Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/85/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu Ing. W. O., nar. X.X.XXXX, bytom v W., ul. G. č. XXX proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36 234 476, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie sumy 584,08 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 584,08 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 3.12.2016 do zaplatenia a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd 20.3.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 584,08 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 3.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 21.10.2013 Zmluva o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru v celkovej výške X.XXX,- € s úrokom XX,XX%, RPMN XX,XX%, priemerná RPMN XX,XX%, výška mesačnej splátky XX,XX €, počet splátok XX, celková čiastka splatná spotrebiteľom X.XXX,XX €. Uviedol, že mu žalovaná pred poskytnutím úveru neposkytla informácie v zmysle § 4 zák. č. o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením Zmluvy. Uviedol, že v Zmluve absentoval údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. E. pravidelne mesačne od uzatvorenia zmluvy splácal sumu XX,XX € vždy k XX. dňu v mesiaci a riadne si plnil záväzky vyplývajúce zo E. a celkovo zaplatil sumu vo výške X.XXX,XX €. G., že v zmluve, na základe ktorej žalobca plnil a žalovaná prijímala plnenie absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 zák. o spotrebiteľských úveroch, resp. že E. je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami cit. zákona. T. sa na ust. § 39 T.. zák., § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. X písm. c/, f/ g/, j/, k/, o/ p/, v/, w/, x/, § 11 ods. X písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch poukázal na to, že v E. absentujú tieto zákonné náležitosti:

A) F. výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov

X.X V E. nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. B. ust. § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch rozdelenie výšky splátky na istinu, úroky a poplatky je podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie N. súdu G. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX „B. spotrebiteľ pri uvedení rozpisu v percentách nemusí byť schopný si uvedené údaje prepočítať, ale uvedenie konkrétneho rozpisu splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov v eurách je povinnosťou veriteľa. Ak teda navrhovateľ ako veriteľ v zmluve neuviedol. aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že nie je

možné to považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle L X ods. X písm. k) E..“ F. tejto zákonnej náležitosti, tak spôsobuje v zmysle ustanovenia § X1 ods. 1 E. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

B) F. doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti

X.X B. náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je podľa § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej E. síce je uvedený počet splátok, avšak absentuje v nej konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu G. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX: „L. chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. X písm. f) E., a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Y. splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. E. § 9 ods. X písm. f) E. je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. U. ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". “ F. tejto zákonnej náležitosti tak spôsobuje, že v zmysle ustanovenia § X1 ods. 1 E. o spotrebiteľských úveroch, je poskytnutý úver z takejto E. bezúročný a bez poplatkov.

C) F. adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti

X.X B. E. tiež nemá ďalšiu povinnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch, a tou je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie T. súdu X. M. sp. zn. XC/XXX/XXXX: „V zmluve chýba náležitosť podľa ust. § 9 ods. X písm. c/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je tam síce uvedená adresa predajcu, ale nikde v zmluve ani v spoločných podmienkach nie je uvedené, že táto adresa predajcu je tou adresou predajcu, u ktorého môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť. “ Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, ods. X E. o spotrebiteľských úveroch, čo sú zákonné náležitosti, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

D) F. úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby

X.X O. úrokovej sadzby úveru uvedená v E. je XX,XX%. E. E. zaplatiť E. poskytnutú istinu úveru vo výške sumy X.XXX,- S. by sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za XX mesiacov na sumu vo výške X.XXX,XX S., teda o sumu XXX,XX S.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie I. súdu SR sp. zn. 1M H. X/XXXX: „X. o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 T. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. B. úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy “ O. úrokovej sadzby uvedená v predmetnej E. nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. B. tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke I. banky M. (http://www.nbs.sk/sk/statistickeudaje/údajovékategorie-sdds/úrokové sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov obchodnych-bank) bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby XX,XX % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci október XXXX. X. o výške úrokov musí byť (v zmysle judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie N. súdu v B. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, či rozhodnutie I. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X H. XX/XXXX) v súlade s ust. § 39 T. zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. E. poukázal na rozhodnutie N. súdu v B. sp. zn. XXCo/XX/XXXX „odvolací súd je toho názoru, že dohodnutý úrok z úveru ročne XX,XX % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že primerané v tom období boli úroky vo výške XX,XX % ročne (...) T. súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že úroky vo výške XX,XX %

ročne sú neprimerane vysoké a prevyšujú úroky v bankách o viac ako XX %. “ X. výška úrokovej sadzby prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy o viac ako XXX%, teda ide o neplatný právny úkon. U., že vzhľadom na uvedené skutočnosti je E. v časti dojednania o výške úrokovej sadzby absolútne neplatná, v dôsledku čoho nastáva fikcia absencie povinnej náležitosti spotrebiteľského úveru - uvedenie výšky úrokovej sadzby. E. tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch. O. na uvedené sa E. a úver na jej základe poskytnutý považuje v zmysle ust. § 9 ods. X v spojení s ust. § X1 ods. 1 E. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. U., že v zmysle ust. § 451 a nasl. T. zákonníka zákonodarca stanovil tieto zákonné predpoklady vzniku záväzku vydať bezdôvodné obohatenie:

- zvýšenie majetku na strane povinného - obohateného zníženie majetku na strane oprávneného

- príčinná súvislosť medzi zvýšením majetku na strane povinného a znížením majetku na strane oprávneného,

- neexistencia právneho titulu na zvýšenie majetku na strane povinného a zníženie majetku na strane oprávneného.

2. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie I. súdu SR sp. zn. X T./XX/XXXX: „K všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, patrí najmä skutočnosť, že došlo k získaniu určitého obohatenia na strane neoprávneného nadobúdateľa, čo sa v majetkovej sfére prejaví buď zväčšením jeho majetku, alebo nedôjde k zmenšeniu majetku, hoci sa tak malo stať. T. jedného subjektu však súčasne musí byť ujmou subjektu druhého, teda je potrebné, aby medzi obohatením a vzniknutou ujmou, existovala určitá súvislosť, vzťah. T. musí byť bezdôvodné, čo vyplýva zo znenia §451 T.. zák. “ U., že je preukázané, že žalovaný pravidelne mesačne od uzatvorenia E. prijímal plnenie od žalobcu vo výške XX,XX €, čím sa jeho majetok zvýšil celkovo o sumu X.XXX,XX €, žalovanému dobromyseľne plnil záväzok od uzatvorenia E. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XX,XX €, čím sa jeho majetok znížil o sumu vo výške X.XXX,XX €, obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou X.XXX,- € a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. X.XXX,XX €, t.j. sumu vo výške XXX,XX € je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu v B. XCo/XX/XXXX: „ O. na právnu fikciu podľa ktorej sa poskytnuté úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.“ O. na vyššie uvedené skutočností je preukázané, že žalovaný sa prijímaním pravidelného mesačného plnenia obohatil bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobcu v celkovej výške XXX,XX €, čím naplnil znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 T. zákonníka

- získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. W. žalobca namietal, že žalovaný zanedbal svoju informačnú, pretože pred uzatvorením E. mu neposkytol J. obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie P. inšpektorátu M. so sídlom v Z. sp. zn. SK/XXXX/XX/XXXX „P. konania pri svojej činnosti použil nekalú obchodnú praktiku, ktorú zákon zakazuje a ktorá môže negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. K uvedenému konaniu došlo tým, že pri poskytovaní spotrebiteľského úveru veriteľ v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľke neposkytol požadované informácie prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne neuviedol druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, pričom riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. O. uvedené konanie je nepochybne konaním v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a je spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa, v dôsledku čoho spotrebiteľ môže urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by v prípade riadneho informovania a dodržania zákonných povinností účastníka konania inak neurobil.“ G., že sa žalovaný pokúsil zbaviť zákonnej informačnej povinnosti voči E. tým, že do E. drobným a nevýrazným písmom inkorporoval doložku, v zmysle ktorej sa E. údajne oboznámil s J. obsahujúcim O. európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu v B. sp. zn. XS/XX/XXXX „Aj keď je v zmluve uvedené,, že spotrebiteľ prehlasuje, že „pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom O. európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal “ na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v

otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. S. totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, spočívajúce v tom, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že podpisom prehlásil, že bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. T. žalobcu na takéto prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda, že si splnil túto povinnosť. E. pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. M., že neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani o zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzil jeho schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. “ E. poukázal na rozhodnutie N. súdu v B. sp. zn. XXCo/XX/XXXX): „M., že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (I. P. súdu ČR I. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX) “ W. uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je preukázané, že E. nepostupoval v súlade s ust. § 4 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch. P. J. obsahujúceho O. európske informácie o spotrebiteľskom úvere je sprehľadniť podmienky získania úveru tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením samotnej E.. Z toho dôvodu je aj zákonodarcom stanovená presná štruktúra a forma J. obsahujúceho O. európske informácie o spotrebiteľskom úvere. I. informačnej povinnosti zo strany E. E. pohol E. k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácií E. neurobil. O. uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 T. zákonníka, ktoré vykazuje jednoznačný úmysel E. získať právny titul na peňažné plnenie, na ktoré by inak nemal nárok. E. zároveň nesprávne určil L. v samotnej E.. Z dôvodu nesprávneho určenia L. v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR táto skutočnosť spôsobuje absenciu zákonnej náležitosti E. - údaj o L.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu v B. sp. zn. XCo/XX/XXXX: „X. ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. “

