmluvy o pôžičke vo výške 47,28 % a RPMN taktiež vo výške 47,28 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo že právny predchodca žalobcu dňa 22. 8. 2013 zaúčtoval úhradu akontácie splatnej 16. 8. 2013 (deň odpredaja mobilného telefónu), vo výške 165,49 €. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, žalobca sa domáhal úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie dlžnej sumy zosplatnenej pôžičky (výzva žalobcu zo dňa 27. 11. 2013).
3. Dňa 15.05.2016 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 25Csp/111/2016 - 40 z 27.06.2017 návrhu na zmenu žalobcu vyhovel.
4. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
8. Podľa § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
9. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (a okrem iných zákonom stanovených náležitostí) musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § - u 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje (okrem iných náležitostí) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V zmluve o pôžičke sa správny údaj o celkovej výške poskytnutého úveru nenachádza. V konkrétnom prípade je takýmto údajom rozdiel medzi cenou financovaného predmetu pôžičky (mobilného telefónu), teda sumou 453,01 € a výškou akontácie, ktorú žalovaná uhradila, teda sumou 165,49 €. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila sumu 165,49 predstavujúcu výšku akontácie, teda v zásade prvú splátku pri podpise zmluvy resp. bezprostredne po nej, ale ešte predtým, ako došlo k splácaniu spotrebiteľského úveru v dohodnutý 24 mesačných splátkach. Súd preto uzavrel, že suma 165,49 € predstavujúca akontáciu nemôže predstavovať požičiavané peňažné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že celkovú žalobcom požičanú výšku úveru predstavuje práve rozdiel medzi obstarávacou cenou financovaného predmetu pôžičky (453,01 €) a sumou akontácia (165,49 €). Výškou úveru tak bola suma 287,52 €, ktorej údaj však v zmluve o pôžičke č. XXXXXXXX absentuje.
14. Podľa §-u 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplynula ročná percentuálna miera nákladov totožná s fixnou ročnou úrokovou sadzbou (47,28 %). Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g) citovaného zákona, do ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné. Právny predchodca žalobca pri určení výšky RPMN vychádzal z výšky pôžičky predstavovanej celou financovaného predmetu (teda bez zohľadnenia akontácie), teda sumy 453,01 €, pričom nezohľadnil do celkových nákladov dohodnuté poistné, a pri určení RPMN vychádzal z celkovej čiastky bez poistenia, teda zo sumy 661,44 €. Takto dospel k RPMN vo výške 47,28 %. Správne mal pri výške pôžičky zohľadniť žalovanou akontáciu (výška pôžičky bola teda 287,52 €) a pri celkovej čiastke uhradenej žalovanou mal zohľadniť aj dohodnuté poistné (teda celková čiastka mala byť suma 680,64 €). Správnou výškou RPMN by tak bol údaj 164,95 %. Pokiaľ ide o dojednané poistné, ak sa má výška poistného odvíjať od výšky mesačnej splátky (Bod 11.3 zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX), keďže súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nemožno preto uvažovať ani o správnosti mesačnej splátky, a preto nie je možné považovať ani výšku poistného za platne dojednanú, nakoľko by to odporovalo i náležitostiam poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považuje súd poistenie za dohodnuté neplatne podľa § 39 Občianskeho zákonníka (podobne Okresný súd Prievidza v konaní pod sp. zn. 15C/163/2014).
15. Súd s ohľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 13. a 14. považoval spotrebiteľský úver uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto žalobcovi priznal len istinu nesplateného úveru predstavujúcu sumu 287,52 €, o ktorej mal súd za nesporné, že túto žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi neuhradila.
16. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu zosplatnenej pôžičky výzvou zo dňa 27. 11. 2013 do troch dní od doručenia výzvy (zásielka bola uložená na pošte dňa 5. 12. 2013, pričom sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote). Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K omeškaniu žalovanej došlo 9. 12. 2013, k tomuto dňu bola platná úroková základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 %, po zvýšení o päť percentuálnych bodov tak úroková sadzba predstavuje hodnotu 5,25 %. Žalovaná je tak povinná hradiť úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 287,52 € od 9.12.2013.
17. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa domáhal v konaní zaplatenia sumy 527,51 € (100%), úspešný bol v sume 287,52 € (54,51 %), po odpočítaní úspechu žalovanej 45,49 % tak súd považoval úspech strán sporu na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania za v zásade rovnaký a rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.