3. O. na vyššie uvedené skutočnosti tvrdil, že žalovaný:

- ho neinformoval ako spotrebiteľa pred uzatvorením samotnej E. prostredníctvom J. obsahujúceho O. európske informácie o spotrebiteľskom úvere, čím ho pohol k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobil,

- uzatvoril s ním E. s úrokovou sadzbou prevyšujúcou mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy o viac ako XXX%, v ktorej tak absentujú zákonné náležitosti a ktorých absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,

- žalovaný do E. inkorporoval drobným nevýrazným písmom B., v zmysle ktorého žalobca údajne obdŕžal J. obsahujúci O. európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj doložku o revolvingovom úvere

- po splatení istiny zo strany žalobcu prijímal od žalobcu plnenia, na ktoré nemal zákonný ani zmluvný nárok, a to aj napriek tomu, že existujú aj iné právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré jednoznačne konštatujú porušenie práva na ochranu spotrebiteľa zo strany E., čím sa žalovaný úmyselne na jeho úkor bezdôvodne obohacoval a naďalej bezdôvodne obohacuje, a to celkom v sume vo výške XXX,XX S., pričom aj napriek vyzve zo strany E. E. odmietol získané bezdôvodné obohatenie do XX.XX.XXXX vydať.

4. E. navrhla voči nej žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Za nesporné skutkové tvrdenia strán sporu považovala, že žalobca v postavení dlžníka uzatvoril so žalovaným v postavení veriteľa úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume X.XXX,- S., bankovým prevodom. U., že žalobca neúplne a zmätočne opisuje rozhodujúce skutočnosti nepripája rozhodujúce listinné dôkazy v originálnom vyhotovení, a teda žalovaný na tomto mieste popiera pravdivosť a pravosť všetkých predložených súkromných listín vo vyhotovení kópia s poukazom na ust. XXX ods. 2) C.s.p., z ktorých obsahu žalobca vyvodzuje svoje skutkové tvrdenia, najmä skutkové tvrdenie o výške úhrad svojho dlhu o ktorom nepredkladá žiadne dôkazy. B. za nedôvodné a ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu:

- ohľadne dátumu, citovala: „...(...)..X. XX.XX.XXXX sme na základe plnej moci a v mene klienta elektronickou komunikáciou E. vyzvali, aby E. - .spotrebiteľovi, vydal bezdôvodné obohatenie, a to do

XX dní odo dňa doručenia výzvy. E. aj napriek tejto skutočnosti E. plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote nevydal. “

- tvrdenie, že „E. pred uzatvorením E. E. neposkytol J. obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. “ I. vypočuť žalobcu.

5. K úverovej zmluve uviedla, že „bezodplatnosť alebo neplatnosť“ úverovej zmluvy nebola súdom potvrdená, a teda v dobrej viere akékoľvek plnenie prijal od svojho dlžníka (žalobcu) na úhradu dlhu, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy. Z hmotnoprávneho hľadiska predmetná úverová zmluva je platná a účinná obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle zmluvných strán, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky od ktorých by veriteľ odvodzoval svoj právny nárok. W. žalovaná reagovala na prednesenú hlavnú argumentačnú líniu žalobcu, ktorú zhrnula nasledovne: „E. o úvere nespĺňa zákonom požadované náležitosti spotrebiteľského úveru B. ust. § 9 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov ...(...)... podľa ust. § 9 ods. X písm. f) zákona, dobu trvania zmluvy ....(...)... B. ust. § 9 ods. X písm. c) zákona absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti., je v zmysle ust. §11 ods. I písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné celý poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov....(...)... “ U., že si je vedomá možnej argumentácie, tak ako ju predostrel žalobca, ale upriamuje pozornosť konajúceho súdu, že odo dňa 9. novembra XXXX nastal zjednocujúci názorový posun s ohľadom na závery rozsudku súdneho dvora EU vo veci C-XX/XX K. H. M., a.s. c/a N. Z., so záverom, že:

· zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, (k ust. § 9 ods. X písm. k)

· nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (k ust. § 9 ods.X písm. j)

· zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, (k § X1 ods. 1 a § 9 ods.X písm. j)

6. S poukazom na vyššie uvedené úverová zmluva spĺňa všetky obsahové náležitostí s ohľadom na eurokonfonnný výklad dotknutej právnej normy, totožného právneho názoru sa pridržiava aj N. súd v N. aktuálne v uznesení sp. zn. XCo/XXX/XXlX zo dňa XX. novembra XXXX, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti a plne sa stotožnil s námietkami žalobcu - K. H. M. a.s. citujeme: pri posudzovaní odvolacích námietok žalobcu prihliadol odvolací súd na rozsudok M. dvora S. únie z X.XX.XXXX vo veci C-XX/XX, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania súvisiaci s konaním K. H. M. a.s. E. do zmluvy opakovane uviedla adresu sídla svojej spoločnosti pre akúkoľvek možnosť kontaktu. G. na odplatnosti právnych úkonov a apeluje na konajúci súd, aby obsahové náležitosti posudzoval s ohľadom na ekonomickú kauzu zmluvného vzťahu, a tou je poskytnutie finančnej hotovosti za odplatu, tak ako na to poukazuje L. súdneho dvore EÚ C-XX/XX, a teda žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti úrokov uviedla žalovaná, že: „O. úrokovej sadzby úveru uvedená v E. je XX,XX%.... (...)...X. výška úrokovej sadzby prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy o viac ako XXX%, teda ide o neplatný právny úkon. U., že právna argumentácia žalobcu nie je správna, keďže samotná výška úrokov nemôže byť bez ďalšieho v rozpore s dobrými mravmi. I. je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. S. teda plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve, alebo nájomné v nájomnej zmluve. M. kontrola výšky úrokov, ktorej sa dovoláva žalobca prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd by sa púšťal do kontroly primeranosti zmluvných plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. M. právna úprava kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade, ak zároveň došlo k vade v kontraktačnom procese (napr. jedna zmluvná strana využila tieseň, neskúsenosť, atď. druhej zmluvnej strany). M. nepomer plnení na konštatovanie neplatnosti alebo absencie nepostačuje. N. ustanovenia § 39a a § 49 T. zákonníka upravujú hrubý nepomer vzájomných plnení alebo nápadne nevýhodné podmienky, avšak vždy len spolu s kumulatívnou

podmienkou využitia tiesne, závislosti, alebo inej vady v kontraktačnom procese. Ak by bolo úlohou súdov zneplatňovať zmluvy pre hrubý nepomer vzájomných plnení (v tomto prípade nepomer výšky úrokov k poskytnutiu úveru) na základe § 39, ktorého sa dovoláva žalobca boli by ustanovenia §§ 39a a XX T. zákonníka obsolétne. R. záver vyplýva aj z odbornej literatúry. N. k T. zákonníku k tejto otázke uvádza, že „na základe rozporu s dobrými mravmi nemožno sankcionovať čistý nepomer medzi hodnotou zmluvných plnení. M. by sa nemali púšťať do materiálnej korekcie zmluvných podmienok, ak nie je možné identifikovať procedurálnu vadu v kontraktačnom procese''. (O., M., X., A., Z., J., J., M., M., F., G., M. a kol. T. zákonník I. § 1 - XXX. N.. B. : C. H. Z., XXXX, s. XXX.) G. záver aj v spotrebiteľských vzťahoch potvrdzuje čl. X ods. X smernice XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. B. tohto ustanovenia kontrole neprijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách nepodliehajú hlavný predmet zmluvy a primeraná cena - v prípade spotrebiteľského úveru teda samotný úver a úrok ako jeho cena. P. zmluva je odplatný právny úkon, v samotnom procese kontrakcie nedošlo k vadám, a teda nie je dôvod pre aplikáciu ust. § XX T. zákonníka. U. pozornosť konajúceho súdu, že pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti predmetného poskytnutého úveru (na čo sa zjavne snažil poukázať žalobca) slúži porovnanie „ročnej percentuálnej miery nákladov - L.“ a „priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver“. Z uvedeného vyplýva, že predmetný spotrebiteľsky úver bol výhodnejší o X.XX percentuálnych bodov ako priemerne poskytované obdobné úvery, a teda nemôže byť poskytnutý v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové sadzby bánk. T. za poskytnutie finančných prostriedkov je potrebné posúdiť v zmysle § 53 ods. X ku dňu XX.XX.XXXX v nasledovnom znení: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplatil podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. B. posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. E. platný v rozhodnom období operuje s pojmom „obvyklá odplata na finančnom trhu, t.j. celý trh nie len „bankový“, tento pojem nemá legálnu definíciu, ale z ratio legis vyplýva, že je ho možne stotožniť s „pojmom priemerná ročná percentuálna miera nákladov ako „etalón dobrých mravov“ v zmysle § 21 zákon č. XXX/XXXX Z.z. E. sa podporne bránila voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj námietkou premlčania v zmysle ust. § 100 ods. 1) v spojitosti s ods. 2) T. zákonníka o premlčaní majetkových práv žalobcu. U., že jej nie je zrejmé z predložených dôkazoch v akom časovom okamihu došlo k údajnému prijatiu obohatenia, a kedy sa žalobca o tom dozvedel. T. plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby uviedla, že za jej začiatok možno považovať práve deň, kedy sa vykonala prvýkrát úhrada bez domnelého právneho dôvodu. T. právne posúdenie veci ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby bol judikovaný v rozsudku N. súdu v E. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, a to: „ V prejednávanej veci k vzniku bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k úverovej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX malo dôjsť najskôr dňa XX.XX.XXXX, kedy žalobkyňa zaplatila splátku úveru a kedy sa mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia. G. dňom teda začala plynúť subjektívna X-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom XX.XX.XXXX, keďže žalobu podala dňa XX.XX.XXXX. B. na žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo tak premlčané a ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bolo vznesená dôvodne.“

7. E. po podaní vyjadrenia žalovanej v svojej uviedol v prvom rade, že v tomto prípade je absolútne zrejmé, že E. je objektívne v rozpore so E. o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a bez poplatkovosť E.. B. úprava pritom neobsahuje žiadne výnimky

- teda ak nastane ktorékoľvek z porušení zákona (pre ktoré je stanovená sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti), potom sa táto zákonná sankcia jednoducho musí uplatniť - bez výnimky (v žiadnom ustanovení právnej úpravy nie je uvedená akákoľvek možnosť, že ak by nastalo niektoré z porušení, tak bv sa sankcia nemusela uplatniť). G. skutočnosť nemôže a reálne ani nevie relevantne spochybniť ani samotný žalovaný - v rámci písomných podaní sa preto žalovaný snaží prostredníctvom svojich argumentov len (i) rôznymi spôsobmi zľahčiť tieto porušenia zákona alebo (ii) vysvetliť, prečo vlastne k takému porušeniu prišlo alebo (iii) presvedčiť súd o tom, že aj napriek rozporu E. so zákonom, je podľa jeho názoru potrebné tieto skutočnosti posudzovať inak - teda vlastne žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. E. sa takto snaží, samozrejme pre žalovaného rozumne, avšak jednoznačne účelovo a neprijateľne, odviesť pozornosť súdu od zrejmých porušení právnej úpravy a od jednoznačnej zákonnej úpravy o dôsledku porušenia zákona - bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. E. sa v rámci svojej argumentácie snaží presvedčiť súd o tom, že by mal vyložiť niektoré ustanovenia E. a/alebo právnej úpravy priamo a výslovne v neprospech spotrebiteľa- teda aj v tomto prípade žalovaný navrhuje súdu postupovať v rozpore s jednou zo základných zásad právnej úpravy, ktorou je výklad právnej úpravy vždy v maximálnej možnej miere v prospech

spotrebiteľa. E. sa takisto pokúša v konaní pred súdom stavať akoby do pozície subjektu, ktorý je v tomto prípade neoprávnene a nespravodlivo napadnutý žalobcom a ktorého práva je potrebné zo strany súdu ochraňovať. K tomuto pravdepodobne ani nie je potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať, keďže už zo samotného skutkového stavu v tejto veci je zrejmé, ako „poctivo a transparentne“ žalovaný postupuje a formuluje svoje úverové zmluvy. G. konanie žalovaného je cieľavedomé a trvá už roky - žalovaný a jeho právni zástupcovia systematicky už roky zbierajú argumentáciu, ktorú by mohli použiť (a ktorú aj používajú) v ich prospech a snažia sa tak v čo najväčšom počte prípadov nakloniť súdy M. republiky na ich stranu s poukazovaním na pokrútené výklady inak pomerne jednoznačných právnych a skutkových stavov súdnych konaní. Aj napriek tomu, že podľa názoru žalobcu je zrejmé už len zo samotnej E. a znenia právnej úpravy, že prišlo k porušeniu zákona a teda sa na E. uplatňuje zákonná sankcia (bezúročnosť a bez poplatkovosť) tak reagoval aj na jednotlivé argumenty žalovanej:

X.X I. E. k svojej námietke spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky poukázala na ust. § 9 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch rozdelenie výšky splátky na istinu, úroky a poplatky je podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. E. poukázala vyčerpávajúco na rozhodnutie M. dvora EÚ v rozsudku z X.XX.XXXX (K. H. M., a.s., C-XX/XX). G. argumenty, ktoré uvádza žalovaná však nie je možné v tomto prípade použiť, keďže žalovaná pripája a dokonca zvýrazňuje časť textov, ktoré podporujú údajne žalovanú, ktorá na tieto ustanovenia poukazuje (ak by bola žalovaná v rámci svojej argumentácie dôsledná, čo samozrejme nie je jej záujmom, potom by tiež uviedla dôležitý fakt a síce, že jednotlivé argumenty len účelovo povyberala z celkovej argumentácie tak, aby navodila dojem jednoznačného záveru v týchto otázkach, čo však nie je rozhodne pravdou, keďže celková argumentácia dôslednejšie rozoberá uvedené problémy a neuvádza len jednoduchý výsledok, tak ako sa snaží argumentovať žalovaná). P. takéhoto konania žalovanej je pritom celkom jednoduchý - zahltiť čo najviac súd, ideálne argumentáciou zahraničných orgánov, a to aj napriek tomu, že táto nemá pre rozhodnutie vo veci žiadny význam a dokonca ani nepodporuje tvrdenia samotnej žalovanej. B. takéhoto jej konania je príkladmo odvolávanie sa na účelovo vytrhnutú citáciu z rozhodnutia M. dvora EÚ C-XX/XX v bode 1. prvá odrážka, avšak zabudla na výrok rozhodnutia v bode X. druhá odrážka, ktorý citoval žalobca: „J. XX ods. 1 a X smernicu S. parlamentu a L. XXXX/XXZES z XX. apríla XXXX o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice L. X X/XXX/EHS v spojení s článkom X písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: - nebráni tomu, aby členský stál vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice XXXX/XX a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku XX ods. X tejto smernice.“ M. žalovanej o zdôvodnenie neuvedenia zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve cez rozhodnutie M. dvora z XX.XX.XXXX č. C-XX/XX a tým smernicu L. XXXX/XX je len jej pokusom o vnesenie zmätočnosti do konania. K vyvráteniu jeho argumentácie uviedol žalobca len niekoľko dôvodov, v čom je jeho tvrdenie zmätočné: U., že v prvom rade najpodstatnejšie je uvedomiť si, že M. dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo S. únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným M. dvor EU aj vo veci C-XX/XX poskytol výlučne výklad M. a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. XXX/XXXX Z. z.. I., výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. U. argumentmi veriteľov sa napokon zaoberali už aj súdy SR v rámci posledných mesiacov (po vydaní rozhodnutia M. dvora EÚ) a uzatvárajú vec obdobne ako je uvedené vyššie, t.j. že aj v prípade, ak by z rozsudku M. dvora vyplýval taký záver, ako uvádzajú veritelia, nemá to na rozhodnutie vo veci v konaní pred slovenským súdom žiadny význam, keďže slovenské súdy sú oprávnené vykladať výlučne slovenskú právnu úpravu a podľa jej platného a účinného znenia rozhodovať, bez ohľadu na to, že prípadne M. dvor vyložil právo EU (z ktorého slovenská úprava vychádza) iným spôsobom; napríklad rozhodnutie N. súdu Prešov, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. G. sa tejto otázke venovala už aj odborná obec a rovnako aj v tomto prípade bol záver zhodný a síce, že rozsudok M. dvora EÚ vo veci C-XX/XX nemá a ani nemôže mať žiadny vplyv na rozhodovaciu prax súdov M. republiky v časti týkajúcej sa absencie údajov o výške úroku, poplatku a istiny. B. všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa bude riešiť otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že M. zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu, úplne irelevantná, pretože M. republika pri implementácii M. do E. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. I. priamy účinok M. do úvahy neprichádza, z dôvodu, že podľa ustálenej judikatúry M. dvora nemožno v sporoch medzi jednotlivcami aplikovať smernicu priamo, vnútroštátne súdy musia skúmať, či M. môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať E. eurokonformne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na jednu z

hlavných zásad výkladu práva EÚ vo vzťahu k vnútroštátnemu právnej poriadku, a to že sa nesmie jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. „U. vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinnosti súladného výkladu... To ale neznamená. že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ M.". M. dvor sa spôsobom výkladu práva zo strany súdov v obdobných prípadoch vyjadroval, a to napríklad vo veci F., C-XXX/ XX, L. M. dvora EU zo 4. júla XXXX, keď uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (analogicky tiež rozsudok zo XX. júna XXXX, B., C-XXX/XX, Zb. s. X-XXXX, body XX a XX) T. sa v tejto veci vyjadruje tiež rozsudok M. dvora EU vo veci R., XXXX/XX, z XX. apríla XXXX, body XX, XXX, XXX a ďalšie rozsudky M. dvora EÚ. G. nakoľko sa jedná o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený a výklad formou nepriameho účinku nie je možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. F. už uviedol ust. S X ods. X písm. k) E. o spotrebiteľských úveroch už bol predmetom výkladu v stovkách prípadov a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (vrátane NS SR), ktoré museli vykladať zákon eurokonformne, je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. E. v žalobe namietal absenciu úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby v E.. E. s týmto tvrdením nesúhlasí a poukazuje na údajný rozpor s právnou úpravou platnou v čase uzatvorenia E., pričom E. na podporu tohto tvrdenia uvádza: „P. zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami T. zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje T. zákonník, ustanoveniami T. zákonníka. B. použitie T. zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do T. zákonníka zavedené zákonom č. P./XXXX Z.z. a účinné od XX.XX.XXXX. Na uzavretú zmluvu sa môžu použiť len tie predpisy z T. zákonníka, ktoré v roku XXXX osobitne upravili otázky neregulované T. zákonníkom. “, tieto úvahy ďalej rozvíja stanoviskom I. banky SR a z nám neznámych dôvodov poukazuje na zásadu zákazu retroaktivity. B. ust. § 5X ods. 2 zákona č. XX/XXXX Zb. účinného v čase uzatvorenia E. (ďalej len „T. zákonník“): „U. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. T. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. “ G. žalovanej o prednostnej aplikácii T. zákonníka na výšku úrokovej sadzby pred právnou úpravou obsiahnutou v T. zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity považuje žalobca za účelové, bez opory v právnom poriadku SR. E. prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa pred normami obsiahnutými v T. zákonníku vyplývala z ust. § 5X ods. ods. X ešte pred nadobudnutím účinnosti E. spomínaným ustanovením § 52 ods. 2 T. zákonníka, a to z citovanej časti: „U. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom“, pričom E. túto zásadu upravil explicitne pre posilnenie právnej istoty v ust. § 5X ods. 2 T. zákonníka prijatím tretej vety: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, čo však neznamená, že by táto zásada neexistovala ešte pred žalovanou spomínaného novelizujúceho zákona. E. prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa pred prijatím vyššie citovaného zákona potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov, pričom v tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie I. súdu SR z XX. apríla XXXX, sp. zn. X W. XX/XXXX: „U. § 5X ods. 2 tretej vety T. zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ E. poukázal na rozhodnutie N. súdu v N. sp. zn. XCo/lXX/XXXX: „B. totiž zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ O. na vyššie uvedené skutočnosti je aplikácia ust. § 502 T. zákonníka pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. E. poukázal na skutočnosť, že ak aby aj platilo tvrdenie žalovanej o aplikácii ustanovení T. zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, v danom prípade by sa výška úrokovej sadzby XX,XX % priečila dobrým mravom a bola by v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie I. súdu SR sp. zn. X T. XXX/XXXX, v ktorom sa stotožnil s rozhodnutím N. súdu v Z. sp. zn. XX Zm XXXX/XX-XX „M. dospel k záveru, že vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v niektorých stanoveniach (napr. čl. XX) neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a vedenie úverového prípadu, výška ktorého predstavuje XX% z celého objemu úveru a po odrátaní prvej splátky, ktorú žalovaná reálne nemohla použiť ani jeden deň až XX% sa zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku. “ W. poukázal na to žalobca , že žalovaná účelovo zamieňa pojmy odplata uvedenú v ust. § 53 ods. X T. zákonníka a výška ročnej úrokovej sadzby, a z neznámych dôvodov poukazuje na údaj o priemernej hodnote L., čím sa snaží odviesť pozornosť súdu od absolútnej neplatnosti dojednania zmluvného ročného úroku pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 T. zákonníka. B. odplata predstavuje v zmysle ust. § 53 ods. X T. zákonníka celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, pričom zámenu vyššie uvedených pojmov zamietol aj N. súd v G. v rozhodnutí sp. zn. XCo/XXX/XXXX: „T. toho s takto určenou maximálnou výškou odplaty nemožno porovnávať účastníkmi dojednaný úrok z úveru XX,XX %), keď tento bol dojednaný ako ročný úrok. H. výška odplaty za poskytnutý úver pri takto dojednanom ročnom úroku, ktorú mali odporcovia podľa zmluvy zaplatiť bola X.XXX,XX eur, čo predstavuje viac ako XXX %. “ O. uvedená argumentácia je tak zmätočná, bez opory v právnom poriadku SR, pričom výška ročnej úrokovej sadzby sa nesmie priečiť zásade dobrých mravov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie I. súdu SR sp. zn. 1M H. X/XXXX: „X. o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 T. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. B. úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ E. tvrdením, že „ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu)“ navodzuje údajnú nemožnosť porovnania úrokovej sadzby uplatňujúcej nebankovým subjektom a bankou. G. tvrdenie považuje za účelové, bez opory v právnom poriadku, nakoľko banky rovnako ako aj nebankové subjekty - žalovaná sú súčasťou finančného trhu a teda majú vplyv na výšku ročných priemerných úrokových sadzieb, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie N. súdu v G. sp. zn. XCo/XXX/XXXX: „G. subjekty však podľa poznatkov odvolacieho súdu, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), poskytujú peňažné prostriedky spotrebiteľom za úroky, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú úrokové sadzby požadované bankami /aj v tomto prípade navrhovateľ ako nebanková spoločnosť požaduje úroky vo výške XX,XX % ročne, čo je viac ako päťnásobok úrokovej miery z bankových úverov/, pričom miera takéhoto navýšenia nie je ničím odôvodnená. X. takejto činnosti je potom okrem iného aj ovplyvnenie štatisticky zistenej výslednej miery úrokovej sadzby zo spotrebiteľských úverov na finančnom trhu. B. odvolacieho súdu je preto náležité dojednanú úrokovú sadzbu posudzovať s ohľadom na úrokové sadzby, ktoré požadovali na finančnom trhu práve banky.“ I. tento argument žalovanej, v rámci ktorého sa pokúša navodiť zmätočnosť v záujme rozhodnutia v jeho prospech, nie je novým argumentom a opakovane sa ním zaoberali súdy SR. pričom zhodne ustálili, že výška úrokovej sadzby podstatne prevyšujúca mieru z úverov obchodných bánk (za podstatné prevýšenie sa pritom absolútne štandardne zo strany súdov považuje dvojnásobné prevýšenie) je neplatným zmluvným dojednaním.

8. K premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré sa žalovaná odvoláva žalobca uviedol, že v zmysle § X07 ods. 1 a X zákona T. zákonníka: B. na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. I. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. T. zákonník teda upravuje dve lehoty - subjektívnu (dvoj ročnú) a objektívnu (X ročnú, resp. XX ročnú v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia):

X.X a) B. subjektívnej lehoty je celkom logicky naviazané na vznik vedomosti oprávnenej strany (v tomto prípade žalobca - spotrebiteľ) o tom, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil. V tomto prípade je začiatok plynutia subjektívnej lehoty viazaný na moment, kedy právny zástupca žalobcu posúdil podklady týkajúce sa žalobcu, prevzal právne zastúpenie žalobcu a informoval žalobcu o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda že žalobca má nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. M. lehota v tomto prípade teda stále plynie a uplatnenie nároku žalobcu na súde bolo vykonané v priebehu jej. Z pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je teda vznesená námietka premlčania bezpredmetná. T. právny záver o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vyslovili aj súdy M. republiky, napríklad (i) N. súd v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX „rovnako správne súd prvého stupňa uzavrel že za moment, kedy sa žalobca dozvedel že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal t.j. za deň, kedy došlo k začiatku plynutia subjektívnej lehoty, považoval deň, kedy sa žalobca oboznámil s prehlásením E. na ochranu občana spotrebiteľa K. (z ktorého sa dozvedel o skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu)“ alebo (ii). N. súd v Z. Z. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX „B. začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. B. nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť vri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr, “M. sa taktiež

opakovanie vyjadrovali k otázke znalosti právnej úpravy zo strany spotrebiteľa, keďže aj táto otázka je vzhľadom na zaužívanú zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ dôležitá na posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a uzavreli ju nasledovne: „N. rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. O. z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľ a. B. ne informovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ (I. súd M. republiky, č. k. X M H. X/XXXX).

X.X b) B. objektívnej lehoty. E. plynutia objektívnej premlčacej lehoty je naopak viazaný na objektívne skutočnosti, bez ohľadu na subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu (t.j. napr. vedomosť poškodenej osoby o tom. že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohacuje). T. premlčacia doba je v zmysle právnej úpravy rozdelená na (i) trojročnú lehotu a (ii) desaťročnú lehotu, ktorá sa uplatní v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia. Z. obohatenie získané žalovaným je úmyselným, a teda sa v tomto prípade uplatní desaťročná objektívna premlčacia doba.

9. B. ide o dôvody, prečo ide v tomto prípade o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej tak žalobca uviedol:

X.X a) B. úmyslu žalovanej:

Aj keď T. zákonník neupravuje úmysel, je na mieste v tomto prípade použiť analogicky (analógia iuris) výklad podľa právneho predpisu, ktorý úmysel upravuje, a teda G. zákon (rovnakým smerom sa uberá rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach). V zmysle ust. § 15 zákona č. XXX/XXXX Z. z. G. zákon (i) čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel); (ii) čin je spáchaný úmyselne aj vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). V zmysle konštantnej judikatúry súdov M. republiky je pritom ustálené, že pri preukazovaní úmyslu sa použijú nasledovné pravidlá: „P. dlžníka ukrátiť svojich veriteľov; ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. B. dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti. z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť onom dôvodiť(I. súd M. republiky, č.k. X H. XXX/XXXX). O. na to, že úmysel, ako psychický stav žalovaného, nie je možné preukázať, a v zmysle právnej úpravy a judikatúry ani nie je potrebné preukázať (keďže postačujúcim je preukázanie skutkových okolností, ktoré takému úmyslu nasvedčujú), týkajú sa nižšie uvedené dôvody najmä takýchto okolností. B. účel lepšej prehľadnosti v rámci jednotlivých bodov poukazujeme na to, ktorá zo zložiek potrebných pre preukázanie úmyselného konania je na základe uvedenej skutočnosti preukázaná (a to či už vedomostná zložka alebo zložka vôľová).

X.X b) P. žalovanej ako právnickej osoby:

V tomto prípade je na strane bezdôvodne obohateného subjektu právnická osoba, ktorá ako taká nemá a nemôže mať úmysel, ako psychický stav. Z tohto dôvodu je možné posúdenie úmyslu odvodiť od okolností týkajúcich sa osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby. Za týmto účelom ako výkladové pravidlo slúži najmä zákon č. XX/XXXX Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý takúto situáciu výslovne rieši. „G. zodpovednosť právnickej osoby sa v zmysle zákona vyvodzuje na základe tzv. identifikačnej teórie. G. teória je založená na predstave personifikácie právnickej osoby. Z dôvodu, že právnická osoba nemá prirodzenú vnútornú schopnosť konať, konajú za ňu priamo alebo nepriamo určité fyzické osoby. B. osoba sa stotožňuje s konaním a myslením týchto osôb, ktoré sa nazývajú orgány právnickej osoby. G. orgány konajú vo sfére ich pôsobnosti a právomoci a toto konanie sa prejavuje ako konanie právnickej osoby. V trestnoprávnom kontexte personifikácia právnickej osoby naznačuje, že v čase úmyslu páchať trestný čin a v čase jeho spáchania je orgán právnickej osoby

súčasne aj právnickou osobou. B. tejto teórie môže byť právnická osoba zodpovedná za konanie svojich orgánov alebo zástupcov. (D. N.; Ján E., R. O., E. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, komentár). V zmysle ust. § 4 ods. X a X zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je dokonca výslovne riešená aj povinnosť právnických osôb zabezpečiť všetko potrebné k tomu. aby osoby konajúce v jej mene nemohli páchať činnosť v rozpore s právnou úpravou. Ak toto dodržané nebolo, právnická osoba nie je zodpovedá za protiprávne konanie len vtedy, ak vzhľadom na predmet činnosti, spôsob spáchania činu, okolnosti, je nesplnenie povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nepatrné. V tejto súvislosti vybral tiež z komentáru k uvedeným ustanoveniam: „T. X napĺňa medzinárodný záväzok prijať potrebné opatrenia na ustanovenie zodpovednosti právnickej osoby v prípade, keď nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany fyzickej osoby, vykonávajúcej riadiacu, kontrolnú, resp. rozhodovaciu činnosť, umožnili spáchanie trestného činu v prospech tejto právnickej osoby fyzickou osobou, ktorá koná v rámci poverenia tejto právnickej osoby. R. o rozšírenie pričítateľnosti činu právnickej osobe uvedenej v odseku X komentovaného ustanovenia. E. (síce nepriamo) kladie na právnickú osobu určité nároky, aby vypracovávala preventívne programy, školila zamestnancov; vykonávala dôsledne kontrolu, posilnila kontrolné mechanizmy a nastavila parametre vedúce k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. X. je, aby nešlo nielen o deklaratórne, resp. formálne kroky, ale reálne vykonávanie načrtnutých opatrení. B. osoba musí byť zároveň schopná preukázať, že činnosť vykonávala s „due diligence“(obvyklá opatrnosť a starostlivosť v obchodnom styku). V tomto význame by sa „vykonávanie nedostatočného dohľadu“ malo považovať za nesplnenie povinnosti na prijatie vhodných a primeraných opatrení na zabránenie tomu, aby zástupca právnickej osoby alebo zamestnanec spáchali trestný čin v mene právnickej osoby. G. vhodné a primerané opatrenia by mohli byť determinované rôznymi faktormi, ako je druh činnosti, ktorú právnická osoba vykonáva, jej veľkosť, vnútorné normy upravujúce jej činnosť, resp. zavedené osvedčené obchodné postupy.“ (D. N.; V. E., R. O., E. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. N.). G. zákonodarca sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb výslovne musel vysporiadať aj s posúdením zodpovednosti právnickej osoby, pričom uzavrel, že právnická osoba je jednoznačne zodpovedná za konanie osôb v jej mene aj v prípade, ak porušenie právnej úpravy bolo spôsobené zanedbaním odbornej starostlivosti pri kontrole dodržiavania právnej úpravy. B. osoba by dokonca mala byť schopná preukázať, že činnosť vykonávala s ,,due diligence“ (obvyklá opatrnosť a starostlivosť v obchodnom styku).

X.X c) B. žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou a znalosť žalovanej o právnej úprave:

E. ako podnikateľský subjekt koná na vlastnú zodpovednosť a jej orgány sú povinné konať s odbornou starostlivosťou, najmä sú povinné si zaobstarať všetky dostupné informácie potrebné pre rozhodovanie a vykonávanie konkrétnych právnych úkonov. E. je pritom subjekt, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti už XX rokov a je tiež subjektom, v prospech ktorého bola vydaná licencia I.. Je jednoznačne možné predpokladať (a je to zrejmé aj z toho, že v prospech žalovanej je činných viacero právnych zástupcov), že žalovaná má dostatočný personálny aparát na to, aby tento bol schopný absolútne bez problémov posúdiť právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch (t.j. jednu právnu normu, resp. jedno ustanovenie zákona, ktoré obsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy) a pripraviť zmluvu tak, aby tieto náležitosti zákona spĺňala - samozrejme za predpokladu, že by na takejto správnosti mal žalovaný záujem (čo jednoznačne nemal a nemá). I. je v tomto prípade jednoznačne použiteľná tiež zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, ktorú súdy M. republiky vykladajú v rámci spotrebiteľských vzťahov tak, že sa vo vzťahu k dodávateľovi (veriteľovi) vyžaduje v najvyššej možnej miere; „tiež rešpektovanie tohto princípu (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere “ (I. súd M. republiky, č.k. X M H. X/XXXX). Ak súd zváži tú skutočnosť, že žalovaná ako podnikateľský subjekt pôsobiaci výlučne v oblasti poskytovania pôžičiek prostredníctvom svojich zamestnancov pripravoval jednotlivé úverové zmluvy (tieto boli následne používané len ako formulárové zmluvy vo všetkých prípadoch) je zrejmé (a to aj zo samotného textu zmlúv), že študoval dotknutú právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch - teda je naplnená jedna zo zložiek úmyslu spočívajúca vo vedomosti žalovaného o rozhodujúcich skutočnostiach (t.j. o tom, aké náležitosti by mala mať zmluva v zmysle zákona a o tom, že zmluva takéto náležitosti reálne nemala). Ak by štatutárny zástupca žalovanej tvrdil, že právnu úpravu nepoznal a aj napriek tomu poskytoval úvery fyzickým osobám, potom možno hovoriť o tom, že štatutárny orgán nepostupoval s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla tretím osobám. Z uvedeného možno celkom logicky odvodiť to, že vzhľadom na vedomosť žalovanej o právnej úprave, musela byť prejavená zároveň jej vôľa k tomu, aby sa ustanovenia úverových zmlúv od takto striktne upravenej zákonnej úpravy odchýlili a aby následne

bolo prijímané plnenie od osôb aj napriek tomu, že takéto plnenie je plnením bez právneho dôvodu - t.j. bola naplnená tiež zložka vôľová.

X.X d) B. aj nepriamy úmysel žalovanej:

F. už žalobca naznačil tak pre kvalifikáciu bezdôvodného obohatenia ako úmyselného je postačujúce, ak by išlo o nepriamy úmysel žalovaného. E. má za to, že skutkové okolnosti tejto veci nasvedčujú tomu, že išlo o priamy úmysel žalovanej, pričom minimálne nepriamy úmysel žalovanej možno považovať za jednoznačný. I. úmysel znamená, že žalovaná vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí bola s tým uzrozumená. G. v prípade nepriameho úmyslu je postačujúca vedomostná zložka žalovanej (teda znalosť právnej úpravy zo strany žalovanej, vedomosť žalovanej o tom, že žalobca plní na jej účet sumu úrokov a poplatkov) a uzrozumenie žalovanej s tým, že nedostatky úverovej zmluvy môžu spôsobiť bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru a teda prijímanie bezdôvodného obohatenia. O. žalovanej o právnej úprave a jej podmienkach je v tomto prípade nespochybniteľnou (žalovaná by v opačnom prípade nebola schopná vôbec vytvoriť úverovú zmluvu), rovnako ako je nespochybniteľnou vedomosť o tom, že žalovaná plnila na jeho účet finančné prostriedky vo výške istiny, úrokov a poplatkov (v opačnom prípade by žalovaná vyzývala obratom žalobcu na uhradenie dlžnej časti sumy, ako je jej bežnou praxou). T. uzrozumiteľnosti žalovanej s následkami jej konania (vyhotovenie zmluvy v rozpore s právnou úpravou v neprospech spotrebiteľa a následne prijatie finančného plnenia od spotrebiteľa) je následne potrebné posudzovať s prihliadnutím ku všetkým ostatným skutočnostiam uvádzaným v tomto vyjadrení (existencia desiatok rozhodnutí súdov o tom, že žalovaný prijíma bezdôvodné obohatenie a toto je povinný jednotlivým osobám vydať, opakované uzatváranie úverových zmlúv v rozpore s podmienkami zákona o spotrebiteľských úveroch, atď.).

X.X e) J. bezdôvodného obohatenia sa žalovanej:

Z. obohatenie na strane žalovanej spočíva v tom, že prijíma od svojich klientov finančné plnenie v súvislosti s úverovými zmluvami, ktoré sú buď od počiatku neplatné (v takom prípade je bezdôvodným obohatením celé prijaté plnenie) alebo sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov (v takom prípade je bezdôvodným obohatením plnenie spočívajúce v úrokoch a poplatkov zaplatených dlžníkom). U. konštrukcia bezdôvodného obohatenia je celkom jednoduchá a výslovne vyplýva priamo z právnych predpisov (občiansky zákonník v prípade absolútnej neplatnoti zmluvy a povinnosti vydať si navzájom poskytnuté plnenie a/alebo zákon o spotrebiteľských úveroch v prípade výslovného konštatovania o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov). Ak by chcel teda žalobca tvrdiť, že pri prijímaní bezdôvodného obohatenie nešlo o úmyselné konanie (resp. že chýba vedomostá alebo vôľová zložka), zároveň žalovaná tvrdí, že nepoznala a nepozná právnu úpravu (T. zákonník / zákon o spotrebiteľských úveroch), a to aj napriek tomu, že žalovanou používané zmluvy sú právne šikovne koncipované v prospech žalovanej (veriteľa) a v neprospech klienta (dlžníka).

X.X f) B. a vedomé opakované porušenie ustanovení právnej úpravy

P. žalovanej (t.j. vedomostnú zložku a vôľovú zložku) je tiež možné dôvodiť z tej skutočnosti, že žalovaná opakovane uzatvára počas niekoľkých rokov so svojimi klientmi zmluvy, ktoré sú v priamom a výslovnom rozpore s právnou úpravou. B. úprava o spotrebiteľských úveroch a o ochrane spotrebiteľa je pritom pomerne jednoduchou úpravou a je koncentrovaná v zásade do dvoch právnych predpisov. E. ako nebanková spoločnosť poskytujúca úvery, v rámci svojej činnosti pracuje v podstate priamo len s touto úpravou a teda je isté, že o nedostatkoch v rámci svojej zmluvnej úpravy vie (je s nimi uzrozumený) a že tieto nedostatky využíva vo svoj prospech - za účelom bezdôvodného obohatenia sa na úkor svojich klientov. B. opakovania takéhoto konania zo strany žalovanej zdôrazňuje fakt, že žalovaná o tejto skutočnosti vedela a vykonávala ju vedome. L. tento fakt zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaná aj v súčasnosti v takomto konaní pokračuje a prijíma od svojich klientov na základe úverových zmlúv plnenie, ktoré je bezdôvodným obohatením.

X.X g) T. sa od zákonných ustanovení vždy v neprospech klienta (v tomto prípade spotrebiteľa) + vedomé prispôsobovanie zmluvných podmienok súdnym rozhodnutiam:

F. žalovanej o tom, že pri (opakovanom) porušovaní zákona v rámci úverových zmlúv v žiadnom prípade nemôže ísť o úmysel, nemôžu obstáť tiež ak zohľadníme to, že úverové zmluvy sú rozporné so zákonom vždy v častiach, ktoré spotrebiteľom (klientom) podstatne zhoršujú postavenie alebo ich lákajú uzatvoriť zmluvu s inými podmienkami, ako skutočne zo zmluvy vyplývajú. G. časťami sú najmä - nesprávne uvádzaná výška L., neprimeraná výška úrokov, neuvedenie adresy pre doručovanie reklamácií, neuvádzanie rozdelenia splátok na istinu, úrok a poplatky a ďalšie. Vo všetkých uvedených prípadoch bolo opakovane (v rámci desiatok súdnych rozhodnutí) indikované, že tieto praktiky žalovaného sú v rozpore s právnou úpravou a úvery vyplývajúce z takýchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Aj napriek tomu žalovaný opakovane takéto zmluvy uzatvára s porušením rovnakých zákonných ustanovení a opakovane prijíma plnenie na základe takýchto zmlúv od svojich klientov.

X.X h) S. súdnych rozhodnutí a rozhodnutí kontrolných orgánov o porušovaní právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch:

E. úmysel je celkom jednoznačne viditeľný aj pri posúdení množstva rozhodnutí súdov M. republiky a kontrolných orgánov, ktoré v rámci desiatok prípadov opakovane rozhodujú, že žalovaný porušuje svoje povinnosti týkajúce sa úverových zmlúv (pričom ide vždy o takmer identické porušenia rovnako ako v tomto prípade) a aj napriek uvedenému žalovaný aj naďalej uzatvára takéto úverové zmluvy (v priamom rozpore s právnou úpravou a rozhodnutiami súdov a iných orgánov verejnej správy) a prijíma na základe takýchto zmlúv od tisícok svojich klientov finančné prostriedky, ktoré sú bezdôvodným obohatením. G. aj z tohto konania žalovanej je opätovne jednoznačne preukázaná tak vedomostná zložka (žalovanej boli doručované súdne rozhodnutia, žalovaná sa proti nim často krát bránila podaním opravných prostriedkov), ako aj vôľová zložka (žalovaná vedela o tom, že porušuje právnu úpravu a aj napriek tomu pokračovala v nezákonnom konaní, uzatváral s klientmi úverové zmluvy v rozpore s právnou úpravou a prijímal od klientov bezdôvodného obohatenie na základe úverov, ktoré sa považujú za neplatné alebo bezúročné a bez poplatkov).

X.X. i) B. konanie žalovanej (veriteľa), na základe ktorého úmyselne získava bezdôvodné obohatenie od tisícok svojich klientov:

XX. F. súd vedel dostatočne posúdiť objem a závažnosť konania žalovanej v rámci svojej činnosti tak je potrebné zdôrazniť, že žalovaná v rámci svojej činnosti poskytovala úvery desaťtisícom klientov a celková výška odmeny žalovanej za poskytnutie takýchto úverov sa pohybuje na úrovni desiatok miliónov eur. E. aj ku dnešnému dňu stále prijíma od svojich klientov finančné prostriedky, ktoré sú plnením v priamom rozpore s právnou úpravou a zároveň je o takomto rozpore s právnou úpravou žalovaná (ako strana stoviek súdnych sporov) opakovane informovaná prostredníctvom právoplatných súdnych rozhodnutí.

XX.X a/ B. pochybnostiach v prospech spotrebiteľa: E. tiež poukázal na jedno z nosných pravidiel pri výklade ustanovení právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľa, a síce povinnosť výkladu v prospech spotrebiteľa. U. pravidlo má za účel smerovať rozhodovaciu prax súdov v prípadoch, ak v prípade pochybností nie je celkom zrejmé, akým spôsobom by mala byť právna norma vyložená a na základe nej následne rozhodnuté. B. názoru žalobcu je síce absolútne zrejmé, že žalovaná úmyselne získala bezdôvodné obohatenie od žalobcu, avšak ak by súd aj napriek všetkým uvedeným argumentom mal za to, že táto skutočnosť je pochybná, potom by sa aj v zmysle tohto výkladového pravidla mal jednoznačne prikloniť k rozhodnutiu v prospech spotrebiteľa.

XX.X b) L. súdov M. republiky T. úmyselnosti konania veriteľov (nebankových spoločností) týkajúcou sa získania bezdôvodného obohatenia sa zaoberali samozrejme v iných prípadoch súdy M. republiky, pričom táto otázka nie je bohužiaľ jednoznačne ustálenou. U. vyplýva najmä z toho, že súdy v niektorých prípadoch mylne považovali za potrebné v rámci preukazovania dokázať priamo úmysel veriteľa. B. účely právnej istoty opakovanie poukázal na rozhodnutie I. súdu M. republiky, ktorý výslovne uviedol pravidlo preukazovania úmyslu nasledovne: „B. dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť onom dôvodiť. (I. súd M. republiky, č.k. X H. XXX/XXXX).“ G. súdy, ktoré sa správne riadili uvedeným pravidlom preukazovania úmyslu v rámci súdnych konaní následne aj správne uzavreli, že veriteľ jednoznačne, vzhľadom na všetky okolnosti,

musel mať úmysel bezdôvodné obohatenie získať. I.. N. súd v B. sp. zn. XCo/XX/XXXX: „M. je i záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na XX rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. E. ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.“ alebo „Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v M. republike, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie L. do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne.“ č.k. XXCo/X/ XXXX. G. žalobca poukázal na početné rozhodnutia súdov, ktoré opakovane uzatvárajú a rozhodujú, že množstvo podmienok používaných žalovanou v rámci jej zmlúv sú neprijateľnými podmienkami a teda žalovaná ich v zmysle zákona nemala a nemohla používať, no aj napriek tomu ich naďalej používal a následne prijímal na ich základe bezdôvodné obohatenie. O. na uvedené skutočnosti zotrval žalobca naďalej na svojom nároku s tým, že obranu žalovanej považuje za účelovú, bez opory v právnom poriadku SR a EÚ.

XX. B. § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

XX. B. § 5X ods. X T. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

XX. B. § 52 ods. 2 T. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. T. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

XX. B. § 52 ods. X T. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

XX. B. § 52 ods. X T. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

XX. B. § XX ods. X T. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

XX. B. § 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

XX. B. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. N. zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

XX. B. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa T. zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § X3, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do XX kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

XX. B. § 9 ods. X cit. zák., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

XX. B. § 9 ods. X cit. zák., ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

XX. B. § 9 ods. X cit. zák., amortizačná tabuľka podľa odseku X uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

XX. B. § 9 ods. X cit. zák., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

XX. B. § XX ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. X písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

XX. B. § 3 ods. 1, X T. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. J. a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

XX. E. bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov), žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. X písm. a/, písm. b/ M. L. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase rozhodovania súdu vo veci platil už zákon č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od XX. júna XXXX. Na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch). O. zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. XXX/ XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. T. zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je T. zákonník, je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere posudzovať podľa ustanovení T. zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. X písm. d/ T. zákonníka). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským založeným spotrebiteľskou zmluvou uzavretou dňa XX.X.XXXX.

XX. M. vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to P. zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, P. zmluvnými podmienkami spoločnosti K. credit M., a.s. - hotovostný úver, B. splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:

XX. X. XX.XX.XXXX žalobca ako dlžník so žalovanou - veriteľom uzatvorili E. o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanou žalobcovi bezúčelového úveru typu XXOPXXXXXD vo výške X.XXX,- € (bod XX.) s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom X.XXX,XX € (bod XX.), s počtom mesačných splátok XX (bod XX.) vo výške mesačnej splátky XX,XX € (bod XX.), ročnou úrokovou sadzbou XX,XX% (bod XX.), L. XX,X% (bod XX.), priemernou hodnotou L. XX,XX% (bod XX.), s lehotou splatnosti XX mesiacov po poskytnutí úveru a to do XX. dňa v poslednom mesiaci (bod XX.). E. žalovanej uhradil žalovanej z titulu splátok úveru celkovo sumu X.XXX,XX €, ktorá skutočnosť vyplýva z listu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX označeného ako „P. zmluva číslo XXXXXXXXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX“, kde žalobca uvádza, že úverová zmluva je doplatená a ukončená (č. l. XX spisu), ktorá skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu.

XX. M. po preskúmaní náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle vyššie cit. právnych ustanovení mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zmluva uzavretá účastníkmi konania neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúce z vyššie citovaného ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § X1 ods. 1 písm. § 9 ods. X písm. a/ až k/, r/ a y cit. zák. V. sa konkrétne o náležitosti, na ktoré poukázal žalobca: výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, chýbajúcu dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba úveru.

XX. M. poukazuje na to, že v zmluve je uvedený iba počet splátok a jej výška bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu, keďže v zmluva pod bodomXX.: „ s lehotou splatnosti XX mesiacov po poskytnutí úveru a to do XX. dňa v poslednom mesiaci“. M. je toho názoru, že tento údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu v zmysle vyššie cit. právneho ustanovenia § 9 ods. X písm. f zákona o spotrebiteľských úveroch a takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v rozpore s týmto ustanovením, pretože zmyslom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. B. sa vyžaduje presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. B. teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. I. je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí N. súdu v Z. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, N. súdu v G. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). G. určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § X1ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. K rozhodnutiu M. dvor S. únie C-XX/XX vo veci K. H. M. a.s. proti N. Z. súd poznamenáva, že požiadavka M. je jasná a zreteľná. T. súd X. M. sa nemal pýtať M. dvora EÚ, ako sa má toto ustanovenie vykladať, pretože zo slovného spojenia "výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa" výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. B. M. dvor EÚ v L. C-XX/XX správne rozhodol, že M. takéto členenie nepožaduje. T., T. súd X. M. sa pýtal M. dvora EÚ nadbytočnú otázku, ktorou sa M. dvor EÚ nemal zaoberať v zmysle doktríny acte claire. B. zákona je od požiadavky smernice S. parlamentu a L. XXXX/XX/ES č. XXXX/XX (ďalej len „smernica“) odlišná. E. uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". I. pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec M. a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje M., ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení M. vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa M.. F. slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami I. súdu SR L. I. súdu SR sp. zn. XM./ XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX L. I. súdu SR sp. zn. X Sžo / XX /XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozsudok N. súdu v B. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XS/XX/XXXX-XX desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § X1 ods. 1 písm. b) E. za bezúročnú a bez poplatkov. I. sa tu zrejmý konflikt medzi M. a E.. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže M. priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať E. eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. N. v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol M. priamy účinok. M. preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať E. eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je odlišný od textu M., a výklad M. zo strany M. dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia E.. I. sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. G. nestačí, že M. hovorí niečo iné ako E., že M. dvor EÚ v L. C-XX/XX uviedol, že M. sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. O. súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej I. súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. T., vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona

už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. O. na explicitné znenie E. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po L. H vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili M., čo je však postup typický pre priamy účinok. I. sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. E., výklad E. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. B. právnej istoty je v slovenskom H. sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku X ods. X ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. U. § 9 ods. X písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania E. už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek L. C-XX/XX, nie je možné priznať nepriamy účinok. G. nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči M. republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu M.. Na to, aby bolo možné vykladať E. v súlade so M. by bolo potrebné E. novelizovať a zosúladiť s textom M., inak by sa jednalo o výklad E. contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

XX. P. dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. X. úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal do omeškania s peňažným plnením (§ 5X7 ods. X T. zákonníka). T. zákonník, T. zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 T. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. I. vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. I., a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok I. súdu SR z XX. apríla XXXX sp. zn. X H. XX/ XXXX). Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá výška úrokov v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorú si dohodli účastníci zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške XX,XX% v bode XX. E. prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX tak ako to súd zistil z predloženého listinného dôkazu žalobcom „B. úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) č.l. XX spisu, kde pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od X do X rokov v októbri XXXX predstavovala úroková miera úverov XX,XX%, pričom v zmluve bola stanovená na XX,XX %, t.j. viac ako dvojnásobne vyššia. F. vyplýva z vyššie cit. právnych ustanovení tak jednou z náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj určenie L., ktorá je v bode XX. E. stanovená na XX,XX% a priemerná hodnota L. XX,XX%, pričom podľa „M. údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok XXXX“ zverejnených na stránke W. financií SR predstavuje L. pri spotrebiteľských úveroch do X.XXX,- € vrátane so zmluvnou splatnosťou od X do X rokov X je XX,XX%, čiže je stanovená v norme. M. z vyššie uvedených dôvodov považuje dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v časti úrokov (§ 9 ods. X písm. i/ cit. zák.), čo je náležitosťou zmluvy podľa § X1 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je tiež náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. X písm. f/ cit. zák.), ktorej absencia tejto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy má za následok poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

XX. B. § 45X ods. 1 T. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX. B. § 451 ods. X T. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. B. § 456, veta prvá T. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

XX. B. § 458 ods. X T. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

XX. B. § X00 ods. 1 T.. zák., právo sa premlčí ak bolo vykonané v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ X01-110). K premlčaniu súd prihliadne iba na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

XX. B. § 101 T.. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

XX. B. § 107 ods. 1 T.. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V. sa o subjektívnu premlčaciu dobu.

XX. B. § XX7 ods. X T.. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. V. sa o objektívnu premlčaciu dobu.

XX. M. sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v tomto prípade platí, že sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na XX rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. B. na rozhodnutia súdov SR: 1/ rozsudok N. súdu B., sp. zn. XCo/XX/XXXX, z XX.XX.XXXX - žalovaná spol. B.: „M. je i záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. E. ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať L. umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. E. v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX uzatvoril so žalobkyňou X zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ani v jednej z nich údaj o L. neuviedol. G. dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať L. sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.“ 2/ rozsudok N. súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX kde bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany spoločnosti B. s.r.o. priznaný v XX ročnej premlčacej doby. 3/ rozsudok N. súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany spoločnosti B. s.r.o. priznaný v XX-ročnej premlčacej doby. V takom prípade nie je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. M. poukazuje aj na ďalšie 4/ rozhodnutie N. súdu v B. sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX: “Čo sa týka námietky premlčania a všeobecnej XX-ročnej premlčacej doby, je potrebné vychádzať z toho, že úverové zmluvy sú žalovanou poskytované dlhodobo. B. poskytovaní úveru je spoločnosť B., s.r.o. často kritizovaná za neférové zmluvné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, za zneužitie práva a preto pri bezdôvodnom obohatení pri spoločnosti B., s.r.o. je potrebné vychádzať zo všeobecnej objektívnej XX-ročnej lehoty podľa § XX7 ods. X OZ, že ak ide o úmyselné a bezdôvodné obohatenie, kde právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo.“

XX. M. mal za to, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané, pretože subjektívna lehota na premlčanie pri uplatnení práva na bezdôvodné obohatenie začína plynúť odo dňa, keď žalobca zistil, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila a to je v tomto prípade dňom prevzatia zastupovania advokátom žalobcu (XX.X.XXXX č.l. X spisu), keď zistil, že došlo k porušeniu jeho práv pri uzavretí úverovej zmluvy so žalovanou. K premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo ani pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, pretože žalovaná v rámci predmetu svojej činnosti dlhodobo poskytuje úvery z vlastných zdrojov a je preto povinná pri vykonávaní tejto činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. I. tomu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti využíva pochybné

praktiky, ktorých snahou je obchádzanie zákona. X. ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať vyššie označené náležitosti v zmluve, je preto nevyhnutné vyhodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia M. teda vychádzajúc aj z vyššie citovanej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov dospel k záveru, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto spore nie je premlčané, keďže predmetná spotrebiteľská zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná na súd XX.X.XXXX , t.j. v XX-ročnej premlčacej lehote podľa § X07 ods. X T.. zákonníka. B. právo žalobcu nie je premlčané ani v subjektívnej X-ročnej lehote podľa § 107 ods. 1 T. zákonníka a ani v objektívnej XX-ročnej lehote.

XX. E. vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). E. predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. X. o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. E. vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu titulom predmetného úveru vyplatila čiastku X.XXX,- €, pričom žalobca v prospech žalovanej poukázal úhradu v sume X.XXX,XX €, t.j. o XXX,XX € viac. M. preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy XXX,XX € predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 45X a nasl. T. zákonníka.

XX. B. ide o ďalšie vyššie uvedené námietky žalovanej tak sú sa stotožňuje s právnym zdôvodnením žalobcu vyššie uvedeným.

XX. B. § 517 ods. 1 veta prvá T. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

XX. B. § 517 ods. X T. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. N. žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu žalobca má nárok podľa vyššie cit. právnych ustanovení aj na úhradu úrokov z omeškania. M. teda aj v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi z priznanej sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej v § X ods. X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania. M. preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške X % ročne z priznanej sumy od X.XX.XXXX, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí XX dňovej lehoty na plnenie, ktorú jej poskytol žalobca v písomnej výzve zo dňa X.XX.XXXX.

XX. B. § X55 ods. X H., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. B. § 262 ods. X H., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. B. § 262 ods. 2 H., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. X H. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere 100%, keďže žalobca mal v spore plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 .